Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoE/106/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu J. XX, XXX XX K., vo veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti povinnému: Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XXX, XXX XX C. G. M., o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. -16 zo dňa 20.08.2013, takto jednomyseľne

rozhodol:

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením vydaným sudcom prvostupňový súd zamietol podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších právnych predpisov (ďalej iba „Exekučný poriadok“) žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 20.06.2013. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný titul v predmetnom konaní predstavuje rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych vzťahov, sp. zn. II/2011-615 zo dňa 31.01.2013. Právnym dôvodom konania pred rozhodcovským súdom bolo neplnenie si záväzkov povinného zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 10.01.2006 uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného Slovenskou sporiteľnou, a. s. a povinným. Z predmetnej zmluvy mal súd prvého stupňa preukázané, že sa s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy a obsah zmluvy jedná o spotrebiteľský právny vzťah, a to zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ (právny predchodca oprávneného) v rámci svojej podnikateľskej činnosti dočasne poskytol dlžníkovi (povinný v exekúcii) peňažné prostriedky vo forme úveru. Na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení aplikovať subsidiárne aj príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú neplatné. Vnútroštátny súd musí ex offo posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom. Okresný súd právne argumentoval, že ustanovenie o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“) je výnimkou z materiálnej stránky právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Tento v sebe zahŕňa prieskumný inštitút a umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedenú v citovanom ustanovení. V zmysle tohto ustanovenia exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v ust. Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním zmluvy o úvere a obchodných podmienok poskytnutia úveru prvostupňový súd zistil, že zmluvné dojednania medzi účastníkmi obsahujú neprijateľné podmienky. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená rozhodcovskou doložkou dojednanou v bod 18.1 Všeobecných obchodných

podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z bankových obchodov ako aj spory, ktoré vzniknú zo zmluvy upravujúcej bankové produkty a v súvislosti s ňou bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd. V predmetnej veci založil rozhodcovský súd svoju právomoc na základe doložky, ktorá je spotrebiteľských právnych vzťahoch neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, a teda je v z mysle v znení platnom do 31.12.2007 neplatná. Súd oprel svoj názor o to, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy a všeobecných podmienok ovplyvniť, nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, a preto ju spotrebiteľ mohol prijať buď ako celok, resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred pripravený na formulárovej zmluve. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľovi minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená Smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd oprel aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle Smernice (93/13/EHS), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu v obvode, ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska Smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V rozhodovanej veci teda už len to, že podmienka rozhodcovskej doložky bola vopred stanovená v zmluve oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá a tiež sídlo rozhodcovského súdu sa nachádza v sídle oprávneného. O nekalú rozhodcovskú doložku sa jedná aj z dôvodu neprijateľného miesta rozhodcovského konania, ktoré môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia svojich práv (rozsudok SD EÚ vo veci C 40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira. Povinný má bydlisko v okrese Žilina a miesto rozhodcovského konania bolo v Bratislave, čo nespĺňalo požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti rozhodcovského súdu. Okresný súd poukázal aj na to, že neboli dodržané ani ustanovenia o bankách v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. poskytnutý kvalifikovaný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ktorý rozhodcovská doložka uvedená v obchodných podmienkach nespĺňa. Súd považoval výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa a považoval za dôvodné aplikovať ust. Zákona o rozhodcovskom konaní. Na rozdiel od iných zmluvných podmienok, nekalá povaha rozhodcovskej doložky dopadá na celé exekučné konanie vyvolané oprávneným. Okresný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, ktorá bránila tomu, aby na základe nej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Predmetný rozhodcovský rozsudok súd považoval za materiálne nevykonateľný, a preto súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď podľa neho exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Poukázal na ust. Zákona o rozhodcovskom konaní a (ďalej len „“), z ktorých podľa názoru odvolateľa vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť pokladom pre výkon exekúcie. Zo zákonnej úpravy Zákona o rozhodcovskom konaní vyplýva, že ak sú splnené dôvody podľa Zákona o rozhodcovskom konaní exekučný súd je oprávnený a povinný konanie len zastaviť a nie nevydať poverenie. Exekučný súd je príslušný vo veci konať ako exekučný súd, nie je oprávnený hmotnoprávne preskúmať rozhodcovský rozsudok, čím by pôsobil ako súd vyššej inštancie. Takýto výklad je neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok SR neupravuje takýto postup exekučného súdu, nezveruje mu takúto právomoc vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku, nemôže vykonávať vo veci samej dokazovanie, ani rozhodcovský rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho

výrok. Poukázal tiež na rozhodnutie Súdneho dvora C-40/08, kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa Súdneho dvora (bod 47 rozhodnutia C-40/08) zásada procesnej autonómie nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva a taktiež, aby exekučný súd úplne nahradil celkovú pasivitu spotrebiteľa v spore pred rozhodcami, ak sa spotrebiteľ nezúčastní na rozhodcovskom konaní a nepodá ani žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku. Odvolateľ taktiež poukazoval na skutočnosť, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. až len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v ôsmej časti , ako aj na zmluvu podľa , pričom Zmluva o úvere bola upravená len v a v Zákone o spotrebiteľských úveroch. Nároky vzniknuté pred 01.01.02008 sa nespravujú novelizovaným ust. a neposudzuje sa ním ani platnosť právnych úkonov vzniknutých pred týmto dňom (). Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s spravujú , a to bez ohľadu na povahu účastníkov. Odvolateľ dal do pozornosti dôvodovú správu k , z ktorej vyplýva, že úvahy a postup súdu nie sú správne. Poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, treba uviesť, že preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné, len pokiaľ ide o dôvod uvedený v Zákona o rozhodcovskom konaní. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania ( , Exekučného poriadku) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( posledná veta Exekučného poriadku), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, a preto uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa ust. dvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s náležitým a presvedčivým odôvodnením napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie jeho správnosti a v súvislosti s odvolacími námietkami dopĺňa ďalšie dôvody.

Krajský súd zdôrazňuje, že prvostupňový súd postupoval správne, keď v rámci možnosti vnútroštátnej úpravy preskúmal rozhodcovskú doložku, ktorá ako jediná by dávala právomoc rozhodcovskému súdu na vydanie exekučného titulu. Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky.

Oprávnený ako odvolateľ namietal, že ustanovenia až sa nevzťahujú na súdenú vec, nakoľko daná zmluva o úvere bola upravená len v , nakoľko táto bola uzatvorená ešte pred 01.01.2008. Uvedená argumentácia je nepresná vo svojich dôsledkoch, zo strany oprávneného tiež účelová. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd správne posúdil primárny vzťah medzi dlžníkom a veriteľom ako vzťah spotrebiteľský, ktorého imanentným znakom je slabšie postavenie spotrebiteľa, čomu zodpovedá povinnosť súdu poskytnúť mu v takomto fakticky nerovnom postavení náležitú ochranu. Tento vzťah vyplýva z charakteru úverovej zmluvy, ktorá bola uzatvorená medzi dodávateľom, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej, podnikateľskej činnosti a spotrebiteľom, ktorý nekonal v rámci predmetu obchodnej činnosti ani podnikania. Právna ochrana spotrebiteľa bola poskytovaná nielen v zmysle ustanovení (ktorej súčasťou sa výslovná právna úprava spotrebiteľských vzťahov stala k 01.04.2004), ale dlhodobo aj na základe Zákona o ochrane spotrebiteľa - V zmysle jeho ustanovenia o typovej zmluve (v znení účinnom ku dňu uzavretia úverovej zmluvy v súdenom prípade, t.j. 10.01.2006) je nepochybné, že spotrebiteľskými zmluvami sú aj zmluvy uzavreté podľa . Inými slovami, ochrana spotrebiteľovi musí byť poskytnutá aj v prípade, že vzťahy sú založené právnymi úkonmi, ktorých úprava je obsiahnutá v . Medzi základné charakteristiky spotrebiteľských zmlúv (ochrany spotrebiteľa v nich), pritom patria práve neprípustnosť ustanovení spôsobujúcich výraznú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov vzťahu v

neprospech spotrebiteľa. Oprávnený teda svojim opravným prostriedkom poukazuje na tzv. vymanenie sa vzťahu v prejednávanej veci z rámca úpravy noriem spotrebiteľského práva v širšom slova zmysle. Preto ako už súd vyššie uvádzal je potrebné poukázať a zdôrazniť najmä to, že úprava normami spotrebiteľského práva nevykazuje znaky kompaktnosti (najmä jej sústredenie sa výlučne do jedného právneho predpisu, či len menšieho množstva takýchto predpisov). Takýto charakter úpravy mal pritom nesporný význam aj v prejednávanej veci, keď okrem Zákona o spotrebiteľských úveroch - existoval už v čase uzavretia zmluvy aj niekdajší Zákon o ochrane spotrebiteľa - , ktorý v rámci svojho ustanovenia (nadobudol účinnosť už 01.01.2000 a v pôvodnom znení platiaci do 24.11.2004) do právneho poriadku Slovenskej republiky zaniesol pojem tzv. typovej zmluvy, pričom tou sa rozumela zmluva, ktorá sa má uzatvárať vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Problematickým v danom prípade boli okolnosti uzatvorenia rozhodcovskej doložky a aj samotné jej znenie. Obsah zmluvy bol vopred predtlačený, vrátane všeobecných obchodných podmienok Slovenskej poisťovne, a.s. (právny predchodca oprávneného). Do zmluvy sa doplnili len nevyhnutné údaje (označenie účastníkov, dátum uzatvorenia zmluvy). Dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke v čl. 18 bod 18.1 všeobecných obchodných podmienok je, že spotrebiteľovi bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda vo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obava, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadne neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, je oprávnená. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým všeobecným podmienkam. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna. Za neprijateľné treba považovať aj samotné riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu vybraného zmluvným partnerom spotrebiteľa, už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ust. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, pričom neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné pri aplikácii ust. . Výpočet neprijateľných podmienok bol obsiahnutý v demonštratívne, súd teda môže označiť za neprijateľnú aj inú zmluvnú podmienku, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takouto je aj ustanovenie v spotrebiteľskej zmluve (doložke), ktoré vyžaduje od spotrebiteľa riešenie sporov s dodávateľmi výlučne v rozhodcovskom konaní, ako znela rozhodcovská doložka aj v tomto prípade. S účinnosťou od 01.01.2008 bola táto zmluvná podmienka označená za neprijateľnú aj výslovne v ust. .

Čo sa týka odvolacích námietok oprávneného o nahrádzaní pasivity povinného postupom ex offo v exekučnom konaní, tieto spočívali v argumentácii bodom 47 rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-40/08. Hoci v tomto bode súdny dvor uvádza, že dodržiavanie zásady efektivity si nemôže vyžadovať, aby vnútroštátny súd kompenzoval nielen opomenutie procesného charakteru spotrebiteľa, ktorý nepozná svoje práva, ako tomu bolo vo veci Mostaza Claro, ale taktiež aby úplne nahradil celkovú pasivitu dotknutého spotrebiteľa, akou je pasívne prístup žalovanej v spore v danej veci, ktorá sa nezúčastnila na rozhodcovskom konaní, ani nepodala žalobu o neplatnosť proti rozhodcovského rozsudku, ktorý sa z toho dôvodu stal právoplatným. Uvedené konštatovanie však neznamená, že by vnútroštátny súd nemal oprávnenie, ale i povinnosť preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenú v zmluve, uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Uvedené vyplýva z bodu 59 cit. rozsudku, v ktorom ESD konštatoval, že smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť

všetky dôsledky, ktoré z tohto podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Bod 47 teda vnútroštátnemu súdu neukladá úplné nahradenie celkovej pasivity spotrebiteľa jeho preskúmavaním ex offo, ale len v rozsahu vnútroštátnej úpravy, ktorá mu to umožňuje. V danom prípade vnútroštátna úprava, konkrétne Exekučného poriadku v spojení s piatou hlavou, prvej časti , mu toto oprávnenie umožňuje. Exekučný súd teda aj v exekučnom konaní skúma nekalé podmienky a to aj v prípade, ak spotrebiteľ žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku sám nepodal.

Na dôvažok odvolací súd dopĺňa, že text doložky nie je ani v súlade s ust. o bankách v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, v zmysle ktorého majú banky povinnosť ponúknuť klientom nedovolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky, čo sa však nedá stotožniť s jeho jednostranným nanútením klientovi (spotrebiteľovi). Skutočnosť, že klientovi banky je banka povinná poskytnúť aj možnosť slobodne sa rozhodnúť, či návrh rozhodcovskej zmluvy akceptuje alebo nie, je zvýraznená a precizovaná aj právnou úpravou účinnou od 01.12.2009. Banka a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Exekučný súd nemôže poskytnúť právnu ochranu nároku oprávneného (formou udelenia poverenia na vykonanie exekúcie) na základe exekučného titulu vydaného orgánom, ktorý na rozhodovanie nemal žiadnu právomoc, pretože rozhodcovská doložka bola neplatná. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu ako správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné rozhodnutie, ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s otázkou trov až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Práve absencia rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktoré je súd prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením ( per analogiam). Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.