Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/172/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobkyne: N. P., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka: P., adresa v SR: H. XXXX/X, A. - M., právne zastúpená: Mgr. Viera Orichová, reg. č. SAK: 7811, so sídlom Kláštorná 131, Nitra, adresa pracoviska: Hollého 10, Nitra, IČO: 52 447 839, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície, Krížna č. 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: PPZ-HCP- BA2-2020/034389-006 zo dňa 22.06.2020, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Žalovanému súd voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Žalobkyňa dňa 18.11.2019 podala na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava (ďalej aj len „OCP PZ“ alebo „prvostupňový orgán“) žiadosť o udelenie trvalého pobytu na území SR na 5 rokov (ďalej aj len „žiadosť“) podľa o pobyte cudzincov (ďalej aj len „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „“) dôvodiac, že syn žalobkyne je štátnym občanom SR a garantom jej pobytu na území SR. Žalobkyňa je vo vzťahu k synovi teda závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana SR s trvalým pobytom na území SR. 2. K žiadosti predložila čestné prehlásenie o závislosti na synovi (existenčná, finančná, sociálna a citová). Uviedla, že žije v Afganistane, ktorý je silne patriarchálnou spoločnosťou, v ktorej dominujú muži. Nikdy nepracovala, bola ženou v domácnosti. V Afganistane žila v jednej domácnosti s dcérou B. P., ktorá sa dňa 06.07.2019 vydala a presťahovala k manželovej rodine, s ktorou od toho času žije. Žalobkyňa auto nevlastní, nevie šoférovať a využívanie hromadnej dopravy je pre samotnú ženu v domovskej krajine nebezpečné. Poukázala ďalej na to, že s manželom dlhodobo nežije, ten podľa jej vedomostí žije momentálne v Kanade a ona býva v Afganistane sama. Okrem toho trpí zdravotnými problémami (diabetes, vysoký krvný tlak, astma, je úzkostlivá a depresívna). K čestnému prehláseniu priložila lekárske potvrdenie. 3. Prvostupňový správny orgán výzvou zo dňa 10.02.2020 vyzval žalobkyňu, aby sa vyjadrila k podkladom rozhodnutia a súčasne jej oznámil, že rozhodnutie smeruje k zamietnutiu, a to z dôvodu, že nepreukázala hodnoverne závislosť na garantovi. 4. Žalobkyňa na výzvu správneho orgánu do konania predložila ďalšie dôkazy, ktoré mali preukázať závislosť na garantovi. Konkrétne doložila rozsudok o rozvode č. k. -25 zo dňa 23.11.2011, ktorým bolo manželstvo p. B. P., t.j. manžela žalobkyne a p. P. P. rozvedené, kópiu vodičského preukazu

p. B. P. vydaného v Kanade, kópiu sobášneho listu dcéry B. P., čestné vyhlásenie syna N. P.. Uviedla, že druhé manželstvo B. P. je dôkazom toho, že ona už podľa právneho poriadku SR nemôže byť a nie je manželkou B. P.. Predložila čestné prehlásenie garanta - syna. Súčasne požiadala správny orgán, aby jej oznámil, aké konkrétne doklady považuje za dostatočne hodnoverné na preukázanie závislosti. 5. Následne Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava rozhodnutím č. p.: PPZ-HCP- BA6-294-013/2020-TPC zo dňa 17.03.2012 žiadosť žalobkyne o trvalý pobyt podľa § 48 ods. 2 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov zamietol, pretože žalobkyňa nesplnila podmienky na udelenie trvalého pobytu, keďže nepreukázala závislosť na príbuznom garantovi. Mal za to, že tvrdenia žalobkyne uvedené v čestnom vyhlásení nie sú preukázané ďalšími dôkazmi, a preto ich považoval za nepodložené vyjadrenia a čestné vyhlásenie za nedostatočný podklad rozhodnutia. Správny orgán ďalej uviedol, že v Afganistane je polygamia zákonná, a preto žalobkyňa nie je rozvedená, a to napriek tomu, že jej manžel uzavrel ďalšie manželstvo v SR. Ďalej uviedol, že zamietnutie žiadosti o trvalý pobyt nie je možné považovať za zásah do rodinného a súkromného života, pretože žalobkyňa na území SR rodinný a súkromný život neviedla a nevedie. 6. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie. V odvolaní namietala jeho nezákonnosť, nepreskúmateľnosť a vecnú nesprávnosť. Poukázala na to, že čestné vyhlásenie je podľa o správnom konaní, Správny poriadok (ďalej aj len „Správny poriadok“) riadnym podkladom rozhodnutia a v rozhodovacej praxi správneho orgánu akceptované a bežne sa využíva na preukazovanie závislosti od garanta pobytu. Poukázala na potrebu individuálneho posúdenia závislosti od garanta, pričom je potrebné prihliadať na to, aká je situácia osamelých žien v Afganistane. Namietala aj nelogický záver správneho orgánu v tom, že p. P. sa ma o ňu v Afganistane starať, napriek tomu, že správny orgán má vedomosť o tom, že tento v Afganistane nežije a momentálne sa má zdržiavať v Kanade. Žalobkyňa bola za p. P. vydatá podľa afganských predpisov a pred životom v Kanade p. P. žil dlhodobo na Slovensku, kde sa znovu oženil a aj rozviedol. Považuje preto za nelogické, že sa správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia odvoláva na existenciu čisto formálnej povinnosti manžela starať sa o ňu počas celého života. Pred uzavretím manželstva na Slovensku sa p. B. P. musel podľa zvykového práva Afganistanu rozviesť, o čom nemusela mať žalobkyňa vedomosť. V opačnom prípade by jeho manželstvo v SR nevzniklo. 7. Riaditeľstvo Hraničnej a cudzineckej polície (ďalej aj len „RHaCP“ alebo „žalovaný“) rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BA6-2020/034389-006 dňa 22.06.2020 (napadnuté rozhodnutie) odvolanie zamietlo a prvostupňové rozhodnutie potvrdilo. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu je dôvodné, správny orgán správne vyhodnotil predložené doklady a neporušil žiadne zákonné ustanovenia. Správne prvostupňový orgán vyhodnotil, že žalobkyňa nesplnila podmienky na udelenie pobytu. Rozhodnutie správneho orgánu vyhodnotil ako dostatočne odôvodnené a predložené čestné vyhlásenie nepovažoval za hodnoverný dôkaz. K zdravotnému stavu žalobkyne uviedol, že tento nie je možné zhodnotiť, pretože správa predložená žalobkyňou je veľmi všeobecná, majúca skôr charakter odporúčania. Rovnako nedošlo k porušeniu predpisov správneho konania, pretože je úlohou účastníka konania navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení a správny orgán si túto povinnosť splnil, keď umožnil žalobkyni ako účastníčke konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Predložené čestné vyhlásenie považoval za nepravdivé a zavádzajúce. II. Žaloba 8. Žalobou včas doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako súdu vecne a miestne príslušnému (ďalej aj len „správny súd“ alebo „krajský súd“) sa žalobkyňa domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. 9. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné a zasahujúce do jej subjektívnych práv. Dôvody nezákonnosti vidí v tom, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s obsahom administratívneho spisu alebo v ňom nemá oporu a pred orgánom verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa má za to, že splnila všetky zákonné podmienky a predložila všetky zákonom požadované doklady potrebné na udelenie trvalého pobytu na 5 rokov a trvalý pobyt jej mal byť udelený. 10. Prvostupňový aj druhostupňový správny orgán odôvodnili zamietnutie žiadosti žalobkyne o trvalý pobyt v zásade tým, že žalobkyňa nesplnila podmienky na udelenie trvalého pobytu, pretože nie je závislá na garantovi, keďže v domovskej krajine sa má/môže o ňu starať jej manžel a dcéra. 11. Žalobkyňa namieta, že žalovaný, rovnako ako aj prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotili predložené dôkazy, niektoré nevyhodnotili vôbec a na základe toho dospeli k nesprávnym skutkovým

zisteniam, že žalobkyňa má v krajine pôvodu príbuzných, ktorí sa o ňu reálne môžu postarať a neexistuje závislosť žalobkyne na garantovi. Na základe nesprávneho zistenia skutkového stavu tak dospeli k nesprávnemu právnemu záveru o nesplnení podmienok na udelenie trvalého pobytu.

12. Za účelom preukázania závislosti na garantovi žalobkyňa predložila dostatok dôkazov, ktorými preukázala závislosť na synovi, a to najmä v kontexte domovskej krajiny, z ktorej pochádza (Afganistan). Najmä do konania predložila:

- čestné prehlásenie o závislosti na synovi, v ktorom podrobne špecifikuje svoju životnú situáciu v Afganistane, spolu s vysvetlením jej postavenia ako ženy, ktorá žije sama bez mužského príbuzného v silne patriarchálnej afganskej spoločnosti,

- lekárske potvrdenie vydané ošetrujúcim lekárom v Afganistane, ktoré potvrdzuje, že trpí diabetom, vysokým krvným tlakom, má astmu a poruchy pamäte,

- dôkazy o tom, že p. Sami P. v Afganistane nežije, rozsudok o jeho rozvode s p. P. P. a uviedla, že p. B. P. žije pravdepodobne v Kanade. Zároveň predložila scanovú kópiu kanadského vodičského preukazu p. P.,

- scanovú kópiu sobášneho listu dcéry,

- čestné vyhlásenie garanta (syna) p. N. P., v ktorom garant potvrdzuje, že ňou uvádzané skutočnosti sú pravdivé. 13. Ak žalovaný spochybňuje hodnovernosť čestného vyhlásenia o závislosti, žalobkyňa odkazuje na § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého je čestné vyhlásenie riadnym podkladom rozhodnutia a poukazuje i na ust. § 39 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého môže správny orgán namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Čestné vyhlásenie ako riadny podklad rozhodnutia sa v prípade preukazovania závislosti bežne v týchto konaniach predkladá. V tejto súvislosti upozornila na Metodiku využívanú správnym orgánom pri postupoch v konaniach podľa zákona o pobyte cudzincov, ktorá ako doklad o závislosti spomína napr. doklad o zdravotnom stave a čestné vyhlásenie, že v domovskom štáte nemá kto žiadateľovi poskytnúť starostlivosť. Metodika ďalej príkladom uvádza, že môže ísť najmä o osamelé osoby alebo bezvládne osoby. Žalobkyňa má za to, že predloženým čestným vyhlásením potvrdila existenčnú, citovú, sociálnu aj finančnú závislosť na garantovi odôvodnenú špecifickým postavením ženy, ktorá žije sama v Afganistane. Navyše čestné vyhlásenie predložila do konania spolu s ďalšími dôkazmi, ktoré závislosť potvrdzujú. Preto namieta, že žalovaný nepristúpil k individuálnemu posúdeniu predložených dokladov a pri posudzovaní existencie závislosti neprihliadol na postavenie žalobkyne ako staršej chorej ženy žijúcej v domácnosti samej, bez ochrany mužského príbuzného v moslimskej krajine uplatňujúcej striktné islamské pravidlá.

14. Žalobkyňa teda má za to, že vo veci predložila všetky postačujúce dôkazy, ktoré majú osvedčiť dôvodnosť jej žiadosti.

15. Žalobkyňa tiež považuje za nelogické tvrdenie žalovaného, že p. Sami P. má povinnosť starať sa o žalobkyňu, keď žalovanému musí byť z predložených dokladov zrejmé, že tento uzavrel ďalšie manželstvo a v Afganistane už nežije. Skutkový stav zistený správnym orgánom je tak v rozpore so všetkými informáciami, ktoré sú v spise založené.

16. Žalobkyňa má ďalej za to, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pre orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobkyňa sa v priebehu správneho konania na základe výzvy správneho orgánu vyjadrila k podkladom rozhodnutia prvostupňového orgánu. Vo vyjadrení apelovala na súčinnosť správneho orgánu a žiadala ho o konkretizovanie, aké dokumenty/doklady považuje za dostatočne hodnoverné na preukázanie závislosti na garantovi. Odvolala sa na Správny poriadok, ktorý ukladá správnym orgánom v ustanovení § 3, aby postupovali v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, aby účastníci mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať a správny orgán je povinný im za tým účelom poskytnúť pomoc a poučenie.

17. V predmetnom konaní správny orgán ignoroval žiadosť žalobkyne o poskytnutie súčinnosti a pomoci a nevysvetlil jej, aké doklady od nej vyžaduje. Súčinnosť s účastníkom konania naplnil tak len formalizovaným postupom, keď jej dal možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia.

18. Na základe vyššie uvedených dôvodov žalobkyňa navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

19. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.11.2020 doručeným súdu dňa 25.11.2020. Vo vyjadrení po zhrnutí priebehu administratívneho konania uviedol, že v konaní boli posúdené všetly doklady doložené k žiadosti, medzi nimi aj čestné vyhlásenie, ktoré v kontexte s jeho obsahom nepredstavuje hodnoverný dôkaz, nakoľko v ňom žalobkyňa uvádza skutočnosti, ktoré bez ďalších dôkazov je treba považovať za nepreukázané, keďže v konaní absentuje dôkaz potvrdzujúci tvrdenia žalobkyne, že jej dcéra a muž sa o ňu nemôžu v domovskej krajine postarať. Samotné čestné vyhlásenie o závislosti žalobkyne je pre správny orgán nedostatočným podkladom a nie je dôvodom na udelenie trvalého pobytu.

20. Žalobkyňa v čase podania žiadosti svojím podpisom na žiadosti potvrdila úplnosť a pravdivosť údajov, ktoré sú v nej uvedené, pričom v bode 12 - rodinný stav uviedla „vydatá“. Skutočnosť, že je rozvedená, nepreukázala žiadnym dokladom. Ani skutočnosť, že sa o ňu nemôže postarať jej manžel, ničím hodnoverne nepreukázala. Teda v konaní absentuje vyjadrenie druhej strany - manžela žalobkyne, resp. preukázanie tejto skutočnosti.

21. K hodnoteniu zdravotného stavu a predloženej lekárskej správe žalovaný uviedol, že hodnotiť zdravotný stav žalobkyne z predloženej rukou napísanej lekárskej správy nebolo možné, pretože správa je veľmi všeobecná a je len odporúčaním, že žalobkyňa má byť pod dozorom druhej osoby.

22. K námietke súčinnosti žalovaný uviedol, že nie je na strane správneho orgánu, aby žalobcovi určoval, aký konkrétny dôkaz má v konaní predložiť, aby mu správny orgán jeho vyjadrenia akceptoval. Dôkazné bremeno leží na žalobkyni a u nej je povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že sa o ňu okrem syna nedokáže postarať nikto iný. Správny orgán umožnil žalobkyni pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku žalobkyňa bola povinná navrhnúť na podporu svojich tvrdení také dôkazy, ktoré sú jej známe. Z povinnej súčinnosti správneho orgánu a žalobkyne vyplýva, že správnemu orgánu nemožno vytýkať ako chybu konania, že neprihliadol na dôkazy, ktoré mohla navrhnúť len žalobkyňa, ale ich nenavrhla.

23. Žalovaný po preskúmaní predloženého administratívneho spisu zastal preto názor, že správny orgán neporušil žiadne ustanovenia právnych predpisov a správne vyhodnotil predložené doklady a listiny, na základe ktorých zamietol žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území SR. Dospel k tomuto záveru na základe doložených dokladov a dôkazov a rozhodnutie o udelení trvalého pobytu na 5 rokov na území SR pre žalobkyňu bolo dôvodné.

24. Nad rámec žalovaný uviedol, že dňa 16.06.2020 požiadal o vykonanie previerky osoby žalobkyne, nakoľko vzniklo podozrenie, že žalobkyňa mohla mať na území SR neoprávnený pobyt. Kontrola bola vykonaná dňa 16.06.2020 (č. p.: PPZ-HCP-BA2-2020/034389-003) na adrese H. u syna žalobkyne, nakoľko na tejto adrese mala mať zabezpečené ubytovanie. Syn žalobkyne k osobe svojej matky uviedol, že z územia SR odišla v mesiaci marec 2020, presný dátum uviesť nevedel. Odišla do Rakúska, odkiaľ chcela odletieť z Viedne lietadlom smerom do Afganistanu. Jej súčasný pobyt nevedel uviesť a nemá na ňu telefonický ani mailový kontakt. Žalovaný v tejto súvislosti pripomenul, že podľa lekárskej správy a skutočnosti uvádzaných žalobkyňou v čestnom vyhlásení, žalobkyňa má byť kvôli život ohrozujúcej chorobe pod neustálym dozorom druhej osoby a závislá práve na synovi.

25. Na základe zistených skutočností má žalovaný za to, že nie je preukázaná závislosť žalobkyne na garantovi a predložené čestné vyhlásenie a vyjadrenie žalobkyne považuje za nepravdivé a zavádzajúce, a to už s poukazom aj na skutočnosť, že žalobkyňa vo svojej žiadosti uviedla, že je „vydatá“ a inými dokladmi preukazovala, že jej manžel je rozvedený s občiankou SR. Za podstatné považuje i tú skutočnosť, že žalobkyňa na jednej strane uvádza, že sa o ňu vie postarať jej syn a na druhej strane jej syn v súčasnej dobe nevie, kde sa jeho matka nachádza.

26. Na základe všetkých uvedených skutočností žalovaný zhrnul, že prvostupňový orgán rozhodol správne a napadnuté rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území

SR zo dňa 17.03.2020 bolo vydané v súlade so ako aj v súlade so Správnym poriadkom. Je povinnosťou štátneho príslušníka tretej krajiny preukázať skutočnosti, že ide o závislého príbuzného v priamom rade aj dokladom potvrdzujúcim túto skutočnosť. Uvedené vyplýva z ust. , podľa ktorého je v záujme žiadateľa o trvalý pobyt predložiť doklad, ktorý považuje za taký, že sa ním preukáže skutočnosť, že v jeho prípade ide o závislého príbuzného v priamom rade, a to v závislosti na situácií životnej, zdravotnej a pod., v ktorej sa žiadateľ nachádza.

27. Žalovaný tak v komplexnosti preskúmal okolnosti správnej žaloby a nezistil také dôvody, pre ktoré by malo byť rozhodnutie žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2020/034389-006 zo dňa 22.06.2020 zrušené. Preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave po preskúmaní napadnutú žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. IV. Relevantné právne predpisy 28. Podľa § 43 ods. l písm. a) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar udelí trvalý pobyt na päť rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2, štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky alebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky. 29. Podľa § 48 ods. 2 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie trvalého pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny nespĺňa podmienky na udelenie trvalého pobytu. 30. Podľa § 45 ods.3 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny priloží k žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov dve fotografie s rozmermi 3 x 3,5 cm zobrazujúce jeho aktuálnu podobu a doklady nie staršie ako 90 dní potvrdzujúce a) skutočnosti uvedené v § 43, b) bezúhonnosť; to neplatí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny mladšieho ako 14 rokov alebo ak ide o zmenu druhu pobytu a k žiadosti o udelenie predchádzajúceho pobytu priložil doklad potvrdzujúci jeho bezúhonnosť, c) finančné zabezpečenie pobytu, d) súhlas podľa § 43 ods. 2, ak je to potrebné, a e) zabezpečenie ubytovania počas trvalého pobytu na päť rokov.

31. Podľa § 45 ods.5 zákona o pobyte cudzincov, štátny príslušník tretej krajiny preukazuje skutočnosti uvedené v § 43 ods. 1 písm. a) až d) matričným dokladom, ktorý môže byť starší ako 90 dní; ak ide o závislého príbuzného v priamom rade, o slobodné dieťa mladšie ako 18 rokov, o dieťa mladšie ako 18 rokov zverené do osobnej starostlivosti alebo o nezaopatrené dieťa staršie ako 18 rokov, aj dokladom potvrdzujúcim túto skutočnosť. Skutočnosť podľa § 43 ods. 1 písm. e) preukazuje štátny príslušník tretej krajiny potvrdením vydaným ústredným orgánom štátnej správy. Podmienka trvalého pobytu podľa § 43 ods. 1 písm. a) až d) sa preukazuje občianskym preukazom, potvrdením obce alebo dokladom o pobyte.

32. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku: (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

33. Podľa § 39 Správneho poriadku: (1) Správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. (2) Čestné vyhlásenie správny orgán nepripustí, ak tomu bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok. (3) V čestnom vyhlásení je účastník povinný uviesť pravdivé údaje. Správny orgán musí upozorniť účastníka konania na právne následky nepravdivého čestného vyhlásenia.

34. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

35. Podľa § 3 ods. 3 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

36. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

V.

Právne posúdenie veci

37. V predmetom posúdenia správnym súdom bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobkyne o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na dobu 5 rokov podľa z dôvodu nepreukázania závislosti na garantovi - príbuznom v priamom rade

- synovi žalobkyne žijúcom na území SR.

38. Žalobkyňa body žaloby vymedzila nesprávnym právnym posúdením veci, rozporom medzi skutkovým stavom, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu, resp. že v ňom nemá oporu, porušením zásady súčinnosti s účastníkom konania, konkrétne neposkytnutie poučenia aké doklady na preukázanie závislosti na príbuznom garantovi má žalobkyňa k žalobe doplniť.

39. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu a vyjadreniami účastníkov konania v kontexte včas uplatnených námietok žaloby dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju treba zamietnuť.

40. Zo zistení správneho súdu vyplynulo, že žalobkyňa žiadosťou doručenou prvostupňovému orgánu dňa 18.11.2019 sa domáhala udelenia trvalého pobytu na území SR na dobu 5 rokov podľa § 43 ods. 1 písm. a/ zákona o pobyte cudzincov z dôvodu závislosti na príbuznom v priamom rade N.i, synovi žalobkyne bývajúcom na Slovensku na adrese H. 41. Podľa údajov uvádzaných žalobkyňou v žiadosti žalobkyňa je vydatá a má trvalé bydlisko v Kábule (Afganistan, bez bližšieho údaju), kde žije (rovnako bez bližšej adresy) jej dcéra B. P. Žalobkyňa svoju žiadosť založila na čestnom vyhlásení zo dňa 15.11.2019, ktorým deklaruje, že je na synovi N. P. existenčne, citovo, sociálne aj finančne závislá. S manželom B. P. dlhodobo nežije (bez časového vymedzenia odkedy) a tento sa má zdržiavať v Kanade. Donedávna žalobkyňa žila (bez bližšieho časového vymedzenia) v jednej domácnosti s dcérou Sheilla P., ktorá sa ale v júli 2019 vydala a presťahovala k rodine manžela (v Kábule). Vydatá dcéra ju nemôže podporovať a po odsťahovaní majú limitované možnosti stretávať sa.

42. Žalobkyňa ďalej uviedla, že obavy z budúcnosti v nej privodzujú stavy úzkosti a depresie, navyše trpí diabetom, vysokým tlakom a má astmu. Uvedené diagnózy dňa 06.11.2019 potvrdil (rukou písaným písmom) interný špecialista z krajiny pôvodu, ktorý neodporučil, aby žalobkyňa zostala sama a doporučil aby bola pod dozorom druhej osoby.

43. Prísľub finančného a hmotného zabezpečenia počas pobytu na území SR žalobkyni deklaroval syn N. P. čestným prehlásením zo dňa 11.11.2019.

44. Úrad hraničnej a cudzineckej polície pred vydaním svojho rozhodnutia žalobkyňu vyzval dňa 10.02.2020 (list č. PPZ-HCP-BA6-294-008/2020-TPC) na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Zároveň žalobkyňu poučil, že k žiadosti predloženými prílohami doposiaľ hodnoverne nepreukázala, že je závislým príbuzným aj v skutočnosti a jej žiadosť smeruje k zamietnutiu. Preto vyzval žalobkyňu ako účastníčku konania, na ktorej leží dôkazné bremeno, aby doplnila svoju žiadosť hodnovernými dôkazmi, pretože predložené čestné prehlásenia sú bez ďalších

dôkazov nepostačujúce. Žalobkyňa k uvádzaným zdravotným problémom napríklad nedoložila ani oficiálnu lekársku správu.

45. Žalobkyňa na výzvu úradu reagovala vyjadrením zo dňa 26.02.2020 (doručené 28.02.2020), ku ktorému pripojila scan sobášneho listu dcéry B. P., scan vodičského preukazu B. P., čestné prehlásenie Naser P. zo dňa 26.02.2020 o tom, že žalobkyňa je na synovi závislá a že jeho sestra (dcéra žalobkyne) sa o žalobkyňu nemôže starať, pretože podľa afganských pravidiel patrí k manželovej rodine. K osobe otca sa nevyjadril. Doložený rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 23.09.2011 preukazuje rozvod manželstva P. P., rod. M. a V.. B. P., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 05.10.1991, zapísané v knihe manželstiev Obvodného úradu Bratislava III vo zväzku 17, ročník 1991, strana 244 pod poradovým číslom 148.

46. Prvostupňový orgán o žiadosti žalobkyne rozhodol dňa 17.03.2020 tak, že žiadosť podľa § 48 ods. 2 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov zamietol, pretože z predložených dokladov tvrdenia žalobkyne uvedené v čestnom vyhlásení nie sú preukázané ďalšími hodnovernými dôkazmi. Úrad ich preto považoval za nepodložené vyjadrenia. K čestným vyhláseniam zastal názor, že ide o špecifický inštitút Správneho poriadku, ktorý sa používa v prípadoch, keď určité skutočnosti slúžiace ako podklad na rozhodnutie nemožno podložiť buď vôbec, alebo len s neprimeranými ťažkosťami.

47. O odvolaní žalobkyne rozhodol žalovaný dňa 22.06.2020 tak, že rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCP- BA2-2020/034389-006 odvolanie ako nedôvodné (s dôvodmi totožnými so žalobnými bodmi) v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne a zákonné potvrdil. Žalovaný tak rozhodol po doplnení dokazovania o prešetrení aktuálneho stavu veci vykonaním previerky pobytu žalobkyne dňa 16.06.2020 na adrese H. ul. č. 5, A., ktorú žalobkyňa uviedla v žiadosti ako adresu, na ktorej sa u syna zdržiava, jej vykonaním previerky u syna žalobkyne bolo zistené, že podľa jeho vlastného vyjadrenia žalobkyňa v mesiaci marec 2020 (bližší dátum neuvedený) odišla do Rakúska, odkiaľ mala odletieť (Viedeň) do Afganistanu. Jej súčasný pobyt syn nevedel uviesť, na žalobkyňu nemá žiaden telefonický ani e-mailový kontakt.

48. Vychádzajúc z obsahu žaloby správny súd primárne posudzoval, či vydaniu zamietajúceho rozhodnutia predchádzalo postačujúce dokazovanie, či sa tak stalo v zákonnom postupe za riadneho využitia zásady súčinnosti orgánu s účastníkom konania a či zo zisteného skutkového stavu orgánu verejnej správy bol vyvodený vecne správny právny záver.

49. Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné pripomenúť, že konanie o udelenie trvalého pobytu je návrhovým konaním, pričom žiadateľ o udelenie pobytu i z dôvodu závislosti na príbuznom v priamom rade má zákonom stanovenú povinnosť hodnoverne preukázať, že je závislým príbuzným aj v skutočnosti. Inak povedané, dôkazné bremeno preukázať závislosť zaťažuje účastníka konania - žiadateľa.

50. Ako už súd vyššie uviedol, žalobkyňa svoju žiadosť o udelenie trvalého pobytu založila na svojom čestnom vyhlásení zo dňa 15.11.2019, v ktorom prehlásila, že v Afganistane s manželom dlhodobo nežije, ten sa má zdržiavať v Kanade. Žalobkyňa neuviedla, či je s manželom už rozvedená a akú dobu sa tento v Kanade a z akých dôvodov zdržiava. Naopak, v žiadosti uviedla stav „vydatá“. Jej dcéra, s ktorou žila v Kábule v 1. obvode v spoločnej domácnosti, sa v júli 2019 vydala a nasledovala manžela do 17. obvodu, ich stretnutia sú tak obmedzené. Obavy z budúcnosti v nej vyvolávajú úzkosť a depresiu, pričom trpí diabetom, vysokým krvným tlakom a má astmu.

51. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu, podaniami žalobkyne i zainteresovaných osôb a dotknutých orgánov správny súd musí prisvedčiť žalovanému, že žalobkyňa svoje tvrdenia uvádzané vo svojej žiadosti, a aj v tomto čestnom prehlásení, žiadnymi hodnovernými dôkazmi nepreukázala. Žalobkyňa nepreukázala ani svoju závislosť na príbuznom garantovi - synovi a hodnoverným spôsobom

- oficiálnou lekárskou správou nepreukázala ani tvrdené zdravotné problémy. Priložené odporúčanie internistu zo dňa 06.11.2019 vystavené rukou bez bližšieho popisu stavu a progresu jednotlivých tu uvádzaných chorôb, nemožno považovať za postačujúci a hodnoverný dôkaz.

52. Žalobkyňa bola vo výzve úradu zo dňa 10.02.2020 poučená o tom, že k žiadosti má predložiť taký dôkaz, ktorý preukáže jej závislosť na príbuznom (synovi) aj v skutočnosti. Napriek, podľa názoru súdu postačujúcom poučení, žalobkyňa okrem sobášneho listu dcéry ničím neosvedčila, že v svojom trvalom bydlisku v Kábule jej starostlivosť nemôže naďalej poskytovať jej vydatá dcéra B.l žijúca rovnako v Kábule, i keď v inom obvode než žalobkyňa. Nepreukázala, že túto starostlivosť jej nemôže poskytnúť ani B. P., ktorého sama v žiadosti označila za manžela, i keď z predloženého rozvodového rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.09.2011 možno vyvodiť, že tento bol na území Slovenskej republiky ženatý. Žiadnou listinou, či prehlásením B. P. rozvod so žalobkyňou nebol preukázaný. Ako správny orgán uviedol, v Afganistane je polygamia prípustná.

53. Žalobkyňa v žiadosti a čestnými prehláseniami tvrdila, že jediným príbuzným, ktorý jej môže poskytnúť starostlivosť, a teda príbuzným garantom na území SR, vo vzťahu ku ktorému o trvalý pobyt v SR žiadala, je N. P. - syn žalobkyne. Je pravdou, že tento dňa 11.11.2019 a následne dňa 26.02.2020 prehlásil, že žalobkyni poskytne finančné a hmotné zabezpečenie, avšak toto prehlásenie je v plnom rozpore s jeho vyjadrením zo dňa 16.06.2020 pred vydaním rozhodnutia o odvolaní (22.06.2020), kedy menovaný pri prešetrení aktuálneho stavu uviedol, že so žalobkyňou od času, kedy táto v mesiaci marec 2020 odišla do Rakúska s úmyslom odletieť späť do Afganistanu, neudržiava žiaden telefonický ani e-mailový kontakt a nemá o nej žiadnu vedomosť. Uvedené len potvrdzuje správnosť záveru prvostupňového rozhodnutia, že vo veci nebola preukázaná skutočná závislosť a ani odkázanosť na garantovi.

54. Správne podľa názoru súdu bola posúdená aj dôkazná sila predložených čestných vyhlásení ako špecifického podporného dôkazu/inštitútu, ktorý Správny poriadok pripúšťa, keď nie je reálne možné, resp. len s neprimeranými ťažkosťami, preukázanie určitých skutočností inak len čestným prehlásením. Správny súd má za to, že sa nejedná o posudzovaný prípad a nič nebránilo rodine žalobkyne žijúcej v Kábule, aby tvrdenia žalobkyne, že sa o ňu nemôže/nesmie postarať v domovskej krajine, listinami preukázala.

55. Na základe zistených skutočností má správny súd za to, že rozhodnutie žalovaného i orgánu prvej inštancie je zákonné a vecne správne, pretože na základe zistených skutočností nebola preukázaná závislosť a ani odkázanosť žalobkyne na garantovi a predložené čestné vyhlásenia a vyjadrenie žalobkyne neboli tak ničím hodnoverne preukázané. Žalovaný rozhodoval na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, v súlade so zákonom využil svoje právo hodnotenia dôkazov a z tohto vyvodil vecne správny právny záver. Zároveň v postupe žalovaného ani orgánu verejnej správy prvej inštancie nezistil žiadne také pochybenia, ktoré by mali za následok porušenie základných zásad správneho konania s následkom nezákonnosti rozhodnutia. 56. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa v celom rozsahu zamietol.

57. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a žalovanému voči neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže tomuto žiadne preukázateľne nevyhnutné náklady nevznikli.

58. Toto rozhodnutie Krajský súd prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).