Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_12Co-484-2014.pdf
PDF · 100.76 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/484/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpeného ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615, proti odporcovi I. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX G. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, právne zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie 551,20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 14C/255/2013 - 21 zo dňa 19. 12. 2013, takto
rozhodol:
Odvolanie navrhovateľa proti výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 426,63 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 426,63 Eur a úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 18. 11. 2013 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) o d m i e t a.
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým bol návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti zamietnutý (druhý výrok) a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania (tretí výrok) z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a okresnému súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 426,63 Eur spoločne s úrokom z omeškania vo výške 426,63 Eur a úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 18. 11. 2013 až do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol (druhý výrok) a ďalej rozhodol, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 70,97 Eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (tretí výrok). Prvostupňový súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 05. 11. 2008 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ ako úverový veriteľ poskytol odporcovi ako úverovému dlžníkovi úver vo výške 531,10 Eur s tým, že konečná výška úveru bola 954,- Eur. Odporca sa zaviazal sumu vo výške 954,- Eur uhradiť v 60 mesačných splátkach po 15,90 Eur, počnúc mesiacom december 2008 a končiac mesiacom november 2013. Z listiny označenej ako "Splátkový kalendár" okresný súd zistil, že odporca bol povinný uhrádzať splátky úveru vždy do 17. dňa toho ktorého mesiaca až do zaplatenia, pričom odporca uhradil v období od 29. 12. 2008 do 02. 02. 2010 v prospech navrhovateľa postupne v rôznych úhradách (11-krát po 15,90 Eur; 92,25 Eur a 45,78 Eur) spolu sumu 312,93 Eur.
Prvostupňový súd považoval za dôvodný a preukázaný len nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 426,63 Eur, a preto návrhu podľa § 497 Obchodného zákonníka v tejto časti vyhovel. Rovnako považoval za dôvodný a preukázaný aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne z priznanej sumy 426,63 Eur od 18. 11. 2013 až do zaplatenia, preto návrhu v predmetnej časti vyhovel. Vychádzal
zo skutočnosti, že konečná splatnosť predmetného úveru v zmysle úverovej zmluvy nastala dňa 17. 11. 2013 (a to splatnosťou poslednej 60-tej úverovej splátky), takže odporca sa mohol dostať do omeškania s úhradou celého nesplateného zostatku až dňa 18. 11. 2013. K uvedenému dňu bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,25 % ročne, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje 8,25 % ročne.
Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 0,50 % ročne (predstavujúcej rozdiel medzi žiadanou sadzbou 0,024 % denne a priznanou sadzbou 8,25 % ročne) od 17. 04. 2013 do 17. 11. 2013 zo sumy 426,63 Eur a súčasne týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 0,024 % denne od 17. 04. 2013 až do zaplatenia z nepriznaných nárokov vo výške 60,17 Eur a 48,68 Eur, ako nedôvodný zamietol.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok na úverový úrok vo výške 60,17 Eur z úverovej istiny do zosplatnenia, z úverovej zmluvy zo dňa 05. 11. 2008 pod bodom 37. vyplýva údaj o ročnej úrokovej sadzbe vo výške 25,60 %. Zo žiadnej predloženej listiny navrhovateľom nevyplýva, z akej sumy a za aké obdobie je žalovaný úverový úrok vypočítaný, t.j. ako navrhovateľ dospel ku sume 60,17 Eur, preto vzhľadom na objektívnu neurčiteľnosť a nepreskúmateľnosť predmetného nároku z hľadiska jeho správnosti čo do výšky a dôvodu, návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 60,17 Eur, zamietol.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok na poplatky za upomienky spolu vo výške 9,96 Eur, prvostupňový súd poukázal na to, že podľa Hlavy 14 § 5 Úverových zmluvných podmienok je spoločnosť oprávnená vyúčtovať klientovi poplatok za každú upomienku vo výške 3,32 Eur. Podľa názoru okresného súdu, upomienka musí byť realizovaná preukázateľným spôsobom, pričom nepostačí len tvrdenie navrhovateľa, že k nej došlo. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiadny dôkaz o tom, že upomienky, za ktoré si navrhovateľ predmetný poplatok uplatňuje, boli vyhotovené, a že boli odporcovi aj doručované. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 9,96 Eur, ako nepreukázaný zamietol.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok na zmluvnú pokutu vo výške 48,68 Eur - označenú aj ako tzv. ušlý úrok, ktorý by mal odporca uhradiť v prípade riadneho platenia úveru - ktorú si navrhovateľ uplatnil v zmysle Hlavy 6 § 6 Úverových zmluvných podmienok, pri tejto prvostupňový súd poukázal, že ustanovenie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné vzhľadom na dôvody nižšie uvedené.
Pokiaľ ide o žalovaný nárok na zmluvnú pokutu vo výške 5,76 Eur, ktorú si navrhovateľ uplatnil v zmysle Hlavy 14 § 3 Úverových zmluvných podmienok, tu prvostupňový súd taktiež poukázal na absolútnu neplatnosť.
Z návrhu nie je zrejmé z akých súm sú obe zmluvné pokuty vypočítavané, t.j. nie je zrejmé, ako navrhovateľ dospel k sumám 60,17 Eur a 5,76 Eur. Na platnosť dohody o zmluvnej pokute sa vyžaduje písomná forma, pričom písomný právny úkon je platný len vtedy, ak je podpísaný zmluvnými stranami. V opačnom prípade je takýto právny úkon absolútne neplatný. Na absolútnu neplatnosť musí súd prihliadať z úradnej povinnosti kedykoľvek v priebehu konania. Okresný súd zistil, že úverová zmluva neobsahuje žiadne dojednanie o zmluvnej pokute. Úverové zmluvné podmienky síce obsahujú ustanovenia o zmluvnej pokute v Hlave 6. § 6 a Hlave 14 § 3, avšak účastníkmi neboli podpísané. Podľa názoru okresného súdu, zmluvné pokuty neboli účastníkmi konania dohodnuté platným spôsobom v zmysle § 544 ods. 2 v spojení s § 40 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka a text týkajúci sa každej jednotlivej zmluvnej pokuty, nachádzajúci sa v Úverových zmluvných podmienkach, je vytlačený veľmi drobným a takmer nečitateľným písmom, pričom sa súčasne nachádza v takej časti úverových podmienok (v Hlave 6 označenej ako "Ukončenie úverovej zmluvy" a v Hlave 14 označenej ako "Záverečné ustanovenia"), ktorá svojim názvom nekorešponduje so zmyslom a účelom zmluvnej pokuty a kde by sa umiestnenie takéhoto dojednania jednoznačne nemohlo predpokladať.
Vzhľadom na použitie miniatúrneho písma v texte o zmluvnej pokute, ako aj vzhľadom na umiestnenie tohto textu v Úverových zmluvných podmienkach, možno mať za to, že takéto konanie navrhovateľa je v rozpore s dobrými mravmi zneužívajúc neskúsenosť, nevedomosť, prípadne nedostatok ostražitosti na strane spotrebiteľa - odporcu. Aj samotná existencia rozporu právneho úkonu s dobrými mravmi spôsobuje jeho absolútnu neplatnosť podľa § 3 Občianskeho zákonníka. Úverové zmluvné podmienky
(vrátane ustanovení o zmluvnej pokute) sú typizované, paušálne používané v množstve iných obdobných úverových vzťahov navrhovateľa s inými spotrebiteľmi, kde ich obsah formuluje a určuje výlučne len navrhovateľ bez možnosti spotrebiteľa ovplyvniť (zmeniť) tento obsah. Z tohto dôvodu možno mať za to, že predmetné Úverové zmluvné podmienky neboli s odporcom individuálne dojednané. Uvedené konanie navrhovateľa možno považovať za odporujúce ustanoveniam § 52 ods. 2, § 53 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré taktiež spôsobuje absolútnu neplatnosť takých ustanovení o zmluvnej pokute, aké obsahujú Úverové zmluvné podmienky navrhovateľa.
Prihliadnuc na absenciu platnej dohody o predmetných zmluvných pokutách, ako aj objektívnu neurčiteľnosť a nepreskúmateľnosť predmetných nárokov z hľadiska ich správnosti čo do výšky a dôvodu, prvostupňový súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa súm vo výške 48,68 Eur a 5,76 Eur zamietol.
Pokiaľ ide o žalované nároky na úroky z omeškania vyjadrené pevnými sumami vo výške 0,14 Eur a 113,89 Eur, okresný súd poukázal na to, že zo žiadnej listiny predloženej navrhovateľom nevyplýva, že sa odporca dostal do omeškania s úhradou zostatku úveru dňa 15. 02. 2011. Navrhovateľ predložil súdu výzvu zo dňa 14. 02. 2011, adresovanú odporcovi, v ktorej uvádza, že si uplatnil právo na splatenie celého čerpaného úveru a zároveň vyzýva odporcu na okamžitú úhradu dlžnej sumy 551,34 Eur. Uvedená listina neobsahuje údaj o dni, ku ktorému má dôjsť ku predčasnej splatnosti zostatku úveru. Navrhovateľ ďalej predložil súdu poštový podací hárok zo dňa 17. 02. 2011, v ktorom sa síce nachádza údaj o doručovaní zásielky (výzvy zo dňa 14. 02. 2011) odporcovi, avšak doklad o doručení zásielky odporcovi alebo vrátenú nedoručenú zásielku odporcovi už navrhovateľ súdu nepredložil. V listine označenej ako "Splátkový kalendár", obsahujúcej v skutočnosti platobnú históriu predmetného úveru, navrhovateľ uviedol, že zosplatnenie úveru nastalo dňa 14. 02. 2011, t. j. už v deň vyhotovenia výzvy na zaplatenie 14. 02. 2011, avšak právo stotožniť deň zosplatneia úveru s dňom vyhotovenia výzvy na zaplatenie nevyplýva pre navrhovateľa ani z úverovej zmluvy, ani z Úverových zmluvných podmienok. Ide preto len o svojvoľný a neodôvodnený postup navrhovateľa. Podľa názoru okresného súdu sa odporca mohol dostať prvýkrát do omeškania s úhradou zostatku úveru najskôr až na druhý deň po doručení listiny navrhovateľa zo dňa 14. 02. 2011 odporcovi, a to aj v prípade, ak by k tomuto doručeniu došlo náhradným spôsobom, t.j. uložením na pošte a nevyzdvihnutím zásielky v úložnej lehote, ktorej dĺžka je upravená v Hlave 14. § 8 ÚZP. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, kedy bol odporca oboznámený so zosplatnením úveru, t.j. s tým, že mu vznikla povinnosť uhradiť celú dlžnú sumu okamžite a taktiež ani svoje tvrdenie ohľadne právnych účinkoch zosplatnenia úveru ku dňu 14. 02. 2011. Preukázanie skutočnosti týkajúcej sa dňa, kedy bol odporca oboznámený so zosplatnením úveru, je rozhodujúce pre určenie skutočného dňa začiatku omeškania odporcu s úhradou žalovanej sumy s tým priamo súvisiace určenie správnej výšky sumy úrokov z omeškania vyčíslených navrhovateľom do zosplatnenia, resp. od zosplatnenia do podania návrhu na súd. Z predložených listín navrhovateľom nie je taktiež zrejmé, z akých súm boli predmetné úroky vyčíslené, t.j. nie je zrejmé ako navrhovateľ dospel ku sumám 0,14 Eur a 113,89 Eur. V prípade nároku vo výške 0,14 Eur nie je zrejmé ani to, od kedy sú tieto úroky uplatnené. Vzhľadom na objektívnu neurčiteľnosť a nepreskúmateľnosť predmetného nároku z hľadiska jeho správnosti čo do výšky a dôvodu, prvostupňový súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa súm 0,14 Eur a 113,89 Eur zamietol.
Ďalej prvostupňový súd uviedol, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech. Okresný súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 200ea ods. 1 O.s.p, nakoľko ide o drobný spor.
O náhrade trov konania rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ mal úspech v časti 77 %. Jeho miera úspechu je preto 54 %. Priznaná suma 70,97 Eur predstavuje 54 % z trov konania vo výške 131,42 Eur za súdny poplatok vo výške 33,- Eur a za trovy právneho zastúpenia vo výške 98,42 Eur (za prípravu a prevzatie zastúpenia a za vyhotovenie návrhu - dvakrát po 33,20 Eur + 20 % DPH a dvakrát režijný paušál po 7,81 Eur + 20 % DPH). Ako základ pre výpočet odmeny zástupcu navrhovateľa súd akceptoval sumu 491,03 Eur tvorenú úverovou istinou vo výške 426,63 Eur, zmluvnou pokutou vo výške 48,68 Eur, zmluvnou pokutou vo výške 5,76 Eur a poplatkami za upomienky vo výške
9,96 Eur. Okresný súd nepriznal navrhovateľovi nárok na trovy právneho zastúpenia za úkon právnej pomoci vo výške 36,52 Eur počítanej zo základu 551,20 Eur, nakoľko uvedená suma je tvorená nielen súčtom úverovej istiny, poistného, zmluvných pokút a poplatkov za upomienky, ale aj úverovým úrokom, ktorý je len príslušenstvom pohľadávky. V zaužívanej súdnej praxi sa akceptuje vyčíslenie odmeny za úkon právnej služby poskytnutej advokátom z hodnoty pohľadávky, nie však aj z jej príslušenstva.
Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. a podľa § 205 ods. 2 písm. b), d) a f) O.s.p. Namietal, že prvostupňový súd mu odňal možnosť konať pred súdom. Z odôvodnenia je zrejmé, že primárne návrh v časti zamietol preto, že žalovaný nárok je „objektívne neurčiteľný a nepreskúmateľný“ z hľadiska jeho správnosti čo do výšky aj dôvodu. Prvostupňový súd ho nevyzval na doplnenie žalobného návrhu resp. na odstránenie vád určitosti a zrozumiteľnosti v súlade s § 43 ods. 1 O.s.p. Z gramatického výkladu predmetného ustanovenia vyplýva, že v prípadoch neúplných alebo neurčitých podaní súd obligatórne vyzve účastníkov konania na doplnenie takéhoto podania. Zamietnutie neúplného podania pre jeho neurčitosť by bolo odňatím možnosti navrhovateľa konať pred súdom. Ignorácia uvedeného postupu je zjavným porušením procesných postupov, ktoré predstavujú inú vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej a svojou podstatou tiež porušujú právo účastníkov konania na spravodlivé a zákonné súdne konania. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/149/01, podľa ktorého nedostatok podstatných náležitostí žaloby nemôže byť dôvodom jej zamietnutia. Skutočnosti, ktoré boli podľa názoru súdu nezrozumiteľné resp. neurčité, vyplývajú zrozumiteľne zo súdom vykonaného dôkazu - splátkového kalendára priloženého k návrhu. Ak napriek tomu súd vyhodnotil špecifikáciu žalovaného nároku ako neurčitú resp. nezrozumiteľnú, mal povinnosť ho vyzvať na doplnenie a detailný výpočet kapitalizovaného úroku z úveru do zosplatnenia, na ušlý úrok, poistné a zmluvnú pokutu. Poukázal ďalej na prax iných súdov, ktoré ho vyzývajú na doplnenie podaní, ak ich považujú za nezrozumiteľné alebo neurčité postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. alebo obyčajnou výzvou. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýhodnil odporcu, keď zamietol jeho návrh v celom rozsahu bez riadnych a zákonných dôvodov, ktoré by mohol v zmysle princípu právnej istoty predvídať. Postup súdu je extrémnou ochranou spotrebiteľa, ktorá nemá oporu ani v zákone a ani v skutkovom stave. Súd postupoval pri rozhodovaní o uplatnenou nároku arbitrárne, t.j. svojvoľne, bez opory v zákone.
V ďalšej časti odvolania navrhovateľ doplnil svoj návrh na začatie konania tak, že bližšie popísal uplatňované nároky a špecifikoval jednotlivé uplatnené časti žalovanej sumy s tým, že v časti 11,29 Eur berie návrh na začatie konania späť.
Na základe uvedeného potom navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne aby zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu v zmysle ním uvedenej argumentácie, vrátane uplatnených trov prvostupňového konania. Zároveň si navrhovateľ uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
V priebehu odvolacieho konania vstúpil do konania na stranu odporcu vedľajší účastník Združenie spotrebiteľov Slovenska, o. z., so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, a to oznámením doručeným dňa 06. 10. 2014. Ani vedľajší účastníka sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku (druhý výrok) a v súvisiacom výroku ohľadne trov konania (tretí výrok) podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa §221 ods. 2 O.s.p. vec v tomto rozsahu vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odvolanie podané navrhovateľom proti prvému výroku rozsudku podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že návrhom na začatie konania doručeným okresnému súdu dňa 23. 04. 2013 sa navrhovateľ od odporcu domáhal zaplatenia sumy 551,20 Eur pozostávajúcej z istiny do zosplatnenia a zosplatnenej istiny vo výške 426,63 Eur, úroku z istiny do
zosplatnenia vo výške 60,17 Eur, úroku zo zosplatnenej istiny (ušlý úrok) vo výške 48,68 Eur, poplatku za upomienku vo výške 9,96 Eur, zmluvnej pokuty vo výške 5,76 Eur, zákonného úroku z omeškania do zosplatnenia počítaného príslušnou zákonnou sadzbou vo výške 0,14 Eur, úroku z omeškania od zosplatnenia do dňa podania návrhu vo výške 113,89 Eur a náhrady trov konania. Svoj nárok odvodzoval od zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej s odporcom dňa 28. 10. 2008, na základe ktorej bol odporcovi poskytnutý úver vo výške 531,10 Eur. Keďže odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, došlo k predčasnému zosplatneniu celého úveru. K návrhu navrhovateľ doložil fotokópiu úverovej zmluvy a Úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., fotokópiu výzvy adresovanej odporcovi zo dňa 14. 02. 2011, fotokópiu poštového podacieho hárku, Splátkový kalendár. Návrh na začatie konania s prílohami bol odporcovi doručený dňa 04. 12. 2013 spolu s výzvou na vyjadrenie a poučením, že vo veci nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, nakoľko ide o drobný spor (s poukazom na § 115a ods. 2 a § 200ea ods. 1 O.s.p.). Následne bol dňa 19. 12. 2013 bez prejednania veci na pojednávaní vyhlásený rozsudok.
Navrhovateľ podal odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu ako celku. Pokiaľ ide o prvý výrok, ktorým bolo návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovené, tu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ nie je osobou oprávnenou podať proti tejto časti rozhodnutia odvolanie, pretože subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vyznelo v neprospech odvolateľa. Neprospech sa spravidla prejavuje v neúspechu vo veci samej alebo v rozhodnutí procesnej povahy, ktoré znamená pre účastníka ujmu. V posudzovanom prípade však rozhodnutím prvostupňového súdu v prvom výroku bolo návrhu navrhovateľa vyhovené, preto absentuje subjektívny predpoklad, navrhovateľ nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania, a preto odvolací súd jeho odvolanie proti tejto časti rozhodnutia podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol.
Prvostupňový súd vyhovel nároku navrhovateľa vo výške 426,63 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne z uvedenej sumy od 18. 11. 2013 do zaplatenia. Ďalej uviedol, že ohľadne úroku z omeškania v časti 0,50% ročne od 17. 11. 2013 zo sumy 426,63 Eur a súčasne týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 0,024% denne od 17. 04. 2013 až do zaplatenia z nepriznaných nárokov vo výške 60,17 Eur a 48,68 Eur návrh ako nedôvodný zamietol. Uvedený záver v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu je nesprávny, pretože návrh navrhovateľa bol zamietnutý nielen v rozsahu 0,50 % (rozdiel medzi žiadanou sadzbou 0,024% denne a priznanou sadzbou 8,25% ročne) zo sumy 426,63 Eur od 17. 04. 2013 do 17. 11. 2013 ale nebol priznaný celkovo uplatnený úrok z omeškania vo výške 0,024% denne zo sumy 426,63 Eur od 17. 04. 2013 do 17. 11. 2013. V rámci ďalšieho postupu v konaní bude preto pri novom rozhodnutí vo veci samej úlohou okresného súdu vysporiadať sa aj s touto časťou uplatňovaného nároku.
Pokiaľ ide o zvyšnú časť navrhovateľom uplatňovaného nároku, prvostupňový súd jeho zamietnutie odôvodnil neurčiteľnosťou a nepreskúmateľnosťou. Aj keď pri niektorých nárokoch poukázal aj na iné dôvody ich nepriznania, podstatnými pre zrušenie rozhodnutia prvostupňového súdu v tejto časti a vrátenia veci na ďalšie konanie boli práve uvedené dôvody neurčiteľnosti a nespreskúmateľnosti, a to najmä vo vzťahu k tomu, že v tomto prípade z dôvodu drobného sporu nenariaďoval prvostupňový súd pojednávanie. Hodnotením iných dôvodov zamietnutia nároku ako dôvodmi neurčiteľnosti a nepreskúmateľnosti sa preto odvolací súd v tomto štádiu konania nezaoberal, nakoľko prvostupňový súd v ďalšom konaní bude opätovne rozhodovať o nárokoch, ktoré boli odvolaním napadnutým rozhodnutím zamietnuté.
Podľa § 115a ods. 1 O.s.p. na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Z citovaného ustanovenia § 115a ods. 2 O.s.p. vyplýva možnosť prejednávať spory s nízkou hodnotou (1 000 Eur) bez nariadenia pojednávania, avšak konajúci súd má vždy možnosť pojednávanie nariadiť, pokiaľ z povahy veci táto potreba vyplýva. Odvolací súd je tohto názoru, že aj pri drobných sporoch je potrebné zobrať do úvahy požiadavku verejného záujmu a vyhodnotiť možnosť rozhodnutia len na základe predložených listinných dôkazov. Preto je potom odvolací súd toho názoru, že sú správne
argumenty odvolateľa, že samotná neurčiteľnosť a nepreskúmateľnosť uplatnených nárokov bez toho, aby bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov návrhu postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p., prípadne aby vec bola prejednaná na pojednávaní, nemôže byť dôvodom na zamietnutie uplatneného nároku. Z uvedených dôvodov preto potom odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v jeho zamietajúcej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v rámci ktorého opätovne rozhodne o nárokoch navrhovateľa, vo vzťahu ku ktorým bolo rozhodnutie zrušené s tým, že zoberie do úvahy bližšiu špecifikáciu navrhovateľom uplatnených nárokov uvedenú v odvolaní, v prípade potreby vyzve navrhovateľa na odstránenie nejasností a neúplnosti jeho návrhu, prípadne nariadi na prejednanie veci pojednávanie. Pri novom rozhodnutí vo veci samej taktiež rozhodne aj o späťvzatí návrhu na začatie konania navrhovateľa, ktoré je obsiahnuté v odvolaní.
V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Pozornosti odvolacieho súdu neušlo (vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu), že okresný súd považoval nárok navrhovateľa za dôvodný len v časti istiny 426,63 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne z priznanej sumy 426,63 Eur od 18. 11. 2013 až do zaplatenia. Z uvedeného je potom zrejmé, že okresný súd v rozpore so zásadou non ultra petitum v prvom výroku rozsudku uložil odporcovi povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 426,63 Eur, pričom pri úroku z omeškania určeného percentuálnou sadzbou nie je uvedené, z akej sumy má byť platený. Keďže odporca a ani vedľajší účastník vystupujúci na jeho strane nepodali proti rozhodnutiu prvostupňového súdu odvolanie, uvedený výrok nemohol byť predmetom prieskumu odvolacieho súdu.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.