Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Sa-3-2022.pdf
PDF · 141.07 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sa/3/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Dubcovou, v právnej veci žalobcu: O.. Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom T. XXX, XXX XX A. J., zastúpeného JUDr. Miloslavom Hrickom, advokátom, so sídlom K. XXX, XXX XX A. E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 48847-2/2021-BA zo dňa 5. novembra 2021
rozhodol:
Žalobu žalobcu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov súdneho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu podanou žalobu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 48847-2/2021-BA zo dňa 5. novembra 2021 s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca uviedol, že ako žiadateľ o priznanie nároku na materské bol v čase, kedy prevzal maloletú dcéru do starostlivosti, zamestnaný u troch zamestnávateľov. Iba u jedného z nich trval pracovný pomer, a teda aj doba povinného nemocenského poistenia viac ako 270 dní. O priznanie nároku na materské požiadal z nemocenského poistenia u každého zo zamestnávateľov samostatne. V prípade nemocenského poistenia, ktoré trvalo viac ako 270 dní (zamestnávateľ CRM solution s.r.o.) mu správny orgán nárok na materské priznal. Vo zvyšných dvoch prípadoch, a to zamestnávateľa XO corp. s. r. o. a iconiX SE mu správny orgán nárok na materské nepriznal. Predmetom žaloby podľa žalobcu je preskúmanie rozhodnutia vydaného v konaní, ktoré sa týka nároku na materské z nemocenského poistenia u zamestnávateľa iconiX SE. V prvom stupni o nároku žalobcu rozhodovala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava, ktorá rozhodnutím číslo 200-180389-CA04/2021, 205-40653-2/2021-BAM zo dňa 02.08.2021 rozhodla tak, že žalobca nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 3.7.2021. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového orgánu žalobca podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím číslo 48847-2/2021-BA zo dňa 5. novembra 2021 tak, že zmenil výrok napadnutého prvostupňového rozhodnutia (upresnil ho) a odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi do elektronickej schránky jeho právneho zástupcu dňa 24.11.2021. Žalobca poukázal na to, že spornou otázkou, ktorá bola riešená v konaní o odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu a ktorá je aj predmetom podanej žaloby, je výklad § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorý upravuje podmienky vzniku nároku na materské. Sporným je, či minimálna doba nemocenského poistenia sa posudzuje v prípade každého platiteľa poistného samostatne alebo ide o celkovú dobu všetkých poistení k rozhodnému dňu. Žalobca v rámci žalobných dôvodov uviedol, že podľa rozhodnutia prvostupňového orgánu ako aj rozhodnutia žalovaného bolo konštatované, že ako žiadateľ nesplnil predpoklady podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., a to že nebol nemocensky poistený 270 dní. U zamestnávateľa iconiX SE bol nemocensky poistený iba
od 27.01.2021, čo k rozhodnému dňu 3.7.2021 je menej ako 270 dní. Podľa žalobcu žalovaný hoci aplikoval správne ustanovenie zákona, ale toto nesprávne vyložil. Ako dobu nemocenského poistenia posudzoval iba poistenie u zamestnávateľa iconiX SE a nezapočítal aj dobu poistenia u zamestnávateľa CRM solution s.r.o.. Žalobca poukázal na znenie ust. § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že podmienkou vzniku nároku na materské podľa tohto ustanovenia nie je existencia nemocenského poistenia u toho istého zamestnávateľa, ale existencia nemocenského poistenia po dobu 270 dní všeobecne. Ak žalobca bol okrem zamestnávateľa iconiX SE nemocensky poistený aj u zamestnávateľa CRM solution s.r.o., IČO: 50 718 614, pričom toto obdobie trvalo viac ako 270 dní, po započítaní dní trvania tohto nemocenského poistenia žalobca splnil predpoklad vzniku nároku na materské, a preto je rozhodnutie žalovaného nesprávne.
2. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí použil taký výklad ust. § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého splnenie podmienky 270 dní poistenia sa posudzuje pre každého zamestnávateľa samostatne. Podľa žalovaného je možné započítať dobu nemocenského poistenia u iného zamestnávateľa iba v prípade, že ku dňu prevzatia starostlivosti o dieťa už toto poistenie netrvá. Podľa žalobcu takýto výklad je diskriminačný pre osoby, ktoré pracujú prevažne na skrátený úväzok pre viac zamestnávateľov, v porovnaní so zamestnancami, ktorí pracujú iba pre jedného zamestnávateľa. Ak zamestnanec, ktorý pracuje iba pre jedného zamestnávateľa, splní podmienku 270 dní poistenia a neskôr mu zamestnávateľ rozšíri pracovný úväzok, zohľadní sa jeho dodatočné poistenie (a dodatočný príjem) v dávke materského. Ak ale si iná osoba, ktorá je zamestnaná u jedného zamestnávateľa, u ktorého splní podmienku 270 dní poistenia, namiesto rozšírenia pôvodného úväzku nájde ďalšie zamestnanie u iného zamestnávateľa, dodatočné poistenie (a dodatočný príjem) už v dávke materského zohľadnený nebude. Uvedené je teda situáciou žalobcu s tým, že neexistuje žiaden rozumný dôvod, pre ktorý by mali byť zamestnanci pracujúci iba pre jedného zamestnávateľa takto zvýhodnení. Podľa žalobcu, aby sa predišlo takejto diskriminácii, je potrebné posudzovať splnenie podmienky 270 dní poistenia všeobecne tak, že ak je splnená táto podmienka u jedného zamestnávateľa, sú splnené podmienky vzniku nároku na materské aj u všetkých ostatných a následne je potrebné postupovať podľa § 58 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že § 58 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa použije iba na rozlišovanie poistného vzťahu povinne nemocensky poistenej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby. Ak žalovaný v rozhodnutí poukazuje na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, tak tieto sa podľa žalobcu nemôžu použiť na prejednávanú vec, ak sa vzťahujú na nárok z dobrovoľného nemocenského poistenia, a nie povinného nemocenského poistenia ako v prejednávanej veci. Podľa žalobcu je potrebné rozlíšiť tieto dva druhy poistenia pri výklade § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z..
3. K žalobe žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 10. mája 2022. Súčasne v tomto vyjadrení uviedol, že nežiada nariadiť pojednávanie. Žalovaný poukázal na to, že žalobca si dňa 13. júla 2021 predložením žiadosti o materské č. B1106305 uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dôvodu starostlivosti o dieťa, ktorým je U. E., nar. XX. E. XXXX, do starostlivosti dňa 3. júla 2021, z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa iconiX SE. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobcovi vzniklo aktuálne povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa iconiX SE 27. januára 2021 a stále trvá. Žalobca je súčasne povinne nemocensky poistený aj ako zamestnanec u zamestnávateľa CRM solution s.r.o. od 3. októbra 2019 a poistenie stále trvá. V predchádzajúcom období bol žalobca povinne nemocensky poistený aj ako zamestnanec u zamestnávateľa XO corp. s. r. o. od 27. januára 2021 do 28. februára 2022 a tiež povinne nemocensky poistený ako zamestnanec u zamestnávateľa iconiX SE od 14. novembra 2018 do 2. októbra 2019. Žalobca si uplatnil nárok na materské z poisteného vzťahu u zamestnávateľa CRM solution s.r.o., u zamestnávateľa XO corp. s. r. o. ako aj u zamestnávateľa iconiX SE.
4. Žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o zamestnávateľa CRM solution s.r.o., žalobca z poistného vzťahu u tohto zamestnávateľa podmienky nároku na materské splnil, preto mu bol z tohto nemocenského poistenia nárok na materské priznaný, a to rozhodnutím č. 200-009454-CA04/2021 zo dňa 8. septembra 2021 od 3. júla 2021 do zániku nároku na materské vo výške 17,24062500 Eur za deň.
5. U zamestnávateľa XO corp. s. r. o. žalobca z poistného vzťahu u zamestnávateľa XO corp. s. r. o. podmienky nároku na materské nesplnil (podmienka dosiahnutia 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dôvodu na uplatnenie nároku na materské), preto mu nebol z tohto nemocenského poistenia nárok na materské priznaný, a to rozhodnutím č. 200-180401-CA04/2021 zo dňa 2. augusta 2021.
6. U zamestnávateľa iconiX SE na základe žiadosti o materské č. B1106305 správny orgán posudzoval splnenie osobitnej podmienky nároku na materské v ust. § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa iconiX SE, výsledkom čoho bolo žalobou napadnuté rozhodnutie.
7. K právnemu stavu žalovaný uviedol, že materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Podmienky nároku na materské upravuje zákon, ktorý pre každý poistný vzťah stanovuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky a zároveň pre každú nemocenskú dávku stanovuje osobitné podmienky nároku. Žalovaný poukázal na ust. § 30, § 49 ods. 1, 2, 3 písm. d), § 58 ods. 1, 2, § 184 ods. 1, § 185 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Na základe uvedených zákonných ustanovení sa predložením každej žiadosti o nemocenskú dávku začína individuálne konanie o nej, pretože podľa § 58 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa nárok na nemocenskú dávku posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. V prípade, ak dochádza k rozdielnemu posúdeniu nároku na dávku a tento z jedného poistenia vzniká a z druhého nie, dochádza aj k vydaniu dvoch meritórnych rozhodnutí vo veci, jedným sa dávka z jedného poistenia prizná a druhým sa dávka z iného poistenia neprizná. V prípade, ak z oboch alebo viacerých nemocenských poistení nárok na nemocenskú dávku vzniká, vydáva sa jedno rozhodnutie vo veci, pretože podľa § 58 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. sa výška takejto súhrnnej dávky určí len jedna, a to z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku. Žalovaný poukázal na to, že žalobca si nárok na materské v súvislosti so starostlivosťou o dieťa od 3. júla 2021 uplatnil z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa iconiX SE. V posledných dvoch rokoch pred týmto dňom bol žalobca nemocensky poistený z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa iconiX SE len 157 dní, a to v období od 27. januára 2021 do 2. júla 2021. V období od 3. júla 2019 do 2. októbra 2019 žalobca dosiahol aj ďalšiu dobu nemocenského poistenia v už ukončenom nemocenskom poistení, a to ako povinne nemocensky poistený zamestnanec zamestnávateľa iconiX SE - dosiahol ďalších 92 dní nemocenského poistenia (od 3. júla 2019 do 2. októbra 2019 = 92 dní). Avšak ani započítaním 92 dní z tohto nemocenského poistenia (157 dní + 92 dní = 249 dní) žalobcovi nárok na materské z aktuálneho povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa iconiX SE (pre nesplnenie podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred uplatnením nároku na nemocenské) nevznikol. Žalobca žiadal do posúdenia splnenia podmienok nároku na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca započítať aj obdobie nemocenského poistenia, ktoré získal ako povinne nemocensky poistený zamestnanec u iného zamestnávateľa - CRM solution s.r.o., u ktorého je evidovaný od 3. októbra 2019. Uvedené obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnanca však nebolo možné započítať z dôvodu, že do obdobia nemocenského poistenia na účely splnenia podmienky 270 dní sa započítava obdobie akéhokoľvek iného nemocenského poistenia len za predpokladu, že toto nemocenské poistenie ku dňu uplatnenia nároku na materské už netrvá, t.j. je ukončené. Obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa CRM solution s.r.o. ukončené nie je a už bolo zohľadnené pri priznaní nároku na materské z tohto nemocenského poistenia. Správnosť postupu Sociálnej poisťovne potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžso/58/2009 zo dňa 28. apríla 2010, ktorý sa síce týka uplatneného nároku na nemocenské z dobrovoľného nemocenského poistenia, avšak v merite veci ide o nezapočítanie trvajúceho (neukončeného) nemocenského poistenia. Najvyšší súd SR v odôvodnení tohto rozsudku na druhej strane uviedol, že Krajský súd v Košiciach dospel k záveru, že pri posudzovaní podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bolo možné prihliadnuť len na obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia, t.j. 190 dní. Obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnankyne by sa na účely splnenia podmienky stanovenej v § 33 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. započítalo len v tom prípade, ak by v deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti už netrvalo. Uvedený názor vyjadril Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp.zn. 1Sžso/25/2016 zo dňa 17. októbra 2017.
8. Žalovaný uviedol, že žalobca z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa iconiX SE nesplnil podmienku najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, ktorá je zákonnou podmienkou pre vznik nároku na materské podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., preto nárok na materské uplatnený od 3. júla 2021 z tohto poistného vzťahu žalobcovi nevznikol. Dosiahnutie podmienky 270 dní nemocenského poistenia je neopomenuteľná osobitná zákonná podmienka nároku na materské pri každom jednom nároku.
Inými slovami, niet nároku na materské bez splnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia v zákonom stanovenom období z daného nemocenského poistenia. Bez ohľadu na skutočnosť, či si nárok na materské uplatňuje zamestnanec, SZČO alebo dobrovoľne poistná osoba, vždy je potrebné splniť osobitnú podmienku nároku na materské, a to dosiahnutie podmienky 270 dní nemocenského poistenia v zákonom stanovenom období; uvedené jednoznačne vyplýva z osobitných podmienok nároku na túto dávku v zmysle ust. § 48 ods. 1, § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Názor žalobcu žalovaný považuje za tendenčný. Zákon vyžaduje, aby podmienka 270 dní nemocenského poistenia ako i akákoľvek iná zákonná podmienka bola splnená samostatne v každom nemocenskom poistení. Jednoznačne takto ustanovuje § 58 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Ak zamestnanec uzavrie skrátené pracovné úväzky u rôznych zamestnávateľov, vzniknú mu rôzne nemocenské poistenia, ktoré treba pri uplatnení nároku na nemocenskú dávku vnímať osobitne. Ak zamestnanec pracuje najprv u zamestnávateľa na skrátený úväzok a ten sa bez zániku pracovno-právneho vzťahu len zmenou pracovných podmienok rozšíri na plný pracovný úväzok, ide stále o jedno a totožné povinné nemocenské poistenie. V tomto prípade preto nemôže vôbec ísť o diskrimináciu zamestnancov pracujúcich na skrátený úväzok, ale o dôsledné sledovanie súvislostí trvania jedného nemocenského poistenia. Pokiaľ nedôjde k splneniu podmienok nároku na materské, žalobcovi nárok na materské nemožno priznať. Aj napriek tomu, že rozhodnutie žalovaného je vecne správne, odôvodnené a osobné vzťahy žalobcu s dotknutými zamestnávateľmi nevstupovali do posúdenia nároku na nemocenské dávky, čo bolo zjavné aj z písomnej textácie napadnutých rozhodnutí, v závere vyjadrenia žalovaný priblížil aj osobné väzby žalobcu na dotknutých zamestnávateľov, ktoré sú zjavné z verejne dostupných zdrojov. Žalobca si uplatnil nárok na materské z poistenia u zamestnávateľa CRM solution s.r.o., u zamestnávateľa XO corp. s. r. o. a aj u zamestnávateľa iconiX SE. V spoločnosti CRM solution s.r.o. je od roku 2017 jediným spoločníkom a jediným konateľom O.; v spoločnosti XO corp. s. r. o. je od roku 2016 jedným zo spoločníkov, od roku 2014 jediným konateľom a od roku 2021 likvidátorom O.. Z. E.; v spoločnosti iconiX SE je od roku 2018 jediným členom predstavenstva a je oprávnený konať za spoločnosť samostatne O.. Z. E.. Žalobca nielen v pozícii zamestnanca na jednej strane, ale aj z dôvodu osobnej spätosti s pozíciou zamestnávateľa na strane druhej, mohol ovplyvňovať priebeh trvania pracovno-právnych vzťahov, a tým aj nemocenských poistení. Žalovaný považoval rozhodnutie prvostupňového orgánu ako aj jeho rozhodnutie za správne a zákonné, preto žiadal žalobu žalobcu zamietnuť.
9. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 2.8.2022 (č.l. 54 spisu). Skutkový stav medzi stranami nie je sporný. Sporné je len právne posúdenie skutkového stavu. Ide o rozdielny názor sporových strán. Žalobca má za to, že výklad, ktorý uviedol v žalobe, lepšie zodpovedá zmyslu a účelu zákona č. 461/2003 Z.z.. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na to, že obdobie nemocenského poistenia u zamestnávateľa CRM solution s.r.o. by sa započítavalo, len ak by ku dňu uplatnenia nároku na materské netrvalo. Toto je podľa žalobcu absurdný dôsledok výkladu žalovaného. Nemocenské poistenie, ktoré už netrvá, má pre rozhodnutie o nároku na materské význam a poistenie, ktoré trvá a zamestnanec aj zamestnávateľ aj naďalej prispievajú do systému sociálneho zabezpečenia, už význam nemá. Na základe nemocenského poistenia, ktoré zaniklo, si už poistenec nemôže uplatňovať nárok na materské. Uvedené je pravdou, ale nové poistenie sa v takom prípade v dávke poistného zohľadní, kým v prípade, ako je prípad žalobcu, sa naň vôbec neprihliada. Žalovaný argumentuje tým, že v prípade rozšírenia úväzku ide stále o jedno totožné povinné nemocenské poistenie, a preto sa započítava do doby trvania nemocenského poistenia a pri ďalšom pracovnom pomere to tak nie je. Pre zamestnanca, ktorého úväzok bol rozšírený, takýto výklad znamená, že na dodatočné odvody do systému sociálneho poistenia sa prihliadne pri určení vymeriavacieho základu podľa § 55 zákona č. 461/2003 Z.z.. Pri zamestnancovi, ktorý si našiel ďalšiu prácu na skrátený pracovný čas, sa na dodatočné odvody do systému sociálneho poistenia neprihliada. Žalovaný poukázal aj na osobné väzby žalobcu a dotknutých zamestnávateľov. Tieto žalobca nepopiera. Dodáva však, že u každého zo zamestnávateľov bol riadne zamestnaný a z dosiahnutého príjmu uhrádzal všetky povinné zdravotné aj sociálne odvody. Vzhľadom na osobné vzťahy mal možnosť na špekulácie, napríklad ukončiť pracovný pomer v CRM solution s.r.o. pred podaním žiadosti o materské. Neurobil tak, čo dokazuje, že svoj osobný vzťah nezneužíval a existencia takéhoto vzťahu nemá vo väzbe k žalobe žiaden význam. Žalobca zotrval na podanej žalobe.
10. Postupom krajského súdu, a to podaním zo dňa 03.08.2022 (č.l. 59 spisu) bolo vyjadrenie žalobcu doručené žalovanému s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 20 dní, ktorú možnosť žalovaný do momentu konania a rozhodovania krajským súdom nevyužil.
11. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že rozhodnutím Číslo: 200-180389-CA04/2021 NP 205-40653-2/2021-BAM zo dňa 2. augusta 2021 Sociálna poisťovňa pobočka Bratislava rozhodla, že žalobca podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 3. júla 2021. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol citáciu § 49 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z.z. a konštatoval, že žalobca si uplatnil nárok na materské od 3. júla 2021 predložením žiadosti o materské č. B1106305 z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa iconiX SE, Bratislava, u ktorého je evidovaný v období od 27. januára 2021. Žalobca bol považovaný za iného poistenca podľa § 49 ods. 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z.. Podľa žiadosti č. B1106305 žalobca - O.. Z. E. ku dňu 3. júla 2021, od ktorého sa stará o dieťa, ktorým je U. E., nar. XX. E. XXXX, nesplnil podmienku 270 dní nemocenského poistenia. Pred týmto dátumom nebol nemocensky poistený 270 dní. Podmienka 270 dní nemocenského poistenia sa sleduje v posledných dvoch rokoch ku dňu, od ktorého sa iný poistenec stará o dieťa. Vzhľadom na tieto skutočnosti prvostupňový orgán rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 3. júla 2021.
12. Na základe podaného odvolania žalobcu rozhodol žalovaný ako odvolací orgán tak, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava Číslo: 200-180389-CA04/2021 zo dňa 2. augusta 2021 vo veci nepriznania nároku na materské zmenil vo výroku napadnutého rozhodnutia tak, že za slová „ktorý si uplatnil od 3. júla 2021“ vložil slová „z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa iconiX SE“, a v ostatnom odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ust. § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej „zákon č. 461/2003 Z.z.“). Žalobca si dňa 13. júla 2021 predložením Žiadosti o materské č. B1106305 uplatnil nárok na materské a jeho výplatu ako iný poistenec z dôvodu prevzatia dieťaťa, ktorým je U. E., nar. XX. E. XXXX, do starostlivosti dňa 3. júla 2021, z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa iconiX SE. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne žalobcovi vzniklo aktuálne povinné nemocenské poistenie zamestnanca u zamestnávateľa iconiX SE 27. januára 2021 a stále trvá. Súčasne bolo zistené, že žalobca je povinne nemocensky poistený aj ako zamestnanec u zamestnávateľa CRM solution s.r.o. od 3. októbra 2019 a toto poistenie stále trvá a ako zamestnanec u zamestnávateľa XO corp. s. r. o. od 27. januára 2021, ktoré poistenie stále trvá. Aj v predchádzajúcom období bol žalobca povinne nemocensky poistený ako zamestnanec u zamestnávateľa iconiX SE od 14. novembra 2018 do 2. októbra 2019. Žalobca si uplatnil nárok na materské zo všetkých troch aktuálnych poistných vzťahov. Žalovaný poukázal na ust. § 58 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia. V zmysle ust. § 58 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku a nemocenská dávka sa vypláca len jedna. Pokiaľ je nárok na nemocenskú dávku uplatnený z viacerých nemocenských poistení podľa žalovaným citovaných zákonných ustanovení sa sleduje splnenie podmienok nároku na nemocenskú dávku osobitne z každého poistného vzťahu a z každého z nich sa určí denný vymeriavací základ (len za predpokladu splnenia všetkých podmienok nároku na nemocenskú dávku); následne sa denné vymeriavacie základy sčítajú a dávka sa vypláca len jedna. Materské je nemocenskou dávkou, ktorá sa za podmienok ustanovených zákonom poskytuje z nemocenského poistenia. Nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, tvorí súčasť sociálneho poistenia. Žalovaný ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že podmienky nároku na materské upravuje zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý pre každý poistný vzťah stanovuje všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky a zároveň pre každú nemocenskú dávku, t.j. nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka a materské stanovuje osobitné podmienky nároku. Pri posudzovaní splnenia všetkých zákonných podmienok nároku na nemocenské dávky sa prihliada na všetky okolnosti jednotlivého prípadu a na všetky ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré súvisia s konkrétnym prípadom a zároveň sa berú ako jeden celok a posudzujú sa v ich vzájomnej súvislosti. Súčasne podľa žalovaného je potrebné dbať na účel sledovaný zákonom.
13. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaný poukázal na ust. § 30, § 49 ods. 1, 2, 3 písm. d) zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že pokiaľ je nárok na nemocenskú dávku uplatnený z viacerých nemocenských poistení, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sa sleduje splnenie podmienok nároku na nemocenskú dávku osobitne z každého poistného vzťahu. Žalobca z poistného vzťahu zamestnávateľa CRM solution s.r.o. podmienky nároku na materské splnil, preto mu bol z tohto nemocenského poistenia nárok na materské priznaný, a to rozhodnutím Číslo: 200-009454-CA04/2021
zo dňa 8. septembra 2021 od 3. júla 2021 do zániku nároku na materské vo výške 17,24062500 Eur za deň.
14. Žalobca z poistného vzťahu zamestnávateľa XO corp. s. r. o. podmienky nároku na materské nesplnil (podmienka dosiahnutia 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dôvodu na uplatnenie nároku na materské), preto mu bol z tohto nemocenského poistenia nárok na materské nepriznaný, a to rozhodnutím č. 200-180401-CA04/2021 zo dňa 2. augusta 2021.
15. Prvostupňový orgán súčasne posudzoval splnenie osobitnej podmienky nároku na materské ustanovenej v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa iconiX SE. Žalobca dieťa do starostlivosti prevzal dňa 3. júla 2021. V posledných dvoch rokoch pred týmto dňom bol žalobca nemocensky poistený z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa iconiX SE len 157 dní, a to v období od 27. januára 2021 do 2. júla 2021. V období od 3. júla 2019 do 2. októbra 2019 žalobca dosiahol aj ďalšiu dobu nemocenského poistenia v už ukončenom nemocenskom poistení, a to ako povinne nemocensky poistený zamestnanec zamestnávateľa iconiX SE - dosiahol ďalších 92 dní nemocenského poistenia (od 3. júla 2019 do 2. októbra 2019 = 92 dní). Avšak ani započítaním 92 dní z tohto nemocenského poistenia (157+92 dní=249 dní) by žalobcovi nárok na materské z aktuálneho povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa iconiX SE (pre nesplnenie podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred uplatnením nároku na materské) nevznikol.
16. Žalovaný poukázal na to, že žalobca žiadal do posúdenia splnenia podmienok nároku na materské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca započítať aj obdobie nemocenského poistenia, ktoré získal ako povinne nemocensky poistený zamestnanec u iného zamestnávateľa - CRM solution s.r.o., u ktorého je evidovaný od 3. októbra 2019. Uvedené obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnanca však nebolo možné započítať z dôvodu, že do obdobia nemocenského poistenia na účely splnenia podmienky 270 dní sa započítava obdobie akéhokoľvek iného nemocenského poistenia len za predpokladu, že toto nemocenské poistenie ku dňu prevzatia starostlivosti o dieťa už netrvá, t.j. je ukončené. Obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa CRM solution s.r.o. ukončené nie je a už bolo zohľadnené pri priznaní nároku na materské z tohto nemocenského poistenia. Žalovaný v závere zdôvodnenia svojho rozhodnutia mal za to, že správnosť jeho postupu vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžso/58/2009 zo dňa 28. apríla 2010, ktoré sa síce týka uplatneného nároku na nemocenské z dobrovoľného nemocenského poistenia, avšak v merite veci ide o nezapočítanie trvajúceho (neukončeného) nemocenského poistenia. Najvyšší súd SR v odôvodnení rozsudku na druhej strane uvádza, že Krajský súd v Košiciach dospel k záveru, že pri posudzovaní podmienky 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dočasnej pracovnej neschopnosti bolo možné prihliadnuť len na obdobie dobrovoľného nemocenského poistenia, t.j. 190 dní. Obdobie povinného nemocenského poistenia zamestnankyne by sa na účely splnenia podmienky stanovenej v § 33 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. započítalo len v tom prípade, ak by v deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti už netrvalo. Uvedený názor vyjadril Najvyšší súd SR aj v ďalšom rozsudku sp.zn. 1Sžso/25/2016 zo dňa 17. októbra 2017. Keďže žalobca z povinného nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa iconiX SE nesplnil podmienku najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti, ktorá je zákonnou podmienkou pre vznik nároku na materské podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., nárok na materské uplatnený od 3. júla 2021 z tohto poistného vzťahu mu nevznikol. Dosiahnutie podmienky 270 dní nemocenského poistenia je neopomenuteľná osobitná zákonná podmienka nároku na materské pri každom jednom nároku. Inými slovami vyjadrené, niet nároku na materské, bez splnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia v zákonom stanovenom období z daného nemocenského poistenia. Názor žalobcu, ktorý sa viazal k výkladu ust. § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s § 58 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, aby podľa názoru žalobcu nedošlo k znevýhodneniu zamestnancov pracujúcich u rôznych zamestnávateľov na skrátený úväzok, považoval žalovaný ako odvolací orgán za tendenčný.
17. Zákon č. 461/2003 Z.z. vyžaduje, aby podmienka 270 dní nemocenského poistenia ako i akákoľvek iná zákonná podmienka bola splnená samostatne v každom nemocenskom poistení. Jednoznačne takto ustanovuje § 58 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.. Ak zamestnanec uzavrie skrátené pracovné úväzky u rôznych zamestnávateľov, vzniknú mu rôzne nemocenské poistenia, ktoré treba pri uplatnení nároku na nemocenskú dávku vnímať osobitne. Ak zamestnanec pracuje najprv u zamestnávateľa na skrátený úväzok a ten sa bez zániku pracovno-právneho vzťahu len zmenou pracovných podmienok
rozšíri na plný pracovný úväzok, ide o stále jedno totožné povinné nemocenské poistenie. Podľa žalovaného v tomto prípade nejde o diskrimináciu zamestnancov pracujúcich na skrátený úväzok, ale o dôsledné sledovanie súvislosti trvania jedného nemocenského poistenia. Ak nedôjde k splneniu podmienok nároku na materské, tak žalobcovi nárok na materské nebolo možné priznať. Žalovaný ak odvolací orgán však pristúpil k zmene výrokovej časti napadnutého rozhodnutia a výrok doplnil o jednoznačnú identifikáciu nemocenského poistenia, z ktorého nárok na materské žalobcovi nevznikol.
18. Krajský súd v Žiline ako správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) za dodržania ust. § 137 ods. 4 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v zmysle podanej správnej žaloby, z dôvodov v nej uvedených v zmysle ust. § 182 ods. 1 písm. e) SSP v spojení s § 203 ods. 2 SSP a verejným vyhlásením rozsudku žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú podľa ust. § 190 SSP.
19. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a postup, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Sa/3/2022-62 zo dňa 26.09.2022, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 12.10.2022 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom za aplikácie ust. § 137 ods. 4 SSP.
20. Krajský súd mal splnené podmienky k prejednaniu žaloby postupom bez nariadenia pojednávania, pretože žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v podanej žalobe zo dňa 19.1.2022 nežiadal nariadiť pojednávanie a takýto návrh na nariadenie pojednávania neuplatnil ani v replike, a to vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 2.8.2022 (č.l. 54 spisu). Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10. mája 2022 (č.l. 41 - 43 spisu) uviedol, že nežiada vo veci nariadiť pojednávanie. Vzhľadom k uvedenému podľa ust. § 107 ods. 2 SSP, za situácie, keď tu nebol daný žiaden z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP, krajský súd mohol žalobu žalobcu prejednať bez nariadenia pojednávania, a to verejným vyhlásením rozsudku.
21. Súčasne mal krajský súd splnenú zákonnú podmienku včasnosti podanej žaloby žalobcom podľa ust. § 181 ods. 1 SSP, keď podľa pripojeného administratívneho spisu bolo zistené, že rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu bolo žalobcovi doručené v zmysle doručenky dňa 24.11.2021 a žaloba žalobcu bola odoslaná podľa č.l. 11 spisu elektronicky dňa 19.01.2022.
22. V súvislosti s podanou žalobou žalobcom prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo dňa 19.1.2022, k identifikácii žalobcu uvedený dátum narodenia 9.4.1990 bol na základe výzvy krajského súdu zo dňa 09.02.2022 (č.l. 25 spisu) opravený prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu ako chyba v písaní, keď v podaní podľa č.l. 28 až 30 spisu bol uvedený správny dátum narodenia žalobcu 08.04.1991.
23. Podstatou žaloby žalobcu bola námietka nesprávnej interpretácie zákonného ustanovenia § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak vo výsledku žalovaný do doby nemocenského poistenia v súvislosti so žiadosťou žalobcu o priznanie nároku na materské posudzoval iba poistenie u zamestnávateľa iconiX SE a nezapočítal aj dobu poistenia u zamestnávateľa CRM solution s.r.o.. Žalobca podľa žaloby mal za to, že podmienkou vzniku nároku na materské podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nie je existencia nemocenského poistenia u toho istého zamestnávateľa, ale existencia nemocenského poistenia po dobu 270 dní všeobecne. Žalobca uviedol, že okrem zamestnávateľa iconiX SE nemocensky bol poistený aj u zamestnávateľa CRM solution s.r.o., IČO: 50 718 614, pričom toto poistenie trvalo viac ako 270 dní a po započítaní trvania tohto nemocenského poistenia žalobca tak splnil predpoklad vzniku nároku na materské, a preto rozhodnutie žalovaného považoval za nesprávne. Žalobca nesúhlasil s výkladom žalovaného vo vzťahu k ust. § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pokiaľ podmienka 270 dní poistenia sa posudzuje pre každého zamestnávateľa samostatne a započítať dobu nemocenského poistenia u iného zamestnávateľa je podľa žalovaného možné iba v prípade, že ku dňu prevzatia starostlivosti o dieťa už toto poistenie netrvá. Žalobca takýto výklad zákonnej úpravy žalovaným považoval za diskriminačný pre osoby, ktoré pracujú prevažne na skrátený úväzok pre viac zamestnávateľov, v porovnaní so zamestnancami, ktorí pracujú iba pre jedného zamestnávateľa. Žalobca nesúhlasil s tým, ak žalovaný vo svojom rozhodnutí poukazoval na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžso/58/2009 zo dňa 28.
apríla 2010, sp.zn. 1Sžso/25/2016 zo dňa 17. októbra 2017, pretože tieto sa týkali nároku z dobrovoľného nemocenského poistenia a nie z povinného nemocenského poistenia ako bola prejednávaná vec žalobcu.
24. Z obsahu podanej žaloby žalobcu bolo zrejmé, že žalobca kládol dôraz na výklad a aplikáciu ust. § 49 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z.z.. Oproti žalobným dôvodom žalobcu, ktorý namietal nesprávny výklad týchto rozhodných zákonných ustanovení žalovaným, žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí, vo vyjadrení k žalobe žalobcu zdôrazňoval význam a účel nemocenskej dávky, ako aj že nárok na túto dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia, s tým že do obdobia nemocenského poistenia na účely splnenia podmienky 270 dní sa započítava obdobie akéhokoľvek iného nemocenského poistenia len za predpokladu, že toto nemocenské poistenie ku dňu prevzatia starostlivosti o dieťa netrvá, t.j. je ukončené. Žalobca v žalobe pri výklade rozhodných zákonných ustanovení žalovaným namietal diskriminačný prístup pre osoby, ktoré pracujú prevažne na skrátený úväzok pre viac zamestnávateľov, v porovnaní so zamestnancami, ktorí pracujú iba pre jedného zamestnávateľa.
25. Krajský súd pre posúdenie žaloby žalobcu, zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý rozhodnutiu žalovaného predchádzal, považuje za potrebné v odôvodnení svojho rozsudku uviesť citáciu rozhodných zákonných ustanovení.
26. Podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období a) 28 týždňov od priznania materského, b) 31 týždňov od priznania materského, ak je osamelý, alebo c) 37 týždňov od priznania materského, ak sa súčasne stará o dve a viac detí.
27. Podľa ust. § 58 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. nárok na nemocenskú dávku sa posudzuje samostatne z každého nemocenského poistenia.
28. Podľa ust. § 58 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ak vznikne nárok na nemocenskú dávku z viacerých nemocenských poistení, nemocenská dávka sa určí z úhrnu denných vymeriavacích základov na určenie výšky nemocenských dávok z tých poistení, z ktorých vznikol nárok na nemocenskú dávku, a nemocenská dávka sa vypláca len jedna.
29. Z pripojeného administratívneho spisu mal krajský súd za zistené, že žalobca podal v Sociálnej poisťovni žiadosť o materské B1106305, ktorá bola žalobcom datovaná 3.7.2021 a v ktorej žalobca ako poistenec uviedol poistný vzťah - 1. Zamestnanec a pod bodom 2. adresu zamestnávateľa iconiX SE, Pionierska 1587/13, 831 02 Bratislava. Žalobca v žiadosti o materské vymedzil teda svoj poistný vzťah ako zamestnanec u uvedeného zamestnávateľa.
30. Pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného bol krajský súd viazaný stavom, ktorý tu bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP) a z neho vychádzal, ktorý stav mal žalovaný riadne zistený pre rozhodnutie a v podstate ktoré zistenia po skutkovej stránke žalobca v žalobe nenamietal.
31. Žalovaný správne zistil viaceré poistné vzťahy žalobcu. Žalobca mal poistný vzťah u zamestnávateľa CRM solution s.r.o., IČO: 50 178 614, vo vzťahu ku ktorému poistnému vzťahu žalobca podmienky nároku na materské splnil, a preto mu táto dávka bola priznaná rozhodnutím Číslo: 200-009454- CA04/2021 zo dňa 8. septembra 2021 od 3. júla 2021 do zániku nároku na materské vo výške 17,24062500 Eur za deň. Z poistného vzťahu u zamestnávateľa XO corp. s. r. o., IČO: 36 424 285 podmienka nároku na materské nebola splnená, a to nebola dosiahnutá doba 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch pred vznikom dôvodu na uplatnenie nároku na materské, preto žalobcovi nebol priznaný nárok na materské z tohto poistného vzťahu u zamestnávateľa XO corp. s. r. o., IČO: 36 424 285, a to rozhodnutím Číslo: 200-180401-CA04/2021 zo dňa 2. augusta 2021.
32. K poistnému vzťahu z povinného nemocenského poistenia žalobcu ako zamestnanca u zamestnávateľa iconiX SE, IČO: 51 157 250 v súvislosti so žiadosťou žalobcu o materské ako zamestnanca z poistného vzťahu k tomuto zamestnávateľovi, správne postupoval žalovaný ako odvolací
orgán v spojení s postupom prvostupňového orgánu, keď hodnotili splnenie zákonnej podmienky na vznik nároku na materské za aplikácie ust. § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v spojení s ust. § 58 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak bola hodnotená doba poistenia najmenej 270 dní, t.j. či táto zákonná doba poistenia bola žalobcom dosiahnutá z povinného nemocenského poistenia ako zamestnanca u zamestnávateľa iconiX SE, IČO: 51 157 250. Na základe žiadosti žalobcu o materské B1106305 z titulu prevzatia dieťaťa do starostlivosti dňa 3.7.2021, v posledných dvoch rokoch pred týmto dňom bol žalobca nemocensky poistený z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa iconiX SE, IČO: 51 157 250 len 157 dní, a to v období od 27. januára 2021 do 2. júla 2021, čo zodpovedalo údajom z informačného systému Sociálnej poisťovne. Žalobca pri prevzatí dieťaťa do starostlivosti dňa 3. júla 2021 pred týmto dňom v posledných dvoch rokoch bol v období od 27. januára 2021 do 2. júla 2021 nemocensky poistený z povinného nemocenského poistenia zamestnanca u zamestnávateľa iconiX SE, IČO: 51 157 250 len 157 dní, t.j. krajský súd v zhode s rozhodnutím žalovaného konštatuje, že žalobca nesplnil podľa ust. § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. dobu poistenia najmenej 270 dní pre uplatnený nárok na materské. Žalovaný v súlade s ust. § 58 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. posudzoval nárok žalobcu na materské samostatne z každého nemocenského poistenia. Pokiaľ žalovaný obdobie nemocenského poistenia, ktoré mal žalobca získať ako povinne nemocensky poistený zamestnanec u iného zamestnávateľa CRM solution s.r.o., u ktorého je evidovaný od 3. októbra 2019, nezapočítal do zákonom vyžadovanej podmienky pre nárok na materské, a to podmienky poistenia najmenej 270 dní, tak žalovaný konštatoval, že sa započítava obdobie akéhokoľvek iného nemocenského poistenia len za predpokladu, že toto poistenia ku dňu prevzatia starostlivosti o dieťa už netrvá, t.j. je ukončené. Krajský súd má za to, že takýto postup žalovaného pri žiadosti žalobcu o materské za aplikácie rozhodných zákonných ustanovení sledoval účel nemocenskej dávky, nemocenského poistenia, ak prevzatím dieťaťa do starostlivosti sa materské ako nemocenská dávka môže poskytovať len za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z.z., ktorá dávka sa poskytuje z nemocenského poistenia a ktorá má nahradiť situáciu prípadnej straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti, a tým zabezpečenia príjmu.
33. Krajský súd uvádza, že pokiaľ materské patrí medzi dávky z nemocenského poistenia, t.j. medzi nemocenské dávky v zmysle ust. § 13 ods. 1 písm. e) zákona č. 461/2003 Z.z., medzi ktoré nemocenské dávky v zmysle tohto zákonného ustanovenia patrí nemocenské, ošetrovné, vyrovnávacia dávka, tehotenské, tak pri ich priznaní za aplikácie rozhodných zákonných ustanovení je potrebné sledovať zmysel a účel tejto nemocenskej dávky, ktorá vzniká z nemocenského poistenia za podmienok ustanovených zákonom č. 461/2003 Z.z. pri jednotlivých dávkach. Nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia je poistením pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, t.j. dávka má reparovať stav v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a zabezpečenia príjmu. Vzhľadom k zmyslu a účelu dávky materského z nemocenského poistenia, žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí neuskutočnil aplikáciu a výklad rozhodujúcich zákonných ustanovení v rozpore so zmyslom a účelom tejto nemocenskej dávky pri zisťovaní potrebnej doby poistenia najmenej 270 dní. Zákonnosť postupu žalovaného krajský súd vidí aj v tom, pokiaľ žalovaný pri rozhodnutí vychádzal aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Sžso/25/2016 zo dňa 17.10.2017. Žalovaný do zákonom vyžadovanej poistnej doby zohľadňoval len obdobie ukončeného nemocenského poistenia a nezohľadnil dobu nemocenského poistenia žalobcu u iného zamestnávateľa, a to CRM solution, s.r.o., u ktorého je žalobca evidovaný od 3. októbra 2019 a ktoré obdobie nemocenského poistenia nebolo ukončené, ale trvalo k rozhodnému dňu posudzovania žalovaným.
34. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, postup žalovaného v žalobou napadnutom rozhodnutí bol zákonný, nebol diskriminačný. Žalovaný bol povinný posudzovať žalobcom uplatnený nárok na nemocenskú dávku, a to na materské v rámci vyvolaného odvolacieho konania k prvostupňovému rozhodnutiu samostatne z každého nemocenského poistenia vo väzbe na žiadosťou žalobcu vymedzené poistenie ako zamestnanca zamestnávateľa iconiX SE, IČO: 51 157 250, u ktorého bol žalobca pred dňom 3. júla 2021, t.j. pred dátumom prevzatia dieťaťa do starostlivosti nemocensky poistený len 157 dní, a to od 27. januára 2021 do 2. júla 2021. Nebolo možné do obdobia zákonom požadovaného nemocenského poistenia 270 dní započítať aj obdobie povinného nemocenského poistenia ako zamestnanca u zamestnávateľa CRM solution s.r.o., ktoré nebolo ukončené a ktorá doba nemocenského poistenia už bola zohľadnená pri priznaní nároku žalobcu na materské z tohto nemocenského poistenia u tohto zamestnávateľa, čo vyplynulo z rozhodnutia žalovaného, keď rozhodnutím Číslo: 200-009454- CA04/2021 zo dňa 8. septembra 2021 bol žalobcovi z poistného vzťahu u zamestnávateľa CRM solution
s.r.o. priznaný nárok na materské od 3. júla 2021, čo žalobca v žalobe nespochybnil. Pri akceptovaní žalobného dôvodu žalobcu by došlo k duplicitnému zohľadneniu obdobia tohto nemocenského poistenia u zamestnávateľa CRM solution s.r.o.. Postup žalovaného preto aj z tohto dôvodu nemohol byť voči žalobcovi diskriminačný.
35. Krajský súd nezistil nesprávne právne posúdenie veci žalovaným pri žalobou napadnutom rozhodnutí v zmysle ust. § 191 písm. c) SSP, preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
36. O nároku na náhradu trov súdneho konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1, § 168, § 175 ods. 1 SSP. V konaní bol úspešný žalovaný. Na strane žalovaného krajský súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo požadovať náhradu trov konania voči žalobcovi, ktorý v súdnom konaní nebol úspešný, preto sa žalovanému náhrada trov súdneho konania nepriznala.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Krajskému sudu v Žiline. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.