Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/487/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s. so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO 35 697 270, zastúpený Bobák, Bollová a spol. s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti odporcovi: N. I., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX, štátny občan SR, o zaplatenie 1.005,25 eur s príslušenstvom, odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -69 zo dňa 27. mája 2015, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. o elektronických komunikáciách, a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom :

Medzi účastníkmi boli uzatvorené zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A 1054788, A 0364120 a A3484719 v zmysle ust. § 43 zákona o elektronických komunikáciách. Súd návrh o zaplatenie sumy 1.005,25 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody zamietol. Navrhovateľ výslovne uviedol, že táto suma predstavuje náhradu škody, na ktorú vzniklo navrhovateľovi právo pri porušení záväzku odporcu riadne platiť za poskytované služby a následné nedodržanie viazanosti 24 mesiacov. Uvádzal, že odporca si bol vedomý, že mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenie sú mu predávané za cenu, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou trhovou cenou a poskytnutou zľavou len z dôvodu, že odporca sa zaviazal užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa cit. ustanovenia sú protiprávne konanie, škoda, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou a zavinenie. Protiprávne konanie je také, ktoré je v rozpore s objektívnym právom a spočíva buď v konaní alebo opomenutí. Preto, aby konanie bolo kvalifikované ako protiprávne, je potrebné porušenie právnej povinnosti, ktorá bola uložená občanovi. Právne povinnosti vyplývajú buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor s právnymi predpismi je vtedy, ak konanie priamo porušuje právne predpisy, alebo aj vtedy, keď právne predpisy obchádza. Protiprávnosť sa nepredpokladá a poškodený má povinnosť ju dokazovať. Ďalšou podmienkou na vznik zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody. Pojem škoda je definovaný tak, že ide o majetkovú ujmu, teda o ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného. Pritom majetková ujma môže existovať len vtedy, ak ju je možné objektívne vyjadriť peniazmi. Pri vecnej škode sa rozoznáva škoda skutočná a ušlý zisk a skutočná škoda je ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti a príčinnej súvislosti s ňou. Ďalej je potrebná existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním škodcu a vzniknutou škodou. Zisťovanie príčinnej súvislosti znamená, že je potrebné z celého reťazca všeobecnej príčinnosti sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. Najprv je potrebné zistiť, či bola škoda spôsobená v zmysle občianskeho práva a potom je potrebné zisťovať existenciu príčin tejto škody. Takýmito príčinami môže byť protiprávny úkon, úmyselné konanie proti pravidlám občianskeho spolužitia, určitým spôsobom kvalifikovaná škodná udalosť a iné. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je potrebné skúmať, či v komplexe skutočností ktoré prichádzajú do úvahy ako príčina vzniku škody existuje tá skutočnosť, s ktorou zodpovednosť v danom prípade spája. Posledným nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti za spôsobenú škodu je zavinenie, ktoré býva definované ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu a k škode. Tento vzťah je vyjadrený buď ako priamy alebo nepriamy úmysel, alebo ako vedomá alebo nevedomá nedbanlivosť. Zavinenie ako psychický vzťah musí zahrňovať všetky znaky príslušnej skutkovej podstaty, teda protiprávny úkon, škodu a príčinnú súvislosť medzi nimi. je vo všeobecnosti založený na princípe zodpovednosti za predpokladané nedbanlivostné zavinenie. Znamená to, že poškodený musí preukazovať, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a že škoda a jej výška je v príčinnej súvislosti s týmto porušením. Naopak, dôkazné bremeno, ktoré smeruje k vyvráteniu domnienky viny nesie škodca, ktorý ak sa chce vyviniť musí preukázať, že na škode z porušenia právnej povinnosti nenesie žiadnu vinu. Táto domnienka sa týkala nedbanlivosti a nevzťahuje sa na úmyselné konanie. Súd vychádzal z týchto všeobecných predpokladov zodpovednosti za škodu a dospel k takému záveru, že nie sú splnené uvedené podmienky a tak nie je tu daná ani zodpovednosť odporcu za škodu, ktorú si uplatňuje navrhovateľ v tomto konaní. Navrhovateľ uvádzal, že protiprávne konanie odporcu spočíva v tom, že porušil svoje povinnosti a riadne neplatil za poskytované služby a tak nedodržal lehotu viazanosti 24 mesiacov podľa dodatkov k zmluvám o pripojení. Následkom tohto a teda v príčinnej súvislosti s takýmto konaním vznikla škoda, ktorá vlastne pozostáva z rozdielu v cene mobilných telefónov a to akciovej cene, za ktorú boli tieto predané odporcovi a predajnej skutočnej cene. V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4 (Doba platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 4.1 týchto VP platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. VP ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených dôvodov. Podľa článku 2 VP (Zmluva o pripojení. Aktivácia Služieb) bodu 2.1 - spoločnosť Orange Slovensko poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe. Podľa článku 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania. Podľa - písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretých zmlúv o pripojení nepreukázal. Súd dospel k záveru, že platné ukončenie zmlúv s odporcom preukázané nebolo a teda odporca svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil, čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody. Pokiaľ navrhovateľ odvíjal svoj návrh na náhradu škody aj od porušenia povinnosti odporcu platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, takéto konanie odporcu nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody tak, ako si ju uplatňuje navrhovateľ. Škoda ako majetková ujma, a to zmenšenie majetkového stavu poškodeného mala vzniknúť vtedy, keď navrhovateľ predal odporcovi podľa dodatkov zľavnené mobilné telefóny, čo bolo dňa 3.4.2010, keď boli uzavreté predmetné dodatky k zmluvám o pripojení. Tým, že navrhovateľ predal zľavnený mobilný telefón, resp. telekomunikačné zariadenie odporcovi podľa vyjadrenia navrhovateľa došlo k vzniku škody, a to vo výške zľavy z ich kúpnej ceny. Až následne odporca nedodržal svoju povinnosť a riadne neplatil za služby poskytované navrhovateľom. V takomto prípade najskôr došlo k zníženiu majetkovej sféry navrhovateľa, keď poskytol zľavu na mobilný telefón, resp. telekomunikačné zariadenie a až po uplynutí času došlo k porušeniu povinnosti odporcu riadne platiť za služby. Nebola teda splnená základná podmienka, a to že existuje protiprávne konanie škodcu a v príčinnej súvislosti s týmto protiprávnym konaním je vznik škody, pričom najskôr je protiprávne konanie a až potom nasleduje vznik škody, táto časová postupnosť v danom prípade nebola zachovaná. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva telekomunikačné zariadenia a mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Rozdiel medzi ich skutočnou a akciovou cenou tak nie je následkom protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón, resp. telekomunikačné zariadenie obdržal dojednanú kúpnu cenu. Tak ako už súd uviedol vyššie, navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by škoda ako zmenšenie jeho majetku vznikla v dôsledku protiprávneho konania odporcu a to neplatenia za služby poskytované navrhovateľom a následne ukončenia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania. Podľa uzavretého dodatku k zmluve o pripojení navrhovateľ poskytol odporcovi zľavu na cenu mobilného telefónu, resp. telekomunikačného zariadenia a s týmto poskytnutím zľavy nie sú spojené žiadne právne následky pri porušení povinnosti odporcu. V danom prípade neboli splnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa citovaného a tak súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s Odporca mal v konaní plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však túto neuplatnil, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že konajúci súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne po právnej stránke posúdil vec, keď nevzal do úvahy dva navrhovateľom uplatnené nároky, ale spojil ich do jedného a následne návrh ako celok zamietol. Uvedené konanie súdu považuje za nesprávne a v rozpore s platnou judikatúrou, ktorá v skutkovo totožných prípadoch v rámci celej SR posudzuje tieto dva nároky samostatne. Opätovne poukázal na to, že uzatvoril s odporcom platne zmluvy o pripojení - poskytovaní verejných služieb vrátane dodatkov, predmetom ktorých poskytnutie 5 ks SIM kariet, ktoré umožnili odporcovi používať 5 rôznych účastníckych čísel, pričom okrem uvedených služieb bol v zmysle uvedených dodatkov poskytnutý za zvýhodnenú akciovú cenu 1,- eur mobilný telefón Nokia 7230, ktorého neakciová predajná cena bola 140,- eur ako aj poskytnutý za zvýhodnenú akciovú cenu 9,- eur mobilný telefón Nokia E 66, ktorého neakciová predajná cena bola 270,- eur, pričom odporca sa podpísaním uvedených dodatkov zaviazal využívať služby navrhovateľa a zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu 24 mesiacov. Neoddeliteľnou súčasťou uvedených zmlúv boli aj všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb a cenník služieb. Odporca porušil svoje zmluvné povinnosti, na ktoré sa zaviazal a nezaplatil riadne a včas cenu navrhovateľom poskytnutých telekomunikačných služieb, v dôsledku čoho vzniklo navrhovateľovi právo uplatňovať si ako pohľadávku nielen sumu titulom zmluvných pokút vo výške 400,- eur, ktoré boli v návrhu navrhovateľa prekvalifikované na náhradu škody, ale aj právo na zaplatenie sumy vo výške 605,25 eur titulom neuhradených služieb. Konajúci súd sa vo svojom odôvodnení rozsudku nezaoberal zvlášť týmito dvoma nárokmi a to jednak sumou vo výške 605,25 eur, ktorú si navrhovateľ uplatnil titulom nezaplatených faktúr za dodané služby a jednak sumou vo výške 400,- eur, ktorú si navrhovateľ uplatnil titulom zmluvných pokút, ktorá bola dojednaná v zmysle dodatkov, a ktorú navrhovateľ vo svojom návrhu prekvalifikoval na náhradu škody. To je dvoma nárokmi, ktoré navrhovateľ jasne definoval a zaoberal sa celkovou sumou vo výške 1005,25 eur s príslušenstvom, ktorú nesprávne právne posúdil a vyhodnotil ako celok, a to ako náhradu škody. Navrhovateľ si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 227,52 eur.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. a bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle ust. rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. , h) ods. 2

V zmysle ust. , súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

V zmysle ust. , súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

V zmysle ust. , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, spočívajúcich v tom, že sa zaoberal celkovou sumou vo výške 1.005,25 eur s príslušenstvom a nesprávne vyhodnotil to, že v predmetnom spore si navrhovateľ uplatnil dva nároky, a to jednak nárok vyplývajúci z nezaplatených faktúr za dodané služby a jednak nárok týkajúci sa zmluvných pokút, ktoré boli dojednané pri poskytnutí mobilných telefónov. Uvedené nároky bolo nutné posudzovať osobitne a nie posúdiť a vyhodnotiť ako celok titulom náhrady škody.

Uvedeným konaním prvostupňový súd porušil SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Postupom súdu prvého stupňa bola odňatá účastníkom konania možnosť konať pred súdom.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, dôkazy vyhodnotiť v súlade s ust. a nasl. a vo veci opätovne rozhodnúť. Svoje rozhodnutie odôvodniť v súlade s ust.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.