Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29CoE/61/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného : PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, 824 96 Bratislava proti povinnému: Y. S., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX L. XX, o vymoženie 2.318,91 eur s prísl., súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondrášom, Exekútorský úrad Košice, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -19 zo dňa 22.12.2014 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa domáha vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Dojednanie rozhodcovskej zmluvy v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je podľa neplatná.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa svojim rozhodnutím poprel základnú zásadu procesného práva, a to zásadu prekážky veci zahájenej. Podľa o rozhodcovskom konaní, podanie žaloby na rozhodcovský súd má rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. V súlade s procesným právom v jednej veci nie je možné viesť dve konania zároveň. Poukázal ďalej na to, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná alternatívne, teda tak, že v prípade sporu majú zmluvné strany, ako oprávnený tak aj povinný možnosť domáhať sa svojich práv voči druhej strane buď na všeobecnom súde alebo na rozhodcovskom súde. V okamihu podania žaloby oprávneným na jeden z dohodnutých subjektov nie je zachované procesné právo povinného brániť svoje právo na inej rozhodovacej autorite, než na ktorej bolo v súlade so zákonom zahájené konanie. Uviedol, že argumentom v prospech prípustnosti uzavretia rozhodcovskej zmluvy je aj dôvodová správa , podľa ktorého cieľom úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje právo. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky. Oprávnený na základe uvedeného uviedol, že záver exekučného súdu nepovažuje za súladný s platnou právnou úpravou. Uviedol ďalej, že rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nebola podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere. Vyslovil presvedčenie, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa ako inštitút odstúpenia od zmluvy, ktoré mu zaručuje zrušenie zmluvy akéhokoľvek obsahu bez sankcií a bez povinnosti vrátiť dodávateľovi plnenie. Oprávnený v tomto prípade uzavrel s povinným rozhodcovskú zmluvu, ktorá nepodmieňuje uzavretie zmluvy o úvere,

zakladá právo spotrebiteľa odstúpiť od nej, neustanovuje žiadne sankcie ani podmienky pre odstúpenie a obsahuje poučenia, potvrdenia o poučení povinného o odlišnostiach, právach a povinnostiach v rozhodcovskom konaní. Oprávnený mohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, a to hneď dvakrát, pred aj po uzavretí. Oprávnený bol riadne poučený o obsahu a význame rozhodcovskej zmluvy, čo podpisom aj potvrdil. Povinný mal aj ďalej možnosť zásadne zmeniť jej obsah, a to tak, že od takto uzavretej zmluvy odstúpi. Ak exekučný súd tvrdí, že povinný ako spotrebiteľ, nemal možnosť zmeniť obsah rozhodcovskej zmluvy, tento záver neobstojí. Takto dojednaná rozhodcovská doložka spĺňa podľa oprávneného charakter individuálneho dojednania, a teda je platná a prijateľná. Tento záver podporuje aj uznesenie NS SR z 22.11.2012, sp. zn. . Záver exekučného súdu, že rozhodcovská zmluva je zmluvou formulárovou, uzatvorenou jednostranne a bez možností zmeniť jej obsah, nie je správny. Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy by mala mať svoje medze, keďže objektívne nie je možné od oprávneného požadovať, aby s každým spotrebiteľom dojednal inú zmluvu, a to aj s ohľadom na zachovanie jednotnosti, platnosti a určitosti. Z pohľadu oprávneného je však možné ponúknuť spotrebiteľovi čas na rozmyslenie, ako aj pred jej uzavretím, tak aj 14 dní po tom a dať mu možnosť od zmluvy odstúpiť bez toho, aby využitie jeho práva akokoľvek ovplyvnilo jeho hlavný záväzok. Nie je v dispozícii oprávneného právo povinného využiť. Argument exekučného súdu, že oprávnený uzatvára obsahovo a formálne tú istú zmluvu či už rozhodcovskú, úverovú alebo inú, nie je legálnym argumentom, keďže zákon nezakazuje ani neobmedzuje množstvo takto uzatváraných zmlúv a nie je k tomu ani dôvod. Oprávnený uviedol, že predmetná rozhodcovská zmluva spĺňa zákonné podmienky stanovené zákonom platným v dobe jej uzavretia a zároveň aj väčšinu podmienok stanovených v § 3 Zákona o spotrebiteľskej arbitráži. Súčasťou nového Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sú ustanovenia vzťahujúce sa k rozhodcovským zmluvám uzatvoreným pred jej účinnosťou a v žiadnom prípade ani tieto zmeny nepočítajú s neplatnosťou rozhodcovských zmlúv v zmysle v akom túto neplatnosť deklaruje exekučný súd. Uviedol, že v prejednávanej veci rozhodcovská zmluva nie je súčasťou nepodpísaných všeobecných podmienok inej zmluvy a súčasne mal povinný pri odmietnutí ju uzavrieť možnosť bez akýchkoľvek dôsledkov uzavrieť súvisiacu zmluvu o revolvingovom úvere. Spotrebiteľ mal právo od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť a mal právo v prípade aktívneho prístupu ku konaniu možnosť menovať rozhodcu, ktorý bude vec rozhodovať. Na podporu tejto argumentácie oprávnený poukázal na viacero rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Poukázal ďalej na to, že chránený je tzv. priemerný spotrebiteľ a jeho ochrana by nemala byť zneužitím práva v rozpore so základnými zásadami spoločnosti. Oprávnený zdôraznil, že povinný nebol nútený pochopiť text zmlúv a ich zmysel v krátkej dobe alebo ihneď pri ich podpise. Povinný mal možnosť rozhodcovskú zmluvu tak ako aj ostatné dokumenty potrebné k uzavretiu zmluvného vzťahu vopred od oprávneného vyžiadať, preštudovať si ich a následne sa rozhodnúť, či zmluvu podpíše. K okamžitému podpisu zmluvy nebol nútený. V závere exekučného súdu nie je v súlade s platnou právnou úpravou a vo svojich dôsledkoch znamená akceptáciu dlhodobého porušovania zmluvy povinným.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vo výroku vecne správne. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje a poukazuje na ním uvedené dôvody. Aj odvolací súd považuje dojednanú rozhodcovskú doložku za neplatnú, pretože nedáva spotrebiteľovi reálnu možnosť dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom. Výber rozhodcovského súdu, resp. všeobecného súdu, ktorý vec tiež mohol prejednať, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh, čo je vo všeobecnosti dodávateľ. Takáto rozhodcovská zmluva je v rozpore so zákonom.

Aj keď by rozhodcovská zmluva bola samostatným úkonom, ktorého existencia nie je ani podmienkou uzavretia úverovej zmluvy, ani jej trvania, nemení to nič na závere, že v rozpore s neumožňuje reálne spotrebiteľovi domáhať sa ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Neprijateľnou zmluvnou podmienkou môže byť v zásade akékoľvek dojednanie v spotrebiteľskej zmluve. Pre záver o tom, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nestačí to, že spotrebiteľ mal možnosť od tejto odstúpiť. Ak určité dojednanie je v rozpore s ustanovením , neplatnosť sa nekonvaliduje tým, že spotrebiteľovi dodávateľ poskytne možnosť od takéhoto dojednania odstúpiť. Možnosť odstúpenia od zmluvy sa môže týkať len platných ustanovení zmluvy.

Pri výklade zákona je rozhodujúce znenie zákona a jeho účel, nie dôvodová správa k zákonu.

V danej veci (exekúcia) neprebiehajú súčasne dve konania.

Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil postupom podľa

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 ( o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.