Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/22/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci vedenej na návrh oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubríkovou, PhD., advokátkou, so sídlom M. XX, K., proti povinnej: P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. U. XX, na vymoženie pohľadávky vo výške 1.000,- eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Janou Virličovou, so sídlom Exekútorského úradu Z. XXX/A, K., pod sp. zn. EX 660/15, o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -12 zo dňa 14.07.2015, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie zamietol po zistení, že podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a. s. sp. zn. zo dňa 27.09.2013 a ustálení, že rozhodcovská doložka tak, ako je formulovaná v bode 10 všeobecných obchodných podmienok, odopiera spotrebiteľovi možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak oprávnený podá voči nemu žalobu u vopred ním vybraného rozhodcovského súdu. Rozhodcovskú doložku naviac považoval za neprijateľnú, nakoľko nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a bola pripravená vopred dodávateľom ako súčasť pripravených všeobecných obchodných podmienok, ktoré nemal spotrebiteľ možnosť ovplyvniť. V nadväznosti na uvedené potom ustálil, že exekučný titul bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodovať.

Proti uzneseniu okresného súdu doručil odvolanie oprávnený. Vytýkal okresnému súdu, že nemá zákonné oprávnenie ani v zmysle § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku skúmať a hodnotiť mimo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu iné listiny, napr. zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku. Zároveň zastal názor, že rozhodnutie okresného súdu nie je dostatočne zdôvodnené ako dospel k ním vysloveným záverom. Ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať, ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie ust. § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní svedčia jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody. Prekročením zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil. O

platnosti rozhodcovskej doložky rozhodoval rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Konaním súdu došlo k porušeniu SR, pričom v tejto súvislosti poukazoval i na nález ústavného súdu . Uviedol, že oprávnený ako právny nástupca Poštovej banky a. s. bol povinný postupovať v súlade s ustanoveniami Rozhodcovského zákona, všeobecných obchodných podmienok, tiež podľa Zákona o bankách. Ust. Zákona o rozhodcovskom konaní zakotvilo, že rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia. Ak by rozhodcovská zmluva neobsahovala rozhodcovskú doložku, ktorá je v konečnom dôsledku vôľou oboch strán a konanie by prebiehalo na „štátnom“ súde, súd sa nevyjadril, akým iným spôsobom by si slabšia strana svoj osud v tak závažnej veci, akou by bol prípadný neskorší proces, dokázala náležite naplánovať, pričom dal do pozornosti súdu i rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu, v zmysle ust. ktorého v rozhodcovskom konaní rozhodujú traja rozhodcovia, pričom žalobca a žalovaný určia každý jedného rozhodcu, ďalej poukazoval i na aplikáciu sekundárneho práva EÚ s tým, že záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky nemožno oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, ani judikatúru ESD, nakoľko judikatúra ESD vzťahujúca sa na rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči jednotlivcom, a teda ani voči účastníkom tohto konania bezprostredne záväzná. Mal za to, že rozhodnutím okresného súdu došlo k porušeniu právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v právne obdobných veciach poverenie buď vydajú alebo zamietajú a taktiež k neprimeranému zvýhodneniu povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia, v nadväznosti na čo žiadal uznesenie okresného súdu v celom rozsahu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ust. a postupom bez nariadenia pojednávania podľa uznesenie okresného súdu ako správne, podľa potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver. Svoje rozhodnutie náležite postupom podľa v súvislosti s ust. odôvodnil.

K námietkam oprávneného v podanom odvolaní odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá námietku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie súdneho exekútora, aby vykonal exekúciu, je individuálnoprávny aplikačný akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora. Ide o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta EP) a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie vykonávať exekúciu. Najvyšší súd SR už vo viacerých rozhodnutiach v iných právnych veciach uviedol, že exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu (viď napr. sp. zn. , ). Rovnaký názor zastáva aj Ústavný súd SR (viď napr. sp. zn. , , ), ktorý konštatoval, že exekučný súd je oprávnený preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania nielen pred vydaním poverenia, čo plne korešponduje aj so zámerom zákonodarcu vyjadreným v ustanoveniach Exekučného poriadku, a to nielen v § 44 ods. 2 EP.

Rozhodcovská doložka začlenená do rámca podmienok štandardnej zmluvy spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( ). Rozhodcovská doložka je začlenená do všeobecných obchodných podmienok. Podpis spotrebiteľa sa nenachádza za všeobecnými podmienkami vrátane rozhodcovskej doložky, ale na úverovej zmluve. Úver bol poskytnutý na základe štandardnej formulárovej zmluvy. Povinný ju mohol prijať ako celok vrátane úverových podmienok a v nich obsiahnutej rozhodcovskej doložky alebo ju odmietnuť ako celok. Oprávnený od počiatku koncipovaním rozhodcovskej doložky sledoval, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto riešené na rozhodcovskom súde za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. V nadväznosti na uvedené odvolací súd zastal názor, že rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, keďže rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je od počiatku neplatná ( ).

Z týchto dôvodov, stotožniac sa s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu, odvolací súd toto ako správne, podľa potvrdil.

Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko nezistil, že by v súvislosti s odvolaním podaným zo strany oprávneného povinnému účelne vynaložené výdavky vznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.