Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

45C/155/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou C.. Ľ. U. v právnej veci navrhovateľa: G.. O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.Á. XX, R. proti odporcovi v 1.rade: C. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, R., zast. ADVOKÁT ZLÁMALOVÁ ZUZANA, s.r.o., so sídlom Trnavská 11, Bratislava a odporcovi v 2.rade: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, Bratislava, o neplatnosť darovacej zmluvy, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a . Odporcovi v 1.rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. Odporcovi v 2. rade súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaním doručeným na tunajší súd dňa XX.XX.XXXX domáhal zrušenia darovacej zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu odporcu v ? k záhrade v k.ú. Bratislava - A. č. XXXX/X K. XXXX/X na E. ulici v R., zapísaného na LV č. XXX Katastrálnym úradom v R., Správa katastra R., vklad č. H.-XXXXX Q. X.X.XXXX na C. W., nar. XX.XX. XXXX, D. X, R..

Svoj návrh odôvodnil tým, že v roku XXXX sa navrhovateľ a odporca v 1.rade stali rozhodnutím notára C.. O. W. po svojich zosnulých rodičoch dedičmi majetkového podielu k družstevnému bytu č. XX na B.. poschodí na Š. ulici XX v R., zapísaného na LV č. XXXX pod súp. č. XXX/XXX/X každý z ? a spoluvlastníkmi záhrady zapísanej na LV č. XXX parcela č. XXXX/X a XXXX/X na E. ulici v R. v podiele ?. V uvedenom byte býval navrhovateľ ale z dôvodu, že Stavebné bytové družstvo nevysporiadalo byt s rodičmi navrhovateľa ako oprávnenou osobou podľa a o vysporiadaní majetkových podielov v družstvách vydaním bytu do osobného

- 2 -

vlastníctva od roku XXXX, teda uzavretím riadnej darovacej zmluvy o vydaní bytu, ktorej súčasťou bola aj zmluva o správe bytu, navrhovateľ neplatil za správu, lebo bez práv niet povinností a družstvo obchádzalo aj nájomnú zmluvu, ktorú uzavreli rodičia navrhovateľa s družstvom v roku XXXX, ktorá stále platila, a ktorá bola za daných okolností pre navrhovateľa výhodnejšia. Družstvo si začalo účtovať za správu bytu aj bez vydania bytu a uzavretia zmluvy o správe bytu v nových cenách, tak ako voči jeho rodičom do ich smrti v roku XXXX. Zo zákona malo však družstvo povinnosť vysporiadať byt, k čomu malo lehotu podľa § 22 cit. zákona do 21.12.1993, ináč malo byť vymazané z Obchodného registra a vstúpiť do likvidácie. Družstvo aj po smrti otca navrhovateľa zasielalo doporučenými zásielkami vyúčtovanie za služby za správu bytu v nových cenách stále na otca navrhovateľa, aby sa zásielky vracali späť. Nedoručovaním navrhovateľovi sa ale fiktívny dlh za služby voči nemu stával premlčaným. Družstvo napriek tomu vytvorilo fikciu nedoplatku, aby sa na prevode bytu v neurčitom čase obohatilo z údajnej správy na úkor navrhovateľa, ktorý v byte začal riadne bývať, lebo sa cítil ukrátený o vlastníctvo

bytu, aj keď družstvo nemohlo mať zákonný nárok na vlastníctvo k bytu a fiktívny dlh za správu bol premlčaný. V roku XXXX keď bol navrhovateľ vo väzbe, družstvo získalo vlastníctvo k bytu a následne ho rozkradlo. Následne notár v roku XXXX nechal navrhovateľa a odporcu v 1.rade predediť iba majetkový podiel v družstve v hodnote XX.XXX-Sk a nie X,X izbový byt po rodičoch. Družstvo potom zinkasovalo dňa XX.XX.XXXX úplatok od odporcu v 1.rade vo výške XXX.XXX-Sk, ktorým údajne uhradil za žalobcu dlhované služby spojené so správou bytu správcovi a vlastníkovi bytu, Stavebnému bytovému družstvu R. B.. Uvedené družstvo nebolo ani vlastníkom ani správcom bytu. Odporca v 1.rade bez súhlasu navrhovateľa minimálne ako oprávneného dediča dosiahol hore uvedeným úplatkom nájomnú zmluvu pre svojho syna, na základe ktorej v byte býva, pričom odopiera navrhovateľovi vstup do bytu. Navrhovateľ ďalej uviedol, že nevie kto momentálne v byte býva, má však za to, že má minimálne rovnaké práva k bytu ako odporca v 1.rade, ktorý odstúpil od dedičskej zmluvy po lehote a ktorou sa a priori vyhlásením pred notárom vzdal svojho spoluvlastníckeho ? podielu k záhrade výmenou za ? podiel navrhovateľa k bytu. Skutočnosť prevodu spoluvlastníckeho podielu odporcu v 1.rade k záhrade zistil z LV č. XXX dňa XX.XX.XXXX, na ktorom je vyznačená plomba darovacej zmluvy, s ktorou navrhovateľ nesúhlasí ani ako spoluvlastník a ani ako spoludedič, lebo odporca v 1.rade tak ako je zrejmé nemá vôbec v úmysle sa dohodnúť na majetku dedičstva a na druhej strane poškodzuje práva navrhovateľa ako spoludediča k bytu, lebo sa svojho spoluvlastníckeho podielu k záhrade za práva k bytu nevzdal.

Odporca v 1.rade vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľ nijako nepodložil a do spisu nezaložil žiadne listinné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a neuviedol ani na akom skutkovom ale najmä právnom základe sa uvedeného domáha. Samotný žalobný petit je z hľadiska jeho vykonateľnosti neurčitý a nie je z neho zrejmé, čoho sa žalobca domáha voči komu. Odporca v 1.rade poukázal na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v1.rade, ktorý nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Niet sporu, že navrhovateľ a odporca nadobudli dedičstvo po svojich rodičoch a na základe právoplatných dedičských rozhodnutí N. XXX/XX, N. XXX/XXXX K. N., N. XXX/XXXX sa stali spoluvlastníkmi podielu na záhrade v k.ú. R.- A., každý o veľkosti ?. Nie je zrejmé, čo má navrhovateľ na mysli keď vo svojom návrhu uvádza, že ,, odporca v 1.rade odstúpil od dedičskej zmluvy po lehote a ktorou sa a priori vyhlásením pred notárom vzdal svojho spoluvlastníckeho ? podielu k záhrade výmenou za ? podiel navrhovateľa k bytu". Pokiaľ aj existovali úvahy, že navrhovateľ a odporca v 1.rade si podelia dedičstvo po

- 3 -

rodičoch tak, že jednému pripadne právo užívania k družstevnému bytu na Š. ulici v R. a druhému celý spoluvlastnícky podiel na záhrade v k.ú. A., k uzatvoreniu takejto dohody nikdy nedošlo. Tvrdenie navrhovateľa, že mal vydržať ? spoluvlastnícky podiel odporcu v 1.rade k záhrade v k.ú. A. neobstojí, nakoľko odporca v 1.rade získal užívacie právo k družstevnému bytu na Š. ulici. V danom prípade navrhovateľ neosvedčil základné podmienky vydržania, najmä potom dobrú vieru, keď ako spoluúčastník konania o dedičstve po rodičoch vedel, že v zmysle právoplatného rozhodnutia o dedičstve sa stal vlastníkom uvedeného ? podielu jeho brat (odporca v 1.rade), teda nemohol byť dobromyseľný v tom, že vec patrí jemu. Dlh, ktorý navrhovateľ nedôvodne nazýva úplatkom, presahujúci XXX.XXX,-Sk uhradil odporca v 1.rade voči Stavebnému bytovému družstvu R. B., ktorý vznikol z dôvodu neplatenia povinných príspevkov a úhrad navrhovateľom, ktorý na Š. ulici býval viac ako 10 rokov, byt zdevastoval a z dôvodu ohrozovania susedov musel byť z neho nakoniec násilne vysťahovaný políciou.

Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu odporcu v 1.rade, splnomocneného zástupcu odporcu v 2.rade, oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä: uznesením č.k. N. XXX/XX, N. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, uznesením č.k. N. XXXX/XX, N. XXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX ako i ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z prednesu právneho zástupcu odporcu v 1.rade súd zistil, že v čase podpisu darovacej zmluvy neexistoval žiaden dôvod, či zákonná prekážka, ktorá by bránila podpísaniu a platnému uzavretiu darovacej zmluvy. Odporca v 1.rade nehnuteľnosť riadne nadobudol v dedičskom konaní a mal plné právo nakladať so svojím vlastníckym právom pričom toto jeho právo nebolo doposiaľ nijako rozporované. Darovacia zmluva je platná a k prevodu na tretiu osobu došlo platne. V súčasnosti záhradu užíva výlučne navrhovateľ, ktorý tam žije v záhradnej chatke. Odporca v 1. rade túto nehnuteľnosť

neužíva, pričom navrhovateľ neplatí ani dane a to ani v ?. Odporca v 1. rade chcel túto situáciu riešiť a dohodnúť sa s navrhovateľom, avšak navrhovateľ neprejavil žiadnu vôľu a ochotu sa rozumne dohodnúť. Na základe uvedeného žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť a odporcovi v 1. rade priznať náhradu trov konania. Z výpovede splnomocneného zástupcu odporcu v 2.rade súd zistil, že odporca v 2. rade nie je vo veci pasívne vecne legitimovaný, k predmetnej darovacej zmluve nemá žiaden právny vzťah, nakoľko nebol účastníkom darovacej zmluvy. Na základe uvedeného žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť. Uznesením č.k. N. XXX/XX, N. XXX/XXXX zo N.K. XX.XX.XXXX Okresný súd R. B. vyporiadal majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľky G. W. (matky navrhovateľa a odporcu v 1.rade) a jej pozostalého manžela, ktorým o.i. určil, že ? nehnuteľnosti zapísanej na Katastrálnom úrade v R. na LV č. XXX pre k.ú. A.Ž. v časti A LV ako parcelné č. XXXX/X- záhrada o výmere XXXX m2 parc. č. XXXX/ X- zastavaná plocha o výmere 56 m2, v časti B LV vedené pod por.č. 3 na poručiteľku a pozostalého manžela v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v 2/4 ocenené na základe súhlasného vyhlásenia dedičov sumou XXX XXX-sk nadobúdajú G.. O. W., nar. XX.XX.XXXX a C. W., nar. XX.XX.XXXX každý v podiele ?.

- 4 -

Z darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že uvedenou darovacou zmluvou darca C. W., nar. XX.XX.XXXX daroval obdarovanému B.. C. W., nar. XX.XX.XXXX celú časť členského podielu o veľkosti X/X a zostatkovej hodnoty družstevného bytu na Š. ulici XX v R..

Podľa súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.

Podľa ustanovenia návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Určovací návrh podľa / , podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle / , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). Vzhľadom na vykonané dokazovanie a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia, súd mal za to, že návrh navrhovateľa je nedôvodný, preto ho v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou odporca v 1.rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel na svojho syna. S vyriešením otázky neplatnosti darovacej zmluvy by nijakým spôsobom nedošlo k odstráneniu spornosti údajného navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu a jeho právne postavenie by sa tým nijakým spôsobom nezmenilo.

Súd zároveň považuje za potrebné uviesť, že konanie o určenie neplatnosti darovacej zmluvy je typickým sporovým konaním a teda účastníkmi konania sú navrhovateľ a odporca. Navrhovateľom je ten, kto podal návrh na začatie konania a odporcom ten, koho navrhovateľ

- 5 -

vo svojom návrhu za odporcu označil a teda ten, proti komu návrh smeruje. Nie je pritom rozhodujúce, či navrhovateľ v skutočnosti je nositeľom hmotnoprávneho nároku, ani to či odporca je nositeľom z toho vyplývajúcej hmotnoprávnej povinnosti. Až samotné konanie ukáže, či procesnoprávna dvojica (navrhovateľ a odporca) je totožná s dvojicou hmotnoprávnou, t. j. či navrhovateľ a odporca sú v konaní vecne legitimovaní, a teda či sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu o ktorom súd v konaní rozhoduje. O nedostatok pasívnej vecnej legitimácie sa jedná vtedy, ak ten, o kom navrhovateľ tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti- odporca, nie je nositeľom tejto hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva a má ju ten, kto je nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti.

Pri určení, či vo vzťahu k uplatnenému nároku je správne označené účastníctvo konania súd musí brať do úvahy nielen tzv. procesnú subjektivitu účastníkov konania, ktorú posudzuje ako podmienky konania a vo vzťahu ku ktorej procesnej subjektivite platí poučovacia povinnosť podľa , ale súd musí skúmať aj to, či účastníci konania sú aj hmotnoprávne ( vecne ) legitimovaní. V takom prípade však poučovacia povinnosť súdu nevyplýva, lebo by bolo poskytnuté poučenie o hmotnom práve, ktoré účastníkom konania neprináleží. V takom prípade je posúdenie vecnej (hmotnoprávnej ) legitimácie záležitosťou meritórneho rozhodnutia o návrhu. Posúdenie hmotnoprávnej (vecnej legitimácie ) účastníkov konania nijako nesúvisí s posúdením procesnej legitimácie účastníkov konania. Procesnú zodpovednosť za označenie účastníkov v návrhu vždy nesie žalobca alebo navrhovateľ v tom zmysle, že zodpovedá za nesprávne označenie vecne nelegitimovaných účastníkov.

V prejednávanej veci vo vzťahu k uplatnenému nároku na určenie, že darovacia zmluva uzavretá medzi odporcom v 1.rade a C. W., nar. XX.XX. XXXX je neplatná, určil navrhovateľ seba ako aktívne vecne legitimovaného účastníka konania a odporcov v 1.a 2. rade ako pasívne vecne legitimovaných účastníkov konania. Žalobe o určenie platnosti alebo neplatnosti takéhoto úkonu (zmluvy ) je možné vyhovieť len vtedy, ak v konaní sú účastníkmi konania všetci účastníci napadnutého právneho úkonu ( zmluvy ), prípadne ich právni nástupcovia. Inak je daný nedostatok aktívnej alebo pasívnej vecnej legitimácie. Vzhľadom na uvedené súd mal za to, že účastníkom konania mal byť okrem darcu i obdarovaný. Keďže tento účastníkom konania vo vzťahu k neplatnosti darovacej zmluvy nie je, nie je možné návrhu navrhovateľa vyhovieť práve pre tento hmotnoprávny nedostatok v konaní. Súd zároveň poukazuje i na to, že odporca v 2.rade nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný z dôvodu, že nebol účastníkom predmetného právneho úkonu (zmluvy).

- 6 -

Súd na základe vyššie uvedených skutočností návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti darovacej zmluvy, predovšetkým s poukazom na nedostatok naliehavého právneho záujmu a zároveň i s poukazom na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, zamietol.

O trovách konania odporcu v 1.rade súd rozhodol v zmysle a trovy, ktoré by mu inak patrili, mu nepriznal, nakoľko odporca v 1.rade si trovy konania v lehote troch dní odo dňa vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil a zo spisu mu žiadne iné trovy nevyplývajú.

O trovách konania odporcu v 2.rade rozhodol súd podľa Nakoľko však odporcovi v tomto konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, trojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.