Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Co-83-2015.pdf
PDF · 84.46 KB
Case nature
Area
Subarea
18Co/83/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1/ C. E., nar. XX.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX G., 2/ I. E., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, XXX XX G., proti žalovanému Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov v likvidácii, so sídlom I. XXXX/XX, XXX XX G., zastúpeného likvidátorom JUDr. Stanislavom Oravcom, so sídlom Hlavná 19, 080 01 Prešov, v konaní o obnovu konania, o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č.k. 7C 167/2014-71 zo dňa 12.1.2015 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa návrh na obnovu konania zamietol. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno, za podmienok ustanovených v zákone, dosiahnuť nápravu vo veci, v ktorej nebol skutkový stav v pôvodnom konaní zistený úplne alebo správne. Návrhom na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom posudzovaní veci alebo nesprávností procesnej povahy; na nápravu týchto nesprávnosti slúžia podľa povahy rozhodnutia a charakteru namietane nesprávnosti iné opravné prostriedky (viď rozhodnutie NS SR publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 15/2000). Procesná prípustnosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku je podmienená tým, že ten, ktorý navrhuje obnovu konania, nemal žiadny podiel na tom, že sa v pôvodnom konaní nemohli použiť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, v prípade, že sa nemohli vykonať dôkazy. O možnosť vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní ide vtedy, keď účastník v pôvodnom konaní síce označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak ním navrhnuté dôkazy nemohol súd vykonať z dôvodu prekážok objektívneho charakteru (viď R 19/1975). Pokiaľ ide o návrh na obnovu konania voči žalobcovi v 2/ rade, súd ho zamietol a to z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimizácie na jeho podanie. Aktívnu vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a v aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Žalobca v 2/ rade nebol účastníkom konania pod sp. zn. 20C 235/2006. Návrh na obnovu konania môže podať len účastník konania, ktorý je vecne aktívne legitimovaný na podanie tohto návrhu. Pokiaľ ide o žalobkyňu v 1/ rade, súd je toho názoru, že návrh na obnovu konania je v celom rozsahu nedôvodným. Za najdôležitejšie považoval súd prvého stupňa uviesť, že táto podmienka nie je splnená, ak určitá skutočnosť, rozhodnutie alebo dôkaz exitovali už v pôvodnom konaní a ten, ktorý navrhuje obnovu konania, o ich existencii vedel a mal aj dostatok podkladov potrebných na ich označenie a splnenie dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyňa v 1/ rade mala všetky možnosti použiť všetky dôkazné prostriedky, na ktoré sa odvoláva v návrhu na obnovu konania. Výpisy z účtu tak žalobcov, ako aj žalovaného za rozhodné obdobie
rokov 2005 až 2007 existovali už v pôvodnom konaní. Zástupca žalobkyne v 1/ rade bol prítomný na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 13.9.2013 a bol súdom poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. a to povinnosti, že všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predložiť alebo označiť súdu najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Námietka, že na to zo strany súdu prvého stupňa neboli vyzvaní, preto neobstojí s poukazom na povinnosť účastníka predkladať súdu na podporu svojich tvrdení príslušné dôkazy. Súdu prvého stupňa v tomto konaní o obnovu konania neprináležalo hodnotiť, či odvolací súd pri svojich právnych úvahách vychádzal z účinného znenia § 10 Zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov č. 182/1993 Z.z., resp. či sa vysporiadal v rozsudku s listinným dôkazom nachádzajúcom sa v súdnom spise 20C 235/2006 a to so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov zo dňa 17.1.2006. Žalobkyňa v 1/ rade nepreukázala súdu splnenie podmienok na obnovu konania tak, ako to súd už vyššie uviedol, a preto súd prvého stupňa jej návrh na obnovu konania v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 228, § 229, § 230, § 232, § 233, § 234, §235 O.s.p..
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 232 ods. 2 a § 142 ods. 1 O.s.p..
Proti tomuto rozhodnutiu podali v zákonom stanovenej lehote žalobcovia v 1/ a 2/ rade. Považovali rozhodnutie súdu prvého stupňa za jednostranne, zaujaté a prezentujúce postoj, že sa nechce zaoberať podstatou veci a tak umožniť, napraviť zjavné nedostatky a chyby z prechádzajúceho konania. Citovali čl. 2 a čl. 144 Ústavy SR, § 179, § 100, § 101, § 117, § 120, § 121, § 122, § 125, § 129 a § 132 Občianskeho súdneho poriadku. Poukázali na platné znenie ustanovenia § 228 Občianskeho súdneho poriadku. Dôvody, prečo žiadali obnoviť pôvodné konanie vedené na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 20C 235/2006 videli v tom, že v pôvodnom konaní Krajský súd Prešov vyzval žalobcov, aby predložili dôkaz o platbách preddavkov za rok 2005. Toto aj splnili. Žalobca, toho času žalovaný, obsah dôkazu ústne ani písomne nespochybnil v priebehu celého konania. Krajský súd v pôvodnom konaní vyzval žalobcov v 1/ a 2/ rade, aby predložili označený dôkaz o platbách preddavkov za rok 2005. Právo predložiť dôkaz k ich tvrdeniu o platbách preddavkov za rok 2005 využili. Žalobca obsah dôkazu ústne ale ani písomne nespochybnili v priebehu konania, nejestvoval dôvod na opätovne dokazovanie výšky platieb preddavkov za rok 2005 na základe iného dôkazu, z ich strany. Rozhodnutím vlastníkov zo dňa 17.1. 2006 došlo k zníženiu našich platieb do FÚaO a to z dôvodu, že boli znížené platby do FÚaO na 8,-Sk a to s pôvodných 10,72 Sk na m2. Súd a ani účastník konania
- žalobca, ústne a ani písomne počas konania nespochybnil ich tvrdenie o znížení preddavku ako aj samotného dôkazu. Vinu nesie Krajský súd, ktorému je zákonom dané právo rozhodovať, ktorý označený dôkaz bude vykonaný a právo riadiť konanie a udeľovať pokyny, podľa ktorých sa ako účastníci konania riadili. V obnovenom konaní navrhli, aby bolo vykonané dokazovanie dôkazu a to výpisu z bankového účtu SVB a NP I. XXXX. Tento dôkaz vlastí SVB a NP I. XXXX a v pôvodnom konaní nebol predložený ani navrhovateľom a ani odporcom, vykonané dokazovanie, výpisu z bankového účtu za roky 2006 a 2007, nebol vykonaný z dôvodu, že neboli jeho vlastníkmi a zároveň tvrdenia o platbách preddavkoch za rok 2006 a 2007, účastník konania - navrhovateľ a ani súd, počas konania nespochybnili. V obnovenom konaní navrhli opätovne uskutočniť dokazovanie zápisnicami z zhromaždenia vlastníkov SVB a NP I. za rok 2007. V obnovenom konaní navrhli, aby súd vykonal dokazovanie v súlade s platným znením ustanovenia § 10 Zák. 182/93 Z.z.. Na základe týchto skutočností za rok 2006 a 2007, ako aj na ďalšie obdobia, nemali povinnosť uhrádzať preddavky do FPÚaO vo výške 1083,-Sk. Preddavky schválené pred 1. 1. 2006 nezaväzovali a nové preddavky neboli schválené. Preto akákoľvek uhradené platby sa musia považovať za naplnenie povinnosti vlastníka uhrádzať alebo prispievať tak do FPÚaO ako i za plnenia spojené s užívaním bytu. Pri stanovovaní preddavku, za účelom dospieť k nejakým číslam za obdobia rokov 2006, 2007, nemôže sa vychádzať z preddavku schváleného dňa 29. 1. 2005, nakoľko, vlastníci vtedy hlasovaním rozhodli o jeho platnosti do konca roka 2005. Preto by sa mohlo vychádzať len z preddavku schváleného dňa 2. 4. 2005, ktorý by sa očistil o tie platby, ktoré boli stanovené iným spôsobom ako podľa vlastníckeho podielu. Na základe týchto skutočností a dôkazov možno tvrdiť, že vykonanie dokazovania v obnovenom konaní, môže privodiť pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Súd bude konštatovať, že nie sú povinní uhradiť SVB a NP I. XXXX čiastku 8,96 Eura za rok 2005, čiastku 94,40 Eur za rok 2006, ako aj čiastku 94,40 Eur za rok 2007. Preto navrhli, aby odvolací súd rozhodol vo veci a to tak, že povolí obnovu konania sp. zn. 20C235/2006.
Žalovaný s k odvolaniu žalobcov v 1/ a 2/ rade nevyjadril.
Odvolací súd prejednal rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcov v 1/ a 2/ rade nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Na týchto skutkových a právnych zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania
Z obsahu spisu je zrejme, že žalobcovi v 1/ a 2/ rade sa domáhali obnovy konania vedeného na Okresnom súde v Prešove pod sp. zn. 20C 235/2006. Účastníkmi tohto konania boli na strane žalobcu SVB a NB I. XXXX G. a žalovanou bola C. E. bytom I. XX, zastúpená I. E., bytom G., I. XX. Vo veci po vykonanom dokazovaní bol vyhlásený rozsudok pod č.k. 20C 235/2006-128 zo dňa 26.6.2008. V dôsledku odvolania žalobcu bola vec rozhodovaná odvolacím súdom. Následne odvolací súd doplnil dokazovanie vo veci a rozhodol rozsudkom č.k. 3C 145/2008-191 z 20.1.2010. Žalobca podal vo veci dovolanie a rozhodnutie odvolacieho súdu bolo zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR 5Cdo 284/2010. Rešpektujúc toto rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, odvolací súd prejednal opakovane vec a vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 20C 235/2006-318 zo dňa 27.9.2013. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18.12.2013.
Podľa § 228 ods. 1 písm. a) O.s.p., právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.
Podľa § 228 ods. 2, 3 O.s.p., návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval; to platí obdobne aj pre právoplatný platobný rozkaz, rozkaz na plnenie, zmenkový platobný rozkaz a šekový platobný rozkaz. Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 229 O.s.p. obnova nie je prípustná proti rozsudkom, ktorými sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že tu nie je, ktorých zrušenie alebo zmenu možno dosiahnuť inak.
Podľa § 230 ods. 1. až 3. O.s.p., návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený, b) § 228 ods. 1. písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť, c) § 228 ods. 1 písm. c), d) § 228 ods. 1 písm. d), e) § 228 ods. 1 pism. e). Navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.
Podľa § 232 ods. 1, 2 O.s.p., návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni. Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.
Podľa § 233 O.s.p., ak je pravdepodobné, že sa návrhu na obnovu konania vyhovie, môže súd nariadiť odklad vykonateľnosti rozhodnutia o veci.
Podľa § 234 os. 1. až 3. O.s.p., návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí. Ak súd zamieta návrh na obnovu konania preto, že nie je prípustný, alebo preto, že ho podal niekto, kto naň nebol oprávnený, alebo preto, že je zrejme oneskorený, nemusí nariaďovať pojednávanie. Povolením obnovy konania odkladá sa vykonateľnosť rozhodnutia o veci.
Podľa § 235 ods. 1 až 4 O.s.p., len čo nadobudne rozhodnutie o povolení obnovy právoplatnosť, súd bez ďalšieho návrhu vec znova prejedná. Pritom prihliadne na všetko, čo vyšlo najavo ako pri pôvodnom konaní, tak aj pri prejednávaní obnovy. Ak súd zistí, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne, zamietne uznesením návrh na jeho zmenu. Ak súd napadnuté rozhodnutie vo veci samej zmení, nové rozhodnutie nahradí pôvodné rozhodnutie. V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd o náhrade trov pôvodného konania i konania o obnove. Právne vzťahy niekoho iného než účastníka konania nemôžu byť novým rozhodnutím dotknuté.
Dôvody obnovy konania žalobcovia v 1/ a 2/ rade sústredili na tri okolnosti: dôvodov, že nevyporiada sa so zápisnicou zo 17.1.2006 Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, uhrádzaní zálohovitých platieb zo strany žalobcov a použitím ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb., v platnom znení.
Okolnosti, ktoré namietali žalobcovia v 1/ a 2/ rade neboli skutočnosťami, resp. návrhmi na vykonanie dokazovania také, ktoré upravuje Občiansky súdny poriadok pre prípustnosť obnovy konania.
Súd prvého stupňa správnym spôsobom návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade o obnove konania zdôvodnil, použil ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na takýto návrh. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na dôvody uvedené a odôvodnenie uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa.
Naviac k veci uvádza, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, pri ktorom len v taxatívne vymedzených dôvodov môže súd takúto obnovu povoliť a konať vo veci po právoplatnom rozhodnutí o povolenej obnove konania ďalej. Vzhľadom k tomu, že argumenty žalobcov v 1/ a 2/ rade boli koncentrované na také okolnosti, ktorými sa sú prvého stupňa v pôvodnom konaní, ale aj odvolací súd zaoberal. Nie je možné konštatovať, že sú splnené podmienky zo zákona na obnovu konania. Ak aj argumenty žalobcov v 1/ a 2/ rade v pôvodnom konaní nevyhodnotili konajúce súdy podľa predstáv žalobcov, neznamená to, že je možné povoliť v takomto prípade obnovu konania a opakovane sa zaoberať tými skutočnosťami a dôkazmi, ktoré už v pôvodnom konaní odzneli. Odvolací súd poukazuje na to, že v pôvodnom rozhodnutí súdu prvého stupňa sa konštatuje záver vo vzťahu k zápisnici a zasadnutiu Spoločenstva vlastníkov bytov z dňa 17.1.2006. Rovnako citácii ustanovení Zákona o vlastníctve bytom a nebytových priestorov podliehalo prieskumu v dovolacom konaní pred Najvyšším súdom SR, kde nebolo zistené takéto pochybenie. Vo vzťahu k zálohovitým platbám sú uvádzané zálohy v sume 846 Sk, ale aj zálohovité platby zo strany žalobcov vo výške 936,- Sk, ktoré náhrady boli odvolacím súdom v pôvodnom konaní vyhodnotené v rámci vykonaného dokazovania. Z týchto dôvodov možno konštatovať, že skutočnosti a dôkazy, a ktoré žalobcovia poukázali neboli takými, ktoré spĺňajú podmienky stanovené zákonom pre povolenie obnovy konania.
Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 O.s.p..
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade nemali úspech v odvolacom konaní, nemajú právo na náhradu trov konania a žalovaný, ktorý síce úspech mal, ale náhradu trov neuplatnil, odvolací súd mu žiadne nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.