Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-855-2014.pdf
PDF · 93.58 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/855/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, korešp. adresa: Teplická 7434/147, Piešťany, proti odporkyni: L. H., nar. XX.X.XXXX, bytom U. XXX, O., o zaplatenie sumy 411,65 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 301,52 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 301,52 € od 11.8.2012 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa titulom súdneho poplatku sumu vo výške 13,49 €, to všetko v mesačných splátkach po 10,- € splatných vždy do posledného kalendárneho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného vyrovnania s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 16.10.2014 domáhal uloženia povinnosti odporkyni zaplatiť mu sumu 411,65 € s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že s odporkyňou uzatvoril dňa 19.12.2011 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 335,- €. Poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala splatiť navrhovateľovi pravidelnými mesačnými splátkami. Keďže odporkyňa porušila zmluvné podmienky, listom zo dňa 26.7.2012 ju vyzval k splateniu celého zostatku úveru. Návrhom na začatie konania si uplatnil na zaplatenie dlžnú sumu pozostávajúcu z dlžnej istiny vo výške 132,42 €, úroku vo výške 23,83 €, zosplatnenej istiny vo výške 177,02 €, poplatku za upomienku vo výške 48,- € a zmluvnej pokuty vo výške 17,- € a poistenia Bill protection vo výške 13,38 €. Tiež si uplatnil na zaplatenie vyčíslený úrok z omeškania z dlžnej sumy za obdobie od 11.8.2012 do 3.10.2014 vo výške 77,37 € a od 4.10.2014 do zaplatenia ako i náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh a z trov právneho zastúpenia.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením obsahu listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a to výpisu z obchodného registra navrhovateľa, úverovej zmluvy, úverových zmluvných podmienok, informácií o poistení, informácií o úvere, výzvy k splateniu, poštového podacieho hárku, výpisu čerpania, splátok a úhrad, rozhodnutia ÚPSVaR Komárno zo dňa 9.9.2015 a ostatných ku spisu pripojených listín a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Navrhovateľ je obchodná spoločnosť, ktorá má v predmete činnosti okrem iného poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom.
Z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.12.2011 vyplýva, že odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 335,- €, ktorý sa zaviazala splácať mesačnými splátkami po 33,48 € s dobou splácania 12 mesiacov. Ročná úroková sadzba bola účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutá vo výške 20,07 %, RPMN vo výške 22,2 % pri priemernej RPMN vo výške 45,66 %. Celková suma, ktorú mala odporkyňa titulom úveru navrhovateľovi uhradiť bola 375,- €. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli úverové zmluvné podmienky navrhovateľa, informácie o poistení a informácie o úvere. Ako vyplynulo zo splátkového kalendára, odporkyňa titulom úveru navrhovateľovi uhradila sumu 33,48 €. Ako vyplynulo z výzvy navrhovateľa zo dňa 26.7.2012, tento pre neplnenie zmluvných podmienok odporkyňou (nesplácaniu poskytnutého úveru riadne a včas) odporkyni oznámil, že si uplatňuje svoje právo žiadať splatenie celého dlhu naraz. Dlh titulom úveru vyčíslil vo výške 411,65 €, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ domáha v tomto konaní. Zároveň si uplatnil na zaplatenie i príslušenstvo - úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy vyčíslený za obdobie od 11.8.2012 do 3.10.2014 vo výške 77,37 € a úrok z omeškania za obdobie od 4.10.2014 do zaplatenia.
Odporkyňa v priebehu konania potvrdila, že s navrhovateľom uzavrela dňa 19.12.2011 úverovú zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 335,- €. Doplnila že s navrhovateľom mala uzavretých viacero zmlúv, celkove asi tri. Jeden úver titulom uzavretej úverovej zmluvy už navrhovateľovi uhradila. K svojim osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom uviedla, že je rozvedená, pričom má dve deti. Jej mesačný príjem pozostáva z dávky v hmotnej núdzi vo výške 80,20 €, náhradného výživného vyplácaného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno vo výške 54,- €. Prídavky na deti jej v súčasnej dobe nie sú vyplácané z dôvodu, že jej deti si riadne neplnia školskú dochádzku. Spolu s deťmi a svojou matkou býva v rodinnom dome, ktorého je spoluvlastníkom. Inú nehnuteľnosť, osobné motorové vozidlo, prípadne hnuteľnú vec väčšej hodnoty nevlastní. Ona zo svojho príjmu uhrádza len zálohovú platbu za elektrinu vo výške 162,- € mesačne. Jej matka je poberateľkou dôchodku vo výške 377,- € mesačne. Zo svojho príjmu zabezpečuje chod celej domácnosti. S ohľadom na svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery požiadala súd o povolenie možnosti zaplatiť dlžnú sumu v mesačných splátkach po 10,- € s lehotou splatnosti ku koncu každého mesiaca.
Ako vyplynulo z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno zo dňa 9.9.2015, odporkyni bola počnúc od 1.8.2015 znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 80,20 € mesačne.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľ.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p., súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ s odporkyňou uzavrel dňa 19.12.2011 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporkyni úver vo výške 335,- €. Poskytnutý úver sa odporkyňa zaviazala splatiť 12 mesačnými splátkami po 33,48 €. I keď predmetom konania v tejto veci bol záväzok odporkyne, ktorý vznikol zo zmluvy o úvere a táto predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), predmetnú zmluvu je potrebné považovať i za zmluvu spotrebiteľskú a na odporkyňu hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), a to cez odkaz podľa ustanovenia § 1 ods. 2 druhá veta Obchodného zákonníka. Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností) ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľa a spotrebiteľských zmlúv). Táto zmluva podlieha tiež režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné obchodné podmienky - úverové zmluvné podmienky, ktoré odporkyňa ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ohľadom zákonných náležitostí zmluvy zistil, že preskúmavaná zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje nesprávny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), ktorá je uvedená vo výške 22,2 %, pretože po prepočte bolo zistené, že RPMN mala byť správne uvedená vo výške 41,14 %. V úverovej zmluve je tiež nesprávny údaj o celkovej sume, ktorú mala odporkyňa titulom úveru uhradiť, keď namiesto správnej sumy 401,76 € (12 x 33,48 €) bola uvedená suma 375,- €. Nakoľko je predmetnú zmluvu potrebné posudzovať ako zmluvu spotrebiteľskú, kde navrhovateľ vystupuje ako dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, pričom ide o formulárovú zmluvu (vrátane všeobecných obchodných podmienok - úverových zmluvných podmienok), do ktorej textu nemôže dlžník žiadnym spôsobom zasahovať a táto obsahovala nesprávny údaj o RPMN a nesprávny údaj o celkovej sume, ktorú mala odporkyňa titulom úveru uhradiť, súd aplikujúc ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže odporkyni bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 335,-, pričom odporkyňa vychádzajúc z navrhovateľom predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad titulom úveru už uhradila sumu 33,48 €, súd ju zaviazal na zaplatenie rozdielu medzi tým, čo jej navrhovateľ titulom úveru poskytol a tým, čo titulom úveru navrhovateľovi uhradila, teda na zaplatenie sumy 301,52 € (335 - 33,48 = 301,52). Zároveň súd priznal navrhovateľovi i uplatnenú sumu úroku z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy za obdobie od 11.8.2012 do zaplatenia, keďže ku dňu 11.8.2012 už odporkyňa bola v omeškaní s plnením svojho dlhu. Súd konštatuje, že navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. Vo zvyšnej časti súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p, keď v konaní prihliadnuc na čiastočný úspech oboch účastníkov konania priznal navrhovateľovi titulom náhrady trov konania sumu rovnajúcu sa rozdielu jeho úspechu a neúspechu v konaní, čo predstavuje 46,50 % trov konania (navrhovateľ mal úspech v rozsahu 73,25 % a neúspech v rozsahu 26,75 %, t.j. 73,25 - 26,75 = 46,50).
Preto mu priznal náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku sumu vo výške 13,49 € (46,50 % zo sumy 29,- €). Náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia si navrhovateľ v priebehu konania neuplatnil. Súd v súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám právneho zástupcu navrhovateľa.
Vychádzajúc zo žiadosti odporkyne súd v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. odporkyňu zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy v mesačných splátkach po 10,- € s lehotou splatnosti do posledného kalendárneho dňa príslušného mesiaca pod stratou výhody splátok. Súd pri určení výšky splátky prihliadol na osobné, majetkové a zárobkové pomery odporkyne ako aj na výšku dlžnej sumy a dobu splatenia. Súd mal za to, že výška určenej mesačnej splátky je primeraná pomerom odporkyne, pričom uloženie povinnosti zaplatenia dlžnej sumy v splátkach a ich výška s ohľadom na postavenie obchodnej spoločnosti navrhovateľa na finančnom trhu nijako neohrozí jeho ďalšie podnikateľské aktivity a ani vážne nezasiahne jeho majetkovú sféru.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.