Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/38/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobcov: 1. A. B. C., D., Brzotín, E. XX, F. E., nar. XX.X.XXXX a 2. G. C., A., H. XXX, nar. X.X.XXXX, zást. oboch advokátka JUDr. Martina Vnenčáková, Rožňava, Čučmianska dlhá 7, proti žalovanému: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., Praha, Želetavská 1, Česká republika, IČO: 649 48 242, na území SR konajúcemu prostredníctvom: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Bratislava, Šancová 1/A, IČO: 47 251 336, zást. Bartová, Kovácsová & Partners, s.r.o., Nové Zámky, Majzonovo námestie 2, IČO: 36 855 197, za ktorého ako konateľ koná advokátka JUDr. Zuzana Bartová, o 3 987,68 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č. k. - 103 z 3. februára 2023

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému proti žalobcom p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, na ktoré plnenie žalobcovia s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie (ďalej aj len ako „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví v celom rozsahu zamietol žalobu o 3 987,68 € s príslušnými úrokmi z omeškania založenú na skutkovom tvrdení, že na ich úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu z titulu neprimeranej, zákonu v §53 ods. 6 o. z. odporujúcej výšky odplaty za úver im poskytnutý na základe zmluvy z 19.6.2013 o úvere č. EZY-MRL-00098851-2013-ROZ1-IU, pretože celková odplata vo výške žalovanej pohľadávky, ktorú žalobcovia k výške istiny úveru 22 000 €, ktorým disponovali, predstavovala 18,13 %, t. j. viac ako dvojnásobne prevyšovala nielen priemerné úrokové sadzby bánk, keďže priemerná úroková miera pre nové obchody zverejnená NBS v relevantnom čase 06/2013 pre domácnosti pri obdobných úveroch pre domácnosti – úvery na nehnuteľnosti so začiatkom fixácie úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov bola na úrovni 3,95 %, ale prevyšovala aj RPMN, ktorá bola 3,91 %, pričom okrem toho namietali existenciu mnohých neprijateľných podmienok v predmetnej úverovej zmluve, a to (i) dojednanie fixnej úrokovej sadzby 3,29 % p. a. s dobou fixácie 3 roky v čl. VI. (1), čo podľa nich zvyšuje cenu úveru a bez možnosti žalobcov odstúpiť od zmluvy z dôvodu jej zvýšenia po uplynutí fixácie je v rozpore s §53 ods. 4 písm. j) o. z., (ii) dojednanie v čl. IX. (3), podľa ktorého veriteľ mal možnosť peňažné prostriedky žalobcov použiť na započítanie aj nesplatnej alebo už premlčanej pohľadávky, (iii) vyhlásenie spotrebiteľa v čl. VIII. (6), ktorým tento už v čase vzniku zmluvy predlžuje premlčaciu dobu na všetky nároky veriteľa a ďalej, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj (iv) samotná záložná zmluva, vo svojom čl. IV. (1) umožňujúca pohľadávku veriteľa uspokojiť výťažkom z predaja zálohu na verejnej dražbe spôsobom umožňujúcim obídenie ex offo súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalovanému zároveň priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalovaného (ktorého nástupníckou spoločnosťou v dôsledku cezhraničnej fúzie formou zlúčenia k 1.12.2013 sa stal žalovaný – pozn. odvolacieho súdu) ako veriteľ a žalobcovia ako dlžníci 19.6.2013 uzatvorili zmluvu o úvere č. EZY-MRL-00098851-2013- ROZ1-IU, na základe ktorej žalobcom bol poskytnutý úver 22 660 €, z toho 660 € na úhradu jednorazového poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver a zvyšných 22 000 € bez účelového určenia; úroková sadzba na 3 roky bola fixná vo výške 3,29 % p. a., lehota splatnosti úveru bola 180 mesiacov od jeho prvého čerpania, výška splátky úveru bola 159,69 €; úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti. Žalobcovia svoj záväzok z predmetnej úverovej zmluvy vrátane príslušenstva voči veriteľovi v celom rozsahu (predčasne) splnili k 11.1.2021 a za obdobie od čerpania úveru do 11.1.2021 na tento svoj záväzok celkovo uhradili 25 987,68 €.

3. S poukazom na o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov na posudzovaný úverový právny vzťah ustanovenia daného zákona neaplikoval s odôvodnením, že nejde o spotrebiteľský úver, hoci samotná zmluva o úvere je zmluvou spotrebiteľskou, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov a preto na ňu aplikoval ustanovenia a nasl. o. z. o spotrebiteľských zmluvách vrátane jeho o výške odplaty v znení ku dňu uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého v prípade spotrebiteľských zmlúv s takýmto predmetom „nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch“, pričom „pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti“. Zároveň zdôraznil, že novelizované znenie tohto zákonného ustanovenia, („...nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať“) vrátane ustanovenia NV SR č. ustanovujúceho, čo tvorí odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi a že jej maximálna výška nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne, t. j. v znení, ako sa naň odvolávajú žalobcovia, nadobudli účinnosť až dňom 1.6.2014 a preto na prejednávanú vec sú neaplikovateľné, a to vychádzajúc z prechodného ustanovenia v citovaného nariadenia k úpravám účinným od 1.6.2014, ako to odôvodnil v 31. a . odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku so záverom, že ak dôjde k poskytnutiu peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na základe zmluvy spred 1.6.2014, pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky odplaty určujúcim kritériom v zmysle citovaných zákonných ustanovení má byť obvyklosť tejto odplaty na finančnom trhu, ktorú je možné posudzovať len s ohľadom na bežnú prax inštitúcií poskytujúcich úvery v porovnateľných výškach a za porovnateľných podmienok a výšku odplaty je preto potrebné porovnať predovšetkým s úrokovou mierou obvyklou z praxe bánk v rozhodnom období, a nie s RPMN.

4. Takto konštatoval, že priemerná výška úrokových sadzieb pri úveroch poskytovaných bankami v období 06/2013 pre spotrebiteľské a ostatné úvery so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby od 1 do 5 rokov bola 11,06 % p. a. a preto uzavrel, že dojednaná úroková sadzba 3,29 % p. a. v pomere k tejto priemernej výške úrokových sadzieb nie je ani neprimeraná a nie je neplatná ani v zmysle §3 ods. 1 o. z., keďže pre tento ich vzájomný pomer nie je ani v rozpore s dobrými mravmi, a to ani pokiaľ by súd pristúpil na argumenty žalobcov a dojednanú odplatu porovnával s priemernou výškou úrokových sadzieb 3,95 % p. a. bankami v rozhodnom období poskytovaných pre úvery na nehnuteľnosti, keďže stranami dojednané úroky 3,29 % p. a. stále sú nižšie.

5. Matematickým prepočtom tak zistil, že celková odplata 3 987,69 €, ktorú žalobcovia zaplatili za obdobie 91 mesiacov, t. j. do celkového splatenia úveru, vo vzťahu k istine poskytnutého úveru 22 000 € predstavuje celkovú odplatu 18,13 %, t. j. 2,4 % ročne, čo v porovnaní so skôr zmienenou relevantnou priemernou výškou úrokových sadzieb 11,06 % p. a. požadovanou na finančnom trhu v rozhodnom období znamená, že v danom prípade nedošlo k podstatnému prevýšeniu zákonom stanovenej odplaty (§53 ods. 6 o. z. v relevantnom znení do 31.5.2014), a to ani vtedy, pokiaľ by dojednanú úrokovú sadzbu porovnával s priemernou úrokovou mierou 3,95 % p. a. pre úvery na nehnuteľnosti, ako sa toho dovolávali žalobcovia, keďže nimi uhradená odplata 2,4 % p. a. aj v tom prípade by bola nižšia, ako priemerná úroková sadzba (podľa súdu v danom prípade však nešlo o úver na nehnuteľnosť, hoci tento bol zabezpečený záložným právom, a to z dôvodu, že nešlo ani o úver na zabezpečenie bývania ani o úver na rekonštrukciu nehnuteľnosti, čo žalobcovia v konaní napokon ani netvrdili). Zo zisteného skutkového stavu dospel preto k záveru, že žalobcovia za posudzovaný úver zaplatili odplatu, ktorá v zmysle §53 ods. 6 o. z. nie je neprimerane vysoká a žalobu v celom rozsahu preto zamietol.

6. S rozhodnutiami iných súdov, v ktorých sa riešili prípady, kde veriteľom požadovaná celková odplata vo vzťahu k poskytnutej istine úveru bola 140, 247, 88,57, či 126 % alebo kde samotné zmluvné úroky prevyšovali 32 %, s ktorými prípadmi žalobcovia porovnávali svoj prípad celkovej odplaty 18,3 %, resp. zmluvných úrokov 3,29 %, sa vysporiadal tak, že tieto rozhodnutia na prejednávaný prípad sú neaplikovateľné, pretože celková odplata, resp. zmluvné úroky vo veciach, ktorých tieto sa týkali, boli neporovnateľne vyššie. 7. Zdôrazniac, že výška poplatku predstavujúceho náklady na poistenie po dobu 5 rokov (660 €), ktorý veriteľom hneď pri čerpaní úveru v plnej výške bol vyplatený priamo poisťovateľovi, v dôsledku čoho žalobcovia v danom prípade čerpali len úver vo výške 22 000 €, a nie až 22 600 € deklarovaných v zmluve, ako výška úveru, predstavuje len 3 % samotného úveru a prihliadajúc na to, že podľa hodnotenia súdu žalobcovia v konaní neuviedli žiadne také tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť neplatnosť dojednania poistenia a poistného, keďže v konaní v zásade sa dovolávali len zohľadnenia poistného pri výpočte celkovej odplaty, pričom podľa súdu ani z predložených listinných dôkazov nemožno vyvodiť, že na strane žalobcov nebola vôľa poistnú zmluvu uzavrieť a jednorazové poistné 660 € z poskytnutého úveru 22 660 € uhradiť, s poukazom na obsah predložených listín berúc do úvahy, že práva a povinnosti strán v zmluve boli upravené až na základe ich predchádzajúcich dohôd, t. j. keď spotrebitelia už boli uzrozumení o charaktere i rozsahu svojich záväzkov, uzavrel, že pokiaľ tieto dodatočne sa im javia, ako nevýhodné, nezbavuje ich to povinnosti riadne plniť dojednané záväzky. Zároveň konštatoval, že ani z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod zmluvné ustanovenia týkajúce sa poistenia považovať za neplatné, a to či už z titulu neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo iných vád právneho úkonu.

8. Ďalšími zmluvnými podmienkami, na ktoré žalobcovia poukazovali ako na neprijateľné, súd sa nezaoberal s odôvodnením, že tieto nemali bezprostredný vplyv na uplatnené bezdôvodné obohatenie, a teda neboli základom žalovaného nároku.

9. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikovaním zásady úspechu strany v spore ustanovenej v .

10. Proti tomuto rozsudku žalobcovia podávajú odvolanie z dôvodov podľa , a navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok buď zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie alebo aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Predovšetkým namietajú, že súd pri posudzovaní (ne)primeranosti celkovej odplaty nevychádzal z údajov stanovených v zmluve, ale odplatu hodnotil vzhľadom na stav predčasného splatenia a na základe vykonaných dôkazov preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec zhodnotil právne nesprávne. Na poskytnutom úvere 22 000 €, podľa zmluvy za dobu jej trvania 180 mesiacov mali totiž preplatiť celkom až 7 404,20 €, čo predstavuje až 33,65 % z poskytnutej istiny úveru, ktorý navyše bol ešte aj zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti (v rámci zmluvných podmienok boli preto v nevýhodnom postavení, pričom súd pri zvažovaní (ne)primeranosti výšky odplaty mierou zabezpečenia ich záväzku voči veriteľovi sa vôbec nezaoberal). Namietajú tiež, že súd pochybil, keď napriek tomu, že v danom prípade išlo o úver na nehnuteľnosť, resp. úver na bývanie, nakoľko týmto úverom bol refinancovaný úver zo SLSP, a.s. z 23.6.2008 (k čomu ako prílohu odvolania predložili zmluvu z 23.6.2008 o splátkovom úvere č. 0512235612), výšku odplaty 33,65 % dohodnutej v zmluve porovnával s výškou úrokových mier pre domácnosti – spotrebiteľské a ostatné úvery 11,06 % a jej primeranosť aj nesprávne vyhodnotil, keďže 33,65 % prekračuje aj súdom zvažovanú hodnotu 11,06 %. Podľa odvolateľov rozhodujúcou pre záver o (ne)primeranosti celkovej odplaty pritom však ani nie je výška odplaty na základe faktického percentuálneho vyjadrenia, ale právny základ, ktorým bola prípustná výška odplaty stanovená dvojnásobkom úrokových mier úverov, v čase uzavretia zmluvy s percentuálnym prepočtom odplaty podľa údajov platných v čase uzavretia zmluvy.

12. Odvolatelia ďalej namietali, že súd sa riadne nevysporiadal s právnym základom konaní, ktoré boli predmetom nimi označených rozsudkov, kde súdy primeranosť odplaty s prihliadnutím na jej zákonom stanovené limity porovnávali práve na základe údajov v čase uzavretia zmluvy. V odvolacej replike rovnako poukázali o. i. na to, že poskytnutý úver oni od počiatku stotožňovali s úverom na bývanie/ nehnuteľnosť a v tejto súvislosti argumentovali článkami IX. (2.3) a (2.4) úverovej zmluvy, v zmysle

ktorých veriteľovi predkladali potvrdenia o zostatkoch predchádzajúcich úverov, pričom jeden z nich bol úverom na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti, rovnako zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti.

13. Žalovaný v odvolacom konaní navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukazuje na to, že zmluvne dojednaná fixná úroková sadzba 3,29 % p. a., ktorá mimochodom bola pod priemerom porovnateľných úverov, po uplynutí troch rokov fixácie v ďalších obdobiach v danom prípade výrazne klesla, a to až na 1,60 %. Zdôrazňuje, že v danom prípade žalobcovia neprípustne porovnávajú neporovnateľné parametre, keď celkovú výšku odplaty za úver (18,13 %), ktorú títo zaplatili do predčasného splatenia úveru za 7 rokov a 7 mesiacov (do ktorej zahrnuli aj výšku účelového úveru 660 €) porovnávajú s priemernými ročnými úrokovými sadzbami bánk, čo je v rozpore s charakterom inštitútu najvyššej prípustnej odplaty. Podľa žalovaného mylným je názor odvolateľov aj pokiaľ zaplatenú celkovú výšku odplaty za úver 18,13 % porovnávajú s RPMN, pretože rovnako porovnávajú odlišné a neporovnateľné parametre s tým, že pre potreby §53 ods. 6 o. z. j potrebné hodnotu dojednanej ročnej úrokovej sadzby 3,29 % porovnať s priemernou ročnou úrokovou mierou pre tento typ úverov, pričom v danom prípade nešlo o úver na bývanie, ale úver v rozsahu istiny 22 000 € bol bezúčelovým a v rozsahu 660 € bol účelovým úverom na úhradu nákladov poistenia. Rozhodnutia súdov, z ktorých odvolatelia v snahe podporiť svoju argumentáciu citujú v odvolaní, podľa žalovaného na prejednávaný skutkový stav sú neaplikovateľné, keďže v týchto súdy posudzovali diametrálne odlišné úverové podmienky.

14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania a tiež viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo ( a a nasl. o odvolaní) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

15. Rozsudok vo výroku je vecne správny, odvolací súd ho preto postupom podľa potvrdil.

16. Rozsudok na Krajskom súde v Košiciach verejne bol vyhlásený 26.6.2024 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 210/II. poschodie, trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 20.6.2024 boli zverejnené na úradnej tabuli odvolacieho súdu a na jeho webovej stránke ( a za použitia ).

17. Odvolatelia uplatnili odvolacie dôvody podľa §365 ods. 1 písm. d) (konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), písm. f) (súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) , o ktorých odvolací súd dospel k záveru, že tieto nie sú naplnené.

18. Súd prvej inštancie dokazovanie vo veci vykonal v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa zásad ustanovených v , z týchto dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, dôkladne porovnal referenčné hodnoty vzťahujúce sa k podobným úverom v obdobných prípadoch, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, že celková odplata v prípade posudzovaného úveru neprevýšila mieru primeraných odplát požadovaných na finančnom trhu veriteľmi v rozhodnom období, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil. V konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

19. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý, jasný a zrozumiteľný. V odôvodnení rozsudku súd dal odpovede na všetky relevantné otázky, ktoré mali pre vec podstatný význam, správne, podrobne a presvedčivo nimi objasnil skutkový a právny základ rozhodnutia. Odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu po oboznámení s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom a dôvodmi odvolania nezistil žiaden dôvod, aby od týchto sa odchýlil. Naopak odvolací súd s dôvodmi rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu sa stotožnil a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s obmedzil sa preto len na konštatovanie ich správnosti a tieto v odôvodnení svojho potvrdzujúceho rozsudku

nadbytočne už neopakuje, ale na tieto v celom rozsahu odkazuje, ako na odvolaciemu súdu vlastné dôvody vyhovujúceho rozsudku v tejto veci o vydanie bezdôvodného obohatenia.

20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku reagujúc na odvolacie námietky odvolateľov odvolací súd dopĺňa.

21. Podstatnou odvolacou námietkou odvolateľov je ich nesúhlas s postupom a úvahami súdu, ktorý pri posudzovaní (ne)primeranosti celkovej odplaty, ako mal, nevychádzal z údajov stanovených v posudzovanej úverovej zmluve z 19.6.2013, ale prihliadal na stav predčasného splatenia úveru celkovo za 91 mesiacov faktického trvania tohto zmluvného vzťahu.

22. V zmysle §53 ods. 6 o. z. v relevantnom znení uzavretia posudzovanej úverovej zmluvy, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, pričom pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

23. Pretože úvery (aj) pre spotrebiteľov na finančnom trhu sa poskytujú v rôznych výškach, na rôzne dlhú lehotu splatnosti úveru a za rôznu výšku úrokov, za účelom vzájomnej porovnateľnosti odplaty za ten ktorý úver, ktorej jednou (a v niektorých prípadoch aj jedinou) zložkou sú úroky, ktoré spotrebiteľ v súvislosti s úverovou zmluvou musí zaplatiť, výšku zaplatených úrokov je nevyhnutné prepočítať na percento, ktoré z výšky čerpaného úveru sa uplatňuje na ročnom základe (ročná úroková sadzba). Z toho dôvodu, ak odplata sa má porovnať s ročnými úrokovými sadzbami obdobných úverov, nemožno porovnávať celkovú odplatu 29 404,20 €, ako ju vnímajú žalobcovia (159,69 € x 180 + 660 €) s ročnou úrokovou sadzbou, lebo táto odplata 29 404,20 € je údajom o odplate za 15 rokov (180 mesiacov) trvania zmluvy, t. j. odvolatelia ňou kalkulujú bez jej prepočtu na percento z výšky čerpaného úveru uplatňované na ročnom základe.

24. Nesprávnosť úvah odvolateľov o tom, ktoré parametre za účelom správneho posúdenia primeranosti veriteľom požadovanej odplaty v danom prípade je potrebné navzájom porovnať, dokazuje ich názor, podľa ktorého zaplatená odplata za 91 mesiacov (do predčasného splatenia ich záväzku) bola 18,13 %, ale pri nezmenenej ročnej úrokovej sadzbe percentuálne vyjadrenie odplaty za pôvodne plánovaných 180 mesiacov by bolo až 33,65 %. Ak však dlžník spolu s úverom, ktorý veriteľovi vracia, platí rovnaké percento úrokov (rovnakú ročnú úrokovú sadzbu), odplata zaplatená za dlhšie obdobie splácania úveru je prirodzenie vyššia, ale len v absolútnych číslach, nie však v jej percentuálnom vyjadrení, ktoré musí zostať nezmenené bez ohľadu na dĺžku doby splácania úveru. Uvedené zároveň dokazuje, že nielen úverové zaťaženie úrokovou sadzbou, ale aj celkovú odplatu zaplatenú za úver (aj) pre účely jej porovnania s ročnou úrokovou sadzbou je potrebné prerátať a percentuálne vyjadriť, koľko z nej pripadá na ročné plnenie.

25. Inak povedané odvolatelia v danom prípade tvrdia, že odplata 3,29 % ročne z poskytnutého úveru 22 000 € + 660 € za obdobie 180 mesiacov sa dostane až na mieru 33,65 %, čo je logický lapsus, keďže 660 € z 22 000 € netvorí chýbajúcich cca 30 %, ale ako správne argumentuje aj žalovaný, ide len o 3 % z poskytnutej istiny úveru. Odvolatelia zároveň nijako nevysvetlili, akými úvahami sa riadili, keď v odvolaní (strana 5) ročnú odplatu 493,61 € dávali do pomeru k ročnej istine úveru 1 466,66 €, keď v skutočnosti nečerpali ročne po 1 466,66 €, ale jednorazovo hneď mali k dispozícii 22 000 €. Odvolací súd v odvolateľmi takto vykonanej komparácii nevidí preto žiaden význam a prikláňa sa preto k názoru žalovaného, že odvolateľmi vykonané komparácie sú nepochopením inštitútu najvyššej prípustnej odplaty, ktorú možno od spotrebiteľa požadovať pri poskytnutí peňažných prostriedkov, pre posúdenie primeranosti ktorej kľúčovým je porovnávanie porovnateľných vstupných referenčných parametrov, inak výsledok nebude mať relevantnú výpovednú hodnotu.

26. Súd v danom prípade nebol povinný hlbšie sa zaoberať právnym základom odvolateľmi v konaní pred ním zmienenými rozhodnutiami iných súdov v iných veciach inak, než s týmito dostatočne sa vysporiadal v 37. odseku odôvodnenia napadnutého rozsudku, keď uviedol, že v namietaných prípadoch nešlo o spory s porovnateľným skutkovým základom a na tomto mieste zároveň rovnako dostatočne a presvedčivo odôvodnil, prečo zastáva tento právny názor.

27. Pokiaľ odvolatelia v odvolaní namietajú, že posudzovaný úver z 19.6.2013 im bol poskytnutý za účelom refinancovania ich skoršieho splátkového úveru z 23.6.2008, ktorú na podporu tohto svojho tvrdenia k odvolaniu prikladajú, nepochybne ide o neprípustnú novotu v odvolacom konaní a preto sa ňou odvolací súd pri svojom rozhodovaní zaoberať nemohol; odvolatelia sú síce spotrebitelia, ale pretože v danom prípade sú zastúpení advokátom, v zmysle výnimka z koncentrácie konania ustanovená v , v zmysle ktorej spotrebiteľ všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení môže predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pričom ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú, v ich prípade sa nepoužije. Za situácie, ako v posudzovanej veci, keď zo žiadneho ustanovenia zmluvy o úvere vrátane jeho čl. IX nemožno vyvodiť, žeby poskytnutý úver mal byť či už úverom na nehnuteľnosť alebo úverom na bývanie, samotné tvrdenie, že v danom prípade ide o refinancovanie iného úveru, a to ani v spojení so žalobcami vykonanou komparáciou dohodnutej ročnej úrokovej sadzby s ročnými úrokovými sadzbami veriteľmi vyžadovanými pri úveroch na nehnuteľnosti z posudzovaného úveru nerobí úver žalobcami tvrdeného účelového určenia; v čl. II. (3) písm. b) zmluvy o úvere je pritom nad akúkoľvek pochybnosť deklarované, že úver v rozsahu poskytnutej istiny 22 000 € nemá akékoľvek účelové určenie.

28. Z uvedených dôvodov odvolacie námietky odvolateľov absolútne neobstoja, žiadna z nich nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd postupom podľa a napadnutý rozsudok v celom rozsahu preto potvrdil ako vecne správny vrátane závisiaceho výroku o trovách prvoinštančného konania správne a zákonne založeného na zásade úspechu v danom prípade žalovanej strany v spore ustanovenej v .

29. Pretože ide o rozhodnutie, ktorým konanie sa končí, odvolací súd postupom podľa rozhodol aj o trovách odvolacieho konania ( ), a to rovnako v súlade so zásadou úspechu ustanovenou v a vo veci v celom rozsahu úspešnému žalovanému priznal preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania; o výške náhrady trov po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ); žalobcovia netvrdili a vzhľadom na okolnosti prípadu odvolací súd ani nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal alebo vôbec mohol o trovách konania rozhodnúť aplikovaním čo i len sčasti v prospech neúspešných žalobcov.

30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak jeho rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).