Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/31/2015

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. októbra 2015 prejednal sťažnosť prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne v trestnej veci obvineného

Q. M.nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom C., B. XXXX/X, t.č. v mieste bydliska,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č.k. -177 zo dňa 05.02.2015 a takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť prokurátora z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Na obvineného Q. M. podal prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne obžalobu č. -68 zo dňa 14.10.2014 pre pokračovací prečin podvodu podľa zák. Okresný súd Trenčín uznesením č.k. -177 zo dňa 05.02.2015 podľa s poukazom na trestné stíhanie obvineného Q. M. zastavil, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal, že predmetné uznesenie považuje za nedôvodné a nezákonné. S argumentáciou súdu sa nestotožňuje, pretože je toho názoru, že mieru opatrnosti v súvislosti s uvádzaním niekoho do omylu treba zásadne vyhodnocovať individuálne v konkrétnych trestných veciach a vychádzať pritom z konkrétnych okolností prípadu. V predmetnej trestnej veci bolo preukázané, že obvinený uvádzal do omylu občanov v dôchodkovom veku, teda aj trestným právom osobitne chránenú skupinu ľudí, ktorí sa nevedeli orientovať v oblasti obchodovania s cennými papiermi. Ich rozhodovanie o predaji akcií bolo primárne odvodené z nepravdivej a poplašnej informácie obvineného. Žiadal preto, aby krajský súd podľa zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a uložil mu, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Keďže sťažnosť bola podaná včas a osobou oprávnenou, krajský súd podľa preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná. Krajský súd sa po preskúmaní spisového materiálu v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom uznesení, ktoré ho viedli k zastaveniu trestného stíhania na základe záveru, že konanie obvineného nenapĺňa skutkovú podstatu žalovaného trestného činu. V zmysle princípu „ultima ratio“ pre vznik trestnoprávnej zodpovednosti možno prostriedky trestného práva aplikovať len v tých prípadoch, kedy prostriedky ochrany ponúkané inými právnymi odvetviami zlyhali alebo sú neefektívne, ale najmä je potrebné posúdiť konanie z hľadiska jeho objektívnej stránky pri zohľadnení občianskoprávnej stránky veci. Obvinený pri kupovaní predmetných akcií síce ich majiteľom uvádzal nepravdivé údaje o ich hodnote, resp. bezcennosti, na druhej strane však títo mali možnosť bežne dostupnými prostriedkami overiť si jeho tvrdenia. Tak ako uviedol súd prvého stupňa, vychádzajúc s rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 04.02.2014, pri dodržaní obvyklej miery opatrnosti predávajúcimi, by tvrdenie obvineného bolo nespôsobilé na ich oklamanie. O to viac, že predávajúci sa ani nezamysleli nad tým, prečo by niekto skupoval akcie, ktoré nemajú žiadnu hodnotu alebo majú byť nepredajné. V osobách majiteľov akcií išlo pritom o osoby vo veku okolo 60 až 70 rokov, teda nie o nejakých prestárlych občanov, ktorí by nechápali zmysel ponuky obvineného alebo by nemali možnosť pred predajom overiť si hodnotu akcií. Z uvedených dôvodov dospel preto krajský súd k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je zákonné a správne, sťažnosť prokurátora nepovažoval následne za dôvodnú a túto potom podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon sťažnosť nepripúšťa.