Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/147/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Humenné v právnej veci žalobcu E., N..V..Q.., Z. XXX, IČO: XXXXXXXX, zast. advokátom JUDr. Františkom Svatuškom, Námestie slobody 25, Humenné proti žalovaným 1/ Z. K., O. X, E., 2/ S. K., O. X, E., v konaní o vydanie veci takto

rozhodol:

Žalovaní v 1.a 2.rade sú povinní vydať žalobcovi žriebä, narodené kobyle G. dňa XX.XX.XXXX s čipovým číslom XXXXXXXXXXXXXXX v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaní v 1.a 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne trovy tohto konania v sume 939,78 eur na adresu právnej zástupkyne žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou dňa 25.07.2013 domáhal proti žalovaným v 1., 2. rade vydania predbežného opatrenia, ktorým by súd predbežne zakázal žalovaným v 1.a 2.rade akýmkoľvek spôsobom nakladať s hnuteľnou vecou - žriebäťom, narodeným kobyle G. dňa XX.XX.XXXX. Zároveň žiadal vydať vo veci rozsudok, ktorým by súd zaviazal žalovaných v 1.a 2.rade k povinnosti vydať žalobcovi žriebä narodené kobyle G.X. dňa XX.XX.XXXX v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a zaviazal ich aj k náhrade trov tohto konania.

Súd o návrhu na vydanie predbežného opatrenia rozhodol vydaním uznesenia dňa XX.XX.XXXX v konaní vedenom pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, kde bola pôvodná vec zapísaná, a uznesenie o vydaní predbežného opatrenia, ktorým súd návrhu žalobcovi o vydanie predbežného opatrenia vyhovel, nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.

Podaním, doručeným súdu dňa XX.XX.XXXX, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu žiadal pripustiť do konania na strane žalovaných ako žalovanú v 3.rade J. A. z dôvodu, že počas konania bolo zistené, že žriebä sa nachádza v jej dispozícii na jej farme.

Uznesením č.k. XC/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX súd pripustil, aby do konania vstúpila ako žalovaná v 3.rade J. A..

Na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX zobral žalobca voči žalovanej v 3.rade žalobu späť, žiadal konanie voči nej zastaviť po zistení, že žriebä sa už v čase pojednávania, konaného dňa XX.XX.XXXX u žalovanej v 3.rade nenachádzalo.

Okresný súd E. uznesením č. k. XC/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX konanie proti žalovanej v 3.rade J. A. zastavil, žalovanej náhradu trov konania nepriznal, a nárok žalobcu voči žalovaným v 1.a 2.rade vylúčil na samostatné konanie, v ktorom bude rozhodnuté aj o náhrade trov konania voči týmto účastníkom.

Konanie sa ďalej vedie pod sp. zn. XC/XXX/XXXX, kde bola vec po vylúčení zapísaná. Žalobca požiadal o pripustenie zmeny žalobného petitu a to na pojednávaní konanom dňa XX.XX.XXXX z dôvodu, že v prvotnej žalobe žiadal žalobca vydať proti žalovaným v 1.a 2.rade žriebä, narodené kobyle G. dňa XX.XX.XXXX. Keďže toto žriebä medzičasom bolo identifikované čipovým číslom, požiadal žalobca o zmenu žalobného petitu v súlade s touto identifikáciou a súd uznesením na tomto pojednávaní túto zmenu žalobného petitu pripustil v tom zmysle, že žalovaní v 1.a 2.rade sú povinní vydať žalobcovi žriebä, narodené kobyle G. dňa XX.XX.XXXX s čipovým číslom XXXXXXXXXXXXXXX v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca pôvodný žalobný návrh, ale aj zmenený žalobný návrh odôvodňoval tým, že dňa XX.XX.XXXX uzavrel so žalovaným v 2.rade kúpnopredajnú zmluvu č. XX/S./XXXX, ktorej predmetom bola kúpa koňa G. č. XXXXXXXXXXXXXXX a koňa O. č. XXXXXXXXXXXXXXX. Túto kúpnopredajnú zmluvu podpísali účastníci zmluvy a v ten istý deň došlo aj k prevzatiu koní, pričom žalovaný v 2.rade prevzal aj kúpnu cenu, ktorá bola dohodnutá podľa kúpnej zmluvy na sumu XXXX eur, čo žalovaný v 2.rade potvrdil vlastnoručným podpisom. V článku II. uvedenej kúpno-predajnej zmluvy je totiž uvedené, že žalovaný v 2.rade prehlasuje, že kúpna cena bola vyplatená pri podpísaní tejto kúpnej zmluvy a jej prevzatie v plnej výške potvrdzuje svojim podpisom v závere tejto zmluvy.

Na základe uvedenej kúpnopredajnej zmluvy sa urobila zmena v U. D. H. a pre kobylu G. bol vydaný pas J. Ž. Š.. K.. Y. dňa XX.XX.XXXX, ktorý sa nachádza ako listinný dôkaz na č.l. XX, kde je uvedený ako majiteľ koňa žalobca.

Kobyle G. sa dňa XX.XX.XXXX narodilo žriebä. Túto skutočnosť žalobca oznámil U. D. H. N. v Y. hlásením č. XXXXXX. V deň narodenia žriebätka kobyla G. uhynula. V snahe zachrániť život tohto žriebäťa konateľka žalobcu oslovila žalovaných ohľadne stavu a následnej starostlivosti o žriebä, ktorí sa ponúkli, že pomôžu priložiť toto žriebä ku kobyle, ktorú vlastní J. A. a v uvedený deň zobrali žriebä k J. A.. Od tej doby už žriebä odmietajú vydať s tým, že im vlastnícky patrí.

Žalovaní v 1.a 2.rade žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako neopodstatnenú. Žalovaný v 2.rade nepopieral, že uzavrel kúpnopredajnú zmluvu, na základe ktorej predal kone, ktorých bol vlastníkom žalobcovi, avšak počas celého konania tvrdil, že táto zmluva je iba fiktívna, ktorá mala ponížiť náklady farme. Sám žalovaný v 2.rade tvrdil, že žalobca mu kúpnu cenu nikdy nezaplatil.

Vykonaným dokazovaním zistil súd tento skutkový stav:

Z kúpnopredajnej zmluvy č. XX/S./XXXX, ktorú uzavreli ako predávajúci S. K., t.j. žalovaný v 2.rade a žalobca, súd zistil, že predmetom kúpy bol kôň G. a kôň O., ktorého vlastníkom bol žalovaný v 2.rade a kupujúcim bol žalobca. Účastníci zmluvu podpísali dňa XX.XX.XXXX a v nej dohodli, že žalovaný v 2.rade odpredáva žalobcovi kone, ktorých bol vlastníkom za cenu XXXX eur, ktorú v deň podpisu zmluvy aj prevzal. Účastníci sa dohodli, že v deň podpisu zmluvy prevezme konajúca spoločnosť aj kone.

Z výsluchu účastníkov konania, ale aj listinných dôkazov súd nemal pochybnosti o tom, že účastníci takúto zmluvu uzavreli, dňa XX.XX.XXXX ju aj podpísali. K zmluve bol pripojený aj výdavkový pokladničný doklad o vyplatení žalovanému v 2.rade XXXX eur za účelom nákupu koní G. a O..

Z výpovede konateľky žalobcu súd zistil, že sa tejto kobyle dňa XX.XX.XXXX narodilo žriebä. Otcom tohto žriebäťa bol kôň, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu H.. Po narodení žriebäťa žalobca dňa XX.XX.XXXX ohlásil v U. D. H. N. v Y. túto okolnosť, nakoľko táto povinnosť nahlásiť narodenie žriebäťa vyplýva z právnych predpisov do 15 dní, a keďže v deň narodenia žriebäťa kobyla G. uhynula, ostalo žriebä samé. Po jej uhynutí žalobca musel zabezpečiť žeriav, kobylu odviesť do kafilérie a mal s tým náklady. Ostalo žriebä, ktoré v tom čase konateľka nemala ako kŕmiť, keďže na farme mala už jedno žriebä na fľaši, preto súhlasila s tým, aby žalovaní v 1. a 2.rade toto žriebä jej pomohli zachrániť tým, že ho budú prikladať ku kobyle, ktorej vlastníkom bola J. A. a mala už 3-mesačné žriebä, preto bolo možné zachrániť žriebä po uhynutí kobyly aj takým spôsobom, že by sa prikladalo k tej istej kobyle u J. A.. Konateľka žalobcu uviedla, že v ten istý deň zobrali žalovaní v 1.a 2.rade žriebä s jej súhlasom a odviezli ho z farmy. Ešte v ten istý deň sa konateľka žalobcu zastavila u J. A., kde doniesla fľašu s receptom, ako ma kŕmiť žriebä. O týždeň sa opäť zastavila u J. A., kde jej však bolo povedané, že žriebä sa nepodarilo priložiť ku kobyle, lebo ho odmieta a bude ďalej na fľaši s mliekom. Konateľka žalobcu na to reagovala

tak, že ak má byť žriebä na fľaši, tak si ho chce zobrať domov, pretože takýmto spôsobom ho môže kŕmiť aj sama. Následne došlo medzi konateľkou žalobcu a A. K. na dvore u J. A. k hádke, ku ktorej bola privolaná aj polícia, a keďže žalovaní v 1.a 2.rade odmietli vrátiť žriebä žalobcovi, rozhodla sa konateľka žalobcu pre podanie žaloby. K incidentu medzi žalobcom a A. K. došlo dňa XX.XX.XXXX, na dôkaz čoho konateľka žalobcu predložila súdu aj uznesenie OO PZ SR E. zo dňa XX.XX.XXXX ako listinný dôkaz.

Z výsluchu žalovaného v 1.rade súd zistil, že je synom žalovaného v 2.rade. Potvrdil, že kone boli vlastníctvom jeho otca pred uzavretím kúpnopredajnej zmluvy. Nebol prítomný pri uzavretí tejto zmluvy a nevedel sa vyjadriť k podrobnostiam uzavretia tejto zmluvy. Potvrdil to, že v deň, keď kobyla uhynula, tak v snahe zachrániť žriebä ho zobrali s tým, že ho priložia ku kobyle J. A.. Potvrdil aj výpoveď konateľky žalobcu v tom, že v ten istý deň konateľka žalobcu doniesla k J. A. fľašu, mlieko a recept, ako majú žriebä kŕmiť, avšak uviedol, že bol svedkom toho, ako žalovaný v 2.rade povedal konateľke žalobcu, že má dosť úhynu na farme, a že by sa chcel postarať o toto žriebä, s čím mal žalobca súhlasiť. Žalovaný v 1.rade uviedol, že vo večerných hodinách v ten istý deň sa zišli viacerí u žalovaných, kedy mala konateľka žalobcu povedať, že im žriebä daruje a vráti im aj koňa O..

Z výsluchu žalovaného v 2.rade súd zistil, že žalovaný v 2.rade pracoval ako živnostník pre spoločnosť V. N..V..Q.., ktorá sa neskôr premenovala na V. Y. N..V..Q.. a zaoberala sa revíziou naftových nádrží. Pracoval pre pána H. a jeho priateľku, t.j. konateľku žalobcu, ktorí v tom čase žili spolu. Vzťahy medzi ním a konateľmi tejto firmy boli nadštandardné a boli veľmi priateľské. V tom čase začínali pán H., aj pani Ž. s chovom koní, ktoré mali ustajnené v H.. Tak isto žalovaný v 2.rade začínal s chovom koní. Dohodli sa, že si môže žalovaný v 2.rade ustajniť kone aj v spoločnosti E. N..V..Q.., ktorá bola neskôr založená a vlastne sídlila na tej istej adrese, ako firma V., N..V..Q.. Následne podľa žalovaného v 2.rade konatelia spoločnosti E. N..V..Q.. požiadali žalovaného v 2.rade, aby uzavrel s nimi zmluvu o kúpe a predaji koní G. a O. v snahe, že si ponížia nejaké náklady. Sám vo svojej výpovedi uviedol, že tomu veľmi nerozumel, avšak zmluvu podpísal, lebo dôveroval týmto konateľom a uzavrel ju v tiesni bez preštudovania. S konateľmi spoločnosti E. N..V..Q.. vychádzal dobre, robil pre nich predovšetkým fyzické práce a aj po uzavretí kúpnej zmluvy naďalej prichádzal k týmto koňom, ktoré odpredal a staral sa o ne vrámci svojich možností. Počas celého konania pred súdom žalovaný v 2.rade trval na tom, že nikdy mu žalobca nevyplatil sumu 4500 eur, a preto je táto zmluva neplatná. Poukazoval na to, že cena 4500 eur je nadhodnotená, nie je reálna, pretože tieto kone, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, nadobudol za nižšiu cenu a možno cena týchto koní v čase uzavretia kúpnej zmluvy predstavovala sumu 1500 eur. Neskôr sa vzťahy medzi konateľkou žalobcu a pánom H. narušili. Rozišli sa v osobnom živote, aj v obchodnom, a preto žalovaný v 2.rade očakával, že žalobcovi kone už nebudú potrebné a tieto kone žalobca vráti žalovanému v 2.rade späť. Vo svojej výpovedi však potvrdil tú skutočnosť, že nikdy písomne nepožiadal žalobcu o vrátenie týchto koní. Tvrdil, že s tým mal psychické problémy. Po tom, čo sa narušili vzťahy s konateľmi spoločnosti E. N..V..Q.., tak mal zákaz navštevovať túto farmu, a preto pozoroval kone iba z istej vzdialenosti od cesty. Žalovaní v 1.a 2.rade nepopierali, že odmietajú vrátiť žalobcovi žriebä, ktoré sa v čase od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX zdržiavalo na farme J. A., čo v konaní nebolo sporné medzi účastníkmi a bolo doložené aj listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa na č.l. XX - XXX spisu sp. zn. XC/XXX/XXXX. Žriebä u J. A. bolo ustajnené na základe zmluvy o ustajnení, ktorú uzavrel žalovaný v 1.rade s konateľkou farmy koní L.. Žalovaní v 1.a 2.rade uviedli, že toho času sa žriebä nachádza v H. u rodičov žalovaného v 2.rade a obidvaja zhodne prehlasovali opakovane, že žriebä žalobkyni nevydajú, pretože sa cítia vlastníkmi tohto žriebäťa, nakoľko kúpnopredajnú zmluvu o odpredaji koňa G. považujú za neplatnú.

Z uznesenia OO PZ SR E. ČVS: Q.-XXX/E.-E.-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že dňa XX.XX.XXXX podala na OO PZ SR v E. trestné oznámenie konateľka žalobcu vo veci podozrenia z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mali dopustiť žalovaní v 1.a 2.rade tým, že dňa XX.XX.XXXX zobrali žriebä z farmy žalobcu a skúsia ho priložiť inej kobyle v snahe zachrániť žriebä, s čím konateľka žalobcu súhlasila a dohodli sa, že to bude iba na jeden týždeň. Po týždni však žriebä nevrátili a tým spôsobili predbežnú škodu 1000 eur. Citovaným uznesením bolo odmietnuté trestné stíhanie z dôvodu, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania, ani na dôvod na postup podľa Z dôvodov tohto uznesenia súd zistil, že konanie žalovaných v 1.a 2.rade nebolo kvalifikované ako trestný čin podvodu a po vykonanom dokazovaní a výsluchu nebolo preukázané, že by si žalovaný v 2.rade chcel privlastniť cudzie žriebä, nakoľko uvedené žriebä iba chcel zachrániť, aby žilo, pričom žriebä pochádzalo od matky kobyly G., ktorá v minulosti patrila žalovanému v 2.rade a on k nej mal citový vzťah.

V konaní bol predložený aj pas koňa G. na č.l. XX spisu XC/XXX/XXXX, ktorý vydala U. D. U. H. J. N. J. Ž. š.p. Y., z ktorého je zrejmé, že vlastníkom koňa G., ktorá bola matkou žriebäťa, bol v čase narodenia žriebäťa žalobca.

Z výsluchu svedkyne J. A. súd zistil, že svedkyňa je v priateľskom vzťahu so žalovanými v 1.a 2.rade. Keďže je tak isto chovateľkou koní, potvrdila tú skutočnosť, že konateľka žalobcu žila s pánom H. v spoločnej domácnosti a založili si firmu E. N..V..Q.., s ktorou spolupracoval žalovaný v 2.rade. Podľa svedkyne uzavrel žalovaný v 2.rade fiktívnu kúpnu zmluvu o predaji svojich koní za 4500 eur, pričom poukázal na to, že táto suma je nadhodnotená a mala táto zmluva slúžiť iba tomu, aby žalobca získal dotácie od štátu. Vlastníctvo malo byť iba na papieri. Z výsluchu svedkyne bolo zistené, že dňa XX.XX.XXXX priviezli žriebä po uhynutí kobyly G. žalovaní v 1.a 2.rade, chceli ho zachrániť priložením žriebäťa k jej kobyle. Pokúšali sa o to dva dni, avšak kobyla žriebä odmietla, preto ostalo na umelej výžive. V ten istý večer konateľka žalobcu mala uviesť v spoločnosti žalovaných v 1.a 2.rade a ich priateľov, že žriebä žalovanému v 2.rade vráti, a rovnako vráti aj koňa kobylu O.. O niečo neskôr však konateľka žalobcu prišla do dvora tejto svedkyne, išla do stajne a vyvolala hádku, keďže si chcela zobrať žriebä späť. Svedkyňa potvrdila, že žriebä bolo u nej od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX a hoci nemala ešte dňa XX.XX.XXXX registrovanú svoju farmu, tvrdila, že k takémuto úkonu mala oprávnenie, pretože jej to zákon nezakazoval. Podľa svedkyne žriebä pás nemá, pretože je predmetom súdneho sporu, avšak vo februári 2014 prišla na farmu tejto svedkyne K. F. s.r., ktorá žriebä začipovala a tento čip je verejne uvedený aj na internete. Svedkyňa je chovateľkou arabských koní, na ktoré štát dotáciu nedáva, avšak poukázala na to, že žalobca je chovateľom slovenských teplokrvníkov, na ktoré štát dáva dotáciu a z jej pohľadu mohla žalobkyňa a žalovaný v 2.rade uzavrieť zmluvu fiktívnu v snahe získať väčšiu dotáciu. Poukázala tiež na to, že súd by sa mal zaoberať tým, či žalovaná zaplatila kúpnu cenu a tak posudzovať túto zmluvu, či je platná, alebo nie.

Z výpovede svedka Š. G. súd zistil, že tento svedok nebol prítomný pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným v 2.rade. V čase uzavretia zmluvy pracoval pre firmu V.. Súd tohto svedka vypočúval na návrh žalovaného v 2.rade a z výpovede svedka súd zistil, že svedok nevie nič o žriebäti, ktorého vydanie je predmetom tohto konania. O celej záležitosti sa dozvedel od žalovaného v 2.rade. Vo svojej výpovedi poukázal na to, že žalovaný v 2.rade bol v kamarátskom a priateľskom vzťahu s konateľmi žalobcu - aj pánom H., aj súčasnou konateľkou žalobcu. Od žalovaného v 2.rade sa dozvedel, že predal kone tejto firme, pričom mal žalovaný v 2.rade povedať, že išlo o fiktívnu zmluvu, na čo svedok reagoval, že to nie je dobré, lebo tak sa to nerobí. Taktiež svedok potvrdil, že žalovaný v 2.rade sa pred ním vyjadril, že finančné prostriedky za predaj týchto koní mu neboli vyplatené, a keďže obaja pracovali pre firmu V., ktorá ku koncu trvania pracovného pomeru nemala dostatok finančných prostriedkov na výplatu, tak odišli z tejto firmy bez vyplatenia finančných prostriedkov za dva mesiace, ktoré im patrili za vykonanú prácu.

Z výsluchu svedkyne S. Q. súd zistil, že táto svedkyňa, ktorú tiež navrhol vypočuť žalovaný v 2.rade, pracovala v čase uzavretia kúpnopredajnej zmluvy vo firme V. s.r.o. ako účtovníčka. Vo svojej výpovedi potvrdila, že pripravila písomnú koncepciu zmluvy, ktorú jej pravdepodobne pripravil sám konateľ spoločnosti pán H.. Osobne potom s touto zmluvou zašla za žalovaným v 2.rade, aby ju podpísal, ktorý ju aj bez výhrad podpísal. Podľa účtovníčky ju ani nečítal. Svedkyňa uviedla, že ona ako účtovníčka vyhodnotila túto zmluvu ako fiktívnu a bola presvedčená, že bola uzavretá za účelom získať dotácie pre firmu. Zároveň vo svojej výpovedi uviedla, že konečné vyúčtovanie firmy V. nevykonala, pretože z firmy odišla rovnako, ako iní zamestnanci bez vyplatenia výplaty s tým, že neskôr jej finančné prostriedky vyplatila konateľka súčasného žalobcu. Svedkyňa sa vyjadrila aj k výdavkovému listu, ktorý uviedla, že bol pripojený ku kúpnopredajnej zmluve. Podpísala ho a v podstate tento výdavkový doklad bol pripojený k zmluve bez príjmového dokladu, ktorý nebol v danom prípade potrebný, keďže žalovaný v 2.rade k zmluve urobil prehlásenie, že finančné prostriedky mu boli pri podpise zmluvy vyplatené. Svedkyňa nebola svedkom vyplatenia peňazí. Mala však názor, že firma v tom čase nedisponovala dostatočným množstvom finančných prostriedkov na to, aby bola vyplatila kúpnu cenu, preto sa domnievala aj z tohto dôvodu, že išlo o fiktívnu zmluvu.

Z identifikačného listu žiadateľa, t.j. žalobcu na rok XXXX, ktorý bol pripojený k vyjadreniu žalobcu na č.l. XX ako príloha bolo zistené, že žalobca nebol žiadateľom a teda následne ani príjemcom dotácie na dobytčie jednotky. Bol žiadateľom a príjemcom výlučne jednotnej platby na plochu za užívanú výmeru bez ohľadu na počet dobytčích jednotiek na užívanej ploche. V konaní žalobca poukazoval tiež na to,

že kôň G. nebol teplokrvník, na ktorý by bolo možné žiadať dotáciu, a preto aj táto okolnosť vylučuje tvrdenie žalovaného v 2.rade, ktorý tvrdil, že kúpnopredajná zmluva sa uzavrela fiktívne za účelom získať dotáciu. Žalovaný v 2.rade v konaní potvrdil, že kôň G. nebol čistým teplokrvníkom, avšak tvrdil, že kôň O. bol čistým teplokrvníkom. Žalobca v konaní predložil potvrdenie o výbere peňažných prostriedkov zo N. N. na dôkaz toho, že kúpna cena bola zaplatená z prostriedkov, ktoré mala firma v hotovosti a časť prostriedkov vo výške 2.000 eur poskytol otec konateľky žalobcu výberom z účtu dňa XX.XX.XXXX.

Podľa § 126 ods. 1 O. z. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu proti žalovaným v 1.a 2.rade o vydanie žriebäťa s konkrétnym čipovým číslom z dôvodu, že žriebä vlastnícky patrí žalobcovi a žalovaní v 1.a 2.rade ho odmietajú dobrovoľne vydať.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v konaní žalobkyňa preukázala existenciu vlastníckeho práva k tomuto žriebäťu, čo je základom pre úspešnosť uplatnenia nároku podľa § 126 ods. 1 O. z. Žriebä sa narodilo kobyle G., ktorú žalobca odkúpil na základe kúpnej zmluvy od žalovaného v 2.rade, uzavretej dňa XX.XX.XXXX. Sám žalovaný v 2.rade v konaní nespochybnil, že podpísal takúto zmluvu. Tvrdil však, že táto kúpnopredajná zmluva je neplatná, pretože mu nebola vyplatená kúpna cena, a pretože bola iba fiktívna, keď takáto zmluva mala byť uzavretá len za účelom získania dotácie na kone pre firmu E. s.r.o., Z.. Po vykonanom dokazovaní súd vyhodnotil vykonané dôkazy tak, že žalovaný v 2.rade nepreukázal nijakým spôsobom neplatnosť kúpnopredajnej zmluvy, nakoľko nezaplatenie kúpnej ceny ak by toto bolo aj v konaní dokázané, nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Nebolo zistené, že by žalovaný v 2.rade bol niekedy vyzýval žalobcu o vrátenie koňa. Nebolo zistené ani to, aby sa domáhal súdnou cestou neplatnosti kúpnopredajnej zmluvy, preto súd na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, že zmluva, na základe ktorej žalobca získal do svojho vlastníctva kobylu G., je platná. Žalovaný v 2.rade poukazoval na to, že zmluva nie je platná, a preto žiadal žalobu zamietnuť, avšak súdu nepredložil žiadne dôkazy o tom, aby preukázal úmysel žalobcu uzavrieť takúto zmluvu v rozpore so zákonom. Naopak, žalobca predložil súdu listinný dôkaz o tom, že nebol žiadateľom a nebola mu poskytnutá v období po uzavretí kúpnopredajnej zmluvy žiadna dotácia od štátu na kone a žalobca preukázal aj to, že spoločnosť E. s.r.o. ako farma schválená Š. I. a K. N. N. poberá jedinú formu finančnej podpory zo štátnych fondom a to jednotnú platbu na plochu a vyrovnávací príspevok v znevýhodnených oblastiach. Žalobca nepoberá a nikdy nepoberal finančné prostriedky z verejných zdrojov, ktoré by boli viazané na vlastníctvo určitého počtu dobytčích jednotiek, alebo vlastníctvo určitého počtu koní. Taktiež žalobca sa v konaní bránil tým, že kobyla G. nebola čistým slovenským teplokrvníkom, a preto z tohto dôvodu nebolo možné ani žiadať na tohto koňa dotáciu od štátu. Túto okolnosť žalovaný v 2. rade nevyvrátil. Nepreukázal, že by žalobca poberal nejakú dotáciu a potvrdil aj to, že kobyla G. nebola čistým slovenským teplokrvníkom. Tvrdil opakovane, že mu nebola vyplatená kúpna cena, ktorá bola nadhodnotená, avšak v praxi nepreukázal, že by sa domáhal zaplatenia tejto kúpnej ceny nejakým spôsobom, či už výzvou, alebo podaním žaloby.

Svedkovia, ktorých súd vypočul, a to J. A. a svedok Š. G. neboli prítomní pri uzatváraní kúpnopredajnej zmluvy a tak isto ani pri jednaní žalobcu so žalovanými, keď sa premiestňovalo žriebä do dvora J. A.. Na základe takto vykonaných dôkazov súd mal za to, že žalobca jednoznačne preukázal v konaní vlastnícke právo ku kobyle G., a teda aj k žriebäťu, o čom svedčí aj to, že narodenie žriebäťa dňa XX.XX.XXXX oznamoval žalobca U. D. H. N. v Y. hlásením č. XXXXXX. Takúto povinnosť a možnosť má iba vlastník tohto žriebäťa. Účastníci konania, aj svedkovia vypovedali zhodne v tom, že po smrti kobyly G. došlo k ohrozeniu tohto žriebäťa, a preto žalobkyňa prijala ponuku, ktorú žalovaní v 1.a 2.rade navrhli, aby žriebä bolo pokusne priložené ku kobyle, ktorej vlastníčkou bola J. A. a za tým účelom aj žriebä dňa XX.XX.XXXX aj zobrali. Žalobca však tvrdil, že tento pokus mal trvať iba týždeň a potom, keď po dvoch dňoch zistila, že kobyla odmietla prijať toto žriebä, dožadovala sa neustále vrátenia žriebäťa, o čom svedčí aj podanie trestného oznámenia, čo bolo v konaní preukázané. Správanie sa žalobcu je od narodenia žriebäťa jednoznačné v tom, že sa správa žalobca ako vlastník a domáha sa svojich práv, vyplývajúcich z vlastníckeho práva k tomuto žriebäťu. Keďže v konaní bolo nepochybne preukázané, že tak žalovaný v 1.rade, ako aj žalovaný v 2.rade bránia sa vydaním žriebäťa, súd považoval túto žalobu za dôvodnú a zaviazal žalovaných k vydaniu žriebäťa v lehote do 3 dní v zmysle poskytnutia súdnej ochrany vlastníckeho práva žalobcovi proti tým, ktorí neoprávnene zasahujú do jeho vlastníckeho práva.

Keďže žalobca bol v konaní úspešný, patrí mu aj náhrada trov konania podľa . Jeho trovy pozostávajú zo súdneho poplatku z návrhu na vydanie predbežného opatrenia vo výške 33 eur, súdneho poplatku zo žaloby o vydanie veci vo výške 99,50 eur a trov právneho zastúpenia právneho zástupcu žalobcu vo výške 707,28 eur, vypočítaných podľa Vyhl. č. a tak ako si ich právny zástupca žalobcu uplatni:

- 3krát hlavný úkon v r. 2013 po 60,07 eur = 180,21 eur - 1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby na súd, 3. písomné vyjadrenie vo veci samej zo dňa 14. 11. 2013 +1/4 úkonu 15,02 eur za zastupovanie na pojednávaní dňa 11. 11. 2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci samej + 4krát paušál po 7,63 eur = 30,52 eur;

- 1krát hlavný úkon v r. 2014 vo výške 61,87 eur za písomné podanie zo dňa 19. 9. 2014 + 2krát 1 hlavného úkonu po 15,47 eur = 30,94 eur za zastupovanie na pojednávaniach dňa 19. 8. 2014 a dňa 11. 9. 2014, ktoré boli odročené bez prejednania veci samej + 3krát paušál po 8,04 eur = 24,12 eur;

- 5krát hlavný úkon v r. 2015 po 64,53 eur = 322,65 eur - 1. zastupovanie na pojednávaní dňa 15. 1. 2015, 2. písomné podanie zo dňa 13. 3. 2015, 3. zastupovanie na pojednávaní dňa 26. 5. 2015, 4. písomné podanie zo dňa 30. 6. 2015, 5. zastupovanie na pojednávaní dňa 8. 10. 2015 + 5krát paušál 8,39 eur = 41,95 eur;

Odmena za jeden úkon právnej služby bola priznaná právnemu zástupcovi žalobcu podľa ustanovenia Vyhl. č. , t.j. vo výške 1/13 výpočtového základu v príslušnom roku za jeden úkon právnej služby.

Mimo týchto trov konania si žalobca uplatnil aj náhradu trov v zmysle ustanovenia a ods. 2 a 3 podaním dourčeným súdu na 14.11.2013 (č.l. 51). Ide o náhradu za odročené a zmarené pojednávanie, ktoré sa malo konať na XX.XX.XXXX o XX.XX hod.

Podľa astník zastúpený advokátom prítomným na pojednávaní, ktoré bolo odročené z dôvodu podľa odseku 1 na strane zástupcu protistrany, ktorý je advokátom, má právo od účastníka ním zastúpeného požadovať sumu 100 eur.

Právo podľa odseku 1 vznikne účastníkovi, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana. Právo podľa odseku 2 vznikne účastníkovi, zastúpenému advokátom, ktorý sa dostavil na nariadené pojednávanie, aj v prípade, že dôvodom jeho odročenia je neospravedlnená neprítomnosť zástupcu z radov advokátov účastníka vystupujúceho v konaní ako protistrana.

Pojednávanie dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu žalovaných v 1.a 2.rade Z.. A., ktorý súdu uviedol, že tesne pred pojednávaním žalovaný v 2.rade mu oznámil, že je v zahraničí. Právny zástupca žalovaných nevedel uviesť, prečo sa na pojednávanie nedostavil žalovaný v 1.rade. Predvolanie na pojednávanie oboch žalovaných prevzala matka žalovaného v 1.rade a zároveň manželka žalovaného v 2.rade dňa XX.XX.XXXX, a keďže bola s nimi aj v telefonickom kontakte, mal súd za to, že práve žalovaní zmarili svojim správaním súdne pojednávanie dňa XX.XX.XXXX, preto v súlade s citovanou právnou normou patri žalobcovi aj náhrada za toto pojednávanie v sume 100 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť, ktorú mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže sa oprávnený domáhať exekúcie podľa osobitného predpisu.