Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cpr/1/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou, v právnej veci navrhovateľa: OHL Pozemné stavby a.s., IČO: 43 941 664, so sídlom Bratislava - Einsteinova 23, zastúpený Mgr. Michal Zeman, advokát, so sídlom Bratislava - Medená 18, proti odporcovi: Ing. D. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. - V. tr. XX, zastúpený REKEN & PARTNERS Law Firm s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bratislava - Tichá 45, o zaplatenie 34.426,67 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu zaplatenie sumy 28.179,31 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% od 30.6.02012 do zaplatenia, všetko do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku, čo do sumy 6250,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% od 30.6.02012 do zaplatenia, súd návrh z a m i e t a. III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za odpor v sume 2065,50 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. IV. O trovách konania a trovách štátu súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa písomným návrhom zo dňa 19. 7. 2011 domáha, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 34.426,67 eur s príslušenstvom. Žalovaný dňa 10.12.2009 uskutočnil v mene žalobcu ako zamestnávateľa písomný právny úkon s predmetom "Okamžité zrušenie pracovného pomeru zamestnávateľom", ktorým okamžite skončil pracovný pomer so zamestnancom žalobcu F. O.. Potvrdil faktúru č. 2009209 zo dňa 20.11.2009. Dňa 13.11.2009 zistil, že nenahlásil scudzenie dvoch kusov vŕtacích kladív značky HILTI. Žalovaný bol v čase uskutočnenia Listu predsedom predstavenstva žalobcu, pričom bol poverený a oprávnený konať v pracovnoprávnych vzťahoch samostatne. Žalovaný v rozpore s internými predpismi dal príkaz uhradiť faktúru č. 2009209 z dňa 20.11.2009, ktorú vystavila spoločnosť SISEP-PVP s.r.o. F. O. sa žalobou zo dňa 8.2.2010 domáhal určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, ako ja náhrady mzdy vo výške 20.940,- eur brutto a náhrady trov súdneho konania. Okresný súd Bratislava V. vydal dňa 27.9.2011 rozsudok, ktorým: určil, že okamžité skočenie pracovného pomeru uskutočnené Listom je neplatné, priznal F. O. voči žalobcovi náhradu mzdy vo výške 20.940,- eur brutto (čo pre žalobcu ako zamestnávateľa znamenalo celkovo 28.180,41 Eur), priznal F. O. voči žalobcovi náhradu trov konania vo výške 3.085,19Eur, zaviazal žalobcu zaplatiť súdu súdny poplatok vo výške 1.355,90 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca uskutočnil nasledovné úhrady: dňa 20.12.2011 sumu 14.776,85 Eur F. O. ako čistú náhradu mzdy; dňa 20.12.2011 sumu 2931,60 eur do zdravotnej poisťovne ako zdravotné poistné zo súdom priznanej náhrady mzdy (odvod aj za zamestnanca, aj zamestnávateľa); dňa 20.12.2011 sumu 7.004,69 Eur do sociálnej poisťovne ako sociálnej odvody zo súdom priznanej náhrady mzdy (odvod aj za zamestnanca, aj zamestnávateľa); dňa 20.12.2011 a 8.3.2012 spolu sumu 3466,17 Eur (3.424,21 Eur + 41,96 Eur) daňovému úradu ako daň vyberaná zrážkou zo súdom priznanej náhrady mzdy; dňa 12.12.2011 sumu 3085,19 Eur ako náhradu trov právneho zastúpenia F. O. podľa uvedeného rozsudku; dňa 12.12.2011

sumu 1355,90 Eur Okresnému súdu Bratislava V ako náhradu súdneho poplatku podľa uvedeného rozsudku; dňa 7.12.2011 sumu 1809,27 Eur JUDr. V. ako odmenu za právne služby, ktoré poskytla žalobcovi v uvedenom súdnom konaní, t.j. spolu 34.429,67 Eur. Žalovaný tým, že Listom v mene žalobcu dal F. O. okamžité skončenie pracovného pomeru, spôsobil žalobcovi škodu vo výške 34.429,67 Eur. Pri prvom dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru si žalovaný mohol a mal získať informácie od priameho nadriadeného F. O. o okolnostiach týkajúcich sa "schválenia" naviac prác. Týmto nadriadeným bol P. Q., osoba zodpovedná za projekt - časť stavby, na ktorej pracoval F. O.. Ak by to bol urobil, dozvedel by sa, že F. O. konal v súlade s pokynmi priameho nadriadeného, pričom konaním F. O. ani k odsúhlaseniu faktúry nedošlo. Pri druhom dôvode žalovaný sám na pojednávaní pred Okresným súdom Bratislava V priznal, že mu P. Q. oznámil, že došlo k uvedenej strate kladív a že vec bude riešená poisťovňou. Napriek tomu nepravdivo obvinil F. O. z podvodného konania. Okresný súd Bratislava V na základe tohto návrhu dňa 30.10.2012 vydal pod č.k. -77 platobný rozkaz, ktorým návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odporca odpor s odôvodnením. Uviedol, že žalovaný v čase od 01.03.2008 do 28.06.2010 pôsobil vo funkcii predsedu predstavenstva žalobcu. Pri výkone svojej pôsobnosti ako predseda predstavenstva , na základe dôvodov mu oznámených a aj osobne overených, rozhodol o rozviazaní pracovného pomeru so zamestnancom F. O.. Žalovaný nie je právnik, pri výkone svojej pôsobnosti ako predseda predstavenstva postupoval s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti, preto aj s riešením právneho problému sa obrátil na zmluvnú právnu zástupkyňu žalobcu, ktorá listinu vypracovala. Žalovaný bol ku dňu 30.06.2010 odvolaný z funkcie predsedu predstavenstva žalobcu. Do dňa skončenia jeho pôsobenia ako štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovaný nemal vedomosť o podaní žaloby zamestnancom a po 30.06.2010 až do 30.09.2010, kedy bola uzavretá Dohoda o urovnaní medzi žalobcom a žalovaným, nebol už žalobcom informovaný o nových súdnych konaniach žalobcu. Súdny spor so zamestnancom

- počnúc písomným vyjadrením sa k žalobe, pojednávania vo veci samej, prebiehali v dobe, kedy už žalovaný v spoločnosti žalobcu nepôsobil, preto nie je dôvodné, aby žalovaný zodpovedal za "škodu a výšku škody", ktorú v rozsahu žalobcom označenom a vyčíslenom, žalovaný nespôsobil ani nezavinil. Žalobca, po analýze doručenej žaloby, sa rozhodol pokračovať v súdnom konaní, neuzavrel mimosúdnu dohodu či súdny zmier so zamestnancom, ale produkoval ďalšie dôkazy do konania, ktorého priebeh a dĺžku a následnej a výšku škody už žalovaný nemal možnosť ovplyvniť, nezodpovedal za priebeh ani výsledok tohto konania, ako aj za akékoľvek rozhodnutia žalobcu počas celej doby trvania súdneho konania. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že sa domáhajú náhrady škody od žalovaného titulom výkonu funkcie predsedu predstavenstva. Čo sa týka dohody o urovnaní, na ktorú poukazuje žalovaný, táto sa netýka predmetného nároku žalobcu, ale týka sa iba nárokov na odmenu, ktoré by si žalovaný mohol voči žalobcovi uplatniť. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie a aj s poukazom na toto ustanovenie sa nárok žalobcu nemôže vzťahovať dohoda o urovnaní, nakoľko táto bola podpísaná pred uplynutím trojročnej lehoty uvedenej v tomto ustanovení a nebol daný súhlas valného zhromaždenia na uzavretie takejto dohody. Ďalej poukazuje na stanovisko zo dňa 20.3.2013, kde je tiež uvedené, že právnik v tomto prípade JUDr. V. nemôže zodpovedať za dôvody skončenia PP, ktoré jej boli nadiktované zo strany odporcu. Nakoniec toto skončenie PP by obstálo v prípade, že by v ňom boli uvedené pravdivé skutočnosti. JUDr. V. by bola zodpovedá za neplatné skončenie PP p. O. vtedy, ak by zle vypracovala obsah i formu okamžitého skončenia a ak by dôvody, ktoré boli uvedené v liste okamžitého skončenia PP boli pravdivé. Poukazuje na to, že v tomto konaní ako aj v konaní bolo preukázané, že dôvody uvedené v okamžitom skončení sú nepravdivé. O nepravdivosti druhého výpovedného dôvodu sa navrhovateľ dozvedel až na poslednom pojednávaní v konaní a preto sa rozhodol aj nepodať odvolanie a to práve na základe výpovede odporcu p. I. ktorý vypovedal ako svedok. Tento vypovedal, že strata kladív mu bola oznámená p. Q., preto navrhovateľ až do vyhlásenia rozsudku nemohol vedieť, že bude mať voči odporcovi nárok na náhradu škody a preto aj dohodu o urovnaní, ktorú podpísal s odporcom nemohla zahŕňať nárok z tohto konania, keďže dovtedy navrhovateľ vychádzal z tvrdení odporcu ktoré považoval za pravdivé. Keď poukazuje odporca na tandem O., Q. ktorý mali spôsobiť škodu, tieto tvrdenia považujem za účelové, lebo keď hrozila škoda zo strany oboch osôb mal odporca prepustiť obe osoby a nie len O.. Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že čo sa týka náhrady škody túto spochybňuje predovšetkým jej výšku, taktiež príčinnú súvislosť a zavinenie žalovaného, nakoľko žalobcovi nič nebránilo aby F. O. naďalej zamestnával. Žalovaný sa správal ako zodpovedný štat. zástupca, ktorý zodpovedal za dohodnuté zákazky, stavbu v F., plnenie termínov, za majetok pomerne veľkého rozsahu,

na základe ktorých skutočností konal tak, ako konal, pričom skončenie pracovného pomeru dal vypracovať kvalifikovane právnej zástupkyni ktorá spoločnosť zastupovala. Súdny spor vedený v OS Bratislava V. týkajúci sa určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané F. O. je neplatné trvalo pomerne dlhú dobu. Toto konanie bolo vedené už novým vedením žalobcu a jeho PZ a ak žalobca mal za dôvodné, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané F. O. nebolo dôvodné a opodstatnené, mohol kedykoľvek v priebehu tohto konania viesť konanie iným spôsobom a kedykoľvek toto konanie ukončiť. Mal teda možnosť ovplyvniť výsledok tohto konania, nemusel sústavne produkovať ďalšie a ďalšie dôkazy na preukázanie opodstatnenosti skončenia pracovného pomeru F. O.. Hneď v začiatku mohol zanalyzovať danú a vec a ak dospel k záveru, že by toto konanie mohlo byť rozhodnuté v prospech F. O., mohol kedykoľvek navrhnúť uzavretie dohody, čiže predmetný spor sa mohol skončiť aj inak ak by bol vedený kvalifikovaným spôsobom. Suma, ktorá je predmetnom žaloby, je načítaná z viacerých položiek, ktoré odporca v žiadnom prípade nemohol ovplyvniť, nemohol ovplyvniť ani dĺžku celého konania a nič nebránilo žalobcovi, aby F. O. zamestnával naďalej. V tom čase, keď žalovaný ako generálny riaditeľ rozhodoval o skočení pracovného pomeru s F. O. vyhodnotil všetky skutočnosti tak, že tieto zakladali skončenie pracovného pomeru okamžite. Právne zdôvodnenie a kvalifikované vypracovanie tohto právneho úkonu bolo v rukách právničky žalobcu, ktorá riešila všetky pracovno právne vzťahy po právnej stránke, JUDr. V. pracovala u žalobcu ako zmluvná právnička. Čo sa týka predmetnej dohody o urovnaní, túto navrhol sám žalobca, bolo v jeho právomoci túto predložiť valnému zhromaždeniu na schválenie. Nie je možné zužovať predmet tejto dohody iba na prípadné odmeny resp. iné mzdové nároky, nakoľko z formulácie tejto dohody, ktorá je všeobecná vyplýva, že sa týka všetkých záväzkov a pohľadávok. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že v priebehu konania vedeného na OS Bratislava V. bolo preukázané, že skutkom ktoré boli kladené za vinu Holičovi došlo v súvislosti so stratou stavebných strojov a vykonal kroky smerujúce k tomu, aby strata zariadenia bola subsumovaná pod poistenie týkajúce sa inej stavby. Tvrdenie, že sa nepreukázalo schválenie úkonov, ktoré boli v rozpore s objednávkou neboli objektívne, nakoľko tieto úkony neboli predmetom zmluvy o dielach a ani O. a ani Q. neboli oprávnení odobriť úkony, ktoré neboli kontrahované. Tieto mohli byť navyše urobené iba na základe písomného dodatku k zmluve o dielo. Ďalej uviedol, že práve v dokumente kontrola dcérskej spoločnosti je na niekoľkých miestach zvýraznené, že JUDr. V. bola jednak komerčný právnik ale aj personalista, to znamená, že práve ona bola povinná odborne vypracovať okamžité skončenie pracovného pomeru tak, aby nemohlo byť napadnuté zo strany p. O., nakoľko odporca nemá právnické vzdelanie a nemôže vedieť posúdiť celkovú formu a obsah skončenia PP. Odporca na ňu delegoval túto povinnosť, pričom práve p. V. bola za to zodpovedná a mohla zvoliť prípadne inú formu skončenia pracovného pomeru. Odporca na pojednávaní uviedol, že u navrhovateľa pracoval na manažérskej pozícii od 1.3.2008 do 28.6.2010, pričom išlo o stavebnú spoločnosť, ktorá vykonávala činnosť v miliónoch eur. Nastupoval do pozície gen. riaditeľa, zakladal spoločnosť a až do 28.6.2010 pracoval na pozícii generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva. Na svojej pozícii zodpovedal za celú spoločnosť, najmä za to, aby sa zamedzilo úrazom a rôznym podvodom. Vykonával všetky zamestnávateľské práva a povinnosti, pričom jednotlivé úkony vždy vypracovávala právnička spoločnosti JUDr. V.. Nikdy by si nedovolil vypracovať dokument týkajúci sa skončenia pracovného pomeru, nakoľko nemá právnické vzdelanie ani na to potrebnú kvalifikáciu. Z tohto dôvodu všetky úkony týkajúce sa pracovno-právnych vzťahov vypracovávala na základe jeho príkazu JUDr. V.. Čo sa týka osoby F. O. k tomuto uviedol, že prijal na stavbu v F. p. Q., ktorý mu od začiatku tvrdil, že potrebuje pracovný tím. Navrhol do tohto tímu prijať ako stavbyvedúceho F. O.. Súhlasil s tým, vzhľadom na predpokladaný objem stavby v F.. Neskôr sa dozvedel, že tak Q. ako aj O. boli okamžite prepustení zo spoločnosti Skanska, nakoľko sa dopustili podvodu tým, že dopisovali výkony zamestnancov. Začal si všímať prácu F. O., veľa krát ho na stavbe nenašiel, čo pán Q. zdôvodňoval tým, že má nadčasy a zistil neskôr, že ho vlastne kryl. Všimol si veľký neporiadok na stavbe, na ktorý ho upozorňovali aj odberatelia a žiadal od O. odstránenie nedostatku a upozorňoval ho. Postupne sa stavba dostávala do časového sklzu a to až pol roka, ktorý časový sklz spôsobil O. a Q. a to svojim neodborným prístupom , tým že včas neobjednávali, nedávali podklady k objednávke. Neskôr zistil, že tento ich postup bola vlastne taktika, aby museli objednávať drahšie, dostali spoločnosť do krízovej situácie, kedy zo strany rakúskeho odberateľa hrozila sankcia až 800 tis. Eur. Keď toto videl, a následne dostal informáciu, že O. sa ide dopustiť ďalšieho podvodu v súvislosti so stratou stavebných strojov, ktoré mienil subsumovať pod inú poistnú udalosť, v záujme zabránenia vzniku ďalšej škody s ním ukončil okamžite pracovný pomer. Okamžité zrušenie pracovného pomeru dal vypracovať právničke, ktorá ho aj vypracovala a to práve z dôvodu zabránenia veľkým škodám. Čo sa týka výšky škody uplatňovanej žalobcom 9.2.2010 bola podaná žaloba zo strany F. O. voči žalobcovi, dňa 28.6.2010 bol skončený s ním pracovný pomer v spoločnosti žalobcu a 29.9.2010 mu bola zo strany žalobcu

predložená dohoda o urovnaní, ktorú vypracoval a predložil sám žalobca. Vzhľadom k tomu, že mu odopierali vyplatenie prémii v sume 73 tis. Eur, zadržiavali mu vyplatenie dvoch výplat, žiadali, aby s touto dohodou súhlasil. Predložili mu tento návrh dohody, pričom už v tom čase spoločnosť žalobcu musela vedieť o existencii sporu medzi F. O. a spoločnosťou. Celá vec, v ktorej si žalobca uplatňuje tento nárok je tendenčná, ak spoločnosti žalobcu hrozila nejaká škoda, mali mu túto existenciu resp. hrozbu oznámiť, aby mohol spolupôsobiť na tom, aby škoda nevznikla. Ak má zodpovedať za spôsobenú škodu, mal byť prizvaný do tohto konania, aby tejto škode mohol zabrániť, resp. sa k nej vyjadrovať. Právnu zástupkyňu však nezaujímalo, aké škody zo strany F. O. hrozili, nič si nevyžiadala. Spoločnosť nemá nárok na náhradu škody, ak áno, tak len do 28.6.2010, nakoľko už s vedomím existencie tohto sporu podpísali s ním dohodu o urovnaní. Spoločnosti by takáto výška škody nevznikla, ak by F. O. zamestnávala naďalej resp. s ním skončila inak pracovný pomer. Nie je možné, aby ako vtedajší gen. riaditeľ bol zodpovedný za všetky spory resp. úkony, ktoré ako gen. riaditeľ vykonal, pričom v danej veci poukazuje na skutočnosť, že personálne otázky a právne riešenie sporov mala na starosti JUDr. V.. Medzi základné povinnosti predsedu predstavenstva patrí chrániť majetok spoločnosti, vyhotovovanie účtovných závierok, avšak predovšetkým de iure správne riadiť spoločnosť. On síce odišiel zo spoločnosti 30.6.2010, avšak vtedy sa ešte len konštatovalo, že sa ešte začína spor s O., vedelo sa, že je podaná žaloba. On však už do toho nemohol zasahovať, keďže to bolo v kompetencii JUDr. V., vtedy sa už mohlo rozhodnúť o tom, že sa bude O. zamestnávať ďalej. Ďalej uviedol, že o prvom výpovednom dôvode - že boli potvrdené a odsúhlasené naviac práce zo strany O. sa dozvedel tak, že za ním prišiel p. V., ktorý pracoval tiež ako stavbyvedúci a rozprával mu, že sa schyľuje k podvodom zo strany O. a Q., že úmyselne niečo zanedbávajú, potom sa firma dostáva do časového sklzu a nahrádza sa to drahými naviac prácami. Je zrejmé, že keď už sú tieto práce vykonané, musí sa to zaplatiť. Q. a O. nemali právo nič odsúhlasovať, teda konkrétne tieto naviac práce, mali to predložiť jemu a spolu sme to mali odsúhlasiť. Svedkyňa L. I. na pojednávaní uviedla, že Ing. I. bol generálnym riaditeľom a ona mu robila asistentku. Ona v spoločnosti OHL Pozemné stavby pracovala od augusta 2009 asi do apríla až mája 2010. Poznala p. O., nakoľko jeho meno v spoločnosti rezonovalo v súvislosti s problémami na stavbe v F.. Táto stavba bola problémová tak z hľadiska dodržiavania termínov, ako aj z ďalších technických oblastí. Ing. I. sa snažil tieto problémy riešiť, tieto problémy boli dlhodobé, pretrvávajúce a boli sčasti zavinené aj p. O.. Vie o tom z toho dôvodu, že spoločnosť OHL Pozemné stavby je zariadená tak, že sú presklené steny, rokuje sa za otvorenými dvermi, a preto ako asistentka počula pri debatách na poradách riešenie problémov. Viackrát gen. riaditeľ konzultoval s JUDr. V. problém pracovnej disciplíny p. O., hovorili spolu ako by sa dal ukončiť tento pracovný pomer . O problémoch s p. O. a v súvislosti s tým aj so stavbou v F. vedela aj z pošty a tiež z mailovej komunikácie, ktorej spoločnosti dávali gen. riaditeľovi na vedomie problémy na tejto stavbe. V súvislosti s problémami na tejto stavbe v spoločnosti rezonovali mená V., O. a Q.. Ona sama bola svedkom ukončenia prac. Pomeru s p. O., kedy Ing. I. dal pokyn JUDr. V. na vypracovanie skončenia prac. Pomeru s cieľom , aby p. O. zo spoločnosti odišiel. Ing. I. sa snažil s p. O. dohodnúť, pričom mu vytýkal rôzne veci, rozprávali sa hlučne, bola to viac menej debata. Týkalo sa to problémov sťažností a nedodržania termínov, pracovných problémov v súvislosti s p. O. a stavbou. P. O. sa bránil, hľadal protiargumenty. Následne Ing. I. dal pokyn JUDr. V. v tom zmysle: citujem " prosím Ťa vypracuj takú výpoveď, aby p. O. okamžite skončil prácu". JUDr. V. iba uviedla, že ona niečo pripraví, ale žiadala o poskytnutie času. Predstavenstvo a teda p. F. a JUDr. V. vedeli o problémoch v súvislosti so stavbou v F.. Svedok Ing. P. K. uviedol, že v OHL Pozemné stavby vykonával určitý čas funkciu člena predstavenstva a s odporcom spolupracoval. Bol vo funkcii člena predstavenstva OHL Pozemné stavby, a.s. od 17.4.2009 do 31.1.2010. V tomto období bol gen. riaditeľom odporca. Meno pán O. pozná, avšak vôbec si nespomína na to, že by na zasadnutí predstavenstva sa v období pred novembrom 2009 riešil nejaký problém v súvislosti s týmto zamestnancom. Nevie nič o tom, že by p. O. bolo dané okamžité skončenie pracovného pomeru a nevie nič o súde OHL Pozemné stavby a p. O.. On nemôže hodnotiť činnosť odporcu ako vtedajšieho gen. riaditeľa, avšak toto by malo byť v zápisoch z predstavenstva spoločnosti. Pokiaľ vie, pracovnoprávne záležitosti spoločnosti boli v právomoci odporcu. Svedkyňa JUDr. I. V. uviedla, že p. Holič pracoval v spoločnosti OHL Pozemné stavby už na rozbehnutej zákazke v F.. Pozemné stavby boli na tejto stavby zhotoviteľom. Dňa 8.12.2009 prišiel za ňou odporca s tým, že odchádza do F., aby mu pripravila dohodu o ukončení prac. pomeru s O. s tým, že tohto prepustí, nakoľko ho nemá rád, čo bola obvyklá reakcia a konanie odporcu aj s inými zamestnancami, ktorých ak nechcel s nimi spolupracovať, predložil im dohodu o skončení pracovného pomeru. Ona pripravila odporcovi dohodu o skončení prac. pomeru s O. a on ju zobral. Vo štvrtok 10.12.2009 prišiel odporca s tým, že O. dohodu nepodpísal a priamo na stavbe mu odporca povedal, že na stavbe končí, ona ho upozornila, že nemôže takto vyhodiť zamestnanca, pre takéto skončenie prac. Pomeru musia byť dôvody, musí byť dané písomne a musí byť dodržaná lehota. Sám odporca jej

povedal, že dôvod na skončenie prac. pomeru s O. nájde. Pán O. prestal chodiť do práce a odporca jej predložil dôvody skončenia prac. Pomeru, ktorými mali byť krádež vŕtačiek a podpísanie naviac práce od subdodávateľa. Odporca trval, že tieto dva dôvody sú dôvodmi na okamžité skončenie prac. pomeru. Toto sa spísalo a 17.12.2009 sa doručovalo p. O., ktorý prevzal zásielky dňa 21.12.2009. Vie o tom, že sa následne p. O. dostavil do sídla spoločnosti s tým, že trvá na tom, aby ho spoločnosť naďalej zamestnávala, avšak o tomto jednal už iba s odporcom. Ona výslovne upozorňovala odporcu, že v prípade súdneho sporu bude tento spor náročný na dokazovanie a sama navrhla odporcovi, aby O. preložil na východ, nakoľko on každý deň dochádzal do F. z V. a preloženie na východ by mu zrejme nevyhovovalo a sám by pracovný pomer skončil. Nevedela posúdiť tieto dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, predkladal jej ich priamo odporca. Čo sa týka následne podanej žaloby O., tak odporca mal takú vlastnosť, že ak sa zaťal trval na probléme, neupustil, a preto trval na tom, že sa bude s O. súdiť, napriek tomu, že tam bola snaha o dohodu. Pre navrhovateľa pracovala na mandátnu zmluvu, na základe ktorej spracovávala všetky dokumenty týkajúce sa obchodnej spoločnosti, od stanov spoločnosti, obchodných zmlúv, spracovávala aj pracovno právne veci. Zabezpečovala pri prijímaní zamestnancov, aby mali lekárske prehliadky, školenia BOZP, iba v tomto smere zabezpečovala personálnu agendu. Zabezpečovala cerfitikáciu spoločnosti. Spoločnosť má vedenú škodovú komisiu, kde ju prizývajú z hľadiska právneho pri uplatňovaní náhrady škody. Ďalej uviedla, že generálny riaditeľ mal právomoc prijímať a prepúšťať zamestnancov s tým, že ak prepúšťal priamo podriadených mal informovať o tom predstavenstvo. Svedok F. O. uviedol, že pracoval u navrhovateľa iba pol roka v roku 2009 ako stavbyvedúci, a mal na starosti stavbu paroplynový cyklus v F.. Čo sa týka okamžitého skončenia prac.pomeru , bol v F., kde za ním prišiel p. Q., jeho nadriadený a dal mu do rúk dohodu o skončení prac.pomeru. On hneď na druhý deň išiel do B. za generálnym riaditeľom oznámiť mu, že s touto dohodu nesúhlasí. Následne ochorel a počas doby PN mu prišlo okamžité skončenie PP. Na firme mu p. V. iba oznámila, že je odhlásený zo sociálnej poisťovne aj zdravotnej. Dôvod ukončenia prac.pomeru boli uvedené až v liste o okamžitom skončení PP. Pýtal sa odporcu, že prečo mu dáva dohodu, tam neboli uvedené žiadne dôvody a potom mu povedal, že ak chce s ním skončiť pracovný pomer, nech mu dá riadnu výpoveď s dvojmesačným odstupným, on na to povedal, že sa nedá vydierať a postúpi to právnikovi. Nikto mu nikdy nevytýkal žiadne porušenia pracovných povinností. Jeho priamy nadriadený bol p. Q. a potom generálny riaditeľ. Pán V. bol stavbyvedúci na inej stavbe, niektoré veci spolu riešili, tiež s ním nemal nikdy konflikt. V F. bol určitý časový sklz, avšak z dôvodu technológie a zmien pracovného postupu a zmien výberu materiálu. Nimi realizované práce išli tak ako mali. Čo sa týka výpovedných dôvodov napr. strata kladív, o všetkom vedel jeho nadriadený Q.. Čo sa týka potvrdenia faktúry, jeho povinnosťou bolo všetky vykonané práce skontrolovať a odsúhlasiť a tiež podpísať. Asi 10 mesiacov po skončení pracovného pomeru u navrhovateľa, kým prebiehal ešte súdny spor si ho zavolal nový generálny riaditeľ, ktorý uznal určité pochybenia a chcel sa s ním mimosúdne vyrovnať. Navrhoval mu doplatenie decembra 2009 a ďalšie dva mesiace odstupného, s čím on nesúhlasil, lebo žiadal zaplatenie 10 mesiacov. Predtým ako nastúpil u navrhovateľa, pracoval v Skanske na stavbe v Petržalke. V spoločnosti Sanlit urobili štyri bytové jednotky, ďalší investor pozastavil a potom im šéf Sanlitu oznámil, že ak majú inú robotu, je lepšie ak uprednostnia túto, preto potom dal výpoveď dohodou, aj keď ho ku koncu prehovárali, aby zostal. V týchto firmách mu neboli vytýkané žiadne pochybenia, naopak chceli, aby ich skupina pokračovala ďalej, avšak mali už dohodnutú inú prácu. Svedok P. Q. na pojednávaní uviedol, že pracoval u navrhovateľa v čase keď tam pracoval aj F. O. na pozícii výrobného riaditeľa. Skončil tam v novembri 2011. Po ozrejmení dvoch výpovedných dôvodov F. O. svedok k týmto uviedol, že O. mal odsúhlasovať súpisy prác, potom ako to bolo parafované jeho osobou, následne faktúra po odsúhlasení prác mohla byť vyplatená až vtedy, keď tam bol jeho podpis alebo podpis riaditeľa I.. Čo sa týka druhého dôvodu krádeže vŕtacích kladív tieto patrili vlastne zhotoviteľovi a tento si škodu aj uplatnil a bola mu riadne uhradená. Je pravdou, že O. riadne ohlásil stratu týchto vŕtacích kladív a on to potom nahlásil generálnemu riaditeľovi. Na tej stavbe sa stratilo podstatne viac vecí, zdá sa mu, že konkrétne toto kladivo im bolo len zapožičané firmou Stan - Mar. Jemu bolo iba zo strany p. I. oznámené, že O. musí skončiť s okamžitou výpoveďou a tak pracovníčky na personálnom robili kontroly a preverovali všetky listy, ktoré podpisoval O.. Ďalej svedok uviedol, že nevie o žiadnych pracovných pochybeniach zo strany p. O.. Naopak dlho s ním spolupracoval, vie, že je zodpovedný. Ak by mal v práci nejaké pochybnosti, konzultoval by to s ním. Na otázku, keď svedok uvádza vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 9.12.2014, že za vzniknutú škodu by mala zodpovedať p. F. F. prečo ona, uviedol, že je to jeho uhol pohľadu. Keď mal ísť vypovedať prvý krát v spore o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, zavolala si ho a povedala mu, že si má rozmyslieť ako bude vypovedať na súde, lebo ak to spoločnosť prehrá, škodová komisia mu to môže zosobniť, nakoľko bola medzi p.

I. a OHL džentlmenská dohoda, na základe ktorej bolo spísané čo bolo p. I. vytknuté, a preto už táto prípadná škoda voči O. nemôže byť uplatnená voči Ing. I.. Ona bola v tom čase pomocným právnikom, potom sa stala finančnou riaditeľkou. V podstate p. I. poškodil O. tým, že mu dal túto výpoveď, bol tam nejaký impulz na to, vie, že to patrilo k dôvodom, ktoré ho stáli miesto generálneho riaditeľa. Po nahliadnutí na krycí list ( čl. 30 ) svedok uviedol, že jeho podpis by bol naľavo v kolónke schvaľuje , ale si pamätal, že táto faktúra schválená nebola, on ju videl len s preškrtnutím podpisom odporcu, nevedel, že bola následne schválená zo strany odporcu. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, oboznámením sa s návrhom, výpis z OR, okamžité zrušenie pracovného pomeru zamestnávateľom zo dňa 10.12.2009 adresované p. O. čl. 16, pravidlá riadenia stavebných zákaziek a spol. OHL Pozemné stavby čl. 17-29, krytí list došlej faktúry č. 1319 na čl. 30, faktúra na čl. 31, rekapitulácia fakturácie čl. 32-33, stanovisko F. O. k okamžitému zrušeniu prac. pomeru zo dňa 23.12.2009 na čl. 34, návrh F. O. - žaloba čl. 35-39, fotokópia zápisnice z výpoveďou svedka P. Q. čl. 40-42, doplnenie svedeckej výpovede p. Q. čl. 43, zápisnica o výpovedi D. I. na čl. 44-46, rozsudok OS Bratislava V. -103 zo dňa 27.9.2011 čl. 47-51, opravné uznesenie -52, faktúra 14/X/11 na sumu 1809,27 eur čl. 53, výpis z účtu navrhovateľa na čl. 55-56, výzva na náhradu škody zo dňa 4.6.2012 čl. 58-59, platobný rozkaz zo dňa 30.10.2012 čl. 77, odpor na čl. 78-80, dohoda o urovnaní zo dňa 29.9.2010 na čl. 81, manažérska zmluva zo dňa 1.3.2008 na čl. 105-108, pracovná zmluva zo dňa 1.3.2008 na čl. 109-111, dohoda o zmluvnej mzdy , dohoda o vyplatení prémií na rok 2008 čl. 112-113, vyj. žalobcu zo dňa 20.3.2013 na čl. 115-119, zápis č. 1a/2008 z riadneho zasadnutia dozornej rady navrhovateľa na čl. 123-124, zápis č. 2/2008 čl. 125-126, listina z dokumenty kontrola dcérskej spoločnosti OHL Pozemné stavby za rok 2009 a 2010 na čl. 174-175, organizačná štruktúra navrhovateľa čl. 176-177, zoznam zamestnancov s rozpisom ich funkcií na čl. 189, organizačná štruktúra navrhovateľa čl. 190-191, dokument kontrola dcérinej spoločnosti OHL Pozemné stavby zo dňa 5.6.2010 na čl. 268-424, vyjadrenie P. Q. zo dňa 9.12.2014, vyjadrenie PZO zo dňa 15.12.2014 čl. 429-436, rozsudok NS SR , pripojený spis OS Bratislava V. . a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp.zn. vyplýva: Dňa 9.2.2010 podal F. O. žalobu o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia prac.pomeru a o náhradu mzdy proti žalovanému OHL Pozemné stavby, a.s. V návrhu ako aj v celom konaní poukazoval na to, že dôvody uvedené v okamžitom zrušení prac.pomeru nie sú pravdivé. Týmito dôvodmi bolo: 1. Potvrdil a podpísal súpis naviac práce zo dňa 10.11.2009 pre firmu SISEP - PVP s.r.o. ktorý bol prílohou faktúry v celkovej výške 1282,65 Eur bez DPH, ktoré práce neboli zo strany firmy OHL Pozemné stavby a.s. Bratislava objednané a odsúhlasené oprávnenými osobami. 2. Dňa 13.11.2009 zamestnávateľ zistil, že som nenahlásil stratu dvoch kusov vŕtačiek značky HILTI na stavenisku v F., pričom stratu pracovných prostriedkov so nenahlásil do dnešného dňa zamestnávateľovi a túto stratu som mal chcieť bez vedomia zamestnávateľa likvidovať v poistnej udalosti za zákazke v C., prostredníctvom tretej osoby. Súdu bolo doručené 1.vyjadrenie odporcu k žalobe dňa 24.3.2010, pričom právnou zástupkyňou odporcu , ktorý bol zastúpený Ing. D. I. ( predseda predstavenstva) a Mgr. F. F. ( členka predstavenstva) bola JUDr. I. V.. Prvé pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo až dňa 26.5.2011, kde bol vypočutý navrhovateľ F. O.. Tento okrem iného uviedol, že neobjednával žiadne práce naviac, tieto boli objednávané zamestnávateľom - OHL Pozemné stavby a.s. a tieto práce naviac neboli ocenené osobitne, ale vykonali sa v rámci finančného objemu určeného na stavbu. Bol poverený Ing. Q. kontrolovať, či sa tieto práce naviac reálne vykonali. Tvrdí, že práce naviac boli vykonané a podpísal súpis vykonaných prác. Nepodpísal žiadnu faktúru vystavenú dodávateľom SISEP - PVP s.r.o.. Problém bol v tom, že SISEP - PVP s.r.o. vystavil faktúru s označením "práce naviac" hoci spadali do určeného objemu, preto OHL Pozemné stavby a.s., takúto faktúru nechcel preplatiť. Následne dodávateľ opravil faktúru s tým, že fakturuje práce dodané v rámci projektu a pôvodného fin. objemu. Čo sa týka druhého dôvodu, že pri námatkovej kontrole v sklade v F. , že chýbajú dve vŕtačky zn. HILTI, túto skutočnosť som okamžite oznámil svoju nadriadenému Ing. Q.. Uvedené dve HILTI vŕtačky mohli byť ukradnuté na stavbe v C., preto som požiadal subdodávateľa, aby krádež HILTI riešila ako poistnú udalosť za predpokladu, že k strate HILTI došlo tam. Ja som sa o vec viac nestaral, svoju povinnosť som splnil tým, že som stratu nahlásil svojmu priamemu nadriadenému Ing. Q.. Na pojednávaní dňa 16.6.2011 bol vypočutý ako svedok P. Q., ktorý uviedol, že pokiaľ ide o dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pod bodom 1, že poveril navrhovateľa, aby odsúhlasil či tieto práce boli skutočne vykonané, navrhovateľ splnil tento pokyn a oznámil, že práce boli vykonané. Následne rokoval zo spoločnosťou SISEP, kde sme dospeli k záveru, že boli síce vykonané aj práce naviac, ale na druhej strane boli vykonané práce, ktoré boli zahrnuté v rozpočte, preto sme sa dohodli, že práce naviac nebudú účtované osobitne a následne faktúra za "práce naviac" nebola spoločnosti

SISEP - PVP s.r.o. zaplatená. K druhému dôvodu - strate HILTI uvádzam, že na stavbe v C. došlo ku krádeži a v rámci tejto udalosti sme uplatňovali náhradu škody aj za odcudzené 2 ks HILTI. Navrhovateľ mi riadne stratu HILTI ohlásil. Na pojednávaní dňa 27.9.2011 bol vypočutý ako svedok Ing. D. I., ktorý uviedol, že dostal informácie od vedúcich pracovníkov stavby, nadriadených navrhovateľa P. Q. a I. V. o porušení pracovných povinností zo strana navrhovateľa jednak čo sa týka objednávania práce naviac a jej fakturácie a tiež o stretaných nástrojoch a okolnostiach. Tieto informácie som si čiastočne overil, čiastočne som mal vlastné poznatky o pracovnej disciplíne navrhovateľa a rozhodol som sa skončiť pracovný pomer z uvedených dôvodov okamžite. Dal som podklady na spracovanie návrhu na skončenie pracovného pomeru. Pamätám si, že p. Szabo ma informoval si 14 dní po tom, ako sa kladivá stratili o tejto udalosti a tiež o tom, že vec bude nahlásená poisťovni. Rozsudkom č.k. -103 zo dňa 27.9.2011, právoplatný dňa 28.11.2011 v spojení s opravným uznesením zo dňa 14.11.2011 súd rozhodol, že : Súd určuje, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 10.12.2009 je neplatné. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 20.940,- Eur brutto, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 3085,19 EUR k rukám advokáta JUDr. Tibora Sanáka, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporca je povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 1355,90 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení okrem iného uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané závažné porušenie pracovnej disciplíny navrhovateľom vymedzené v . Svedok Ing. P. Q., ktorý bol priamym nadriadeným navrhovateľa vyhlásil, že navrhovateľa on poveril odsúhlasením súpisu prác tvoriacich prílohu faktúry s reálnym vykonaním týchto prác. Potvrdením a podpísaním tohto súpisu navrhovateľ splnil pokyn nadriadeného v rámci výkonu svojich pracovných povinností. Potvrdil, že tieto práce boli spoločnosťou objednané, aj keď nemali byť vyúčtované ako práce naviac nad dohodnutú cenu diela a vysvetlil tiež okolnosti preplatenia faktúry na pokyn generálneho riaditeľa. Rovnako svedok vyhlásil, že akonáhle bola zistená strata dvoch HILTI, navrhovateľ mu okamžite ako priamemu nadriadenému túto stratu ohlásil a keď sa zistilo, že nástroje boli zapožičané na stavbu v C., s jeho vedomím navrhovateľ riešil vec ďalej v súvislosti s krádežou na tejto stavbe. Odporca v konaní nepreukázal, že navrhovateľ konal na rámec svojich pracovných povinností, alebo že by zatajil krádež HILTI, teda že skutkového vymedzené dôvody v okamžitom skončení pracovného pomeru sú závažným porušením pracovnej disciplíny, ktoré by mohlo mať za následok okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle / a preto súd vylovil, že okamžité skončenie pracovného pomeru listom zo dňa 10.12.2009 je neplatné. Odporca ako zamestnanec uzatvoril dňa 1.3.2008 manažerskú zmluvu s navrhovateľom ( zastúpený odporcom ako predsedom predstavenstva a Ing. V. ako členom predstavenstva), ktorú uzavreli v súvislosti s pracovnou zmluvou zo dňa 1.3.2008, podľa ktorej odporca vykonáva funkciu generálneho riaditeľa. Podľa dokumentu kontrola dcérskej spoločnosti za rok 2009 - ? 2010 ako aj schémy organizačnej štruktúry bola JUDr. I. V. bola komerčným právnikom a personalistom spoločnosti navrhovateľa. Navrhovateľ zastúpený odporcom Ing. D. I. ako generálnym riaditeľom dal písomne okamžité zrušenie pracovného pomeru zamestnávateľom zo dňa 10.12.2009, v ktorom uviedol, že v súlade s ust. s ním okamžite ruší pracovný pomer, pretože závažne porušil pracovnú disciplínu, pričom uviedol dva dôvody ( popísané vyššie). F. O. navrhovateľovi zaslal stanovisko k okamžitému zrušeniu prac.pomeru zo dňa 23.12.2009 kde uviedol, že považuje okamžité zrušenie prac.pomeru za neplatné a trvá na tom, aby ho ďalej zamestnávali. Na krycom liste došlej faktúry č. 200909 dodávateľa Sisep na sumu 1523,35 eur je v časti schválil preškrtnutý podpis odporcu a a pod ním pri sume faktúry je opäť podpis odporcu. Tiež bola vystavená faktúra dodávateľom SISEP- PVP , s.r.o. č. 2009209 na uvedenú sumu so splatnosťou 4.12.2009. ku faktúre bola priložená aj rekapitulácia prác naviac, ktorých sa táto faktúra týkala. Navrhovateľ predložil výpisu z jeho účtu, z ktorých vyplýva, že v zmysle rozsudku č.k. -103 zo dňa 27.9.2011 vyplatil dňa 20.12.2011 sumu 14776,85 eur F. O. ako náhradu mzdy sumu 7004,69 eur zaplatil do Sociálnej poisťovne ( odvody z priznanej mzdy O.) sumu 3466,17 eur daňovému úradu ( daň zo mzdy), sumu 2931,60 eur do zdravotnej poisťovne, ďalej dňa 12.12.2011 vyplatil sumu 3085,19 eur právnemu zástupcovi F. O. a sumu 1355,90 eur ako súdny poplatok na účet súdu. Podľa faktúry JUDr. I. V. mal jej ako právnej zástupkyni navrhovateľa v danom konaní zaplatiť sumu 1809,27 eur titulom trov pr.zastúpenia.

Navrhovateľ listom zo dňa 4.6.2012 vyzval odporcu na náhradu škody, kde ho žiadal o zaplatenie sumy 34430,77 eur, nakoľko v liste - okamžité skončenie prac.pomeru boli uvedené nepravdivé dôvody a odporca konal vedome protiprávne. Poukazoval na § 243a Obch.zákonníka. Dňa 29.9.2010 bola podpísaná Dohoda o urovnaní medzi navrhovateľom ( zastúpený Ing. V. a Mgr. F.) a odporcom, kde bolo uvedené, že v súlade s manažérskou zmluvou a konkurečnou doložkou bude odporcovi vyplatených 2 x 11776,68 eur zvýšená o sumu zvýšená o sumu záväzku OHL voči odporcovi celkom 124,45 eur, celkovo mu vyplatí sumu 23677,81 eur. Zároveň touto dohodou dochádza k vysporiadaniu vzájomných záväzkov a pohľadávka strany sa dohodli, že neexistujú akékoľvek ďalšie neuplatnené nároky, o ktorých by v čase podpisu vedeli ( napr. nárok na odmeny, bonusy a pod.). Podľa , členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti. Podľa ods. 6, členovia predstavenstva, ktorí porušili svoje povinnosti pri výkone svojej pôsobnosti, sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť škodu, ktorú tým spoločnosti spôsobili. Najmä sú povinní nahradiť škodu, ktorá spoločnosti vznikne tým, že a) poskytne plnenie akcionárom v rozpore s týmto zákonom, b) nadobudne majetok v rozpore s ustanovením , c) poskytne plnenie v rozpore s ustanovením , d) upíše, nadobudne alebo vezme do zálohu vlastné akcie alebo akcie inej spoločnosti v rozpore s týmto zákonom, e) vydá akcie v rozpore s týmto zákonom, f) nezverejní výročnú správu a konsolidovanú výročnú správu. Podľa ods. 7, člen predstavenstva nezodpovedá za škodu, ak preukáže, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. Členovia predstavenstva nezodpovedajú za škodu spôsobenú spoločnosti konaním, ktorým vykonávali uznesenie valného zhromaždenia; to neplatí, ak je uznesenie valného zhromaždenia v rozpore s právnymi predpismi alebo stanovami spoločnosti alebo ak ide o povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Členov predstavenstva nezbavuje zodpovednosti, ak ich konanie schválila dozorná rada. Podľa ods. 8, dohody medzi spoločnosťou a členom predstavenstva vylučujúce alebo obmedzujúce zodpovednosť člena predstavenstva sú zakázané; stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť zodpovednosť člena predstavenstva. Spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči členom predstavenstva alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, a to len ak s tým vysloví súhlas valné zhromaždenie a ak proti takémuto rozhodnutiu na valnom zhromaždení nevznesie do zápisnice protest menšina akcionárov s akciami, ktorých menovitá hodnota dosahuje najmenej 5% základného imania. Z právnej úpravy vzťahov medzi členom orgánu spoločnosti a obchodnou spoločnosťou ako obchodnoprávneho vzťahu jednoznačne vyplýva aj zodpovednostný režim členov orgánov obchodných spoločností. Zmluvná zodpovednosť za škodu a aj mimozmluvná zodpovednosť za škodu spôsobená obchodnej spoločnosti členom predstavenstva porušením povinnosti sa bude spravovať všeobecnou právnou úpravou zodpovednosti za škodu v , pokiaľ osobitná právna úprava odsekov 6 až 8 neustanovuje inak. Právna úprava odsekov 6 až 8 je kogentná. Člen predstavenstva akciovej spoločnosti je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou. Porušenie tejto povinnosti je predpokladom vzniku zodpovednosti člena predstavenstva za škodu. Ak jednotlivý člen predstavenstva preukáže, že pri výkone svojej pôsobnosti postupoval s odbornou starostlivosťou, zodpovednostný vzťah vôbec nevznikne. Člen predstavenstva nebude schopný preukázať, že konal s odbornou starostlivosťou, ak porušil právny predpis alebo stanovy spoločnosti. Je možnosť jednotlivého člena spoločnosti predstavenstva zbaviť sa zodpovednosti za škodu preukázaním, že svoju pôsobnosť vykonával v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti. V týmto ustanovením je súčasne precizovaná aj u práv a povinností člena predstavenstva vykonávať svoju pôsobnosť v záujme spoločnosti. Člen predstavenstva musí pri prijímaní svojich rozhodnutí brať do úvahy všetky dostupné informácie, zhodnotiť ich s odbornou starostlivosťou a na základe tohto rozhodnúť v presvedčení, že dané rozhodnutie je v najlepšom záujme spoločnosti. Právna úprava odseku 5 kladie veľký dôraz na

povinnosť členov predstavenstva konať v záujme spoločnosti, ktoré je vyjadrená aj príkazom aj zákazom neuprednostňovať vlastné záujmy alebo záujmy iných osôb pred záujmami spoločnosti. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že odporca pracoval v spoločnosti navrhovateľa od 1.3.2008 do 28.6.2010 vo funkcii generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva. Sám odporca uviedol, že na svojej pozícii zodpovedal za celú spoločnosť, vykonával aj všetky zamestnávateľské práva a povinnosti. V tom čase uskutočňovali aj stavbu v F. a u odporcu v roku 2009 pracoval ako stavbyvedúci v F. F. O., ktorého priamym nadriadeným bol P. Q.. Dňa 10.12.2009 bolo zo strany navrhovateľa dané F. O. okamžité zrušenie pracovného pomeru. F. O. napadol okamžité skončenie pracovného pomeru na Okresnom súde Bratislava V., kde bolo rozsudkom č.k. zo dňa 27.9.2011 určené, že okamžité zrušenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi listom odporcu zo dňa 10.12.2009 je neplatné a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 20.940,- Eur brutto, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V konaní bolo vykonané dokazovanie zamerané na preukazovanie, či dôvody uvedené v okamžitom skončení prac.pomeru boli dané. Z odôvodnenia predmetného rozsudku jednoznačne vyplynulo, že opdporca v konaní nepreukázal, že navrhovateľ konal na rámec svojich pracovných povinností, alebo že by zatajil krádež HILTI, teda že skutkového vymedzené dôvody v okamžitom skončení pracovného pomeru sú závažným porušením pracovnej disciplíny, ktoré by mohlo mať za následok okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle / . Navrhovateľ v tomto konaní celý čas poukazoval na to, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu vo výške 34.430,77 eur preto, že ako predseda predstavenstva sám rozhodol o skončení pracovného pomeru s F. O. a na základe ním uvedených nepravdivých dôvodov v okamžitom skončení pr.pomeru porušil ust. ., keď nepostupoval s odbornou starostlivosťou. V konaní mal súd za preukázané, že práve odporca sa rozhodol skončiť PP s O., pričom z výpovede svedkyne JUDr. V. vyplynulo, že práve odporca po tom ako O. neprijal dohodu o skončení PP, jej oznámil, že O. musí skončiť okamžite a povedal jej dôvody skončenia PP. Podobne sa vyjadril aj svedok Q., ktorému odporca oznámil, že O. musí skončiť s okamžitou výpoveďou, pričom dôvody mu neuviedol a následne sa začali robiť kontroly v dokladoch, ktoré podpisoval O.. Je zrejmé, že JUDr. V., ktorá pôsobila ako právnička v spoločnosti navrhovateľa, sama zo svojej pracovnej pozície nemohla mať vedomosť o dôvodoch skončenia PP s O., a že tieto jej musel niekto oznámiť. Bolo preukázané, že touto osobou bol odporca, preto práve on nesie zodpovednosť za pravdivosť týchto dôvodov. Nie je možné túto zodpovednosť prenášať na právničku navrhovateľa P.. V., ktorá zodpovedala len za formu vyhotovenia skončenia PP a nie za obsah, t.j. pravdivosť dôvodov, ktoré určil odporca. Súd mal z dokazovania za preukázané, že tieto dôvody sú nepravdivé tak, ako to vyplynulo aj z konania a uvedené závery potvrdil aj v tomto konaní svedok Q. vo svojej výpovedi, keď zhodne uviedol, že F. O. mal odsúhlasovať súpisy prác, následne faktúra po odsúhlasení prác mohla byť vyplatená až vtedy, keď tam bol jeho podpis alebo podpis riaditeľa I.. Čo sa týka druhého dôvodu krádeže vŕtacích kladív tieto patrili vlastne zhotoviteľovi a tento si škodu aj uplatnil a bola mu riadne uhradená. Je pravdou, že O. riadne ohlásil stratu týchto vŕtacích kladív a on to potom nahlásil generálnemu riaditeľovi. Z uvedeného je teda zrejmé, že F. O. si riadne plnil pokyny nadriadených, keď v prvom prípade podľa pokynu skontroloval, či sú tieto práce naviac vykonané s tým, že uvedené konzultoval s ďalším nadriadeným. Nemal oprávnenie na odsúhlasenie faktúry. Je evidentné, že faktúra nadriadeným P. Q. odsúhlasená nebola, čo preukazuje krycí list k faktúre, kde je pôvodne podpis odporcu prečiarknutý a následne je krycí list opäť odporcom podpísaný. Aj druhý výpovedný dôvod bol jednoznačne vyvrátený nielen svedkom Q., ale aj samotným odporcom, ktorý v konaní potvrdil vo svojej výpovedi, že mu bola zo strany Q. oznámená strata kladív asi 14 dní po tejto udalosti. Odporca v konaní neustále menil svoje výpovede, pričom svoju obranu najskôr staval na tom, že tieto výpovedné dôvody boli pravdivé, potom na tom, že zodpovednosť za vypracovanie okamžitého skončenia PP nesie JUDr. V., ktorá bola aj personalistkou. Skutočnosť, či vykonávala nejaké personálne záležitosti však nijako nemení nič na tom, že preukázateľne nebolo v jej náplni práce kontrolovať zamestnancov na stavbe. Nakoniec odporca s poukazom na výpoveď svedka Q. v závere konania preniesol zodpovednosť aj na F. F., ktorá mala byť v tom čase pomocnou právničkou, a ktorá mala vypracovať okamžité skončenie PP spolu s JUDr. V.. Túto obranu súd považoval za účelovú, keďže nikdy predtým sa v konaní odporca nezmienil o zodpovednosti F.. Tiež poukazoval na podpísanú Dohodu o urovnaní, v ktorej mali byť zahrnuté prípadné nároky navrhovateľa za škodu spôsobenú v konaní s F. O.. V tomto súd poukazuje na ustanovenie Obch.z., podľa ktorého spoločnosť sa môže vzdať nárokov na náhradu škody voči členom predstavenstva alebo uzatvoriť s nimi dohodu o urovnaní najskôr po troch rokoch od ich vzniku, to znamená, že ak sa dopustil odporca konania, z ktorého si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody dňom podpísania okamžitého skončenia PP dňa 10.12.2009, tak najskôr by takáto dohoda mohla byť podpísaná dňa 11.12.2012. Navyše z dohody vyplýva, že sa týka

finančných nárokov odporcu z manažérskej zmluvy a že neexistujú ďalšie nároky z odmien bonusov a pod. Tiež vzhľadom na dátum podpísania dohody o urovnaní dňa 29.9.2009 je zrejmé, že navrhovateľ ešte nemohol vedieť ako predmetné súdne konanie s F. O. skončí, keďže prvé pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo až dňa 26.5.2011. Navyše, ak by bol naozaj odporca presvedčený, že nároky zo sporu s O. sú obsiahnuté v dohode o urovnaní, navrhol by vypočuť F. F. za účelom preukázania jeho tvrdenia. Nakoniec sa odporca bránil aj tým, že nemohol pracovný spor ovplyvniť, keďže pracoval v spoločnosti odporcu len do 28.6.2010. Aj túto obranu súd považoval za účelovú a neopodstatnenú, nakoľko v čase podania žaloby odporca bol stále generálnym riaditeľom a Okresnému súdu v Bratislave V bolo 1.vyjadrenie odporcu OHL Pozemné stavby a.s. k žalobe zaslané dňa 24.3.2010, pričom právna zástupkyňa bola JUDr. I. V. a táto bola splnomocnená spoločnosťou OHL Pozemné stavby a.s. v tom čase zastúpenou Ing. D. I. ( predseda predstavenstva) a Mgr. F. F. ( členka predstavenstva). Je teda zrejmé, že odporca hneď na začiatku mohol ovplyvniť súdny spor a dohodnúť sa s F. O. na zmieri, prípadne mu umožniť ďalej pracovať. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že odporca nepreukázal, že postupoval pri výkone svojej pôsobnosti s odbornou starostlivosťou a v dobrej viere, že koná v záujme spoločnosti v zmysle § 194 ods. 7 Obch.z., čím by sa zbavil zodpovednosti za škodu. V konaní mal súd za jednoznačne preukázané, že to bol práve odporca, ktorý rozhodol o dôvodoch skončenia PP. Jeho tvrdenia o tom, že O. by svojím konaním v spoločnosti navrhovateľa mohol spôsobiť škodu, keď spoločnosti hrozili penále za oneskorenie iba nasvedčuje tomu, že dôvody skončenia PP boli zo strany odporcu vyfabulované za účelom " zbavenia sa" O. vo firme. Aj z výpovede svedkyne I. vyplynulo, že odporca O. vytýkal rôzne veci, týkalo sa to problémov z nedodržania termínov, pracovných problémov v súvislosti s p. O. a stavbou. To, či F. O. naozaj nevykonával svoju prácu zodpovedne a riadne v konaní nijako preukázané nebolo, práve naopak z výpovede svedka Q. vyplýva, že to bol zodpovedný pracovník a všetky potrebné záležitosti konzultoval s ním ako nadriadeným. Podstatnou skutočnosťou je však to, že nezodpovedným a neodborným konaním odporcu bola navrhovateľovi spôsobená škoda, keď je súčasne preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a vznikom škody. Odporca nepreukázal, že by pri svojom rozhodovaní o skončení pracovného pomeru postupoval v súlade s § 194 ods. 5, podľa ktorého má povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, v tomto prípade dôvodov okamžitého skončenia prac.pomeru. Súd s poukazom na ust. § 194 ods. 6 Obch.z. zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 28.179,31 eur, ktorá suma pozostáva zo sumy 14.776,85 eur vyplatená F. O. ako náhradu mzdy, sumy 7.004,69 eur vyplatená ako sociálne odvody do Sociálnej poisťovne z priznanej mzdy O., sumy 3.466,17 eur vyplatenej daňovému úradu ako vyrubená daň zo mzdy a sumy 2931,60 eur, ktorá bola vyplatená ako zdravotné poistné z náhrady mzdy do zdravotnej poisťovne. Vo zvyšku, čo do sumy 6250,36 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% od 30.6.02012 do zaplatenia, súd návrh zamietol, pričom ide o náhradu trov právneho zastúpenia F. O. v sume 3085,19 eur, súdny poplatok vo výške 1355,90 eur a trovy právneho zastúpenia JUDr. V. vo výške 1809,27 eur. nakoľko podľa názoru súdu ide o položky, za ktoré nezodpovedá odporca, nemožno mu pripísať zodpovednosť za škodu v tejto časti nároku. Súdne konanie na OS Bratislava V. sa začalo žalobou podanou dňa 9.2.2010, pričom 1. pojednávanie vo veci samej sa uskutočnilo až 26.5.2011 a celé konanie sa skončilo rozsudkom zo dňa 27.9.2011. Odporca pracoval u navrhovateľa do 28.6.2010, to znamená, že mohol ovplyvniť tento súdny spor ako už bolo konštatované vyššie napr. mimosúdnou dohodou s F. O.. Následne po tomto dátume však rovnako mohol postupovať aj samotný navrhovateľ a vyhnúť sa tak trovám súdneho konania hneď na začiatku sporu. Bolo na vôli navrhovateľa, že sa v konaní nechal zastupovať advokátom, pričom odporca nemohol ovplyvniť výšku trov právneho zastúpenia advokátov jednotlivých strán, nakoľko nemôže niesť zodpovednosť za dĺžku súdneho konania, keď následne sa sám navrhovateľ mohol rozhodnúť, či sa bude s O. ďalej sporiť alebo sa s ním mimosúdne dohodne či uzavrie zmier a v tom prípade by trovy právneho zastúpenia boli podstatne nižšie. Uvedené potvrdil aj svedok O., ktorý uviedol, že "asi 10 mesiacov po skončení pracovného pomeru u navrhovateľa , kým prebiehal ešte súdny spor, si ho zavolal nový generálny riaditeľ, ktorý uznal určité pochybenia a chcel sa s ním mimosúdne vyrovnať. Navrhoval mu doplatenie decembra 2009 a ďalšie dva mesiace odstupného, s čím on nesúhlasil, lebo žiadal zaplatenie 10 mesiacov." Preto má súd za to, že v tejto časti náhrady škody nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a výškou vzniknutej škody. Súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% sumy 28.179,31 eur od 30.6.02012 do zaplatenia, nakoľko odporca sa dostal do omeškania. Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody u odporcu listom zo dňa 4.6.2012 a tento list bol odporcovi doručený aj emailom zo dňa 28.6.2012, nakoľko odporca na tento email reagoval dňa 29.6.2012. V liste bol vyzvaný na plnenie do 11.6.2012. Výška úroku z omeškania bola určená v súlade s ustanovením a §

3 Nariadenia vlády č. a úrok z omeškania bol navrhovateľovi priznaný od času ako žiadal navrhovateľ, keďže je nesporné, že od 30.6.02012 bol odporca v omeškaní.

S poukazom na , o trovách konania a trovách štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd zároveň zaviazal odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za odpor v sume 2065,50 eur na účet tunajšieho súdu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku ( s poukazom na položku 1a/ Sadzobníka súdnych poplatkov).

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním a to do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.