Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_6C-192-2015.pdf
PDF · 81.99 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/192/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO 47 248 980, v konaní zastúpeného advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, proti odporcovi: Y. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/X, XXX XX W.A. A. W., o zaplatenie 248,95 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .
Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 10.6.2015 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 248,95 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 248,95 eur od 26.6.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s. (právny predchodca navrhovateľa) uzavrela s odporcom dňa 16.6.2009 zmluvu o pripojení a dňa 23.7.2011 dodatok k zmluve o pripojení, ktorých predmetom bolo poskytnutie mobilných hlasových služieb - program Fix 12, poskytnutie zľavy na využívané služby a mobilný telefón NOKIA C2_01 počas doby viazanosti 24 mesiacov. Odporca porušil zmluvu tým, že si nedobíjal zmluvne dohodnutý kredit, v dôsledku čoho právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikol nárok vyúčtovať odporcovi dohodnutú zmluvnú pokutu. Táto pokuta bola vyúčtovaná faktúrou č. 7206366233. Právny predchodca navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.11.2013 postúpil pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa a toto postúpenie oznámil odporcovi.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril.
Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 29 ods. 6 a § 200ea Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ide o drobný spor, súd konal a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: zmluva o pripojení Fix zo 16.6.2009, dodatok k zmluve o pripojení Fix z 23.7.2011, oznámenie o postúpení pohľadávky zo 4.12.2013, faktúra č. 7206366233, a zistil tento skutkový stav:
Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 16.6.2009 zmluvu o pripojení Fix a dňa 23.7.2011 dodatok k tejto zmluve. Na základe zmluvy a dodatku poskytol právny predchodca navrhovateľa odporcovi pripojenie k svojej verejnej telefónnej sieti a program služieb „Fix 9“ resp. „Fix 12“ a predal mu mobilný telefón značky Nokia C2_01 za cenu 1,00 eur. Odporca sa dodatkom najmä zaviazal po dobu 24 mesiacov riadne a včas platiť cenu za služby. Súčasťou dodatku k zmluve o pripojení bolo aj ustanovenie (bod 3), podľa ktorého „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti uvedenej v bode 1 písm. c), v bode 2 tohto dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm.
a) až c) všeobecných podmienok, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku“. V tabuľke č. 1 je uvedená suma zmluvnej pokuty 248,95 eur. Právny predchodca navrhovateľa dňa 8.6.2012 vystavil faktúru č. 7206366233 na zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur. Právny predchodca navrhovateľa zmluvou o postúpení pohľadávok z 20.11.2013 postúpil svoju pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa a toto postúpenie oznámil odporcovi listom zo 4.12.2013. (Navrhovateľ nepredložil súdu zmluvu o postúpení pohľadávok, na preukázanie postúpenia však postačuje oznámenie postupcu o postúpení pohľadávok).
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 29.9.2011, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. Súd mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili zmluvu o pripojení podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. a dodatok k tejto zmluve, ktoré súd v ich súhrne vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ich uzatváral právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti s odporcom, ktorý nekonal na účely podnikania alebo zamestnania (keďže na zmluve a dodatku je uvedené jeho bydlisko, číslo občianskeho preukazu a rodné číslo, nie IČO, a samotné záhlavie tabuľky na vypĺňanie údajov o zákazníkovi v zmluve a dodatku uvádza, že ide o fyzickú osobu nepodnikateľa, pričom navrhovateľ nepreukázal a ani netvrdil opak).
Na základe zmluvy o pripojení právny predchodca navrhovateľa poskytoval odporcovi službu pripojenia k telefónnej sieti. V tomto konaní navrhovateľ predložil len faktúru č. 7206366233, ktorou jeho právny predchodca účtoval odporcovi zmluvnú pokutu. Samotné vystavenie tejto faktúry však nepreukazuje, že zo strany odporcu došlo k porušeniu nejakej zmluvnej povinnosti - navrhovateľ v tomto konaní nepreukázal, že jeho právnemu predchodcovi (a po postúpení pohľadávky navrhovateľovi) vznikol nárok na zmluvnú pokutu. Z tohto dôvodu (neunesenia dôkazného bremena zo strany navrhovateľa) súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Aj keby však došlo zo strany odporcu k takému správaniu, ktoré podľa vyššie citovaného ustanovenia bodu 3 dodatku k zmluve o pripojení bolo sankcionované zmluvnou pokutou, teda najmä ak by si odporca
nedobíjal zmluvne dohodnutý kredit“, ako tvrdil navrhovateľ v návrhu (avšak nepreukázal to), súd by návrh na zaplatenie sumy 248,95 eur (zmluvnej pokuty) musel zamietnuť z dôvodu, že vyššie citované ustanovenie dodatku k zmluve o pripojení (bod 3), ktoré sa týka zmluvnej pokuty, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože táto podmienka poškodzuje spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka veľmi široko formuluje okruh porušení povinností spotrebiteľom, ktoré sú sankcionované zmluvnou pokutou (problémom pritom nie je ani tak formulácia „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti ...“, ale nasledujúci odkaz na množstvo článkov dodatku a všeobecných podmienok), a tiež stanovuje vždy rovnakú sankciu bez ohľadu na závažnosť konkrétneho porušenia povinnosti spotrebiteľa (napr. aj v prípade, že spotrebiteľ nezaplatí faktúru len za posledný mesiac zmluvnej viazanosti). Súd mal preukázané, že uvedená zmluvná podmienka bola koncipovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy a nebola individuálne dojednaná, keďže je súčasťou formulára dodatku k zmluve o pripojení, s ktorým tvorí jeden súvislý text. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo navrhovateľovi alebo jeho právnemu predchodcovi právo na plnenie a odporcovi povinnosť plniť.
Súd pripomína, že o neprijateľnosti zmluvnej podmienky rovnakého znenia, s rôznymi sumami zmluvnej pokuty, už súdy viackrát právoplatne rozhodli (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 2Co/137/2010). Preto konajúci súd v tomto prípade upustil od opätovného vyslovenia neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súdmi už skôr vyslovená neprijateľnosť zmluvnej podmienky sa zakladá najmä na skutočnosti, že táto zmluvná podmienka je veľmi široko formulovaná a stanovuje vždy rovnakú sankciu bez ohľadu na závažnosť konkrétneho porušenia povinnosti spotrebiteľa (pozri vyššie). Takto formulovaná zmluvná podmienka je teda neprijateľná zo samotnej svojej podstaty, bez ohľadu na výšku zmluvnej pokuty, ktorú ustanovuje.
Súd tiež uvádza, že nepovažuje každú zmluvnú pokutu za neprijateľnú v spotrebiteľských zmluvách, ako naznačuje navrhovateľ, ale neprijateľnosť sa vzťahuje na danú zmluvnú podmienku konkrétneho znenia. Neobstojí ani argumentácia navrhovateľa, že „rozhodnutie o uzatvorení resp. neuzatvorení zmluvy stále zostáva iba na slobodnom rozhodnutí účastníka, tento nie je nijakým spôsobom nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu, odporca si slobodne vybral dodávateľa služieb, okruh služieb a napokon sám si zvolil aj mobilný telefón“. Ak mal tým navrhovateľ na mysli, že odporca mal možnosť ovplyvniť zmluvné podmienky v danej konkrétnej zmluve (najmä zmluvnú pokutu), teda v podstate že zmluvné podmienky boli individuálne vyjednané, k takémuto tvrdeniu navrhovateľ nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz, preto v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa zmluvné ustanovenia nepovažujú za individuálne dojednané. Z kontextu navrhovateľovho vyjadrenia však vyplýva, že tým mal na mysli skôr voľbu spotrebiteľa medzi jednotlivými programami a mobilnými telefónmi (ktorých kombinácie a zmluvné pokuty k nim prislúchajúce však boli vopred dané). Takáto argumentácia je nepochopením podstaty inštitútu ochrany spotrebiteľa. Prirodzene, vždy existuje voľba vstúpiť do zmluvného vzťahu, teda kúpiť si nejaký tovar alebo službu za podmienok určených dodávateľom alebo nie, a túto voľbu mal odporca aj v danom prípade. Ak by však spotrebiteľ mal pri každej kúpe tovaru alebo služby len možnosť voľby buď kúpiť (aj za nevýhodných podmienok) alebo nekúpiť, potom by jeho zmluvná sloboda bola podstatne obmedzená. Účelom právnych noriem na ochranu spotrebiteľa je práve kompenzovať to, že spotrebiteľ jednotlivo je slabším účastníkom zmluvného vzťahu a sám nie je schopný dosiahnuť zmenu zmluvných podmienok stanovených dodávateľom vo formulárovej zmluve, preto je potrebná kontrola týchto zmluvných podmienok tretími subjektmi, vrátane súdov.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Odporca mal vo veci plný úspech, avšak odporca o náhradu trov konania nežiadal ani mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.