Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9CoP-14-2015.pdf
PDF · 66.84 KB
Case nature
Subarea
9CoP/14/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: Bc. O. M., nar. XX.X.XXXX v G., trvale bytom T., X. XXXX/X, právne zastúpenej Mgr. Kristínou Hoholíkovou, advokátkou so sídlom v Poprade, a odporcu: C. M., nar. X.X.XXXX v T., trvale bytom E. P., P. B. XXX, právne zastúpeného JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom v Kežmarku, za účasti mal. C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, v konaní o rozvod manželstva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/13/2014-205 zo dňa 13.5.2015, jednohlasne takto
rozhodol:
V r a c i a vec súdu prvého stupňa ako predčasne predloženú.
odôvodnenie:
Okresný súd Kežmarok vyššie označeným rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol. Na čas po rozvode manželstva zveril maloletého C. M., nar. XX.X.XXXX, do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, a to tak, že navrhovateľka je povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý párny týždeň od piatka od 17.00 hod. do nasledujúceho piatka do 17.00 hod. a odporca je povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa každý nepárny týždeň, a to od piatka od 17.00 hod. do nasledujúceho piatka do 17.00 hod.. Tretím výrokom rozsudku uložil povinnosť odporcovi maloleté dieťa v stanovenom čase prevziať v bydlisku navrhovateľky a rovnako uložil povinnosť navrhovateľke v stanovenom čase dieťa prevziať v bydlisku odporcu, s tým, že každý z rodičov je povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté dieťa do osobnej starostlivosti druhého rodiča s osobnými vecami dieťaťa a riadne ho pripraviť. Napokon návrh navrhovateľky o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku, konkrétne proti jeho druhému, tretiemu a štvrtému výroku, ktorým bol maloletý syn účastníkov na čas po rozvode zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, s určením presnej doby, kedy sú títo rodičia povinní zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, vrátane podrobného mechanizmu vzájomného si predávania tohto maloletého dieťaťa rodičmi, ako aj proti výroku, ktorým bol návrh navrhovateľky o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu zamietnutý, podala odvolanie navrhovateľka. Vzhľadom na uvedené nadobudol výrok rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, právoplatnosť, pretože voči nemu nepodal žiaden z účastníkov opravný prostriedok.
Následne bol spis predložený odvolaciemu súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní navrhovateľky. Ešte skôr, ako pristúpil odvolací súd k prieskumu napádaného rozhodnutia, zistil, že vec je potrebné vrátiť súdu prvého stupňa na doplnenie svojho rozhodnutia, a to dopĺňacím rozsudkom, pretože táto vec bola odvolaciemu súdu predložená predčasne.
Predmetom konania je rozvod manželstva účastníkov s tým, že z tohto manželstva pochádza jedno maloleté dieťa - C. M.. Podľa ust. § 113 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o
úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode. V týchto intenciách ide o procesný inštitút spojenia vecí, ku ktorému dochádza ex lege bez potreby ďalšieho rozhodnutia. Vzhľadom na to je súd povinný v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, vždy upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, pričom vychádza najmä z ustanovení § 24 a § 25 Zákona o rodine. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, súd v rámci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať, spravovať jeho majetok. Ide o exemplifikatívny výpočet, na ktorom nič nezmenila ani novela Zákona o rodine vykonaná zákonom č. 270/2010 Z. z., ktorá zaviedla do rodinného práva inštitút tzv. striedavej osobnej starostlivosti tak, ako to bolo aj v tomto konaní, keď súd prvého stupňa doposiaľ neprávoplatne rozhodol o zverení maloletého dieťaťa účastníkov do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Striedavá starostlivosť, ako už názov napovedá, je taká úprava osobnej starostlivosti o dieťa, keď je dieťa v osobnej starostlivosti každého z rodičov po určitú presne určenú dobu. Avšak ani tento inštitút nič nemení na tom, že je potrebné určiť, ktorý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, prípadne vysloviť, že každý z rodičov bude mať toto právo a povinnosť. Rovnako je potrebné v prejednávanej veci rozhodnúť o výške výživného, keď novela Zákona o rodine túto situáciu rieši tak, že ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča, alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Neurčenie výživného by malo relevanciu v prípade približne rovnakých pomerov na oboch stranách, teda rovnakých majetkových pomerov matky a otca a rovnakej dĺžky osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v rámci striedavej osobnej starostlivosti (§ 62 ods. 6 Zákona o rodine).
Tým, že súd nerozhodol o obligátorných náležitostiach úpravy rodičovských práv a povinností v rámci konania o rozvod manželstva účastníkov, z manželstva ktorých pochádzajú maloleté deti, teda nerozhodol, kto bude maloletého syna z účastníkov zastupovať a spravovať jeho majetok a nerozhodol o vyživovacej povinnosti, a to či už pozitívne tak, že zaviaže jedného z rodičov, ktorého majetkové pomery to odôvodňujú, aby prispieval na výživu maloletého syna k rukám druhého rodiča, resp. tak, že v prípade rovnakých majetkových pomerov samostatným výrokom rozhodne, že výživné neurčuje, takýmto postupom odňal účastníkom možnosť konať pred súdom, t. j., nerozhodnutím o týchto obligátorných náležitostiach tieto ani nemohli účastníci napadnúť podaným odvolaním.
Úlohou súdu prvého stupňa bude dopĺňacím rozsudkom rozhodnúť o tom, ktorý z rodičov, prípadne obaja z rodičov, budú maloletého syna účastníkov zastupovať a spravovať jeho majetok, a zároveň rozhodnúť o vyživovacej povinnosti jedného z rodičov k rukám druhého z rodičov na mal. syna, resp. rozhodnúť tak, že výživné neurčí, a následne po nadobudnutí právoplatnosti dopĺňacieho rozsudku, resp. po napadnutí tohto dopĺňacieho rozsudku opravným prostriedkom vec znovu predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľky.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.