Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24P-7-2015.pdf
PDF · 92.14 KB
Case nature
Area
Subarea
24P/7/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v právnej veci navrhovateľky: E. G., U. XX.X.XXXX, R. G., D. XXXX, zastúpená advokátom: Mgr. Michal Pollák, sídlo Šaľa, Mostová 1840/9 a odporcu: G. G., U. XX.X.XXXX, R. G., G. XXX/XX, zastúpený advokátskou kanceláriou: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária s.r.o., sídlo Šaľa, Hlavná 14, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej N., U. XX.X.XXXX a maloletému Ľ., U. XX.X.XXXX, obaja bytom u navrhovateľky, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté X.X.XXXX H. G., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu G., H. Q. X, A. XXXX, E. XX, D. Č. XX sa rozvádza.
Schvaľuje sa rodičovská dohoda v nasledovnom znení:
Maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky.
Navrhovateľka aj odporca majú právo maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Styk odporcu s maloletou N. sa neupravuje.
Odporca je oprávnený stýkať sa s maloletým Ľ. každý víkend v roku vždy od piatka od 18.00 hod. do nedele do 15.00 hod. s tým, že odporca si maloleté dieťa vyzdvihne od navrhovateľky v mieste jeho bydliska, kde jej ho aj odovzdá.
Odporca je povinný platiť na výživu maloletej N. výživné 110 eur mesačne a na výživu maloletého Ľ. výživné 80 eur mesačne, u oboch detí vždy do 15 dňa tohto ktorého v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom domáhala rozvodu manželstva s odôvodnením, že medzi účastníkmi sú povahové a názorové nezhody a odporca požíva alkoholické nápoje vo zvýšenej miere, pod vplyvom ktorých je depresívny, pre ktoré bola nútená opustiť spoločnú domácnosť. Súčasne navrhla upraviť rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom na čas po rozvode tak, že sa obe maloleté deti zveria do jej osobnej starostlivosti a odporcovi navrhla určiť výživné na maloletú N. 350 eur mesačne a na maloletého Ľ. 150 eur mesačne a styk maloletých detí s odporcom ponechať neupravený.
Odporca sa cestou svojho právneho zástupcu vyjadril, že s návrhom na rozvod súhlasí, ale nie z dôvodmi uvádzanými navrhovateľkou. Súhlasil aj so zverením maloletej N. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a neupraveným stykom, ale navrhol určiť výživné 70 eur mesačne a maloletého Ľ. navrhol zveriť do striedavej osobnej starostlivosti v týždňových intervaloch a výživné neurčiť.
Navrhovateľka na pojednávaní na svojom návrhu trvala, príčinu rozvratu videla v negatívnom správaní sa odporcu a depresívnych a suicidálnych vyjadreniach voči deťom, pre ktoré sa s ním maloletá N. nechce stýkať. S návrhom odporcu na striedavú osobnú starostlivosť maloletého Ľ. nesúhlasila a ani s navrhnutým výživným, pretože podľa jej vedomostí a názorov má odporca vyšší príjem a aj životnú úroveň než prezentuje a preto ňou navrhnuté výživné je odôvodnené. Potvrdila, že aj ona má iné príjmy a to z predaja domácej hydiny, ktoré však považuje za zanedbateľné a sezónne.
Odporca na pojednávaní uviedol, že príčinou rozvratu sú rozvedené kamarátky navrhovateľky, pričom poprel, že by sa voči maloletým deťom vyjadroval suicidálne, potvrdil však, že sa tak vyjadroval v súvislosti s rozvodom, ale vyjadril sa tak navrhovateľke. Uviedol, že okrem príjmu zo zmluvy o dielo má ešte minimálny príjem z predaja obilia a chovu králikov.
Na pojednávaní 22.10.2015 sa účastníci konania čiastočne dohodli na úprave výkonu rodičovských práv a povinností tak, že obe maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti navrhovateľky, obaja rodičia ich budú zastupovať a spravovať ich majetok, styk odporcu s maloletou N. zostane neupravený a styk s maloletým Ľ. bude upravený každý víkend od piatka do nedele.
Účastníci konania cestou svojich zástupcov žiadali uzavretú čiastočnú dohodu schváliť, pričom s ňou súhlasil aj kolízny opatrovník a v časti výživného zotrvali na svojich predchádzajúcich prednesoch. Kolízny opatrovník navrhol určiť vzhľadom k príjmom rodičov a ich výdavkom a výdavkom maloletých detí výživné na maloletú N. XXX eur mesačne a maloletého Ľ. XXX eur mesačne.
Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami účastníkov konania, rodnými listami, sobášnym listom, dokladmi o príjmoch účastníkov konania, ich výdavkoch, výpismi z účtov odporcu, faktúrami, zmluvou o dielo, dokladmi o výdavkoch maloletých detí, čestnými prehláseniami, obsahom pripojeného spisu a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:
Navrhovateľka a odporca sú manželia 16 rokov, pričom ich vzťah bol podľa navrhovateľky harmonický spočiatku a neskôr sa začal rozvrat zavinený odporcom, jeho požívaním alkoholických nápojov vo zvýšenej miere, pod vplyvom ktorých bol depresívny. Odporca s tvrdeniami navrhovateľky súhlasil iba čiastočne, pretože za príčinu rozvratu považoval kamarátky navrhovateľky, ktoré ju negatívne ovplyvňujú, aj keď potvrdil depresívne správanie, to však bolo podľa neho vyvolané tým, že sa rozvádzať nechcel. Obaja účastníci konania však vylúčili možnosť obnoviť manželské spolužitie a chceli sa rozviesť pričom spolu nežijú takmer jeden rok v spoločnej domácnosti,
Podľa čl. 1 základných zásad Zákona o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa čl. 4 základných zásad Zákona o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Z vyjadrenia oboch účastníkov konania mal súd za preukázané, že ich manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené, pričom nie je možné očakávať obnovenie ich spolužitia a preto manželstvo v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozviedol. Príčina rozvratu manželstva nebola jednoznačne určená, ale nebolo sporné že vzájomné problémy, nezhody a názorové a povahové rozdiely medzi účastníkmi konania vyústili až v odchod navrhovateľky zo spoločnej domácnosti.
Maloletá N. má 15 rokov a navštevuje 1. ročník strednej hotelovej školy v U., kam dochádza a má zvýšené výdavky aj na oblečenie a suroviny na prax a knihy. Okrem toho navštevuje jazykové kurzy, kde má náklady 96 eur - 120 eur mesačne. Je alergička a za lieky platí 5,80 eur mesačne. Inak má podľa navrhovateľky bežné výdavky a tie sú v celkovej výške 470 eur mesačne. Maloletý Ľ. má 7 rokov, pravidelne navštevuje psychológa, logopéda a neurológa a je hyperaktívny, s čím všetkým sú spojené zvýšené výdavky, pričom podľa navrhovateľky sú jeho celkové výdavky 264 eur mesačne.
Na tunajšom súde sa vedie pod sp zn. XX D. XX/XXXX konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. V konaní súd predbežným opatrením č.k. XX D. XX/XXXX-XX z 4.2.2015 dočasne upravil práv a povinnosti rodičov k maloletým deťom tak, že ponechal maloleté deti v osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcovi nariadil platiť na výživu maloletej N. výživné 70 eur mesačne a maloletého Ľ. 50 eur mesačne a upravil dočasne aj styk otca s maloletým Ľ.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6.7.2015. Odporca si určené výživné plní.
Navrhovateľka je na 70 % invalidná a poberá invalidný dôchodok 205,70 eur mesačne. Okrem toho má od septembra do decembra bežného roka sezónny príjem z predaja dochovanej domácej hydiny 200 eur mesačne a hydinu v hodnote 70 eur mesačne daruje svojim priateľkám, ktoré jej podľa jej tvrdení, na preukázanie ktorých predložila čestné vyhlásenia, požičiavajú finančné prostriedky na uspokojovanie potrieb maloletých detí sumami 800 eur, 1.700 eur, 2.000 eur a 1.000 eur. Býva s maloletými deťmi v podnájme, kde má výdavky len na energie a to elektrinu 46,42 eur mesačne a na plyn 50 eur mesačne. Využíva osobné motorové vozidlo v BSM. Okrem toho vlastní, rovnako v BSM domovú nehnuteľnosť, v ktorej videli spoločnú domácnosť a ktorú v súčasnosti obýva odporca. Iné vyživovacie povinnosti nemá.
Odporca bol od 21.3.2014 do 30.9.2014 evidovaný ako nezamestnaný. Od 1.10.2014 má oprávnenie na podnikanie. Z rok 2014 nevykázal v daňovom priznaní žiadne príjmy, pričom výdavky mal 112,70 eur. Dňa 1.10.2014 uzavrel zmluva o dielo na dobu určitú od 1.10.2014 do 31.12.2015, predmetom ktorej sú zámočnícke a potrubárenské práce s dohodnutou cenou 4,30 eur brutto/hodina. Zo zmluvy o dielo má odporca pred zdanením priemerný príjem 745 eur mesačne, zdravotné poistenie platí cca 57 eur mesačne, odvody si ešte neplatí. Odporca do zamestnania dochádza do Bratislavy a to tak, že do Trnavy dochádza svojim osobným motorovým vozidlom sám a z Trnavy využíva služobné motorové vozidlo. Odporca je vyučený zvárač a v tomto odbore pracuje viac než 15 rokov, kvalifikáciu si obnovuje kurzami, ale nad zvýšeným kvalifikácie, ktorá by znamenala zvýšenie jeho príjmu nerozmýšľal, pretože zamestnávateľ nemal takú požiadavku, okrem toho na to nemá finančné prostriedky a ani sa necíti byť zdravotne spôsobilý. Odporca má okrem toho príjmy z predaja dopestovaného obilia a chovu zajacov, aj keď namietal, že minimálne. Majetkové pomery má ako navrhovateľka a rovnako nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 a 4 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods.1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods.1, 2 a 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 75 ods.1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Pretože z manželstva účastníkov konania pochádzajú dve maloleté deti súd na čas po rozvode manželstva rodičov schválil ich čiastočnú dohodu v časti zverenia, zastupovania, správy majetku a styku, pretože mal za to, že je v záujme maloletých detí, hoci navrhovateľka na začiatku konania namietala odporcovo depresívne správanie sa voči maloletým deťom so suicidálnymi vyhrážkami, nikdy však nenavrhla styk odporcu s maloletými deťmi zakázať, a záverom konania uzavrela dohodu, s ktorou súhlasil aj kolízny opatrovník.
Súd z uvedených dôvodov rozhodoval už len o určení výživného odporcu na maloleté deti, v ktorej časti účastníci konanie nedospeli ku konsenzu. Odporcovi súd určil výživné na maloletú N. 110 eur mesačne a maloletého Ľ. 80 eur mesačne, pretože zodpovedá zárobkovým pomerom odporcu, ako rodiča povinného, ktorý má síce priemerný hrubý príjem 745 eur mesačne, z ktorého musí v súčasnosti ešte odviesť daň z príjmu cca 149 eur mesačne a zdravotné poistné cca 57 eur mesačne a teda mu zostane 539 eur mesačne, ale má príjmy aj z poľnohospodárskej výroby a domáceho chovu, pričom súd neuveril jeho tvrdeniam o ich nerentabilite, pretože mal za to, že v danom prípade by ich otec nevykonával. Pri určovaní výživného súd prihliadol aj k tomu, že navrhovateľka, ktorá je rovnako povinná výživy maloletým deťom je invalidná a teda je obmedzená v možnosti zvyšovania svojej životnej úrovne a tak aj úrovne ich maloletých detí, ale vyživovaciu povinnosť si riadne plní a to okrem invalidného dôchodku rovnako aj z iných zdrojov. Životná úroveň maloletých detí je určovaná životnou úrovňou ich rodičov. Je nesporné, že obaja rodičia maloletých detí sa snažia vyprodukovať k svojmu stabilnému príjmu aj príležitostné, resp. sezónne príjmy, aby zabezpečili svoju výživu a výživu maloletých detí, ktorých potreby sú zároveň limitované možnosťami rodičov a nemajú byť pokrývané finančnými prostriedkami z pôžičiek, ktorých návratnosť je zabezpečená z neistých príjmov. Súd bol však toho názoru, že už počas spolužitia rodičov mali maloleté deti zvýšené výdavky na jazykové kurzy, návštevy logopéda, oblečenie atď., pričom bolo v možnostiach rodičov tieto uhrádzať a odvtedy na strane odporcu ako rodiča povinného neprišlo k zhoršeniu, ale naopak k zlepšeniu jeho zárobkových možností. Pretože rozvodom rodičov nemôže prísť k zníženiu životnej úrovne maloletých detí, pričom na strane maloletej N. okrem toho v septembri 2015 nastala zmena jej pomerov, určil súd odporcovi vyššie výživné než navrhoval, ktoré si podľa názoru súdu bude schopný plniť bez ohrozenia jeho vlastnej výživy a dochádzky do zamestnania.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť vyplývajúcu mu z právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa osobitného zákona.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.