Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19C-64-2015.pdf
PDF · 89.47 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/64/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Nitra, sudkyňou G.. K. T. v právnej veci navrhovateľa: P. V. a.s., so sídlom A. dolina XX, XXX XX R., B.: XX XXX XXX, právne zastúpený D. Legal, s.r.o., so sídlom A. dolina XX, XXX XX R., B.: XX XXX XXX, proti odporkyni: N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, Jelenec, v konaní o zaplatenie sumy 154,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 106,70 € spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 18,04 € od 26.02.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 31,31 € od 26.3.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 53,85 € od 26.4.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3,50 € od 26.5.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 29,06 eur pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 6,27 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 22,79 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa PERSPECTA Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Ružová dolina 25 a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 05.02.2015 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 154,50 eur s príslušenstvom a náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa poskytoval plnenie odporkyni riadne a včas. Nakoľko odporkyňa porušila zmluvu nezaplatením faktúr, nesplnila svoj záväzok, čím porušila zmluvnú povinnosť, z čoho jej následne vyplýva povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu.
Účastníci konania sa na pojednávanie nedostavili, nakoľko súd vo veci rozhodoval bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 156 ods. 3 OSP.
Súd sa oboznámil s obsahom spisu: s návrhom, s oznámením o postúpení pohľadávky, so zmluvou o pripojení, s faktúrami, so zmluvou o postúpení pohľadávok a z takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový a právny stav:
Právny predchodca navrhovateľa Slovak Telekom a.s. uzatvoril s odporkyňou dňa 25.11.2011 Zmluvu o pripojení, ktorej predmetom bolo poskytovanie mobilných hlasových služieb s dátumom aktivácie od 25.11.2011. V ten istý deň uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou Dodatok k zmluve, na základe ktorého boli odporkyni poskytované zľavy za využívané služby, s dobou viazanosti 24 mesiacov. Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporkyni faktúru č. 7201475363 zo dňa 08.02.2012, s dátumom splatnosti 25.02.2012, v ktorej vyfakturoval sumu 18,04 eur za poskytované služby; faktúru č. 7202664781 zo dňa 08.03.2012, s dátumom splatnosti dňa 25.03.2012, na sumu 31,31 eur za
poskytované služby, faktúru č. 7203587645 zo dňa 08.04.2012, s dátumom splatnosti dňa 25.04.2012 na sumu 53,85 eur za poskytované služby, faktúru č. 7204826087 zo dňa 08.05.2012, s dátumom splatnosti dňa 25.05.2012 na sumu 3,50 eur ako upomienku za oneskorenú platbu a faktúru č.7301223285 zo dňa 08.02.2013, s dátumom splatnosti dňa 25.02.2013, predmetom ktorej bola zmluvná pokuta vo výške 47,80 eur. Odporkyňa v lehote splatnosti faktúry neuhradila.
Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2013, bola pohľadávka uplatňovaná v tunajšom konaní postúpená na navrhovateľa. Odporkyni uvedenú skutočnosť oznamoval právny predchodca navrhovateľa listom zo dňa 29.11.2013, zároveň ju vyzval na zaplatenie žalovanej sumy. Uvedená žalovaná suma pozostáva z nezaplatených faktúr za mobilné hlasové služby a zo zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur, pričom navrhovateľ si uplatňuje aj úrok z omeškania a náhradu trov konania.
Podľa § 115a ods. 2 OSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 156 ods. 3 OSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 200ea ods. 1 OSP ak v priebehu pojednávania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 43 ods. 1 písmeno a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bod 2 cit. zák. podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
Podľa § 43 ods. 2 písm. a) cit. zák., podnik je povinný uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) cit. zák. b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
Podľa § 43 ods.13 cit, zákona, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bezsúhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 517 ods.1 Obč. zák. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 544 ods. 1. Občianskeho zákonníka ak si strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
Vychádzajúc z tvrdenia navrhovateľa uvedeného v návrhu, z navrhovateľom predložených listinných dôkazov, mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou došlo k uzavretiu vyššie uvedenej zmluvy. Odporkyňa sa v zmysle zmluvy zaviazala riadne platiť úhradu za poskytnuté služby, ktoré jej právny predchodca navrhovateľa fakturoval mesačne. Súd mal preukázané, že právny predchodca navrhovateľa si svoju povinnosť zo zmluvy splnil a odporkyni svoje služby poskytol. Súd však nemal preukázané, že odporkyňa za poskytnuté služby, zaplatenia ktorých sa navrhovateľ domáha v tomto konaní, zaplatila riadne a včas, t.j. v lehote splatnosti. Porušením tejto povinnosti jej vznikol dlh v sume 106,70 eur. Z návrhu navrhovateľa, ako aj listinných dôkazov, však nie je zrejmé akú zmluvnú povinnosť porušila odporkyňa, keď navrhovateľ pristúpil k uplatňovaniu zmluvnej pokuty vo výške 47,80 eur.
Súd zdôrazňuje, že pri zmluvnej pokute sa musí jednať o zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, pretože podmienky, za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu, poškodzujú spotrebiteľa. Celková výška zmluvnej pokuty dohodnutá v Dodatku k zmluve o pripojení bola v rozpore s dobrými mravmi ako všeobecne uznávaným správaním sa v spoločnosti, a teda v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, ale bolo ju potrebné považovať za absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Súd dodáva, že zákon explicitne neupravuje obmedzenia pri dohode o výške zmluvnej pokuty, túto však treba posudzovať aj v z hľadiska právnej úpravy v spotrebiteľských zmluvách. Rovnako netreba opomenúť ani skutočnosť, že spotrebiteľ sa fakticky ocitol v slabšom postavení v porovnaní s dodávateľom, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a ktorý spotrebiteľovi predložil obsah zmluvy, ktorý spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a teda nemal inú možnosť ako predmetnú zmluvu akceptovať. Všeobecnú úpravu spotrebiteľskej zmluvy obsahuje ust. § 53 Občianskeho zákonníka, ktoré zároveň obsahuje i generálnu klauzulu, ktorá zakazuje v spotrebiteľských zmluvách ustanovenia, ktoré spôsobujú v neprospech spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a tieto označuje za neprijateľné podmienky a sankcionuje ich absolútnou neplatnosťou. Navyše, v ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka zakotvuje zásadu, že zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, ako i interpretačné pravidlo, ako špeciálne pravidlo pre právny režim spotrebiteľských zmlúv, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Vychádzajúc z takto koncipovanej a vyššie popísanej právnej úpravy, niet pochýb o tom, že sporom dotknutá zmluva uzatvorená účastníkmi konania, je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou. Tým sa pri posudzovaní dôvodnosti navrhovateľom uplatneného nároku v tomto konaní zároveň otvoril priestor pre tzv. súdnu kontrolu zmluvných podmienok a to v zmysle, či tieto nespôsobili hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech odporkyne ako spotrebiteľky, a to i vo vzťahu k dojednanej zmluvnej pokute
Súd priznal navrhovateľovi aj ním uplatnený úrok z omeškania, na ktorý má v zmysle citovaných ustanovení právo, lebo odporkyňa sa dostala do omeškania s platením svojho dlhu dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých vyúčtovaných faktúr a to až do zaplatenia.
Odporkyňa je so splnením svojho peňažného záväzku voči navrhovateľovi v omeškaní, navrhovateľovi potom patrí aj úrok z omeškania vo výške 9% ročne, lebo základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola ku dňu omeškania 1%, pričom súd ju zvýšil v zmysel citovanej právnej normy o 8 percentuálnych bodov, súd priznal navrhovateľovi dňom nasledujúcim po dni, kedy boli splatné faktúry, ktoré bola povinná odporkyňa zaplatiť a to do zaplatenia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP a vzhľadom na pomer úspechu navrhovateľa, keď žaloval 154,50 eur = 100% a súd mu priznal 106,70 eur = 69%, je potrebné od úspechu navrhovateľa 69% odpočítať jeho neúspech v rozsahu 31% a potom celkový úspech navrhovateľa predstavuje 38%. Pri žalovanej sume 154,50 eur potom súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 29,06 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 6,27 eur ( 38% zo sumy 16,60 eur) a z trov právneho zastúpenia vo výške 22,79 eur ( 44% zo sumy 59,98 eur za 2 právne úkony
- prevzatie a príprava + podanie návrhu na súd 2 x 16,60 eur + režijný paušál 2x 8,39 eur = 49,98 eur + 20% DPH vo výške 10,00 eur = 59,98 eur) v zmysle Vyhl.č. 655/2004 Z.z.,v platnom znení.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.