Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_71S-51-2022.pdf
PDF · 76.93 KB
Case nature
Subarea
71S/51/2022
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v právnej veci žalobcu: JUVIN, s.r.o., so sídlom Petöfiho 35, 984 01 Lučenec, IČO: 36 540 722, právne zast.: Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100930805/2022 zo dňa 19. apríla 2022, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Dňa 22. júna 2022 bola Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako správnemu súdu prostredníctvom portálu ÚPVS doručená správna žaloba žalobcu, ktorou sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. 100930805/2022 zo dňa 19. apríla 2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 102600266/2021 zo dňa 20. decembra 2021, ktorým orgán verejnej správy prvého stupňa podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 4 000,00 Eur za zdaňovacie obdobie jún 2020.
2. Žalobca v žalobe zároveň požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Návrh odôvodnil tým, že hlavným predmetom jeho ekonomickej činnosti je poskytovanie strážnej služby, a to zabezpečovaním bezpečnostných služieb - fyzickej ochrany, svojimi zamestnancami, na chránených objektoch, ktoré vyplývajú z obchodných vzťahov. Na trhu v oblasti poskytovania bezpečnostných služieb pôsobí od decembra 2008. Uviedol, že v uvedenom období zamestnáva 60 zamestnancov, a to na pracovnú zmluvu aj na dohodu o pracovnej činnosti, pričom z uvedeného počtu je až 90% SBS zamestnancov. Ďalej žalobca poukázal na svoje mzdové, odvodové a daňové zaťaženie, pričom uviedol, že celková cena práce predstavuje v priemere ročne cca 480.000,- Eur, celkový majetok spoločnosti k 30.11.2021 predstavuje 296,874,- Eur, z toho DHIM (čo sú samostatné hnuteľné veci) predstavuje 53.244,- Eur. Uviedol, že nevlastní žiadnu nehnuteľnosť ani pozemky. Prevádzka spoločnosti je v prenajatých priestoroch. Žalobca nemá zriadené záložné právo voči štátnym a iným inštitúciám. Dlhodobý finančný majetok predstavuje 60.000,- Eur, obežný majetok k 30.11.2021 predstavuje 183.630,- Eur. Krátkodobé pohľadávky k 30.11.2021 sú vo výške 112.313,- Eur, z čoho pohľadávky z obchodného styku 104.799,- Eur. K uvedenej ekonomickej analýze žalobca predložil aj mimoriadnu účtovnú závierku k 30.11.2021. Žalobca ďalej uviedol, že výkon rozhodnutia a následná daňová exekúcia preňho znamená ohrozenie jeho celkovej existencie tým, že poškodzuje dennodenný chod žalobcu, výkon jeho podnikateľskej činnosti, nakoľko ohrozuje žalobcu na jeho dôveryhodnosti, dostáva žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti, znemožňuje mu spoluprácu s platobnými ústavmi
- bankami a ohrozuje tiež reálnu možnosť plniť si povinnosti vo vzťahu k štátu tak, ako ich plnil doteraz. Tvrdil tiež že výkon rozhodnutia mu spôsobuje nevyčísliteľnú škodu, keďže v prípade výkonu daňovej exekúcie na webovom portáli www.finstat.sk <http://www.finstat.sk> je žalobca vedený ako dlžník vo vzťahu k daňovému úradu, čo spôsobuje nedôveru u jeho obchodných partnerov a zákazníkov. Uviedol, že následok všetkých týchto skutočností predstavuje už teraz pre žalobcu škodu, ktorá je v danom štádiu síce ťažko presne vyčísliteľná, avšak určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom tohto konania, pričom táto situácia podľa žalobcu značným spôsobom sťažuje plnenie záväzkov a povinností žalobcu, poškodzuje dobré meno žalobcu, ktoré si buduje dlhodobo a žalobca sa nemôže zúčastňovať verejných súťažných konaní. Podľa názoru žalobcu je preukázaná skutočnosť, že pre odloženie výkonu napadnutého rozhodnutia sú naplnené všetky zákonné požiadavky, teda skutočnosti, že žalobcovi hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda, nevyčísliteľná finančná škoda a mnoho iných vážnych nenapraviteľných následkov (poškodzovanie dobrého mena, schopnosť zamestnávať,...) a odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia pritom nie je v rozpore s verejným záujmom.
3. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
4. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok:
a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
5. Podľa § 186 ods. 1, 2 SSP (1) nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. (2) Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
6. Podľa § 187 ods. 3 SSP o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. Správny súd v súlade s ustanovením § 187 ods. 3 SSP výzvou zo dňa 12. júla 2022 vyzval žalovaného, aby sa písomne vyjadril k obsahu žaloby a k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 20. septembra 2022 k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že nevidí dôvod na priznanie odkladu vykonateľnosti rozhodnutí daňových orgánov vzhľadom na to, že žalobca nepredložil žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že mu hrozí závažná ujma. Rozhodnutie o odkladnom účinku predpokladá existenciu hrozby, ktorá musí byť v rámci skutkového stavu osvedčená, avšak rozhodnutie v tejto veci je v kompetencii súdu.
9. Správny súd po oboznámení sa s návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezistil zákonný dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca neosvedčil ním tvrdené skutočnosti, z ktorých by bolo zrejmé, že by mu v danom prípade okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe osvedčil svoju finančnú situáciu predložením mimoriadnej účtovnej závierky zostavenej k 30. novembru 2021. Len samotné predloženie účtovnej závierky však nemožno považovať za dostatočné pre osvedčenie hrozby následkov uvedených v § 185 písm. a) SSP. Je potrebné, aby žalobca tvrdil a aj osvedčil také okolnosti, z ktorých bude hrozba daných negatívnych následkov pre žalobcu vzhľadom na jeho finančnú situáciu zrejmá. Ak celkový majetok spoločnosti žalobcu je podľa predložených dokladov k 30. novembru 2021 vo výške 296 874,00 Eur, suma rozdielu dane v sume 4 000,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2020, ktorá je predmetom konania pred orgánmi verejnej správy, je k majetku spoločnosti žalobcu v nepomernej výške a sama o sebe neodôvodňuje nutnosť zásahu správneho súdu do právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy v podobe priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorý je mimoriadnym právnym prostriedkom na zabránenie obzvlášť nepriaznivých následkov výkonu napadnutého právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy na účastníka konania. Správny súd pripúšťa, že môže nastať situácia, keď aj pohľadávka voči správcovi dane v nepomerne malej výške vzhľadom k majetku daňovníka môže vážne narušiť jeho ekonomiku, avšak takáto okolnosť musí byť osvedčená. Žalobca v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol len všeobecné tvrdenia, že prípadná daňová exekúcia poškodzuje každodenný chod spoločnosti žalobcu, ohrozuje jeho dôveryhodnosť, spôsobuje žalobcovi bližšie neurčenú škodu, dostáva žalobcu do druhotnej platobnej neschopnosti (bez uvedenia konkrétnych dôvodov ako k tomuto následku môže dôjsť) a pod. Žalobca uviedol len to, že následok výkonu napadnutého rozhodnutia žalovaného predstavuje pre žalobcu škodu, ktorá je v danom štádiu ešte ťažko presne vyčísliteľná, ale určite mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom daného konania. Žalobca tak neuviedol a neosvedčil žiadne také okolnosti, ktoré by konkrétne vo vzťahu k predmetnému rozdielu na dani z pridanej hodnoty za obdobie jún 2020 v sume 4 000,00 Eur znamenali hrozbu závažnej ujmy, či značnej hospodárskej škody a ako by k týmto následkom malo dôjsť. Žalobcom uvedené negatívne následky v podobe poškodenia jeho denného chodu, sťaženia plnenia svojich záväzkov, poškodenia dobrého mena a pod. sú bez bližšej špecifikácie a osvedčenia konkrétnych skutkových okolností, k týmto následkom bezprostredne vedúcim, len v hypotetickej rovine.
10. Z uvedeného vyplýva, že žalobca vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe len všeobecne uviedol to, aký následok mu hrozí. Žalobca v návrhu neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že výkon napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by skutočne mohol mať za následok nenapraviteľnú ujmu na strane žalobcu. Žalobca neosvedčil, že ním uvedené negatívne následky skutočne hrozia a mali by konkrétne, nielen hypotetické dopady na podnikanie žalobcu.
11. Správny súd je oprávnený priznať správnej žalobe odkladný účinok len vtedy, ak následky uvedené v § 185 písm. a) SSP hrozia. Z toho vyplýva, že nestačí, ak žalobca len tvrdí, že takéto následky hrozia. Musí uviesť rozhodné skutočnosti, z ktorých je možné dospieť k záveru, že tvrdený následok výkonu napadnutého rozhodnutia skutočne hrozí. V predmetnej veci žalobca vo svojom návrhu neosvedčil ním tvrdené skutočnosti, z ktorých by bolo možné objektívne usúdiť, že výkon rozhodnutí žalovaného a orgánu verejnej správy prvého stupňa by mal taký dopad na ekonomiku žalobcu, ktorý by pre neho predstavoval závažnú ujmu, či značnú hospodársku, či finančnú škodu, či nenapraviteľný následok.
11. Vzhľadom na to, že žalobca neosvedčil skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že mu hrozí tvrdený následok, správny súd nezistil zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, a preto jeho návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 188 SSP zamietol.
12. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).