Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-167-2015.pdf
PDF · 109.69 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/167/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: ARB invest s.r.o., so sídlom Puškinova 2188/16, 010 01 Žilina, IČO: 46 329 285, zastúpeného právnou zástupkyňou JUDr. Janou Rentkovou, advokátkou, so sídlom L.. D. XX, XXX XX J. J., proti žalovanému: Mesto Ružomberok, so sídlom Námestie A. Hlinku 1, 034 01 Ružomberok, IČO: 00 315 737, v konaní o zaplatenie sumy 6.799,51 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 9Cb/25/2012-179 zo dňa 04.03.2015, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 9Cb/25/2012-179 zo dňa 04.03.2015 p o t v r d z u j e .
Žalovanému náhradu trov tohto odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu pôvodného žalobcu (JUDr. Miroslav Hlad, správca konkurznej podstaty úpadcu LOSS, s.r.o.), ktorou sa domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 6.799,51 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania, ktorú žalobu po skutkovej a právnej stránke odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina sp. zn. 1R/2/2011 bol na majetok spoločnosti LOSS, s.r.o., so sídlom Bystrická cesta 2221, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 375 926 (ďalej len „úpadca“) vyhlásený konkurz, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodom vestníku pod č. OV 01/2012 zo dňa 02.01.2012. Dňa 08.06.2009 uzatvoril úpadca so žalovaným zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela spočívajúceho v stavebno-montážnych prácach na stavbe „Rekonštrukcia MsÚ - ÁTRIUM Ružomberok“. V súlade s platobnými podmienkami úpadca dňa 20.04.2011 vyúčtoval cenu diela faktúrou č. 110081, splatnou dňa 04.05.2011 v sume 42.094,01 Eur, pričom vzhľadom k tomu, že táto cena bola určená nesprávne, úpadca dňa 30.06.2011 vystavil dobropis/faktúru č. 25110003 na sumu - 5.970,90 Eur, nakoľko pôvodná cena prác bola neoprávnene vyúčtovaná vyššie o sumu 5.970,90 Eur. Zo sumy 42.094,01 Eur, krátenej o sumu účtovanú dobropisom vo výške 5.970,90 Eur, uhradil žalovaný úpadcovi sumu 29.323,60 Eur, pričom zostatok fakturovanej sumy vo výške žalovanej sumy, t.j. vo výške 6.799,51 Eur zostal neuhradený. Na základe predžalobnej výzvy zo dňa 13.04.2012 žalovaný oznámil pôvodnému žalobcovi, že uvedená suma predstavuje zádržné vo výške 10 % z ceny diela, keďže dielo nebolo odovzdané bez vád a nedorobkov, z ktorého dôvodu ju odmietol uhradiť. Žalobca v žalobe poukázal na hmotnoprávne účinky vyhlásenia konkurzu, ktoré sa prejavujú zásahom do práv úpadcu, najmä do práv a povinností záväzkových vzťahov, ako aj do práv druhého účastníka záväzkového vzťahu. V zmysle ust. § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa stávajú splatnými všetky pohľadávky úpadcu voči dlžníkovi úpadcu, a to bez ohľadu na to, či splatnosť týchto pohľadávok bola určená zmluvou, alebo inou právnou skutočnosťou alebo zákonom, alebo vznik splatnosti týchto pohľadávok bol viazaný na splnenie podmienky. Úpadca si svoju povinnosť odovzdať dielo žalovanému splnil, aj keď uvedené dielo malo vady a nedorobky, nakoľko žalovaný dielo od úpadcu prevzal. V dôsledku predmetných vád a nedorobkov došlo k zmene predmetného záväzku na nároky vyplývajúce z ustanovenia § 560 a nasl. Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého bol potom žalovaný oprávnený požadovať od úpadcu odstránenie vád diela, resp. zľavu z ceny diela, prípadne využiť iné zákonom upravené nároky. Keďže uvedené nároky vznikli ešte pred vyhlásením konkurzu, mal žalovaný postupovať podľa ust. § 28 a nasl. zákona č. 7/2005 Z.z. a tieto uplatniť prihláškou s tým následkom, že keď tak neučiní, na uvedené nároky sa v konkurze neprihliada. Žalovaný si svoj nárok vyplývajúci z vadného plnenia v konkurznom konaní riadne a včas neuplatnil, nie je možné jeho nároky z vadného plnenia v konkurznom konaní uspokojiť a súčasne nie je možné, aby si pohľadávku z vadného plnenia započítal na povinnosť plniť úpadcovi, v zmysle § 54 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Pokiaľ žalovaný poukázal na existenciu dohody o zľave z ceny predmetného diela, ku ktorej došlo pred vyhlásením konkurzu, tak na predmetnú dohodu podľa názoru žalobcu nemožno prihliadať, nakoľko ju za úpadcu podpísala osoba, ktorá na takýto úkon nebola oprávnená. V čase uzatvorenia predmetnej dohody o zľave z ceny diela bol už úpadca v reštrukturalizácii, a teda úkony úpadcu podliehali schváleniu zo strany reštrukturalizačného správcu, ktorým bol JUDr. Herich. Akákoľvek dohoda o započítaní a urovnaní vzájomných nárokov z augusta roku 2011 je neplatná z dôvodu, že obchádza zákonný zákaz započítania vyjadrený v § 114 ods. 1 písm. f) zákona č. 7/2005 Z.z..
Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9Cb/25/2012-103 zo dňa 09.12.2013, ktorý na základe odvolania žalovaného bol uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/107/2014-139 zo dňa 16.09.2014 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.799,51 Eur s príslušenstvom a vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zmysle záväzného pokynu odvolacieho súdu mal prvostupňový súd v novom konaní primárne vychádzať z uzavretej zmluvy o dielo medzi žalobcom (úpadcom), žalovaným a príloh k nej, ktoré dôkazy sa stali základom žalobného nároku, ktorými žalobca preukazoval svoju pohľadávku voči žalovanému, pričom mal prvostupňový súd zistiť, či došlo k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela v celej časti.
Prvostupňový súd poukázal na písomné vyjadrenie žalovaného, v ktorom uviedol, že nemal na uplatnení pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní žiadny faktický ani právny záujem, keďže v zmysle čl. V. zmluvy o dielo zadržal kolaudačnú ratu, ktorú si uplatnil ako právo neplatiča z kúpnej ceny, ktorá zodpovedala nároku na zľavu podľa § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže vady neboli odstránené. V konečnom dôsledku si žalovaný uplatnil zľavu vo výške nezaplatenej sumy, čo úpadca v osobe Ing. O. B. akceptoval v zápise z rokovania, resp. v Dohode zo dňa 14.12.2011. Zároveň poukázal na to, že je nepochybné, že úpadca nezabezpečil odstránenie vád vzduchotechniky a opravy dverí na diele, čím došlo k poníženiu hodnoty diela o vyššiu sumu ako žalovaným nevyplatených 6.799,51 Eur. Z doposiaľ zhodných a nespochybňovaných tvrdení sporných strán, ale aj zo Zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 23.3.2011 jednoznačne vyplýva zoznam nedorobkov a chýb, ktorými trpelo predmetné dielo. Skutočnosť, že zo strany úpadcu nedošlo definitívne k odstráneniu niektorých vád diela, a to konkrétne k nedodaniu kompletného a funkčného systému vzduchotechniky a nedorobky a nekvalitné prevedenie interiérových dverí vrátane nedodania príslušných dokladov k dverám, potvrdil jednak zápis z rokovania, resp. dohoda medzi žalovaným a úpadcom zo dňa 14.12.2011, ako aj Zápisnica o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 23.3.2011. Z predmetného rokovania, resp. Dohody zo dňa 14.12.2011 vyplývalo, že úpadca odstránenie nedorobkov a chýb na dverách a komplexné sfunkčnenie vzduchotechniky nesplní a nahrádza ho poskytnutím zľavy z ceny diela vo výške 6.799,51 Eur. Žalovaný poukázal na to, že jeho právo neplatiča z ceny diela v žalovanej sume nepokrýva ani jeho náklad na odstránenie vád predmetného diela, v ktorej súvislosti zvýraznil znenie čl. V. zmluvy o dielo.
Žalobca považoval svoju žalobu za v celom rozsahu dôvodnú, keď nárok na zaplatenie pohľadávky vo výške žalovanej sumy sa stal splatný vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu a vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu sa stala splatnou pohľadávka, ktorá je predmetom konania v súdenej veci. Nestotožnil sa so závermi odvolacieho súdu, prezentovanými v uznesení sp. zn. 13Cob/107/2014, konkrétne s názorom, že žalovaný nemal disponovať voči žalobcovi pohľadávkou v pravom zmysle slova, či už peňažnou alebo nepeňažnou, a že žalovaný nebol v zmysle § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka povinný do doby odstránenia vád diela, platiť časť ceny diela zodpovedajúcej jeho nároku na zľavu.
Podľa názoru žalobcu žalovaný jednoznačne disponoval pohľadávkou voči pôvodnému žalobcovi, ktorú mal riadne prihlásiť v konkurznom konaní.
Prvostupňový súd vzhľadom na podrobne popísané závery odvolacieho súdu, ktorými bol viazaný, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná ani len v časti. V tejto súvislosti opätovne poukázal na záver odvolacieho súdu, podľa ktorého žalovaný voči žalobcovi nedisponoval žiadnou pohľadávkou v pravom slova zmysle, či už peňažnou alebo nepeňažnou. Z uvedeného dôvodu mu potom nevznikla povinnosť prihlásiť svoju pohľadávku v rámci konkurzného konania vedeného voči úpadcovi. Z dôvodu, že zo strany úpadcu nebola doposiaľ splnená povinnosť riadne vykonať predmetné dielo (v nadväznosti na čo nie je žalovaný povinný do doby odstránenia vád platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak vady neboli odstránené), ako aj s poukazom na čl. V. veta štvrtá zmluvy o dielo, podľa ktorého obstarávateľ zadrží kolaudačnú ratu vo výške 10 % z celkovej ceny diela do odovzdania a prevzatia diela bez nedostatkov, sa okresný súd zaoberal otázkou vzniku nároku žalobcu prezumovaného § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka. Konštatoval, že v posudzovanej veci má vlastnícke právo k zhotovovanej veci jednoznačne žalovaný a vec vzhľadom na jej povahu nemožno jednoznačne vrátiť, keď k vadnej realizácii predmetného diela došlo jednoznačne na strane právneho predchodcu žalobcu, t.j. úpadcu. Okresný súd sa zaoberal i otázkou, či na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia vykonaním stavebných prác, ktoré boli zo strany právneho predchodcu v prospech úpadcu vykonané, a tomu zodpovedajúcemu prípadnému nároku žalobcu na zaplatenie tohto bezdôvodného obohatenia nad rámec peňažného plnenia, ktoré žalovaný už v súvislosti s vykonaným dielom plnil právnemu predchodcovi žalobcu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, keď medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že rozsah nedodaných, resp. vadne dodaných prác zodpovedá minimálne tejto sume (žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne potvrdil, že rozsah týchto prác zodpovedá práve žalovanej sume a žalovaný tvrdil, že nevykonaním prác a dodaním diela došlo k zníženiu hodnoty diela o čiastku, ktorá prevyšuje výšku nezaplatenej časti ceny diela), okresný súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná ani len sčasti, keďže k žiadnemu obohateniu na strane žalovaného na úkor žalobcu nedošlo, pričom účastníci konania túto skutočnosť v konaní nijako nespochybňovali a jedinou námietkou žalobcu aj po vrátení veci odvolacím súdom na opätovné prejednanie zostalo to, že mu vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu vznikol nárok na zaplatenie celej ceny diela a žalovaný si mal prípadnú pohľadávku zodpovedajúcu nárokom z vadného plnenia uplatniť v konkurznom konaní. Okresný súd na potvrdenie svojich záverov poukázal na to, že osoba zodpovedná konať za úpadcu vo veciach technických podľa Zmluvy o dielo zo dňa 14.12.2011, ktorá s poukazom na predmetné postavenie má vedomosť o rozsahu vadných plnení vykonaných žalovaným na základe predmetnej zmluvy o dielo, potvrdila, že cena na predmetných vadných plneniach a nedorobkov zodpovedá práve sume 6.799,51 Eur. O trovách konania (tak prvostupňového ako aj odvolacieho) rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy neuplatnil.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), d), f) O.s.p.. Žalobca sa nestotožnil s napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu a bol názoru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná, žalobca má nárok na zaplatenie peňažnej sumy spolu s príslušenstvom. Podľa žalobcu prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca uviedol, že jeho nárok vyplýva zo Zmluvy o dielo zo dňa 08.06.2009, uzavretej medzi žalovaným ako objednávateľom a úpadcom ako zhotoviteľom, predmetom ktorej bolo zhotovenie diela spočívajúceho v stavebno-montážnych prácach na stavbe „Rekonštrukcia MsÚ - ÁTRIUM Ružomberok“ (ďalej aj len „zmluva o dielo“). V súlade s platobnými podmienkami popísanej zmluvy o dielo fakturoval úpadca žalovanému cenu za dielo, a to faktúrou č. 110081, znejúcou na sumu 42.094,01 Eur splatnou dňa 04.05.2011, ktorá bola krátená o sumu účtovanú dobropisom vo výške 5.970,90 Eur, Žalovaný uhradil úpadcovi sumu vo výške 29.323,60 Eur, pričom zostatok fakturovanej sumy vo výške 6.799,51 Eur zostal neuhradený. Zo Zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 23.3.2011 vyplývalo, že právny predchodca žalobcu žalovanému dielo odovzdal, čo potvrdil aj samotný žalovaný pred prvostupňovým súdom. Bolo nepochybné, že odovzdaním diela si žalobca splnil svoju povinnosť dielo vykonať. Z predmetnej zápisnice o odovzdaní ďalej vyplývalo aj to, že dielo vykazovalo viaceré vady a nedorobky, teda odovzdaním diela s vadami došlo k zmene v obsahu záväzkovo-právneho vzťahu, pričom tým žalovanému vznikli nároky z vadného plnenia tak, ako to vyplýva z ust. § 560 a nasl. Obchodného zákonníka. V súlade s týmito zákonnými ustanoveniami žalovaný bol oprávnený požadovať od úpadcu odstránenie vád diela, resp. zľavu z ceny diela, prípadne mohol využiť iné zákonné nároky. Žalovaný si svoju pohľadávku titulom zľavy z ceny diela v konkurznom konaní nikdy neprihlásil, pričom túto pohľadávku mal prihlasovať nielen v konkurznom konaní, ale už i v reštrukturalizačnom konaní, ktoré konkurznému konaniu predchádzalo. Žalobca poukázal na to, že konkurzné konanie je konanie upravené osobitným zákonom č. 7/2005 Z.z. (ďalej len „ZKR“), ktoré je konaním svojho druhu, čo sa ustálilo v právnej teórii ako i v rozhodovacej praxi súdov a účelom tohto konania je riešenie úpadku dlžníka speňažením jeho majetku a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov. V rámci konkurzného konania majú veritelia právo prihlásiť svoje pohľadávky spôsobom určeným v ZKR, pričom prihlasovanie pohľadávok je pomerne formalizovaný postup upravený v ust. § 28 a nasl. ZKR. Žalobca poukázal na citáciu ust. § 28 ods. 1, § 46 ods. 1 ZKR, z ktorých ustanovení vyplýva, že pre prihlasovanie pohľadávok v rámci konkurzného konania je podstatný moment vzniku pohľadávky, pričom podľa názoru žalobcu v súdenom prípade moment vzniku pohľadávky žalovaného z titulu nárokov vadného plnenia nastal, a to ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Zročnosť pohľadávky, t.j. jej splatnosť nastala vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Okresný súd mal v zmysle záväzného pokynu odvolacieho súdu, vyššie citovaným ust. § 544 ods. 1 Obchodného zákonníka sa vysporiadať, pričom toto ustanovenie na vec aplikoval, nakoľko predmetné ustanovenie nie je možné použiť, pretože rieši len vzťah, keď povinnosť vykonať dielo zanikne pred jeho odovzdaním. Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom bolo zrejmé, že k odovzdaniu a prevzatiu diela došlo, a teda došlo k splneniu povinnosti žalobcu dielo vykonať v súlade s ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Odovzdaním diela s vadami došlo k zmene v obsahu záväzku, a to tak, že žalovanému ako objednávateľovi vznikli odovzdaním diela s vadami nároky z vadného plnenia, ktorý nárok si mal žalovaný uplatniť riadne a včas prihláškou v konkurznom konaní na majetok úpadcu. Keďže dielo bolo zo strany žalobcu odovzdané a žalovaným prevzaté, okresný súd použitím nesprávneho ustanovenia právneho predpisu dospel k nesprávnemu právnemu záveru o nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, alternatívne zmenil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania.
K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/167/2015-206 zo dňa 07.10.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi prostredníctvom právnej zástupkyne a žalovanému s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 20.10.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline, v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
Krajský súd uvádza, že za aplikácie vyššie citovaného zákonného ust. § 212 ods. 1 O.s.p., ust. § 205 ods. 3 O.s.p., posudzoval rozsudok okresného súdu len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 13.04.2015 (č.l. 188 - 191 spisu), za viazanosti skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa (§ 213 ods. 1 O.s.p.).
V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním, podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu, ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, ako má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.
V ďalšom krajský súd uvádza, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalobcu bolo nevyhnutné vychádzať zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/107/2014-139 zo dňa 16.09.2014, ako aj, či okresný súd po zrušení a vrátení veci postupoval v zmysle záverov krajského súdu, vyjadrených v predmetnom zrušujúcom uznesení. Krajský súd v opätovne vyvolanom odvolacom konaní konštatuje, že okresný súd v rámci nového konania, za dôkaznej povinnosti sporových strán, vychádzal zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/107/2014-139 zo dňa 16.09.2014, a preto v zmysle tohto postupu okresného súdu nemožno vytknúť žiaden nedostatok. Bolo nesporné, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 27. júna 2012 voči označenému žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6.799,51 Eur titulom uzavretej Zmluvy o dielo zo dňa 8.6.2009 medzi právnym predchodcom žalobcu ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom, keď mal za to, že povinnosť odovzdať dielo splnil tým, že úpadca dielo prevzal, i keď dielo malo vady a nedorobky, čím došlo k zmene záväzku na nároky vyplývajúce z ust. § 560 a nasl. Obchodného zákonníka, ktoré nároky žalovaný neprihlásil prihláškou v konkurze, pričom, napriek tomu, že na základe predžalobnej výzvy zo dňa 13.04.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že suma 6.799,51 Eur ako neuhradená časť faktúry č. 110081 so splatnosťou dňa 04.05.2011 predstavuje zádržné vo výške 10%. Žalobca mal za to, že jeho nárok je opodstatnený, pretože podľa ust. § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. sa stali zročnými všetky pohľadávky úpadcu voči dlžníkom úpadcu, vo väzbe na skutočnosť, že žalovaný svoje nároky z vadného plnenia neuplatnil v konkurznom konaní. Krajský súd v Žiline v zrušujúcom uznesení sp. zn. 13Cob/107/2014 zo dňa 16.09.2014 vyslovil, že v súvislosti s uplatneným nárokom v jeho celosti bolo potrebné prihliadať v celom obsahovom znení k uzavretej zmluve o dielo medzi právnym predchodcom žalobcu (úpadcom) a žalovaným, ak jej rozhodným článkom a bodom, konkrétne čl. II. bod 3., podľa ktorého ...„objednávateľ sa zaväzuje zhotovené dielo prevziať a zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu diela podľa ustanovení tejto zmluvy“ a čl. V. veta štvrtá, podľa ktorého ...„obstarávateľ zadrží kolaudačnú ratu vo výške 10% z celkovej ceny diela do odovzdania a prevzatia diela bez nedostatkov“. Zároveň poukázal na zhodné tvrdenia účastníkov, ktoré si ako nesporné osvojil, a to uzavretie zmluvy o dielo medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, vystavenie faktúry žalobcom č. 110081 so splatnosťou dňa 04.05.2011, úhradu časti faktúry vykonanej žalovaným, ako aj neuhradenú časť vo výške 6.799,51 Eur. Podľa Zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela (stavby) zo dňa 23.3.2011 žalobca odovzdal žalovanému dielo predmetnou listinou s vadami, o čom svedčil zoznam nedorobkom a chýb tvoriaci prílohu tejto zápisnice na č.l. 10 pod bodmi 1. až 38., pričom zo zápisu z rokovania zo dňa 9.8.2011 (č.l. 10 rub spisu) nepochybne vyplýval záväzok právneho predchodcu žalobcu (úpadcu) v lehote do 11.8.2011 predložiť písomné stanovisko k odstraňovaniu nedorobkov a chýb s uvedením termínu odstránenia, spôsobu a kto odstráni predmetnú chybu a následné vyhlásenie objednávateľa o zadržaní sumy 6.799,51 Eur. Bolo preukázané, že v dôsledku neodstránenia vád právnym predchodcom žalobcu došlo k uzatvoreniu Dohody dňa 14.12.2011, v rámci ktorej právny predchodca žalobcu záväzok vyplývajúci zo zmluvy o dielo a Zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela (stavby) zo dňa 23.3.2011 na odstránenie vád diela z dôvodu jeho nesplnenia nahradil poskytnutím zľavy z ceny diela vo výške 6.799,51 Eur pre objednávateľa (žalovaného).
Krajský súd už vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na zistený skutkový stav okresným súdom, z ktorého bolo nepochybné, že dielo v čase jeho odovzdania malo vady. Pre záver o (ne)dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu, t.j. nároku na doplatenie ceny diela, relevantným bolo posúdenie vzniku tohto nároku, a to nielen v súvislosti s dojednaním o zádržnom v čl. V. veta štvrtá zmluvy o dielo, ale i ust. § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, a teda bolo potrebné okresným súdom v novom konaní posúdiť, či v súlade s ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka došlo k vzniku nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela v celej časti.
Po zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline žalobca zotrval na tom v konaní pred prvostupňovým súdom, ako i v podanom odvolaní, že jeho žalobný nárok vyplýva zo zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, k odovzdaniu ktorého došlo podľa Zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 23.3.2011. Z predmetnej zápisnice vyplývalo, že dielo vykazovalo viaceré nedostatky a vady, čím došlo k zmene obsahu záväzkovo-právneho vzťahu, a tým žalovanému vznikli nároky z vadného plnenia v zmysle ust. § 560 a nasl. Obchodného zákonníka, teda žalovaný bol oprávnený požadovať od úpadcu odstránenie vád diela, teda zľavu z ceny diela, ktorú pohľadávku v konkurznom konaní neprihlásil, a preto na túto pohľadávku nebolo možné prihliadať. Podľa právneho názoru žalovaného, vyhlásením konkurzu nastala zročnosť, splatnosť pohľadávky žalovaného na zaplatenie zvyšnej časti ceny diela, a tým dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu ako právneho nástupcu.
V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu, že vyhlásením konkurzu sa stávajú splatné pohľadávky úpadcu, teda aj pohľadávka zo zádržného, ako aj, že žalovaný svoju pohľadávku neprihlásil v konkurznom konaní, krajský súd primárne uvádza, že na to, aby mohol vzniknúť nárok na zaplatenie celej ceny diela, t.j. i na zádržné, musí byť naplnená podmienka, a to odovzdania a prevzatia diela bez nedostatkov, ktorá naplnená nebola. Predsa najprv musí vzniknúť nárok a až následne môže nastať jeho splatnosť.
Podľa ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka, zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela objednávateľovi.
Podľa ust. § 548 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka, pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.
Podľa ust. § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak je veriteľovi splnený včas a riadne.
Pri vadách diela platí podľa ust. § 564 Obchodného zákonníka ust. § 436 a § 431 Obchodného zákonníka, a teda je aplikovateľné ust. § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, podľa ktorého do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené.
Odvolací súd uvádza, že na plnenie podľa zmluvy o dielo sa vzťahuje tiež kogentné ustanovenie § 324 ods. 1 v spojení s ust. § 263 Obchodného zákonníka, ktoré určuje, že záväzok zanikne, ak je veriteľovi splnený včas a riadne. Aby bolo možné hodnotiť plnenie ako riadne, nesmie byť vadné a nedokončené. Nesmie mať vady alebo nedorobky. Zo skutkových zistení prvostupňového súdu, a to na základe zhodných tvrdení účastníkov, z ktorých ako nesporných vychádzal i odvolací súd (ust. § 120 ods. 3 O.s.p.) a ktoré ani neboli spochybnené v podanom odvolaní, vyplývalo, že Zápisnicou o odovzdaní a prevzatí diela (stavby) zo dňa 23.3.2011 právny predchodca žalobcu (úpadca) odovzdal žalovanému dielo s vadami, o čom svedčil i zoznam nedorobkov a chýb, tvoriaci prílohu tejto zápisnice, vo vzťahu ku ktorým podľa zápisu z rokovania zo dňa 9.8.2011 vyplýval záväzok úpadcu predložiť písomné stanovisko k odstraňovaniu nedorobkov, s uvedením termínu odstránenia. Rovnako bolo nesporné, že k odstráneniu vád zo strany právneho predchodcu žalobcu nedošlo. V posudzovanej veci si zmluvné strany v čl. V. veta druhá zmluvy dohodli, že platby za vykonané práce sa uskutočnia bezhotovostným platobným stykom mesačne po predložení a odsúhlasení súpisu realizovaných prác na základe faktúry vystavenej zhotoviteľom. Z čl. II. bod 3. zmluvy vyplývalo dojednanie, podľa ktorého objednávateľ sa zaväzuje zhotovené dielo prevziať a zaplatiť zhotoviteľovi dohodnutú cenu podľa ustanovení tejto zmluvy, ktorým sa zmluvné strany neodchýlili sa od zákonnej úpravy v ust. § 548 ods. 1, § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka. Za zhotovené dielo je možné považovať len riadne ukončené dielo, pričom riadne ukončeným dielom je dielo bez vád. Ak bolo dielo podľa Zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela (stavby) zo dňa 23.3.2011 v spojení so zoznamom odovzdané s vadami a nedorobkami, nebolo splnené riadne, tým ho v zmysle ust. § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka nebolo možné považovať za dielo vykonané, a to napriek tomu, že bolo objednávateľom prevzaté. Pokiaľ zo zmluvy nevyplynulo iné dojednanie o vzniku práva na zaplatenie ceny diela, mohol vzniknúť žalobcovi nárok na doplatenie ceny diela až jeho riadnym vykonaním. Ak nebolo dielo v danom prípade vykonané riadne, nevznikol žalobcovi nárok na zaplatenie požadovanej časti ceny diela a ani sa žalovaný nemohol dostať do omeškania so zaplatením tejto ceny diela. Na tento záver krajského súdu je bez vplyvu okolnosť vyhlásenia konkurzu na úpadcu a právny názor žalobcu, že vyhlásením konkurzu sa stávajú splatné pohľadávky úpadcu, teda aj pohľadávka zo zádržného. Na to, aby mohol vzniknúť nárok na zádržné, muselo by dôjsť k naplneniu zmluvnej podmienky „odovzdania a prevzatia diela bez nedostatkov“, ktorá splnená nebola. Najprv musí vzniknúť nárok a až následne môže nastať jeho splatnosť.
V zmysle týchto zhodnotení v spojení so závermi napadnutého rozhodnutia okresného súdu, nebol preukázaný vznik nároku žalobcu na doplatenie ceny diela, a preto, pokiaľ bol žalobcom uplatnený nárok okresným súdom zamietnutý, bolo jeho rozhodnutie vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa ust. § 219 ods.1 O.s.p..
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorý si v rámci účasti na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 28.10.2015 uplatnil návrhom trovy odvolacieho konania. K vyčísleniu trov nedošlo v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, pričom iné trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývali, preto podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. žalovanému v písomnom vyhotovení rozsudku náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná a v takomto prípade krajský súd nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov odvolacieho konania žalovanému pri vyhlásení rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.