Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_64Ek-656-2023.pdf
PDF · 134.13 KB
Case nature
Subarea
64Ek/656/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598 v konaní zast.: JUDr. Katarínou Hegedüsovou, advokátkou so sídlom Majerníková 3/A, 841 05 Bratislava proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. v konaní zast.: JUDr. Jozefom Veselým, advokátom so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 1.753,10 EUR, trov predchádzajúceho konania vo výške 875,29 EUR a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/656/2023 zo dňa 10. augusta 2023, ktorým súd rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd m e n í uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 64Ek/656/2023 zo dňa 10. 8. 2023 tak, že exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ivety Tóthovej, Exekútorský úrad so sídlom vo Veľkom Krtíši, Nemocničná 16 (181EX 265/2023) podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie vo výške 36,- EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť povinnému účelne vynaložené trovy vo výške 256,76 EUR titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu povinného do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 10.8.2023 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 64Ek/656/2023, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku a oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1, § 8 ods. 1, 3, 4, 5, § 9 ods. 1, 2, § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), § 45 ods. 1, § 46 ods. 1 písm. a), § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 3, § 199d ods. 1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, § 112 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“). V odôvodnení rozhodnutia po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania skonštatovala, že ku dňu podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, ako aj ku dňu rozhodnutia súdu v exekučnom konaní nárok oprávneného z exekučného titulu nie je premlčaný podľa ustanovenia § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nedošlo k uplynutiu premlčacej doby, v čoho dôsledku opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Uvedený záver odôvodnila tým, že v danom prípade ide o pohľadávku vymáhanú na základe exekučného titulu
– Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., v konaní s ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, sp. zn. SR 08131/11 zo dňa 04.10.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.11.2011 a vykonateľnosť dňa 10.11.2011. Premlčacia doba, ktorá začala plynúť právoplatnosťou predmetného exekučného titulu (tu dňa 07.11.2011) spočívala počas priebehu starej exekúcie od 16.10.2014 (vydané poverenie na vykonanie exekúcie Okresným súdom Revúca sp. zn. 6Er/937/2012) do 03.02.2023 (doručenie Upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu). Následne začala opätovne plynúť od dátumu 04.02.2023 (deň po dni ukončenia pôvodného exekučného konania) a plynula do dňa podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie na súd dňa 28.02.2023 (§ 9 ZoUNEKu). Na základe uvedených skutočností považoval súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou vznesenú námietku premlčania zo strany povinného za nedôvodnú, a pre návrh povinného v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ako nedôvodný zamietol. Súčasne oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote sťažnosť a žiadal súd, aby jeho návrhu na zastavenie exekúcie vyhovel a v prípade ak vzhliadne dôvody jej zastavenia aj v zmysle § 53 ods. 3 písm. e) a písm. f) Exekučného poriadku exekúciu zastavil.
4. Svoju sťažnosť odôvodnil tým, že trvá na svojom návrhu na zastavenie exekúcie a nestotožňuje sa s názorom súdu v napadnutom Uznesení. Ďalej tvrdil, že súd sa vo svojom Uznesení nezaoberal reálnou premlčacou dobou vymáhaného nároku, len skonštatoval, že premlčacia doba neuplynula, pretože oprávnený podal po zastavení starej exekúcie podľa zákona č. 233/2019 Z.z. opätovne návrh na vykonanie exekúcie a to za splnenia podmienok ustanovených v § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. Súčasne uviedol, že z Upovedomenia o začatí exekúcie vyplýva, že návrh na začatie exekučného konania podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 28.02.2023, pričom exekučným titulom mal byť rozhodcovský rozsudok č. SR 08131/11 zo dňa 04.10.2011, ktorý sa stal vykonateľný 10.11.2011. Návrh na vykonanie exekúcie bo podaný po viac ako 11 rokoch od jeho vydania ako aj vykonateľnosti. Následne s poukazom na ust. § 100 ods. 1 a § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzniesol vo svojom návrhu námietku premlčania proti pohľadávke, ktorá vznikla na základe rozhodcovského rozsudku č. SR 08131/11 zo dňa 04.10.2011, v ktorom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 1.753,10 Eur s príslušenstvom. Ďalej povinný poukázal na ustanovenie § 53 ods. 3 písm. e) a písm. f) ako aj § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v spojení s § 243p ods. 2 Exekučného poriadku. A nakoľko predložený exekučný titul bol vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky a exekučný titulom vydanom v rozhodcovskom konaní a je nárokom vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy, povinný má za to, že okresný súd sa vo svojom Uznesení nevysporiadal aj s týmto dôvodom na zastavenie exekúcie vedenej voči povinnému.
5. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 27.11.2023 vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu aj oprávnený, ktorý uviedol, že Oprávnený si týmto dovoľuje uviesť, že exekúcia je vedená na základe vykonateľného exekučného titulu – Rozsudok, sp. zn. SR 08131/11 zo dňa 04.10.2011, (ďalej v texte len ako ,,exekučný titul“ v príslušnom gramatickom tvare). Keďže povinný nerešpektoval povinnosť uloženú vyššie uvedeným trestným rozkazom, Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený si dovoľuje uviesť, že jeho pohľadávka nie je do dnešného dňa uhradená v celom rozsahu. Oprávnený rozhodnutie súdu napadnuté sťažnosťou povinného považuje za správne po stránke právnej i skutkovej, nakoľko jeho vydaniu predchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu a náležitá aplikácia relevantných právnych predpisov. Oprávnený sa stotožňuje so závermi súdu. Oprávnený si svoj nárok uplatnil návrhom na exekúciu ktorá bola vedená pod sp. zn. EX 1560/2014, exekútorským úradom JUDr. Ivana Nestora. Súdny exekútor zaslal oprávnenému upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 23.12.2022 ktorým, určil že došlo ku zastaveniu starej exekúcie podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože uplynula rozhodná doba. Následne Oprávnený v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z. z. podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený poukazuje aj na § 9 ods. 2 v zmysle ktorého, pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok. Oprávnenému bolo doručené dňa 14.02.2023 oznámenie o ukončení exekúcie prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora. zo dňa 09.02.2023. Oprávnený dňa 28.02.2023 podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnený ďalej posudzovanie povinného ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Oprávnený poukazuje na
skutočnosť, že dňa 20.12.2010 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č. 618301241, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na účel povolania. Povinný v zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel (ďalej v texte len ako ,,zmluva o úvere“ v príslušnom gramatickom tvare). Podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Dôležité teda je, na aký účel bol úver poskytnutý, a nie na aký účel povinný poskytnuté peňažné prostriedky v skutočnosti použil. Oprávnený v danom prípade pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení povinného, že ide o úver poskytnutý na výkon povolania. Povinný toto svoje vyhlásenie potvrdil svojím osobitným podpisom v zmluve o úvere. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinným následne poskytnutý úver aj využitý, oprávnený neskúma, nakoľko je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinný ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval skutočné použitie finančných prostriedkov. Oprávnený preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru, že musí vedieť či povinný (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako deklaroval v zmluve o úvere. Taktiež Zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Zákonodarca v zákone o spotrebiteľských úveroch upravil špeciálne prípady, keď záujemca o úver ešte nie je podnikateľom, ani zamestnaný, avšak má záujem využiť úver na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Rovnaký právny názor zaujal napríklad Okresný súd v Trebišove v uznesení zo dňa 25.11.2010, sp. zn. 6Er/699/2009-113. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinným vstupoval. Argumentácia oprávneného v tomto smere je napokon v plnom súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora v oblasti práva na ochranu spotrebiteľa. Pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany. Ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa (ESD, C-464/01, vo veci E. F. proti Bay Wa AG publikovaný o.i. v Švestka, J., Spáčil, J., Škárová, M., Hulmák, M. a kol. Občanský zákoník I. § 1 až 459. Komentář. 2. vydání. Praha : C. H. Beck, 2009, s. 468 - 469). Obdobne, pokiaľ spotrebiteľ predstiera, že je podnikateľom (alebo v tomto smere uvedie dodávateľa do omylu), je treba takúto obligáciu charakterizovať ako obchod, a nie spotrebiteľský záväzok, pretože je potrebné chrániť dodávateľovu dobrú vieru, pretože dobrá viera je všeobecným princípom zmluvného práva (Bundesgerichtshof, SRN, 22.12.2004, VIII ZR 91/04 publikovaný o.i. v Eliáš, K. a kol.: Občanský zákoník. Velký akademický komentář. 1. svazek. § 1 – 487. Praha, Linde 2008, s. 324; Selucká, M. Ochrana spotřebitele v soukromém právu. 1. vydání. Praha : C. H. Beck 2008, s. 54). Na základe vyššie uvedeného žiadame, aby sa na sťažnosť povinného neprihliadalo.
6. K vyjadreniu oprávneného sa podaním doručeným súdu dňa 23.01.2024 vyjadril opätovne prostredníctvom právneho zástupcu povinný, ktorý uviedol, že oprávnený vo svojom vyjadrení žiada, aby sa na sťažnosť povinného neprihliadalo, kde nie je podľa povinného zrejmé, čo tým oprávnený sleduje, pretože sťažnosť je podľa povinného legitímny opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu, kde povinný uviedol skutočnosti, pre ktoré podáva sťažnosť v písomnej podobe a v plnom rozsahu trvá na dôvodoch takejto sťažnosti. V zásade oprávnený uvádza, že rozhodnutie súdu považuje za správne po stránke správnej i skutkovej, pretože vydaniu takéhoto rozhodnutia predchádzalo dostatočné zistenie skutkového stavu a náležitá aplikácia relevantných právnych predpisov a preto sa stotožňuje so závermi súdu. Spornou skutočnosťou však podľa povinného je to, či povinný sa môže považovať za spotrebiteľa alebo nie v zmysle príslušných právnych predpisov s tým, že povinný v plnom rozsahu trvá na dôvodoch podanej sťažnosti, kde v tomto smere sa tento len znova odvoláva na podanú sťažnosť zo dňa 21.08.2023, ktorú považuje za dôvodnú a oprávnenú a v konečnom dôsledku navrhuje, aby súd exekúciu zastavil na základe podanej sťažnosti.
7. Povinný zastúpený právnym zástupcom si podaním doručeným súdu dňa 01.03.2024 vyčíslil trovy konania Trovy právneho zastúpenia spočívajú v úkonoch uvedených v tabuľkovej špecifikácii trov právneho zastúpenia, ktoré tvoria prílohu tohto podania, pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 9 ods. 1 advokátskej tarify predstavuje sumu 81,33 € vyčíslenú zo sumy 1.753,10 € a po znížení o polovicu podľa § 13a ods. 2 písm. c) advokátskej tarify sumu 40,67 €. V prípade vyhovenia návrhu povinného žiadam Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho a exekučného konania, aby vyčíslené trovy vo výške 256,76 € s DPH priznal na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Jozefa Veselého, advokáta, so sídlom Mierová 1, 990 01 Veľký Krtíš, č. účtu IBAN: G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v G., A., pobočka Veľký Krtíš.
8. Podľa §-u 243p ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), na exekučné konanie začaté a právoplatne neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023, zostávajú zachované.
9. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
11. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
12. Podľa §-u 242 CSP, sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
13. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
14. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
15. Podľa §-u 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
16. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného je dôvodná, a preto napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky je potrebné podľa § 250 ods. 2 CSP zmeniť.
17. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie (tzv. repodaj) doručeným súdu dňa 28. 02. 2023 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 1.753,10 EUR, trov predchádzajúceho konania vo výške 875,29 EUR a trov exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade exekučného titulu – Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 08131/11 zo dňa 04.10.2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd, zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava pred rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, vykonateľným dňa 10.11.2011, dňa 27.03.2023 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivete Tóthovej (181EX 265/2023). Dňa 02.05.2023 bol v zákonnej lehote doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
18. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
19. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom,
ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.
20. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku v účinnom od 01.04.2023, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e/ je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
21. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o Spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.
22. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 335/2014 Z.z. o Spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
23. Podľa § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z.z. o Spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.
24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
25. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
26. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.
27. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy /ďalej len „Občiansky zákonník“/, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
28. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
29. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
31. Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
32. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
33. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
34. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
35. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
36. V súvislosti so vznesenou námietkou povinného uvedenou v podanej sťažnosti, že súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s dôvodom na zastavenie exekúcie, teda tým, že v predmetnom konaní je exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní a je nárokom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom pri vydávaní poverenia nepostupoval v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku sudca považuje za potrebné uviesť, že samotné vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku „res iudicata“ pre rozhodnutie exekučného súdu o zastavení exekúcie v neskoršom štádiu exekučného konania. Aj z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že udelením poverenia na vykonanie exekúcie sa síce potvrdzuje zákonnosť vedenia exekúcie, to ale neznamená, že by v niektorej z ďalších fáz exekúcie nemohol dôjsť exekučný súd k opačnému záveru (k uvedenému napr. porovnaj Uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 34/2013). Inak povedané, exekučnému súdu napriek vydanému povereniu na vykonanie exekúcie nič nebránilo v tom opätovne na návrh povinného na zastavenie exekúcie preskúmať podmienky, za ktorých predmetná exekúcia prebieha Pokiaľ však ide o skutočnosti, na ktoré mal exekučný súd prihliadnuť už v štádiu pred vydaním poverenia (najmä podmienky konania či dôvody uvedené v § 53 ods. 3 Exekučného poriadku), o to viac sa nimi musí zaoberať za stavu, že ich namieta povinný, hoci tak robí oneskorene a uplatnenie koncentračnej zásady by v danej veci považoval sťažnostný súd za prejav prílišného formalizmu, ktorý by mohol viesť k ujme na právach povinného.
37. V tejto súvislosti sudca len pripomína, že oprávnenie rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť spor medzi účastníkmi konania (stranami sporu) sa zakladá rozhodcovskou zmluvou (doložkou). Ak exekučný súd skúma platnosť rozhodcovskej doložky, preskúmava formálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, teda či exekučný titul vydal orgán na to oprávnený rovnako, ako by to skúmal v prípade iných exekučných titulov uvedených v § 45 Exekučného poriadku. Predpokladom zákonného vedenia exekúcie je existencia rozhodnutia (exekučného titulu) vykonateľného tak po materiálnej, ako aj po formálnej stránke. Ak bolo rozhodnutie vydané organom na to nepríslušným, takéto rozhodnutie je nulitným aktom, ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať. Nulitný akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa naň, akoby neexistoval (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Predpokladom existencie právomoci rozhodcovského súdu (rozhodcu) vec prejednať a rozhodnúť je platné uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Exekučný súd má, v zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, povinnosť zisťovať súlad exekučného titulu s Exekučným poriadkom, a teda, okrem iného aj to, či je exekučný titul podľa § 45 Exekučného poriadku vykonateľný. Súd pri tomto zisťovaní posudzuje nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými
stranami uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec prejednať a rozhodnúť (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 135/2012 zo dňa 05. 12. 2012).
38. Medzi stranami konania nie je sporné, že predmetná exekúcia prebieha na podklade exekučného titulu – Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 08131/11 zo dňa 04.10.2011, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd, zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava pred rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom. Spornou otázkou zostalo, či vystupoval alebo nevystupoval povinný pri uzatváraní predloženej Zmluvy o úvere č. 618301241 zo dňa 20.12.2010 ako aj v ten istý deň uzavretej Rozhodcovskej zmluvy ako spotrebiteľ. Na vyriešenie tejto úlohy je potrebné spomenúť, že podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských v zmysle Občianskeho zákonníka je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom ich charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu týchto zmlúv alebo ich zmeny. Spotrebiteľská zmluva definovaná v Občianskom zákonníku má základný, všeobecný charakter, pričom špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. (s účinnosťou od 2.4.2010 v zákone č. 129/2010 Z.z.), ktorý sa však na daný prípad nevzťahuje vzhľadom na účel úveru uvedený v príslušnej zmluve (na účel povolania). Nakoľko v danej veci nebolo preukázané, že dlžník – povinný, je podnikateľským subjektom a v danej veci pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (čo však nemožno zamieňať s deklarovaným účelom poskytnutia úveru), je možné vzhľadom na všetky zákonné kritériá považovať aj daný zmluvný vzťah medzi dodávateľom – oprávneným a spotrebiteľom – povinným za spotrebiteľský vzťah v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a následne ho potom aj podriadiť právnemu režimu tejto normy upravujúcej problematiku spotrebiteľským zmlúv a spotrebiteľských vzťahov. Tento záver je možné vyvodiť z označenia dlžníka v zmluve o úvere identifikačnými znakmi určenými pre fyzické osoby –nepodnikateľa, pričom zmluva o úvere priamo v predtlači ponúka možnosť označenia dlžníka identifikačnými znakmi vyžadovanými Obchodným zákonníkom a zákonom o živnostenskom podnikaní typickými pre podnikateľa (t.j. obchodné meno, sídlo, resp. miesto podnikania, identifikačné číslo, číslo zápisu v obchodnom registri SR, resp. číslo živnostenskej registrácie alebo iného oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti). Pokiaľ dlžník takto označený nebol, práve naopak v zmluve o úvere je identifikovaný menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, je zrejmé, že ide o fyzickú osobu nekonajúcu pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a sú tak naplnené zákonné kritériá spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka bez ohľadu na to, že zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
39. Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území vrátane smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
40. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo platí aj pre daný prípad. Okrem iného súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská zmluva mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu, ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.
41. V danej veci ešte sudca na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uvádza, že dojednania ohľadom rozhodcovskej zmluvy vyznievajú jednoznačne v neprospech spotrebiteľa (povinného), keďže toto dojednanie pri uzatváraní zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť nemohol. Teda iba v prípade, že by bola rozhodcovská zmluva so spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy individuálne dojednaná, t. j. iba v
prípade, ak by spotrebiteľ mal danú možnosť význam tohto dojednania v celom rozsahu pochopiť a teda i ovplyvniť, bolo by možné konštatovať, že rozhodcovská zmluva je dojednaná platne.
42. Rovnako súd zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť rozhodcovskej zmluvy, keďže následne v prípade spornosti nároku, napríklad neplnenia povinným na základe uzatvorenej zmluvy, dochádza prakticky automaticky k podávaniu návrhov zo strany dodávateľov na rozhodcovský súd, ako tomu bolo i v tomto prípade. Uvedené vyplýva aj z článku II. bod 1 rozhodcovskej zmluvy v ktorej sa uvádza, „že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 618301241 uzatvorenej dňa 20.12.2010, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu; b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> Zb. Občiansky súdny poriadok).“ Ďalej podľa bodu 2: „Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.“
43. Sudca prvej inštancie preto dospel k záveru, že takto koncipovaná rozhodcovská zmluva, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Napriek tomu, že táto bola v danom prípade uzavretá na samostatnej listine a teda na prvý pohľad sa táto môže javiť ako individuálne dojednaná, podľa názoru sudcu táto nielenže nebola dojednaná individuálne, ale bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, ktorého motiváciou bolo uzavrieť úverovú zmluvu, čo mohlo mať za následok, že jeho vôľa uzavrieť súčasne aj rozhodcovskú zmluvu mohla byť podstatne ovplyvnená. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude dodávateľ a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Súčasťou konštantnej a relevantnej rozhodovacej praxe súdov (judikatúry) je i záver, podľa ktorého možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať za skôr teoretickú (keďže tu spektrum potenciálnych požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou stranou zmluvného vzťahu je zjavne veľmi obmedzené, pričom do takéhoto spektra samozrejme nemôže patriť žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku predkladajúca prvotnú voľbu prejednania a takto i rozhodnutia sporu rozhodcom). Predmetná rozhodcovská zmluva v čl. II. bod 2 obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na Stály rozhodcovský súd. Rovnako je súdu aj z jeho rozhodovacej činnosti známe, že práve dodávateľ - oprávnený, je ten, ktorý si uplatňuje nároky z úverových zmlúv podaním žaloby na Stálom rozhodcovskom súde, v dôsledku čoho fakticky odníma právo spotrebiteľovi - povinnému domáhať sa svojich práv zaručených článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky na všeobecnom súde. Sudca v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že z rozhodcovskej zmluvy vôbec jasne nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol spotrebiteľ - povinný poučený adekvátne o následkoch uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Aj podľa názoru sudcu obsah tejto rozhodcovskej zmluvy nemal povinný ako spotrebiteľ reálnu možnosť ovplyvniť, pričom dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
44. Podľa názoru sudcu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy.
Sudca výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko oprávnený žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Takýto titul je v rozpore s ustanoveniami Exekučného poriadku, a preto vzhľadom na uvedené bolo namieste napadnuté uznesenie vyššej súdnej úradníčky podľa § 250 ods. 2 CSP zmeniť tak, že exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v spojitosti s ust. §-u 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku zastavil.
45. Podľa §-u 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
46. O trovách súdneho exekútora zastavenej exekúcie rozhodol súd tak, že oprávnenému možno pričítať dôvod zastavenia exekúcie, keď podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý nie je vykonateľný, a preto podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku je daný dôvod na zaviazanie oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu výdavkov exekúcie vo výške 36,- Eur podľa § 21 ods. 1 citovanej vyhlášky (II. výrok uznesenia).
47. Podľa §-u 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
48. Podľa §-u 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
49. Podľa §-u 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
50. Povinný si podaním doručeným súdu dňa 01.03.2024 vyčíslil trovy konania titulom trov právneho zastúpenia spočívajúcich v úkonoch uvedených v tabuľkovej špecifikácii trov právneho zastúpenia, ktoré tvoria prílohu tohto podania, pričom základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle § 9 ods. 1 advokátskej tarify predstavuje sumu 81,33 € vyčíslenú zo sumy 1.753,10 € a po znížení o polovicu podľa § 13a ods. 2 písm. c) advokátskej tarify sumu 40,67 €. V prípade vyhovenia návrhu povinného žiadam Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho a exekučného konania, aby vyčíslené trovy vo výške 256,76 € s DPH.
51. Podľa § 20d vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“), za úkon právnej služby, ktorý bol vykonaný do 31. decembra 2023, patrí advokátovi odmena podľa tejto vyhlášky v znení účinnom do 31. decembra 2023.
52. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2023, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
53. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky MS SR č.655/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2023, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eura do 6 638,78 eura je 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura.
54. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky č.655/2004 Z.z., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
55. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
56. Po preskúmaní uplatnených trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za úkony – príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 26.04.2023, návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 02.05.2023, sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 21.8.2023 a vyjadrenie k podaniu oprávneného zo dňa 23.1.2024, súd priznal povinnému nárok na náhradu trov konania v celkovej uplatnenej sume 256,76 EUR, nakoľko bol v tomto konaní v plnej miere úspešný. Pri výpočte sumy za priznaný úkon vychádzal súd z tarifnej hodnoty veci vo výške 1.753,10 EUR, pričom výška odmeny za jeden úkon právnej služby ako správne uviedol právny zástupca povinného je vo výške 40,67 EUR + 3x režijný paušál á 12,52 EUR/rok 2023 + 1x režijný paušál á 13,73 EUR/2024, čo po pripočítaní DPH, nakoľko právny zástupca povinného je platcom DPH predstavuje spolu sumu 256,76 EUR.
57. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia povinného spojené v súvislosti so zastupovaním povinného v prebiehajúcom exekučnom konaní za preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v súvislosti s prevzatím zastupovania, podaním návrhu na zastavenie exekúcie, sťažnosťou proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky a vyjadrením k vyjadreniu oprávneného, a preto o ich náhrade rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. tohto uznesenia, pričom ich uložil oprávnenému nahradiť k rukám právneho zástupcu povinného do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).
Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže subjekt oprávnený z exekučného titulu podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č.233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov.