Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoP-138-2023.pdf
PDF · 112.56 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/138/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov - sudcov JUDr. Miroslavy Korbašovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom trvale E. XXXX/XX-XX, XXX XX C. B., zastúpená splnomocnenou zástupkyňou: JUDr. Zuzana Tomášová, advokátka, so sídlom F. XX/XX, XXX XX C. B. a otca: G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. PB-14P/10/2023-102 zo dňa 26. júna 2023, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 3P/84/2016-123 zo dňa 26.01.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/31/2017-159 zo dňa 23.08.2017 v časti určenia výživného tak, že otec je povinný s účinnosťou od 27.02.2023 platiť na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživné zvýšené zo sumy 170,- eur mesačne na 260,- eur mesačne, ktoré výživné bude zasielať vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletého p o t v r d z u j e .
Vo výroku ohľadom zameškaného výživného rozsudok okresného súdu m e n í tak, že zameškané výživné za obdobie od 27.02.2023 do 31.07.2023 na maloletého A., nar. XX.XX.XXXX vo výške 456,43 eur je otec povinný zaplatiť matke maloletého do 3 dní do právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Trenčín ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k. PB-14P/10/2023-102 zo dňa 26.06.2023 rozhodol tak, že súd mení rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 3P/84/2016-123 zo dňa 26.01.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/31/2017-159 zo dňa 23.08.2017 v časti určenia výživného tak, že otec je povinný s účinnosťou od 27.02.2023 platiť na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX výživné zvýšené zo sumy 170,- eur mesačne na 260,- eur mesačne, ktoré výživné bude otec zasielať vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletého. Zameškané výživné za obdobie od 27.02.2023 do 31.07.2023 na mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 456,43 eur je otec povinný zaplatiť matke do 31.12.2023. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka sa podaným návrhom domáhala zvýšenia výživného na maloletého zo sumy 170,- eur mesačne na sumu 280,- eur mesačne od 01.11.2022. 1.2 Z vykonaného dokazovania bolo podľa súdu zrejmé, že od doby ostatnej úpravy výživného v januári 2017 (viď sp. zn. 3P/84/2016) sa podstatne zmenili pomery na strane maloletého. Tento je o 6 rokov starší, čím sa náklady na jeho výživu nepochybne zvýšili. Zároveň sa zmenili aj pomery na strane otca
– kým v roku 2017 bol jeho príjem v sume 1.242,- eur mesačne (viď č.l. 41 spisu sp. zn. 3P/84/2016), tento v súčasnosti zarába 2.000,- eur mesačne netto (bez zohľadnenia daňového preplatku vzniknutého priebežným neuplatňovaním si nezdaniteľnej časti základu). Pretože bol splnený základný predpoklad na zmenu výživného (zmena pomerov), súd výživné na maloletého zvýšil. Pri rozsahu zvýšenia výživného vychádzal z toho, že vzhľadom na priemerný mesačný príjem otca v sume 2.043,50 eur (8 x 2.000,- eur za august 2022 až marec 2023 + 2.000,- eur za apríl 2023 + 2.000,- eur za máj 2023 + daňový preplatok 435,01 eur : 10 mesiacov), vek maloletého (9 rokov), a to, že otec má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej I. (pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť k 23 ročnej E., sám otec uviedol, že táto je samostatne zárobkovo činná a že vyživovaciu povinnosť k nej realizuje „len sporadicky“) bolo adekvátne výživné vo výške 260,- eur. Pre úplnosť súd uviedol aj to, že hoci príjmu otca v sume 2.043,50 eur by zodpovedalo výživné vyššie než (iba) 260,- eur, zohľadnil tú skutočnosť, že miesto výkonu práce (B. I. B.) je 103 km od bydliska otca (C.) a otcovi tak vznikajú vyššie náklady na dochádzku do práce. Za oprávnené výdavky v tejto súvislosti považoval sumu 200,- eur. Pokiaľ otec do svojich cestovných výdavkov zahrnul aj amortizáciu 0,239 eur/km (viď č.l. 86 spisu), tento typ cestovnej náhrady sa podľa súdu uplatňuje v prípadoch, ak zamestnávateľ vyšle svojho zamestnanca na pracovnú cestu motorovým vozidlom zamestnanca. V súdenej veci však nejde o vzťah zamestnanec/zamestnávateľ, ale o vzťah otec/dieťa, a teda podľa názoru súdu nie je žiadny dôvod brať do úvahy aj tento typ výdavkov otca. V tomto smere súd uviedol aj to, že pokiaľ otec cestuje do práce autom a nie hromadnou dopravou, zvyšuje sa tým jeho životný komfort, pričom ale takéto zvýšenie nemôže byť na ujmu životnej úrovne dieťaťa. Pri rozhodovaní súd vychádzal z ust. § 62 ods. 1 a § 75 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“). 1.3 Súd výživné zvýšil odo dňa podania návrhu (t.j. nie od 01.11.2022 ako to žiadala matka), nakoľko podľa názoru súdu skutočnosť, že otec údajne dňa 18.10.2022 vyjadril ochotu platiť výživné 250,- eur, nemožno považovať za dostatočný dôvod na to, aby matka otáľala s podaním návrhu. 1.4 Podľa súdu, keďže nie je fyzicky možné, aby otec zvýšené výživné za obdobie od 27.02.2023 až do 31.07.2023 zaplatil v lehotách podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine (t.j. aby napr. výživné za február 2023 bolo zaplatené už v januári 2023), súd za minulé obdobie výživné vyjadril tak, že vyčíslil výšku dlhu (nedoplatku) za minulé obdobie pred rozhodnutím súdu s tým, že povolil tento nedoplatok 456,43 eur (90,- eur : 28 dní februára x 2 dni + 90,- eur marec + 90,- eur apríl + 90,- eur máj + 90,- eur jún + 90,- eur júl) zaplatí do 31.12.2023. 1.5 Pokiaľ otec dňa 30.04.2023 podal námietku zaujatosti (č.l.71 spisu), súd na ňu neprihliadol. Dôvodom bolo, že táto sa týkala len okolností, ktoré spočívali v procesnom postupe sudcu (§ 53 ods. 3 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“). O tejto skutočnosti súd otca informoval pred otvorením pojednávania konaného dňa 24.05.2023. 1.6 O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie zo dňa 31.07.2023 otec dieťaťa. 2.1 Nesúhlasil s posúdením jeho výdavkov na cestovné v sume 200,- eur mesačne. Uviedol, že amortizácia 0,239 eur/km, ktorú vydalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR dňa 22.03.2023 Opatrenie č. 88/2023 Z. z., ktorým ustanovilo sumy základnej náhrady za každý jeden kilometer jazdy podľa § 7 ods. 2 zák. č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov zohľadňuje výšku nákladov na servisné diely a ceny servisných prác k aktuálnej situácii na trhu v SR. Mal za to, že pre objektívny výpočet jeho nákladov spojených s dochádzkou do a zo zamestnania je potrebné vychádzať z uvedenej sumy amortizácie na kilometer. Cesta do a zo zamestnania nie je služobnou cestou a tak si nemôže tieto náklady uplatňovať v cestovnom príkaze, ale práve toto nariadenie sa dá použiť k objektívnemu výpočtu jeho nákladov. Ak mu súd priznal náklady na pohonné hmoty, mal by mu priznať aj výšku nákladov na opotrebovanie vozidla používaného do a zo zamestnania. V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť aj to, že to bol návrh zamestnávateľa, aby do zamestnania dochádzal svojim súkromným vozidlom a on mu bude tieto jeho náklady preplácať vo forme prémií k mzde, čo aj sám zamestnávateľ uvádza v potvrdení o príjme, ktoré je súčasťou spisu. Jeho základná mzda je 2.000,- eur v hrubom a do výšky 2.000,- eur v čistom mu formou prémií prepláca náklady na používanie súkromného vozidla do a zo zamestnania. Výška prémií do 2.000,- eur v čistom je cca 750,- eur mesačne a je viazaná na dochádzku do zamestnania vlastným vozidlom, lebo z miesta bydliska do zamestnania a späť neexistuje priame spojenie verejnou hromadnou dopravou a kombinovanou dopravou by stratil denne o dve hodiny cestovaním viac v jednom smere oproti tomu, ako keď používa svoje súkromné vozidlo. Táto skutočnosť bola zamestnávateľovi známa a bol to práve jeho návrh takto mu kompenzovať náklady spojené s dochádzkou do a z práce prémiami, lebo v inom prípade by jeho
pracovnú ponuku neprijal. Zamestnávateľovi navrhol, aby prevádzku zamestnania presunul do blízkosti jeho bydliska, čo ale zamestnávateľovi nevyhovovalo. Nie je to teda jeho rozmar alebo pohodlnosť, ale nutnosť, nakoľko má novú rodinu a štvorročnú dcéru a čas jemu vzácny práve so starostlivosťou o ňu. Ak mu teda súd uznal náklady na dochádzku do zamestnania vo forme nákladov na palivo, bol mu podľa neho povinný zohľadniť aj náklady na opotrebovanie vozidla, čo predstavuje výšku kilometrov, ktoré mu uznal na palivo vo vzdialenosti 1.854 km mesačne, mal mu pre objektívnosť zohľadniť aj výšku nákladov na opotrebovanie vozidla v rovnakej vzdialenosti, teda sumu 643,10 eur (1.854 km x 0,239 eur, čo predstavuje výšku nákladov na amortizáciu v sume 443,10 eur + náklady na palivo 200,- eur). Súd sa podľa neho mýli, ak sa domnieva, že jeho vozidlo je bezúdržbové a nevyžaduje si okrem paliva žiadne iné náklady. Podľa neho tak vychádzal z nesprávneho výpočtu jeho objektívnych nákladov. 2.2 Ďalej otec v odvolaní uviedol, že sudca konal tendenčne s úmyslom čo najviac vyhovieť návrhu matky, keďže už počas prvého pojednávania dňa 26.04.2023 verejne vyhlasoval pred všetkými zúčastnenými, že výživné bude zvýšené, a to nielen o výšku kompenzácie súčasnej miery inflácie, a to bez ukončenia dokazovania, ktoré bolo ukončené až počas troch súdnych pojednávaní. Na toto správanie sudcu podal dňa 30.04.2023 námietku zaujatosti, ktorú sudca zamietol, lebo podľa jeho názoru sa jednalo len o chybu v procesnom postupe, ale vyhlásením tohto rozsudku, v ktorom mu uprel objektívne náklady, len potvrdil, že bol zaujatý nejakým spôsobom voči jeho osobe, a teda jeho námietka na zaujatosť bola teda oprávnená. Odporučil preto krajskému súdu prečítať si jeho námietku zaujatosti sudcu zo dňa 30.04.2023 a vypočuť si aj zvukový záznam zo súdneho pojednávania zo dňa 26.04.2023 pre objektívnosť posúdenia. 2.3 Otec tiež uviedol, že zvýšením výživného mu súd znemožnil podieľať sa na výchove syna iným spôsobom ako len platením výživného, nakoľko ho tak finančne zaťažil, že ďalšie náklady spojené s výchovou syna by vážne narušili chod jeho novej rodiny. Na tomto mieste spomenul aj to, že práve matka dieťaťa ukončila ich vzťah a vzala mu možnosť plnohodnotne vychovávať syna a opakovane mu v styku so synom bránila čo bolo riešené aj súdom. Zvýšenie výživného na tak vysokú sumu súd dosiahol len to, že matka bude môcť do budúcna neobmedzene vychovávať ich syna. On si plnil doteraz rodičovské povinnosti riadne a včas a aj nad rámec svojich povinností. Matka dieťaťa je vlastníčkou realitnej kancelárie a dosahuje značné zisky a nadobudla aj viaceré nehnuteľnosti od posledného rozhodnutia súdu. Nejedná sa teda o sociálny prípad, ale ide jej práve o to, aby ho finančne zaťažila tak, aby sa nemohol podieľať na výchove syna a podieľal sa iba na finančnom plnení vyživovacej povinnosti. Napokon uviedol, že zatiaľ zvýšené výživné neplatí a urobí tak až po právoplatnom skončení súdneho pojednávania. 2.4 V rámci odvolacieho návrhu otec dieťaťa navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil a zohľadnil jeho náklady spojené s dochádzkou do zamestnania, ktoré uviedol vyššie a ktoré považuje za oprávnené a objektívne, a teda ho zaviazal prispievať s účinnosťou od 27.02.2023 platiť výživné v sume 200,- eur mesačne, ktoré výživné bude otec zasielať vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletého s tým, že zameškané výživné za obdobie od 27.02.2023 je otec povinný zaplatiť do 31.12.2023.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 08.08.2023 uviedol, že sa naďalej pridržiava svojho stanoviska predneseného na pojednávaní dňa 26.06.2023 a v plnom rozsahu sa s rozhodnutím súdu stotožňuje. Mal za to, že súdom stanovené výživné zohľadňuje oprávnené potreby maloletého. Doporučil preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil v plnom rozsahu.
4. Matka vo vyjadrení zo dňa 22.08.2023 (podaného bez splnomocneného zástupcu) považovala za nepravdivé tvrdenie otca, že by mu bránila v styku so synom. Uviedla, že otec sa s maloletým stretol počas celého roka 2022 len 9x, od 14.08.2022 do 10.03.2023 sa videl so synom len raz, a to 04.12.2022 po dobu jeden a pol hodiny. Otec neprejavoval záujem o náhradný termín, keď sa mu nedalo prísť a ani o iné stretnutie nad rámec. Ďalej uviedla, že dňa 03.06.2022 písala otcovi mail ohľadom výživného a tiež možnosti rozšírenia jeho stretávania so synom. Otec zjavne nemal záujem tráviť so synom viacej času a tým pádom sa podieľať na jeho výchove tak, ako veľmi na to poukazuje v odvolaní (ako prílohu pripojila mailovú komunikáciu). S otcom sa snažila dohodnúť aj mimosúdne. Dňa 02.01.2023 mu bol doručený návrh na rodičovskú dohodu o výživnom a tiež o rozšírení styku so synom, na ktorú reagoval tak, že podal na súd návrh na zníženie výživného a rozšírenie styku s maloletým. Fyzické napádanie syna voči nej bolo spôsobené synovou diagnózou (Aspergerov syndróm, ADHD). Výchova, ako aj bežná starostlivosť o takéto dieťa je sťažená a časovo náročnejšia. Syn je v sledovaní u detského psychológa J. F. a v súčasnosti už chodieva aj na stacionár – individuálnu psychoterapiu (pripojila doklady o úhrade). Naposledy otec videl syna dňa 25.06.2023 a odvtedy o stretnutia neprejavil záujem.
5. Otec v replike zo dňa 02.09.2023 uviedol, že fakt, že mu matka bránila v stretávaní so synom, vyvracia tvrdenie, a to súdne konanie sp. zn. Em/3/2018 vedené na Okresnom súde v Považskej Bystrici, ako aj zápisnica o jej bránení mu v styku so synom na Obvodnom oddelení polície v Považskej Bystrici. V dôsledku nesprávneho a neobjektívneho rozsudku ho súd neprimerane finančne zaťažil a zobral mu možnosť stretávať sa so synom, nakoľko ďalšie výdavky by vážne naštrbili chod jeho novej domácnosti, v ktorej vychováva dcéru I. a financie určené na stretnutia so synom odkladá, aby bol schopný plniť tento nespravodlivý rozsudok, ak by nadobudol právoplatnosť. Svoju rodičovskú povinnosť si vždy plnil včas, v plnej výške, aj nad rámec súdneho určenia.
6. Otec v podaní zo dňa 02.09.2023 k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že ho považuje za alibistické a nekompetentné. Vychádza z požiadavky matky a nie zo záujmu syna. To, že kolízny opatrovník súhlasí s tým, aby odvolací súd konal vo veci bez nariadenia pojednávania, len potvrdzuje nezáujem o objektívne potreby a záujmy syna a snaží sa o zbavenie prípadu.
7. Matka v duplike zo dňa 04.10.2023 sa vyjadrovala len k poukazovaniu otca o jej bránení mu v styku so synom, ktoré tvrdenia považovala za nepravdivé.
8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 2 ods. 1 CMP, § 34 ods. 1 CSP, § 3 ods. 5 písm. a/ CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (§ 362, § 359 CSP, § 7 CMP), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 67 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania súdu, postupom podľa § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 3 CSP rozsudok okresného súdu ohľadom zvýšenia výživného (vo výroku v poradí prvom) ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a vo výroku týkajúceho sa zameškaného výživného (vo výroku v poradí druhom) zmenil (§ 388 CSP).
9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd rozhodol vecne správne keď napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k. 3P/84/2016-123 zo dňa 26.01.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 4CoP/31/2017-159 zo dňa 23.08.2017 v časti určenia výživného tak, že otec je povinný s účinnosťou od 27.02.2023 platiť na maloletého výživné zvýšené zo sumy 170,- eur mesačne na 260,- eur mesačne, ktoré výživné bude otec zasielať vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletého a zameškané výživné za obdobie od 27.02.2023 do 31.07.2023 na maloletého vo výške 456,43 eur je otec povinný zaplatiť matke do 31.12.2023 s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
10. Otec v odvolaní proti rozsudku okresného súdu v prvom rade namietal, že sudca konal tendenčne s úmyslom čo najviac vyhovieť návrhu matky, keďže už počas prvého pojednávania dňa 26.04.2023 verejne vyhlasoval pred všetkými zúčastnenými, že výživné bude zvýšené, a to nielen o výšku kompenzácie súčasnej miery inflácie, a to bez ukončenia dokazovania, ktoré bolo ukončené až počas troch súdnych pojednávaní.
11. K uvedenému odvolací súd uvádza, že veľmi dôležitú časť súdneho konania tvorí samotné pojednávanie a jeho vedenie. Na pojednávaní sa realizujú úkony strán, úkony súdu, a najmä dokazovanie vykonávané súdom. V súvislosti s tým, že povinnosťou súdu je aj viesť rodičov k vzájomnej dohode o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom nemožno vylúčiť, aby súd na pojednávaní vyjadril svoj predbežný právny názor (obdobne ako to umožňuje aj ust. § 181 ods. 2 vety druhej CSP). Tento názor, nie je záväzný a môže byť po vykonaní dokazovania v priebehu konania menený.
12. Otec tiež poukazoval na to, že sudca síce jeho námietku zaujatosti zamietol, ale vyhlásením rozsudku len potvrdil že bol zaujatý a teda námietka zaujatosti bola oprávnená.
13. Podľa odvolacieho súdu integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Civilný sporový poriadok v ustanoveniach § 49 až 59 upravuje vylúčenie sudcov a iných osôb z prejednávania a rozhodovania sporu. Východiskovým je ustanovenie § 49 CSP, podľa ktorého je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so
zreteľom na jeho pomer k sporu, stranám, ich zástupcom alebo – podľa novej úpravy – aj k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Zákon výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore. Postupom sa rozumejú procesné úkony sudcu vrátane rozhodnutí, a to aj vo veci samej. V postupe sudcu pri prejednávaní konkrétneho sporu sa prejavuje samotný výkon súdnictva, preto tieto okolnosti nemôžu byť samy osebe dôvodom zaujatosti sudcu.
14. Oboznámiac sa s obsahom námietky zaujatosti vznesenou otcom zo dňa 30.04.2023 má odvolací súd za to, že okresným súdom bola táto správne vyhodnotená pretože sa týkala postupu sudcu v konaní pokiaľ ide o vyhodnocovanie predložených dôkazov. Predmetné okolnosti podľa § 49 ods. 3 CSP nie sú dôvodom na vylúčenie konajúceho sudcu. Túto situáciu upravuje § 53 ods. 3 CSP tak, že na takúto námietku zaujatosti sa neprihliada a vec sa v takomto prípade nadriadenému súdu nepredkladá. V postupe okresného súdu odvolací súd preto nevzhliadol pochybenie. Pokiaľ otec v námietke zaujatosti poukazoval aj na správanie sudcu (bol sudcom osočovaný, znevažovaný) k tomu možno uviesť, že porušenie zásad dôstojnosti súdneho konania rieši sťažnosť, ktorú vybavuje predseda príslušného súdu (§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). K tvrdeniu otca v odvolaní na to, že vyhlásením rozsudku sudca len potvrdil, že bol zaujatý, je potrebné uviesť, že meradlom pre hodnotenie objektivity sudcu nemôže byť subjektívne hľadisko účastníka konania, ktoré je spravidla motivované tým, že súd nekoná a nerozhoduje podľa jeho predstáv.
15. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj na strane rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.
16. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že súd mal po porovnaní okolností v čase posledného rozhodovania o výživnom (r. 2017) s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe, zistenú zásadnú zmenu pomerov na strane dieťaťa v dôsledku jeho veku, nástupu na základnú školu a zdravotného stavu ako i na strane otca dieťaťa s ohľadom na podstatné zvýšenie jeho príjmu a odbudnutie a zároveň pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti.
17. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a oboznámením sa s odvolaním otca dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav veci, porovnal pomery účastníkov v čase rozhodovania o výške výživného pri poslednej úprave a v súčasnosti, a konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Ani odvolací súd (zhodne so súdom prvého stupňa) nemal v prejednávanej veci pochybnosti o dôvodnosti zvýšenia výživného na maloleté dieťa. Napokon vzhľadom na obsah odvolania otca je potrebné uviesť, že ani samotný otec v odvolaní zmenu pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom nespochybňuje, keď navrhuje zvýšiť výživné avšak na sumu 200,- eur mesačne.
18. Zákon o rodine v ust. § 62 ods. 1 a nasl. upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného na dieťa. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne a sú závislé predovšetkým od veku, zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a pod. Výživné pre dieťa totiž neslúži len na uspokojenie všetkých jeho odôvodnených hmotných potrieb (strava, ošatenie, obuv atď.), ale aj ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a pod.). odôvodnené potreby dieťaťa sú však bezprostredne ovplyvňované aj schopnosťami a možnosťami rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby, ktoré nepresahujú obvyklú, základnú mieru všetkých nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti a schopnosti rodičov vyššie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa.
19. Otec v odvolaní s poukazom na svoje pomery namietal hlavne posúdenie jeho výdavkov súdom na cestovné do práce len v sume 200,- eur mesačne keď mu mal zohľadniť nielen náklady na palivo ale aj na opotrebovanie vozidla. Podľa odvolacieho súdu zo správy od zamestnávateľa otca vyplýva, že sa mu náklady na používanie súkromného vozidla zamestnávateľom do a zo zamestnania preplácajú. Takže ani nebol dôvod zo strany okresného súdu na uvedené výdavky otca v sume 200,- eur mesačne prihliadať. Pokiaľ otec tvrdí, že ho súd zvýšením výživného finančne zaťažil a znemožnil mu tak podieľať sa na výchove syna tak v súvislosti s určenou výškou zvýšeného výživného je potrebné poukázať na to, že zvýšené výživné predstavuje aj sumu, ktorá je odporúčaná ako tabuľkové výživné (viď Metodika výpočtu výživného v Slovenskej republiky prijatá Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ako odporúčanie pre výšku výživného) vo výške 13 % z príjmu (2.000,- eur) určeného pre dieťa prvého stupňa základnej školy a prihliadajúce na vyživovaciu povinnosť k dieťaťu v predškolskom veku (maloletá I. vo veku 4 rokov). Pokiaľ otec spomenul v odvolaní i to, že matka mu v styku s maloletým bránila, čo bolo riešené aj súdom a matka naopak vo vyjadreniach tvrdí opak, k uvedenému je potrebné uviesť, že táto záležitosť nemá vplyv na určovanie vyživovacej povinnosti. Na poukazovanie otca na majetok matky (je vlastníčkou realitnej kancelárie, dosahuje značné zisky a nadobudla aj viaceré nehnuteľnosti) odvolací súd v súčasnej dobe neprihliadol nakoľko do veku, kedy dieťa nadobudne väčšiu samostatnosť (maloletý je v súčasnej dobe vo veku 9 rokov) si matka plní vyživovaciu povinnosť k maloletému výkonom osobnej starostlivosti. Okrem toho nemožno prehliadnuť, že aj matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť.
20. Nakoľko v odvolaní otca neboli uvádzané také skutočnosti, ktoré mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, odvolací súd sa stotožnil s výškou zvýšeného výživného určenou súdom prvej inštancie. Z toho dôvodu rozsudok okresného súdu ohľadom tohto výroku ako vecne správny potvrdil. Čo sa týka rozhodnutia o zameškanom výživnom rozsudok okresného súdu zmenil z toho dôvodu, že súdom určená doba na plnenie (31.12.2023) uplynula. Uložil tak otcovi povinnosť zameškané výživné zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia v zmysle § 232 ods. 3 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CMP.
21. Podľa ust. § 396 ods. 2 CSP odvolací súd rozhodol o náhrade trov celého konania (prvoinštančné a odvolacie) a aplikáciou ust. § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nárok na ich náhradu nepriznal. Podmienky pre rozhodovanie o náhrade trov konania účastníkov výnimkou z ust. § 55 CMP odvolací súd nezistil.
22. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).