Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Er/439/2009

Uznesenie

Okresný súd Michalovce, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO : 35 807 598, zastúpený: Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: K. pre vymoženie 837,13 eur s príslušenstvom,

rozhodol:

I.Exekúciu, vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62, vyhlasuje za neprípustnú a túto z a s t a v u j e .

II. Exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Tunajší súd vydal dňa 10. 9. 2009 poverenie pre súdneho exekútora na výkon exekúcie pre uspokojenie pohľadávky oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydaný rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom dňa 1. 6. 2009 sp. zn. SR 02900/09, ktorým bolo povinnému uložené zaplatiť 837,13 eur s príslušenstvom oprávnenému.

Súd uznesením zo dňa 22.8.2017 č.k. -23 rozhodol o zastavení exekúcie a nepriznaní náhrady trov exekúcie. Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal oprávnený dňa 17.9.2014 odvolanie ( č.l. 30-84 spisu) z dôvodu, že v zmysle ustanovenia / v spojení s ustanovením / súd odňal možnosť oprávnenému konať pred súdom. Neumožnil účastníkom exekučného konania ( osobitne nie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie. Oprávnený nemal možnosť predniesť svoju argumentáciu a vyjadriť k argumentácii povinného.

Oprávnený ďalej namieta nesprávnu interpretáciu aplikácie smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá odporuje interpretácii uskutočnenej Súdnym dvorom Európskej únie. Podľa oprávneného podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ uplatnenie smernice 93/13/ES sa musí uskutočňovať prostredníctvom „spravodlivého“ konania, čo znamená dôsledné uplatňovanie záruky kontradiktórnosti tak v základnom konaní, ako aj v exekučnom konaní, všetko v zmysle č. 47 Charty základných práv EÚ. Teda oprávnený tvrdí, že v danom prípade nastalo činnosťou súdu ústavne neakceptovateľné porušenie práv a exekučný súd nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať možnosť oprávnenému vyjadriť sa k prípadnému stanovisku (reakcii) povinného. Oprávnený túto argumentáciu podložil aj viacerými rozhodnutiami európskych súdov.

V závere odvolania oprávnený namieta skutočnosť, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii exekučného súdu, podľa jeho názoru nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť

vykonať právo pre veriteľa. K tomuto revíznemu postupu súdu došlo už po preskúmaní súladu exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Oprávnený ďalej namieta, že okrem porušenia zásady kontradiktórnosti súdneho procesu exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci a úplným uskutočnením judiciálneho procesu v podmienkach exekučného konania tak porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania. Súd prvého stupňa nevytýčil vo veci ústne pojednávanie aj keď tak bol podľa zákona povinný učiniť.

Podľa názoru oprávneného, čo sa týka neplatnosti rozhodcovskej doložky, exekučný súd je oprávnený skúmať len to, či plnenie priznané rozhodcovským rozsudkom je v súlade s dobrými mravmi a nie otázkou súladu rozhodcovskej doložky s dobrými mravmi. Oprávnený tvrdí, že rozhodcovská doložka je platná. Oprávnený taktiež nesúhlasí s právnym posúdením zmluvy o úvere ako zmluvy o spotrebnom úvere, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a taktiež poukazuje na nesprávne posúdenie neprimeranosti úrokov z omeškania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žiada uznesenie o zastavení exekúcie zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

K odvolaniu sa povinný nevyjadril.

Podľa posledná veta ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( ), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Na základe uvedeného súd skúmal podmienky prebiehajúcej exekúcie z úradnej povinnosti.

Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

Podľa , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa , súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

V priebehu exekučného konania, súd po znovupreskúmaní exekučného titulu, ktorý bol podkladom pre začatie predmetného exekučného konania, zistil následovný skutkový stav:

V predmetnej exekučnej veci bola dňa 26.5.2008 uzatvorená Zmluva o úvere č. XXXXXXX (ďalej len „zmluva“), v zmysle ktorej si povinný zobral úver vo výške 20.000,- Sk ( 663,87 EUR), ktorý mal splatiť v 12 mesačných splátkach po 3.100,-Sk (102,90 EUR) mesačne. Súd vyhodnotil zmluvu ako zmluvu o úvere uzavretú v zmysle a nasl. . a teda malo by sa jednať o absolútny obchod, ktorý by sa mal výlučne spravovať ustanoveniami .

Zo zmluvy je zrejmé, že oprávnený poskytol povinnému dočasne finančné prostriedky, pričom konal v rámci svojej obchodnej činnosti a povinný za zaviazal tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za poskytnutie. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku ani z úverovej zmluvy nijakým spôsobom nevyplýva, že povinný konal v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti. Súd preto na uvedený právny vzťah použil spotrebiteľské právne normy t.j. o spotrebiteľských úveroch, 0/1964 Zb. a smernicu Rady EÚ č. 93/13/1984 EHS.

Podľa , ) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Každá neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve odporuje dobrým mravom, pretože napriek dobrej viere spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom ku škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHC zo dňa 5.4.1993).

Pretože v predmetnom konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah, zmluvné podmienky nesmú byť dohodnuté v neprospech spotrebiteľa a spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Zákonodarca v ustanovení uviedol zoznam niektorých podmienok, ktoré možno považovať za neprijateľné. V zmysle písm. r) vyššie spomenutého ustanovenia za neprijateľnú podmienku sa považuje aj tá podmienka, ktorá vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Z obsahu rozhodcovskej doložky, nachádzajúcej sa v bode 17 všeobecných podmienok k úverovej zmluve súd zistil, že podľa tejto sa oprávnený a povinný dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú

z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred a) Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Súd poukazuje na to, že praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom a tento nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy nijakým spôsobom ovplyvniť. Spotrebiteľ bol nútený tieto obchodné podmienky prijať ako celok alebo odmietnuť.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali túto právomoc. Význam rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy.

V predmetnej uzavretej rozhodcovskej doložke je vopred ustanovený rozhodcovský súd, ktorý bude v prípade majetkového sporu predmetnú vec riešiť. Teda už len znenie rozhodcovskej doložky umožňovalo veriteľovi jednostranne si určiť rozhodcu na konanie vo veci, čo možno považovať za rozporné s ustanovením s ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným aj za neprijateľnú podmienku.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Ustanovenie nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti, napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky, reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa (dlžníka). Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu. Spôsob, akým bola doložka koncipovaná pod bodom a/, napĺňa podmienku uvedenú v ustanovení , preto je táto rozhodcovská doložka neplatná podľa ustanovenia .

Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto vydaný rozhodcovský rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Možno konštatovať, že takto teda neboli splnené podmienky pre ďalšie preskúmavanie rozhodcovského rozsudku, ktorý vlastne nie je ani exekučným titulom.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Na základe vyššie uvedených skutočností, keďže exekučný titul z vyššie uvedených dôvodov neexistuje, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Súd však exekútorovi trovy exekúcie nepriznal vzhľadom k tomu, že aj napriek výzve súdu, exekútor si náhradu trov exekúcie nevyčíslil.

Poučenie:

1/ Proti výroku I. uznesenia je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde v 3 vyhotoveniach s prílohami.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti podľa , to znamená musí byť z odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ďalej z odvolania musí byť zjavné, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa dovolateľ domáha.

Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak účastník dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, môže sa svojho práva domáhať návrhom na vykonania exekúcie.

2/ Proti výroku II odvolanie nie je prípustné.