Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_16Co-718-2015.pdf
PDF · 84.34 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/718/2015
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava 26, Pribinova 25, IČO: 47 233 516, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti odporcovi Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Spotrebiteľského združenia OSA, Bratislava 5, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, právne zastúpeného HKP Legal, s.r.o. so sídlom Bratislava, Sasinkova 6, v konaní o zaplatenie 1 064,86 eur istiny s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/185/2014 - 54 zo dňa 12. 05. 2015, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 167,52 eur, (výrok v poradí III.) p o t v r d z u j e .
Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1 064,86 eur s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 06. 10. 2010. Návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, nakoľko poskytnutý spotrebiteľský úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, pričom odporca celkovo zaplatil sumu 1 568,12 eur, teda viac, než bola výška jemu poskytnutého úveru.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., teda na základe úspechu v konaní. Odporca mal vo veci plný úspech, v konaní mu však trovy nevznikli, preto odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vznikli trovy v súvislosti s právnym zastúpením advokátskou kanceláriou vo výške 167,52 eur za dva úkony právnej služby, ktoré trovy konania boli vedľajším účastníkom vyčíslené v súlade s ust. § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), § 15 písm. a), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších právnych predpisov (ďalej v texte len „Vyhláška“). Uvedené trovy považoval okresný súd za trovy potrebné na účelne bránenie práv odporcu, a uložil navrhovateľovi povinnosť v zmysle § 149 ods. 1 O. s. p. nahradiť ich vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho advokáta.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1 veta prvá O. s. p.) odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka. Najmä namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje žiadne zdôvodnenie účelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, a nepreskúmateľnosť aplikácie zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol o povinnosti k náhrade trov konania. V tomto rozsahu považoval
rozhodnutie v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. Zdôraznil, že ak zákonodarca priznal nejakému subjektu určité osobitné postavenie (vedľajšiemu účastníkovi) aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom vychádzal z logického predpokladu, že tento subjekt bude odborne personálne a materiálne pripravený na vykonávanie svojej činnosti. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Mcdo/5/2013. Zo strany vedľajšieho účastníka ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho účastníka a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. V dôsledku takto ponímanej neúčelnosti trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, považoval rozhodnutie prvostupňového súdu za nedôvodné a nezákonné. Naviac s účinnosťou od 01. 01. 2015 je pre každý takýto subjekt - vedľajšieho účastníka, stanovená povinnosť predložiť súhlas toho, na strane ktorého má vystupovať, inak sa na takýto subjekt neprihliada. Vedľajší účastník však uvedené nesplnil. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi neprizná náhradu trov právneho zastúpenia.
Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správne.
Výrok, ktorým okresný súd nárok navrhovateľa zamietol (výrok v poradí I.) a nepriznal náhradu trov konania odporcovi (výrok v poradí II.) neboli odvolaním navrhovateľa napadnuté, preto v zmysle § 206 ods. 2, 3 O. s. p. zostávajú nedotknuté.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Z dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že okresný súd návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, keď poskytnutý spotrebiteľský úver zo strany navrhovateľa odporcovi považoval za bezúročný a bez poplatkov. Spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej bol úver poskytnutý, podrobil súdnej kontrole zmluvných dojednaní uzavretých v predmetnej spotrebiteľskej zmluve aplikáciou ust. §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Uviedol, že spotrebiteľská zmluva spadá pod ochranu v zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože navrhovateľ bol v postavení dodávateľa a odporca bol v postavení spotrebiteľa. Výslovne konštatoval, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi obsahuje viaceré zmluvné podmienky, ktoré sú neprimerané. Zdôraznil, že je tu zrejmá existencia nekalej obchodnej praktiky navrhovateľa vrátane praktiky s použitím takmer nečitateľného textu v časti zmluvy, ako aj zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere. Spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu, keď v zmluve nebola jasne vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky a samotná suma úroku nebola špecifikovaná. Zmluva neobsahovala ani dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi dohodnutá tak, ako to ustanovuje § 544 Občianskeho zákonníka a neobsahovala ani náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f), g), i), k) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) tohto zákona, v dôsledku čoho považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný bez poplatkov.
Z obsahu spisu je zrejmé, že k zamietnutiu návrhu došlo v dôsledku kvalifikovanej obrany vedľajším účastníkom, ktorý v tomto konaní po jeho vstupe dňa 20. 08. 2014 a po oboznámení sa s návrhom, ako aj s konaním vo veci samej zaslal v konaní vo veci samej vyjadrenie - podanie zo dňa 23. 03. 2015, v ktorom poukázal na nevyhnutnosť aplikácie ustanovení Občianskeho zákonníka §§ 52 a nasl. za účelom ochrany odporcu ako spotrebiteľa. Poukázal na neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v úverovej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania, ako aj okolnosť, že uvedená zmluva neobsahuje náležitosti vyžadované zákonom. Podrobne sa zaoberal jednotlivými zmluvnými podmienkami uvedenými v spotrebiteľskej zmluve vrátane aplikácie európskeho práva na ochranu spotrebiteľa. Aj v dôsledku takto poskytnutej obrany vedľajšiemu účastníkovi ako spotrebiteľovi nebol navrhovateľ v konaní vo veci samej úspešný, naopak, úspešný v konaní bol odporca na strane ktorého vedľajší účastník v konaní vystupoval.
Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej osobe aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania. V tejto súvislosti má vedľajší účastník rovnaké možnosti ako ktorýkoľvek iný účastník v konaní v súvislosti s riešením otázky svojho právneho zastúpenia v rámci zákonom upravených možností, t. j. nemôže byť vopred vylúčený z voľby možnosti zvoliť si na svoje zastupovanie advokáta. Trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03), ak po dôvodne vznesených námietkach vedľajšieho účastníka týkajúcich sa neprijateľných zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania vrátane rozporu so zákonom, došlo k úspechu odporcu v konaní vo veci samej a návrh navrhovateľa bol v celom rozsahu zamietnutý ako nedôvodný. Vstup vedľajšieho účastníka v tomto konaní bol dostatočne účinným prostriedkom ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní.
Je nepochybné, že vedľajší účastník bol v konaní úspešný. Konanie vo veci vyvolal práve navrhovateľ, pričom vstup vedľajšieho účastníka do konania a oprávnenie na tento vstup mu vyplýva priamo z Občianskeho súdneho poriadku, a to ust. § 93 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Osobitným predpisom mal zákonodarca na mysli najmä zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Úprava má za cieľ umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä združenia a súvisí aj s transpozíciou rôznych smerníc určených na ochranu spotrebiteľa, osôb, vo vzťahu ku ktorým bola porušená zásada rovnakého zaobchádzania a pod.. Cieľom navrhovanej úpravy je rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov - ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného záujmu - vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. V praxi ide hlavne o Združenie na ochranu spotrebiteľov. V danom prípade nešlo o paušálny vstup do konania, nakoľko ako bolo vyššie uvedené, k zamietnutiu návrhu došlo práve v dôsledku kvalifikovane poskytnutej obrany odporcu v dôsledku vyjadrenia sa vedľajšieho účastníka, ktorý v konaní poukázal na neprijateľnosť zmluvných dojednaní v zmluve, jej rozpor so zákonom. Ako už bolo uvedené, právo na právnu pomoc sa priznáva každému - fyzickej ako aj právnickej osobe, štátnemu orgánu, ak vystupuje v spore ako žalovaná strana. Odvolací súd už konštatoval, že trovy právneho zastúpenia boli vynaložené účelne, nakoľko boli v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania, ak po jeho vstupe do konania ako aj následnom písomnom vyjadrení došlo k zamietnutiu návrhu v celom rozsahu. K uvedenému argumentu odvolací súd na záver dodáva, že k neúčelnému vzniku trov konania dochádza samotným podaním návrhu v prípade, ak bol tento následne v celom rozsahu zamietnutý z dôvodu dodávateľom uplatňovaných neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne dojednaní v rozpore so zákonom. Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom na ktorý poukazoval navrhovateľ v odvolaní, že v prípade vedľajšieho účastníka ide o zastupovanie advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej republike. V prejednávanom prípade sa vedľajší účastník podrobne oboznámil so zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom a v súlade s ochranou spotrebiteľa poskytol spotrebiteľovi právnu pomoc. Nie je možné konštatovať, že v prejenávanom prípade išlo len o zastupovanie šablonovitým spôsobom a predkladaním formulárových podaní. V prejednávanom prípade taktiež nešlo len o paušálne vznesenú námietky, ale o posúdenie náležitostí spotrebiteľskej zmluvy a ich (ne)súladu so zákonom. K námietke navrhovateľa v odvolaní týkajúcej sa novely Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015, podľa ktorej je nevyhnutné spolu so vstupom vedľajšieho účastníka do konania predložiť aj súhlas toho na strane koho má vystupovať, odvolací súd poznamenáva, že pre účely posudzovanej veci je nutné uzavrieť, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania podľa § 93 ods. 2 O. s. p. nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu, nakoľko právna úprava platná a účinná do 31. 12. 2014 výslovný súhlas podporovaného účastníka so vstupom vedľajšieho
účastníka do konania na jeho strane nevyžadovala. Naviac, o prípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka do konania bolo rozhodnuté právoplatným uznesením Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/185/2014 - 33 zo dňa 01. 12. 2014, ktorým bol vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane odporcu pripustený, a ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 02. 2015. Novela Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 353/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 01. 2015 neobsahuje ustanovenia prechodného charakteru. Novelizované znenie §-u 93 ods. 2 a 3 O. s. p. je preto možné aplikovať na právne vzťahy odo dňa účinnosti tohto zákona, teda od 01. 01. 2015. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania bolo doručené okresnému súdu pred 01. 01. 2015. Uvedený právny záver nespochybňuje ani dôvodová správa k zák. č. 353/2014 Z. z. ak konštatuje, že odstraňuje interpretačné problémy praxe súdov, ak z uvedeného v žiadnom prípade nevyplýva, že by uvedená novela zák. č. 353/2014 Z. z. mala byť aplikovaná i na právne vzťahy vzniknuté pred jeho účinnosťou. Podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do konania zavedené právnou úpravou účinnou od 01. 01. 2015 nemožno aplikovať na tie prípady, kedy vedľajší účastník do konania vstúpil ešte za účinnosti starej právnej úpravy, ktorá takéto podmienky pre vznik vedľajšieho účastníctva nezakotvovala, pretože by sa tak podľa novej právnej úpravy posudzoval vznik právnych vzťahov a nadobudnutých práv (ktoré vedľajšiemu účastníkovi jeho vstupom do konania vznikli), ku ktorému došlo pred jej prijatím.
Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia prvostupňového súdu o náhrade trov konania, jeho námietka neobstojí, ak okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v poslednom jeho odseku výslovne konštatoval na základe akého právneho ustanovenia rozhodol (§ 142 ods. 1 O. s. p.), teda, že rozhodol na základe úspechu, keď za úspešného v konaní vedľajšieho účastníka považoval a zároveň tieto vyčíslil v súlade s vyhláškou s tým, že konkrétne uviedol, ktoré ustanovenia tejto vyhlášky aplikoval. Výslovne taktiež konštatoval, že trovy potrebné na účelné bránenie práva odporcu považoval za trovy vynaložené účelne a odvolací súd sa s jeho právnym záverom v celom rozsahu vzhľadom na vyššie uvedené dôvody stotožnil. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto považuje odvolací súd výrok rozsudku o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka za vecne správny a súčasne konštatuje, že náhrada trov konania pozostávajúca z náhrady trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní pozostávajúca z odmeny za dva úkony právnej pomoci v celkovej sume 167,52 eur bola vyčíslená v súlade s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej v texte „vyhláška“). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom konaní navrhovateľ nebol úspešný, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v odvolacom konaní trovy konania nevznikli, tieto si ani následne neuplatnili ( § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.), preto o nich odvolací súd nerozhodoval. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.