Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/177/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ s. r. o., so sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, právne zastúpeného Fridrich Paľko s. r. o., so sídlom v Bratislave, na ul. Grósslingovej č. 4 proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, na Župnom námestí č. 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaniach účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 19. 2. 2015, č. k. -38 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 23. 4. 2015, č. k. -67 takto jednohlasne

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Zrušuje rozsudok vo výroku o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v tejto časti konanie zastavuje.

Potvrdzuje uznesenie.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada nepriznáva.

odôvodnenie:

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Zároveň rozhodol o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní vedenom na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom prvostupňového súdu pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci Okresného súdu Humenné. V tomto exekučnom konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola podaná dňa 26.05.2009. Dňa 3.11.2009 bola právnemu zástupcovi oprávneného zaslaná výzva na predloženie zmluvy o úvere a všeobecných obchodných podmienok, pričom oprávnený na túto výzvu nereagoval. Uznesením zo dňa 22.6.2011 bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.7.2011.

Podľa ustanovenia o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Exekučný poriadok v § 44 ods. 2 ustanovuje 15 dňovú lehotu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že exekučný súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ústavný súd vo viacerých rozhodnutiach vyslovil názor, že táto lehota neplatí v prípade negatívneho rozhodnutia exekučného súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom uvedené platilo aj pred 01. 06. 2010. Okrem toho rozhodnutie, ktorým sa zamietla žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím nezákonným, pretože v danom prípade nebola žiadnym príslušným orgánom konštatovaná nezákonnosť takého rozhodnutia.

Pri posudzovaní primeranosti dĺžky konania je nutné vziať do úvahy dve zložky práva na spravodlivý proces, a to právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná a rozhodnutá v primeranej dobe, a zároveň všeobecnú požiadavku, aby v konaní bolo postupované v súlade s právnymi predpismi a bola zaistená spravodlivá ochrana práv účastníka. Je teda zrejmé, že v prípadoch keď pre rozhodnutie súdu nie je zákonom určená lehota, nie je možné vychádzať z nejakej abstraktnej doby konania, ktorá by mohla byť z pohľadu považovaná za primeranú. Je treba prihliadať ku konkrétnym okolnostiam individuálneho prípadu.

Pri skúmaní existencie prieťahov v konaní v individuálnom prípade je potrebné prihliadať k zložitosti prípadu, chovaniu poškodeného, postupu príslušných orgánov a významu konania pre poškodeného. Konanie súdu v prípade podania žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia smeruje buď k vydaniu poverenia (úplného alebo čiastočného) alebo k zamietnutiu žiadosti. Ani konanie, ktorého výsledkom je zamietnutie poverenia nemôže trvať neobmedzene ale iba primeranú lehotu.

Vo veci Okresného súdu Humenné žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá až po 25-tich mesiacoch od jej podania.

Od účinnosti , t. j. od 1.7.2004, konštatovanie porušenia práva na konanie bez prieťahov je žalovateľným nárokom, ktorý možno uplatniť proti štátu ako jeden z právnych prostriedkov uspokojenia nemajetkovej ujmy (škody) spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci. Nárok na náhradu škody proti štátu v zmysle je občianskoprávnym nárokom. Prejednanie takéhoto nároku, ako aj rozhodnutie o ňom patrí do právomoci všeobecného súdu. V súvislosti s právomocou ústavného súdu vyplývajúcou z 51. 127 je potrebné rozlišovať medzi konaním o ústavnej sťažnosti v zmysle tohto 51ánku, a konaním, predmetom ktorého je nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Uvedené rozlišovanie vylu5uje kolíziu právomoci medzi ústavným súdom a všeobecným súdom.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd mohol aj bez návrhu žalobcu vo výroku rozsudku konštatovať nesprávny úradný postup. V tejto súvislosti sa komparatívne poukázalo na českú právnu úpravu a rozhodnutie NS ČR vo veci sp. zn. .

Pokiaľ ide o náhradu škody, túto súd nepriznal. Tvrdená majetková ujma, ktorá mala vzniknúť tým, že pohľadávka pôvodne priznaná rozhodcovským rozsudkom nemôže byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím súdu, žalobcovi nevznikla.

Podľa ustanovenia , ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. Je teda zrejmé, že napriek zamietnutiu žiadosti, nič nebránilo žalobcovi uplatniť si pohľadávku znovu na súde, pričom by exekučné konanie nemalo žiadny vplyv na premlčaciu dobu. Ničotný rozhodcovský rozsudok samozrejme prekážku res iudicata nepredstavuje. Navyše škoda spôsobená stratou pohľadávky môže byť žalobcovi priznaná pri prieťahoch v súdnom konaní iba vtedy, ak by preukázal, že v konaní by uspel a zároveň, že jeho pohľadávka by bola aj reálne vymožiteľná.

Taktiež žalobcovi nebola priznaná nemajetková ujma v peniazoch, nakoľko morálne zadosťučinenie je postačujúce. Medzi základné prvky imateriálnej ujmy právnickej osoby patria skutočnosti viažuce sa k právnickej osobe ako samostatnému právnemu celku. Nemožno však úplne opomenúť nepríjemnosti spôsobené členom vedenia spoločnosti a zohľadniť ich, aj keď v obmedzenej miere.

Pri nepriznaní imateriálnej ujmy v peniazoch súd prihliadal na to, že žalobcom bola obchodná spoločnosť vyznačujúca sa problematickým spôsobom podnikania, ako to vyplýva aj z príloh k vyjadreniu k žalobe predložených žalovaným, čo samozrejme nepriaznivo ovplyvňuje jej povesť. Okrem toho rozhodcovským rozsudkom judikované právo žalobcovi nepatrilo pre neplatnosť rozhodcovskej zmluvy. Z hľadiska žalobcu nešlo ani o konanie pre neho s osobitným významom. Žalobca nepreukázal, aby práve posudzovaným exekučným konaním došlo k nepriaznivému ovplyvneniu jeho podnikateľských postupov, nakoľko ďalej na nebankovom trhu poskytovania peňažných prostriedkov masívne podniká a zároveň sú neustále jeho praktiky predmetom množstva súdnych konaní týkajúcich sa ochrany práv spotrebiteľov.

Za podstatné pre nepriznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, sa považovala skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie sa týkal sumy 00,04 Eur, čo z pohľadu ekonomického postavenia oprávneného možno považovať za procesnú šikanu.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Ďalej zamietol i návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. . Ustanovenie umožňuje súdu, ak neurobí iné vhodné opatrenia prerušiť konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Vo veci, v ktorej boli položené prejudiciálne otázky, ide o žalobu, kde voči žalobcovi bola vymožená pohľadávka judikovaná rozhodcovským súdom a súd žiadosť o udelenie poverenia nezamietol, resp. exekúciu nezastavil. Ide teda presne o opačnú situáciu, aká je v prejednávanej veci. Pre prejednávanú vec je dôležité, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia došlo aplikáciou vnútroštátneho práva a nie práva komunitárneho. Je teda zrejmé, že odpoveď na položené prejudiciálne otázky, nemôže mať vplyv na prejednávanú vec. Navyše na prerušenie konania podľa nie je právny nárok ale postup podľa uvedeného ustanovenia závisí na úvahe súdu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové prejednanie. Ako dôvod uviedol, že vo veci sa rozhodlo na základe a s použitím inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení . V právnom štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu , ktorý má dôsledok v nesprávnosti súdneho rozhodnutia. Súd bol pri svojom rozhodovaní jednoznačne viazaný ustanovením v znení účinnom pred prijatím a nemohol interpretovať toto ustanovenie prostredníctvom v znení pretože svojím rozhodnutím aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné.

Stav právnej neistoty existuje vždy do času kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V danom prípade zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty určením zákonnej lehoty. Súdu neprislúši polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Musí aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lége ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe a teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležité, ale dĺžku konania ovplyvňujú mimosúdne faktory ako napr. nárast ekonomickej trestnej činnosti, rozsah nevybavenej súdnej agendy atď. Je to predovšetkým štát, ktorý musí plniť svoj pozitívny záväzok vo vzťahu k právu na prerokovanie veci v primeranej lehote. Žalobca takýto záväzok nemá.

Žalobca predložil ako dôkaz o vzniku škody znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým Ekonomickej univerzity v Bratislave. Uvedeným posudkom je jednoznačne preukázané, že nesprávny úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku. Okrem toho, ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konania o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto návrhu osobitne rozhodnúť.

Proti rozsudku, a to konkrétne proti výroku o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podal včas odvolanie i žalovaný. Poukázal, že odôvodnenie rozhodnutia je v tejto časti nepreskúmateľné, zmätočné, nedáva odpovede na základné otázky, ktoré sa v súvislosti s prezentovaným záverom objavujú. Ustanovenie celkom zjavne podmieňuje priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch minimálne uskutočnením úvahy, že konštatovanie porušenia práva nie je v danom prípade dostatočným zadosťučinením. Samotné ustanovenie 17 ods. 2 ale neupravuje v akej forme, či podobe má byť konštatovanie porušenia práva uskutočnené a určite neustanovuje možnosť, aby všeobecný súd výrokom rozsudku konštatoval porušenie práva. Nesprávnym je i záver o tom , že súd môže priznať zadosťučinenie vo forme konštatovania porušenia práva i bez výslovného návrhu žalobcu. Tento záver bol odôvodnený len strohým odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci a komparatívnym poukázaním na českú právnu úprava. Česká právna úprava je v danej otázke odlišná a preto neobstojí ani odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky. Súd v konaní o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci je viazaný petitom a nemôže poskytnúť zadosťučinenie, ktorého sa žalobca nedožadoval a ktoré nebolo predmetom jeho žaloby. Žalovaný preto žiadal, aby rozsudok v napadnutej časti bol zmenený a žaloba zamietnutá. Alternatívne požadoval rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, prípadne rozsudok v napadnutej časti zrušiť a konanie v tejto časti zastaviť.

Odvolací súd v zmysle zásad uvedených v ustanovení preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a zistil, že len odvolanie žalovaného je opodstatnené.

Vo veci, s výnimkou výroku o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu poukazujúcu na nemožnosť aplikácie ustanovenia v znení účinnom od 1.1.2013 táto je právne bezvýznamná. Pri rozhodovaní sa totiž vychádzalo z ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2012.

V danom prípade nesprávny úradný postup má spočívať v nedodržaní 15 - dňovej zákonnej lehoty stanovenej ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Táto 15 - dňová zákonná lehota sa výslovne vzťahuje na prípady, ak súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Ak zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Pre zamietnutie žiadosti Exekučný poriadok žiadnu zákonnú lehotu neurčuje.

v ust. upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, za ktorý považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. V preskúmavanej veci k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia došlo postupom vyplývajúcim z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku po zistení, že žalobcom predložený rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým titulom pre vykonanie exekúcie. Bol teda zistený rozpor exekučného titulu so zákonom, v dôsledku čoho k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie ani objektívne dôjsť nemohlo.

Pri rozhodovaní o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenie na vykonanie exekúcie žiadna zákonná lehota porušená nebola a teda nie je naplnený jeden zo základných predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy, ktorým je nesprávny úradný postup spočívajúci v porušení povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote.

Vo vzťahu k tej časti odvolania, v ktorej sa hovorí o potrebe rozhodnúť o návrhu žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, ktorou je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd na základe ústavnej sťažnosti podanej na Ústavnom súde SR je potrebné dodať, že zo strany žalobcu takýto návrh v čase predchádzajúcom nariadenému súdnemu pojednávaniu doručený nebol. Takéto návrhy žalobca podával len v tých prípadoch, keď súdy nezohľadnili ním namietanú zaujatosť všetkých sudcov súdu rozhodujúceho konkrétnu exekučnú vec, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zakladajúcemu podľa tvrdení žalobcu nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy. V prejednávanej veci námietke zaujatosti vyhovené bolo a vec prejednával iný súd než ten, ktorý konal v exekučnej veci. Žalobca podal iba návrh na prerušenie konania podľa ustanovenia podaním zo dňa 13.2.2015 v súvislosti s prebiehajúcim konaním na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , o ktorom ale prvostupňovým súdom rozhodnuté bolo.

S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia napadnutý rozsudok, s výnimkou výroku o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, potvrdil.

Zároveň zrušil rozsudok vo výroku o porušení práv žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v tejto časti konanie zastavil v súlade s ustanovením /.

Žaloba predstavuje jednu z procesných podmienok konania vo veciach, v ktorých nie je možné začať konanie aj bez návrhu. Aj bez návrhu v zmysle ustanovenia môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých, konanie o vyslovenie prípustnosti, prevzatia alebo držania v zdravotníckej starostlivosti, konanie o spôsobilosti na právne úkony, opatrovnícke konanie, konanie o vyhlásenie za mŕtveho, konanie o dedičstve a ďalšie konania, kde to pripúšťa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Tento právny predpis vo svojich ustanoveniach neumožňuje, aby o niektorom z nárokov vyplývajúcich z tohto predpisu bolo možné rozhodnúť i bez návrhu. Vychádzajúc z obsahu žaloby žalobca sa domáhal medzitýmnym rozsudkom rozhodnúť o základe veci tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu vzniknutú nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, pretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere postupom, v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie Exekučného poriadku a následne rozsudkom rozhodnúť o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody sumu 250,76 Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 20,15 Eur. Žalobca teda nepožadoval rozhodnúť o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Súd prvého stupňa teda rozhodol o porušení práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že žalobca sa takéhoto nároku vôbec nedomáhal.

Ďalším rozhodnutím a to uznesením zo dňa 23.4.2015 č.k. -67 bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie.

Vo včas podanom odvolaní žalobca navrhol uvedené uznesenie zrušiť. Ako dôvod uviedol, že podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej ako sú odvolanie, dovolanie a pod., ako je tomu pri položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobcovi bola v rozpore so v znení neskorších predpisov uložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu predstavuje zásah do základného práva žalobcu na súdnu ochranu zaručeného v SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s a písm. a) SR. Navyše podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012 i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. V danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01.10.2012 a konanie sa teda začalo pred účinnosťou a preto je nutné v súvislosti s odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012.

Po preskúmaní veci odvolacím súdom sa ani tento opravný prostriedok žalobcu nepovažoval za dôvodný.

Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa ktorej žalobcovi ako odvolateľovi ( o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov) poplatková povinnosť vznikla podaním odvolania ( v znení neskorších predpisov). Odvolacie konanie je samostatným konaním, v ktorom odvolací súd rozhoduje o odvolaní. Odvolaním možno napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje ( ). S účinnosťou od 01.10.2012 konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom nie je oslobodené od poplatku. Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. Podľa ustanovenia tohto právneho predpisu, z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30.09.2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30.09.2012 i keď sa stanú splatnými po 30.09.2012. V predmetnej veci odvolanie bolo podané po 30.09.2012 a preto súd prvého stupňa správne postupoval, ak žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za ním podané odvolanie.

Odvolací súd preto podľa ust. napadnuté uznesenie potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.