Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_2C-94-2015.pdf
PDF · 117.42 KB
Case nature
Subarea
2C/94/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou Mgr. Dankou Majdákovu v právnej veci žalobcu Orange Slovensko, a.s., sídlom Prievozská 6/A, Bratislava, IČO 35 697 270, právne zastúpený Bobák, Bollová a spo., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanej D. T., rod. S., nar. X.X.XXXX, bytom N. T. č. XX, XXX XX M. T., štátna občianka SR, v konaní o zaplatenie 421,34 eur s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 307,34 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 27.12.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 53,61 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 42,14 eur a zo zaplateného súdneho poplatku v sume 11,47 eur na účet právneho zástupcu žalobcu Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 22.5.2015 žiadal, aby súd zaviazal žalovanú k úhrade istiny 421,34 eur s 5,25 % ročným úrokom z omeškania od 27.12.2013 do zaplatenia a k náhrade trov konania, titulom neuhradených faktúr za poskytnuté služby v sume 327,34 eur a titulom nároku na náhradu škody vo výške 114 eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel dňa 26.2.2013 Zmluvu č. A6822289 v zmysle ktorej žalobca vypožičal žalovanej SIM kartu. Navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody v sume 114 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou (145 eur) a cenou akciovou (1 euro). Žalovaná ju spôsobila tým, že získala mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom Dodatku sa zaviazala používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne porušila svoj základný záväzok zotrvať .v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby. Žalovaná žalobcovi nezaplatila cenu poskytnutých služieb za obdobie od 08/2013 do 09/2013 vo výške 327,34 eur pričom z tejto sumy žalobca odpísal časť pohľadávky v sume 20 eur. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 12.12.2013 oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúru a súčasne ju vyzval k úhrade zmluvnej pokuty. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala.
Súd poučil účastníkov konania o ich procesných právach a povinnostiach. Žalovanú zároveň vyzval, aby sa k predmetu sporu písomne vyjadrila v lehote 15 dní a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, aby vo vyjadrení uviedla rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Zároveň ju poučil, že ak nesplní túto svoju povinnosť podľa § 114 ods. 2 O.s.p. uloženú uznesením, môže súd aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p. Poučenie spolu s výzvou prevzala žalovaná osobne dňa 9.9.2015.
Žalovaná sa k veci nevyjadrila.
Keďže predmetom konania neprevyšuje sumu 1 000 eur je v zmysle § 200ea ods. 1 O.s.p. drobným sporom, preto súd v súlade s § 115a ods. 2 O.s.p. mal za to, že vo veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, preto dňa 15.10.2015 vyvesil na úradnej tabuli oznám a elektronický zverejnil, že dňa 29.10.2015 o 14.15 hod. bude vo veci účastníkov vyhlásený rozsudok a následne tento v uvedený deň aj vyhlásil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov - zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa 26.2.2013 číslo A6822289, Dodatok k tejto zmluve, prílohou č. 1 Dodatku k zmluve, všeobecnými podmienkami, pokusom o pokonávku, platobnou históriou žalovanej a priloženými faktúrami na základe čoho ustálil tento skutkový stav: Účastníci konania uzatvorili dňa 26.2.2013 zmluvu o poskytovaní verejných služieb číslo A6822289, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanej služby. Žalovaná sa zaviazala využívať služby žalobcu a pravidelne platiť za ich využívanie cenu. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky. Na základe dodatku k zmluve odpredal žalobca žalovanej mobilný telefón zn. Samsung Galaxy Mini 2 black za zníženú kúpnu cenu 1 eur, pričom bežná maloobchodná (spotrebiteľská cena) bola 145 eur. Súčasne bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 144 eur v prípade porušenia zmluvy o pripojení zo strany žalovanej počas dohodnutej doby viazanosti 24 mesiacov.
Žalovaná riadne a včas neuhradila žalobcovi faktúry za obdobie august - september 2013 v celkovej výške 327,34 eur, preto ju žalobca pokusom o zmier zo dňa 12.12.2013 vyzval k úhrade tejto pohľadávky a súčasne ju upozornil na možnosť doúčtovania a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 144 eur. Žalovaná na pokus o pokonávku nereagovala.
Z neuhradenej ceny služieb žalobca odpísal sumu 20 eur a to účtované poplatky za upomienku 5,- eur a za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia 15 eur, v konaní si uplatňuje cenu služieb v sume 307,34 eur.
.
Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzavretia zmluvy (k 26.2.2013) elektronická komunikačná služba (ďalej len "služba") je služba obvykle poskytovaná za odplatu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb a nezahŕňa služby informačnej spoločnosti, 2) ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona verejná služba je verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna služba je verejná služba na priame alebo nepriame vytváranie a prijímanie národných a medzinárodných volaní prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodného číslovacieho plánu. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona volanie je spojenie zostavené prostredníctvom verejnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú hlasovú komunikáciu.
Podľa § 3 ods. 4 citovaného zákona interoperabilita služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí.
Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, účinného v čase uzavretia zmluvy (k 26.2.2013), Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a/, b/, ods. 2 písm. a/ a ods. 12 písm. a/, b/ cit. zák., (1) Podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení. (2) Podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c/. (12) Účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
.
Podľa čl. 5 bod 5.1 písm. b) Všeobecných podmienok okrem iných oprávnení upravených v týchto Všeobecných podmienkach, resp. v zákone, má spoločnosť Orange Slovensko právo na úhradu ceny poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa cenníka v lehote splatnosti podľa čl. 11 bod 11.8 týchto Všeobecných podmienok.
Podľa čl. 6 bod 6.2 písm. b) Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto Všeobecných podmienkach je účastník povinný platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto Všeobecných podmienok.
V zmysle zmlúv o pripojení sú Všeobecné podmienky neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení.
Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 517 ods. 1 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. 3 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len Obč. zák.) zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Obč. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
.
Podľa § 53 ods. 3 Obč. zák. ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák. za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Obč. zák. neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Právne posúdenie vecí:
Žalovaná uzavrela so žalobcom zmluvu o poskytovaní verejných služieb. Z pohľadu právnej kvalifikácie ide o zmluvu uzavretú v zmysle § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. a zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaná nekonala v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Predmet konania pozostáva z dvoch nárokov a to zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 307,34 eur a z nároku na náhradu škody 114 eur. Z priložených faktúr je preukázané, že o žalovaná si svoju základnú povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb nesplnila za obdobie 8/2013 až 9/2013, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Za obdobie 03/2013 - 04/2013 žalovaná nezaplatila cenu poskytnutých služieb v celkovej výške 307,34 eura. Táto skutočnosť bola v konaní riadne preukázaná a nenamietaná. Súd preto priznal žalobcovi uplatnený nárok v tomto rozsahu ako nezaplatené plnenie zo zmluvy, pričom povinnosť žalovanej zaplatiť cenu služieb vyplýva zo samotnej zmluvy, ale najmä z § 43 ods. 12 písm. b/ citovaného zákona o elektronických komunikáciách.
Žalobca žiadal priznať aj 5,25 % úrok z omeškania zo sumy 421,34 eur od 27.12.2013 do zaplatenia.
Omeškanie dlžníka je najčastejším porušením záväzku, hoci z hľadiska realizácie záväzku nejde o najzávažnejšie porušenie, a to z toho dôvodu, že ešte neznamená zmarenie záväzku. Ide tu o prípad, keď záväzok síce nebol splnený v dobe splatnosti, ale splnenie obligačnej povinnosti nie je vylúčené a predpokladá sa jej dodatočné splnenie. Je to .samostatná forma nesplnenia v tom zmysle, že ide o nesplnenie dočasné. Omeškanie dlžníka sa nevzťahuje len na prípady nesplnenia záväzku včas, ale zahŕňa aj prípady, keď síce záväzok bol splnený včas, ale toto plnenie nemá náležitosti riadneho plnenia, t. j. plnenie je vadné. Na vadné plnenie sa teda hľadí ako na nesplnenie záväzku. Žalovaná podľa listinných dôkazov je v omeškaní tým, že neplnila riadne a včas (dostala sa do omeškania uplynutím času plnenia); omeškanie teda spočíva v porušení záväzku vo vzťahu k času plnenia, keď deň splatnosti jednotlivých faktúru bol určený na deň 22.8.2013 a 22.9.2013 (splatnosť faktúr, hoci žalobca si si uplatnil úroky z omeškania až odo dňa 26.12.2013 v zmysle pokusu o pokonávku zo dňa 12.12.2013 z č.l. 12).
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový právny vzťah, v jeho rámci žalobca svoje záväzky splnil, žalovaný povinnosť platiť cenu poskytnutých služieb neplnil. Žalobcovi v zmysle čl. 11 bod 11.14 Všeobecných zmluvných podmienok vznikol odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúr nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške podľa zákona.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že pokusom o pokonávku žalobca poskytol žalovanému lehotu na úhradu istiny do 26.12.2013, nasledujúci deň, t.j. 27.12.2013 bola žalovaná v omeškaní.
Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 27.12.2013 bola 0,25 %, úrok z omeškania 5,25 %. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi vzniklo právo na úrok z omeškania v sadzbe 5,25 % ročne, preto súd priznal právo na úrok z omeškania v sadzbe 5,25 % ročne z priznanej sumy od 27.12.2013 do zaplatenia.
V časti týkajúcej zaplatenia náhrady škody, čo je transformovaná zmluvná pokuta vo výške 114 eur súd návrh zamietol.
Žalobca po tom, čo sú mu zamietané žaloby o zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že predmetné ustanovenie (o dojednanej zmluvnej pokute) bolo vyhlásené za neprípustné pre jeho neprijateľnosť, že na základe rozhodnutia KS Prešov sp. zn. 6Co/91/2011 je tu daná podľa § 53a Obč. zák. povinnosť žalobcu zdržať sa ďalšieho uplatňovania nárokov na zaplatenie týchto zmluvných pokút a že je daná viazanosť ostatných súdov vyhlásením zmluvnej pokuty za neprijateľnú pristúpil k zmene svojej aktivity, tak, že už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty ale náhradu škody vo výške rozdielu medzi predajnou cenou odpredaného koncového zariadenia a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci je to suma 114 eur ( mobilný telefón Samsung Galaxy Mini 2 black). Žalobca ďalej poukazuje na Čl. 1. bod 1.3 Dodatku k Zmluve o pripojení, podľa ktorých - Účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že koncové zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a poskytnutou zľavou len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny, MT/koncového zriadenia)
Zo skutkového vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody .domáha z dôvodu porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Obč. zák, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinnosti, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinnosti, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo i len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. V prejednávanej veci zo strany žalobcu nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu t.j. protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žaloby, žalobca nepreukázal, že žalovaná v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Spôsob ukončenia zmluvy je uvedený v Čl. 4 VP, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa tohto článku platnosť zmluvy a) zaniká dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov. Podľa Čl. 2 VP bodu 2.1 spoločnosť Orange Slovensko poskytuje Služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa § 40 ods. 2 Obč. zák. - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V prejednávanej veci žalobca písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Na základe čoho súd uzavrel, že platné ukončenie zmluvy so žalovanou preukázané nebolo, čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza - podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu. To čo ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí.
Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncového zariadenia a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany žalovanej predpoklad protiprávneho .úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 Dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky žalobcu tento predáva koncové zariadenia za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou koncového zariadenia tak nie je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany žalobcu reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovanou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu tak nedošlo, pretože tento za koncové zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu.
Skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanej zľavnený telefón/ telekomunikačné zariadenie , resp. že jej umožnil na základe dodatku k zmluve kúpu za ním určenú zníženú kúpnu cenu súd považuje sú za prejav jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie zamerané výhradne na účel získania klientov.
S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie 3. predpokladu pre vznik škody (kauzálny nexus), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania žalovanej v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku žalobcu by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva so žalovanou s dodržaním dojednanej kúpnej ceny.
Súd pri svojom rozhodovaní o náhrade škody, respektíve zmluvnej pokute vychádzal aj z právoplatných rozhodnutí súdov napr. Okresného súdu Prešov z 13.08.2010 č.k. 17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29.06.2011 č.k. 2Co/137/2010 bola zmluvná pokuta rovnakého významu vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Taktiež aj vo veci Okresného súdu Prešov zo dňa 16.08.2010 č.kk. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 09.05.2011 č.k. 18Co/136/2010. Vo viacerých prípadoch čo je súdu známe z jeho úradnej činnosti (tak vlastnej, ako aj iných súdov) došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb operátora o plnenie z rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľností.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Ustanovenie § 53a ods. 1 Obč.zák. zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná (§ 53 ods. 5 Obč. zák.; absolútna neplatnosť). Jej ďalším používaním .dodávateľ vytvára protiprávny stav naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu. Zákaz používania vychádzajúci z právoplatného rozsudku súdu sa týka celého textu predmetnej zmluvnej pokuty a zmluvnej podmienky ako celku. Ak existuje zákonná povinnosť zdržať sa protiprávneho konania je oprávnené očakávať, že dodávateľ bude právnu povinnosť rešpektovať a od spotrebiteľov nebude požadovať plnenie v rozpore s dobrými mravmi, majúce svoj základ v neprijateľnej zmluvnej podmienke. Takéto - prirodzene anticipované konanie - je nielen prejavom rešpektu k právu, k hodnotám právneho poriadku a zásadám súkromné práva, ale osobitne prejavom konania v súlade s dobrými mravmi (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z.) a v súlade s povinnosťou odbornej starostlivosti (§ 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z.).
Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods. 1 Obč. zák. procesný súd teda ani nemohol pristúpiť k opätovnému vyhodnocovaniu zmluvnej pokuty, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by len realizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia náhrady škody v sume 114 eur s príslušenstvom ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca požadoval zaplatenie sumy v celkovej výške 421,34 eur, úspešný bol v časti 307,34 eur, v časti týkajúcej sa náhrady škody v sume 114,- eur bol neúspešný. Žalobca bol teda úspešný v pomere 72,94 % žalovaná v pomere 27,06 %, čiže úspech žalobcu prevyšoval žalovanej o 45,88 % a v takom pomere má právo na náhradu trov konania.
Žalobca vyčíslil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 91,85 eur a zaplateného súdneho poplatku vo výške 25 eur.
Súd vychádzal z hodnoty predmetu sporu v sume 421,34 eur z ktorej tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov je 29,88 eur, pričom súd je viazaný návrhom úspešneho účastníka do takej miery, že nemôže priznať úspešnému účastníkovi viac alebo iné trovy, ako si výslovne uplatnil. Odmenu vo výške 29,88 eur súd priznal za 2 úkony právnych služieb a to:
- prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a ods. 1 písm. a/ citovanej vyhlášky)
- spísanie žaloby (§ 13a ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) Odmena spolu potom činí sumu 59,76 eur.
.
K tejto odmene sa pripočítava aj paušálna náhrada miestneho prepravného a miestnych telekomunikačných poplatkov za 2 úkony vykonané v roku 2015 á 8,39 eur čo spolu činí sumu 16,78 eur.
Žalobca má právo aj na DPH 20 % , keďže jeho právny zástupca je platiteľom DPH čo zo základu 76,54 eur činí 15,31 eur. Odmena právneho zástupcu včítane DPH činí sumu 91,85 eur. Žalobca zaplatil i súdny poplatok za návrh vo výške 25 eur. Ako bolo vyššie konštatované úspech žalobcu prevyšoval úspech žalovanej o 45,88 % a v takom pomere má právo na náhradu trov konania, čo pri trovách právneho zastúpenia činí sumu 42,14 eur a pri zaplatenom súdnom poplatku 11,47 eur. Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi trovy konania v celkovej výške 53,61 eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 42,14 eur a z iných trov - zaplateného súdneho poplatku vo výške 11,47 eur, ktoré je žalovaná povinná v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu Bobák, Bollová a spol., s.r.o. advokátska kancelária so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).