Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sd/46/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa U. T., bytom S. J. XXX, proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, o invalidný dôchodok takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. februára 2015.

Náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím odporkyňa podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákona“ ) priznala navrhovateľovi od 11.11.2014 invalidný dôchodok v sume 299,20 Eur mesačne, ktorý podľa zákona a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty od 01.01.2015 zvýšila na 301,90 Eur mesačne.

Rozhodnutie odôvodnila citovaním ustanovenia § 70 ods. 1 zákona, podľa ktorého nárok na invalidný dôchodok vzniká ak sa poistenec stal invalidným, získal potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 72 zákona a ku dňu vzniku invalidity nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Dôvodila, že za invalidného bol navrhovateľ uznaný z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Jeho dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov a výsledok jeho posúdenia je uvedený v lekárskej správe zo dňa 28.01.2015.

Ďalej konštatovala, že potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Pred vznikom invalidity, pred 11. novembrom 2014, získal navrhovateľ 14 661 dni obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej len „osobný lis“). Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia (vrátane dôb, ktoré sa za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona považujú). Získanie ďalšieho obdobia dôchodkového poistenia nebolo preukázané. Podľa § 60 ods. 9 zákona rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia, z uvedeného vyplýva, že ku dňu vzniku invalidity získal navrhovateľ 40 rokov a 61 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového

poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Ku dňu vzniku invalidity splnil podmienky nároku na invalidný dôchodok, čím mu vznikol nárok na invalidný dôchodok podľa §70 ods. 1 zákona 11. novembra 2014. Suma invalidného dôchodku je určená podlá § 73 ods. 2 zákona ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období vyjadreného v rokoch. Rozhodujúce obdobie sa určilo v súlade s § 63 ods. 6 zákona ako kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok, sú to kalendárne roky 1984 až 2013. Do rozhodujúceho obdobia nepatria kalendárne roky pred 1. januárom 1984 a ani kalendárne roky, počas ktorých poistenec získal 365 (366) dní náhradnej doby, doby štúdia, doby výkonu civilnej služby, obdobia poberania invalidného dôchodku po 31. decembri 2007 priznaného a vyplácaného Sociálnou poisťovňou alebo obdobia dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod. Osobné mzdové body v týchto kalendárnych rokoch sa zisťujú osobitne za každý kalendárny rok, a to ako podiel úhrnu vymeriavacích základov, z ktorých sa platí poistné na dôchodkové poistenie, a všeobecného vymeriavacieho základu uvedeného v prílohe č. 3 k zákonu a v príslušných opatreniach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktorými boli ustanovené sumy všeobecných vymeriavacích základov za kalendárne roky po kalendárnom roku 2002. Všeobecný vymeriavací základ za kalendárny rok 2013 sa podľa § 11 ods. 2 zákona rovná všeobecnému vymeriavaciemu základu za rok 2012. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v osobnom liste. Poistencovi, ktorý v niektorom kalendárnom roku rozhodujúceho obdobia získal obdobie dôchodkového poistenia podľa v znení neskorších predpisov, patrí za takýto kalendárny rok osobný mzdový bod, ktorého hodnota je 0,3. Takýto kalendárny rok sa z rozhodujúceho obdobia vylučuje a na výpočet priemerného osobného mzdového bodu sa vylúči aj počet dní kalendárneho roka obdobia dôchodkového poistenia. Ak takéto obdobie dôchodkového poistenia netrvalo celý kalendárny rok, patrí pomerná časť hodnoty osobného mzdového bodu pripadajúca na túto časť kalendárneho roka podľa zákona.

Pretože navrhovateľ získali náhradnú dobu podľa v znení neskorších predpisov v kalendárnom roku 1984 14 dní, v kalendárnom roku 1986 21 dní, v kalendárnom roku 1987 17 dni, v kalendárnom roku 1989 25 dní, v kalendárnom roku 1990 18 dní, v kalendárnom roku 1993 11 dní, v kalendárnom roku 1994 34 dní, v kalendárnom roku 1995 31 dní, v kalendárnom roku 1996 112 dní, v kalendárnom roku 1997 12 dní, v kalendárnom roku 1998 10 dní, v kalendárnom roku 1999 76 dní, v kalendárnom roku 2000 237 dní, v kalendárnom roku 2003 49 dní, patrí mu za tieto obdobia pomerná časť osobného mzdového bodu 0,3. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 33,4885. V rozhodujúcom období úhrnom získal 10 946 dní dôchodkového poistenia, to znamená 29,9891 rokov dôchodkového poistenia podľa zákona. Podiel úhrnu osobných mzdových bodov a rokov dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, priemerný osobný mzdový bod, je 1,1167. Podľa zákona sa priemerný osobný mzdový bod v hodnote nižšej ako 1,25 započítava v plnej výške. V súlade s uvedeným je hodnota priemerného osobného mzdového bodu 1,1167. Ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, k 11. novembru 2014, získal 14 661 dní obdobia dôchodkového poistenia, presný rozpis je uvedený v priloženom osobnom liste, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dosiahnutia dôchodkového veku. Dôchodkový vek podľa zákona dosiahne navrhovateľ dovŕšením 62 rokov veku, 27. júna 2021. V období od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku získal 2 420 dni, spolu s obdobím dôchodkového poistenia 17 081 dní, čo na účely výpočtu dôchodku predstavuje 46,7973 rokov obdobia dôchodkového poistenia a pripočítaného obdobia. Aktuálna dôchodková hodnota platná k 11. novembru 2014 je podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorým sa určila suma aktuálnej dôchodkovej hodnoty na rok 2014, 10,2524 EUR. Suma invalidného dôchodku je 294,70 EUR mesačne. Je určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím, aktuálnej dôchodkovej hodnoty a percentuálneho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Priemerný osobný mzdový bod 1,1167 x 46,797 3 rokov obdobia dôchodkového poistenia spolu s pripočítaným obdobím x aktuálna

dôchodková hodnota 10,2524 x 55 % = 294,70 EUR mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa zákona zvyšuje odo dňa priznania dôchodku o 4,50 EUR mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. ) na 299,20 EUR mesačne. Suma invalidného dôchodku sa ďalej podľa zákona zvyšuje od 1. januára. 2015 o 2,70 EUR mesačne (o pevnú sumu zvýšenia invalidného dôchodku ustanovenú v opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. na 301,90 EUR mesačne. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body sú uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou. Súčasťou odôvodnenia rozhodnutia je aj posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, ktorý tvorí II. časť Lekárskej správy z 28. januára 2015.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia, v ktorom namietal, že záver o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezodpovedá jeho zdravotnému stavu, priznaný invalidný dôchodok je neprimerane nízky a podľa jeho názoru nezodpovedá zákonnej úprave podľa 3 Z.z. Nestotožňuje sa s ustálenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 55%, ktorá bola ustálená lekárskou správou - odborným posudkom o invalidite zo dňa 28.01.2015. Podľa jeho názoru posúdenie jeho zdravotného stravu nebolo komplexné a posudkový lekár vyvodil zo zdravotnej dokumentácie nesprávne závery. Nestotožňuje sa so záverom posudkového lekára o možnosti zaradiť sa do pracovného pomeru na pôvodnom pracovisku, resp. na trhu práce všeobecne ani so záverom o možnosti vykonávať prácu adekvátnu vzdelaniu. Takéto závery odporujú konštatovaniu posudkového lekára o možnosti vykonávať len prácu bež veľkej telesnej námahy, nie v chlade. Jeho pracovné zaradenie si totiž nevyhnutne vyžaduje vynakladanie veľkej telesnej námahy. Zdravotný stav mu neumožňuje vykonávať akúkoľvek fyzicky náročnú prácu zodpovedajúcu jeho vzdelaniu a pracovnému zaradeniu. Túto skutočnosť potvrdil aj zamestnávateľ. K odbornému posudku uviedol, že je z neho zrejmé, že zdravotné problémy pretrvávajú dlhšiu dobu, pričom majú jednoznačne progredujúci charakter. Zdravotný stav sa u neho sústavne zhoršuje a k problémom neurologického charakteru sa pridržujú zdravotné problémy psychického charakteru. Je zrejmé, že sa musel podrobiť operácii chrbtice a opakovane absolvoval aj psychologické a psychiatrického vyšetrenia. Aj napriek operácii chrbtice naďalej pretrvávajú bolesti a parestézie. Po operácii chrbtice sa subjektívne necíti dobre. Napriek opakovanému podrobeniu sa rehabilitáciám a pestovaniu zdravého životného štýlu, stále pociťuje bolesti chrbtice a to nepretržite. Je toho názoru, že jeho zdravotné postihnutie je potrebné zaradiť do kapitoly XV., oddiel E, položka 4, písm. c) prílohy č. 4 zákona ako choroby podporného a pohybového aparátu

- dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov a parezami a so svalovými atrofiami a poruchami funkcie zvieračov, kde je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 70 - 80 %. Nižšia než 70%-tná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa jeho názoru nezodpovedá závažnosti postihnutia. Poukázal na to, že jeho zamestnávateľ po zistení rozsahu jeho zdravotného postihnutia nemá možnosť ho zamestnávať v pracovnej pozícii, ktorá zodpovedá jeho vzdelaniu, ani v inej pracovnej pozícii. Priznaná suma invalidného dôchodku mu v takom prípade ako jediný zdroj príjmu v žiadnom prípade nebude postačovať ani na pokrytie základných životných potrieb, pokrytie nevyhnutných nákladov na trvalo zdravotnú starostlivosť a lieky nevynímajúc. Je presvedčený o tom, že odporkyňa pri vydaní napadnutého rozhodnutia nezohľadnila všetky skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre ustálenie výšky invalidného dôchodku a pri rozhodovaní vychádzala z nesprávnych záverov odborného posudku, predovšetkým k ustálenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie a postup správneho orgánu“).

Podľa odľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou .

Krajský súd podľa a nasledujúcich ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie, a konanie ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom dávkového a posudkového spisu odporkyne a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu dávkového spisu odporkyne súd zistil, že dňa 02.02.2015 bola odporkyni doručená žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku spísaná dňa 28.01.2015. Na základe tejto žiadosti bol v rámci posudkovej činnosti podľa § 153 zákona posúdený jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov výsledkom ktorého je lekárska správa a odborný posudok o invalidite zo dňa 28.01.2015. V odbornom posudku o invalidite posudkový lekár hodnotil lekárske vyšetrenia a odborné nálezy, ktoré predložil v konaní navrhovateľ, na základe ktorých určil ako rozhodujúce zdravotné postihnutie choroby podporného a pohybového aparátu - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 zákona, kde stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Pre iné zdravotné postihnutia a to depresívnu poruchu a spondylosis percentuálnu mieru zvýšil o 10%. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľ 55-ročný posledné 3 - 4 roky sa intenzívne lieči na krčnú chrbticu, opakovane bol zablokovaný, vzhľadom k priebehu ochorenia a súčasnému funkčnému postihu v danej položke volí hornú hranicu, ktorú navyšuje o 10% pre ďalšie popisované obtiaže. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách určil 55% s dátumom vzniku invalidity 11.11.2014.

Na základe opravného prostriedku navrhovateľa, v ktorom namietal posúdenie jeho zdravotného stavu a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený jeho zdravotný stav posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, pracovisko Prešov, výsledkom ktorého je lekárska správa a odborný lekársky posudok zo dňa 09.06.2015. Posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne, ústredie opätovne vyhodnotil predložené lekárske vyšetrenia a odborné nálezy navrhovateľa a ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol choroby podporného a pohybového aparátu - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 4, písm. b) prílohy č. 4 zákona, kde stanovil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Pre iné zdravotné postihnutia a to depresívnu poruchu a spondylosis percentuálnu mieru zvýšil o 10%. Posudok odôvodnil tým, že navrhovateľ je 55-ročný muž, vyučený vodoinštalatér, viac ako 4 roky sa lieči na ochorenie krčnej chrbtice. Dňa 12.09.2014 sa podrobil ÚVN Y. operačnému odstráneniu osteofytu v oblasti C5/6/7 s dobrým pooperačným výsledkom. Kontrolné vyšetrenie dokumentuje dobre postavenie fixačného aparátu. Na základe udávaných pretrvávajúcich bolestí najmä v pravom ramennom kĺbe bol posúdený posudkovým lekárom hornou hranicou zákonom predpísaného rozpätia vo vyššie dokumentovanej položke. Do úvahy zobral aj jeho nepriaznivý psychický stav pre stredne ťažkú depresiu, pre ktorú je liečený už od roku 2000, čím ide o ďalšie závažné ochorenie, ktoré má vplyv na výšku miery poklesu.

Podľa o sociálnom poistení, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 3 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 71 ods. 4 zákona, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Podľa § 71 ods. 5 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6 zákona, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 zákona, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 zákona, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Podľa § 73 ods. 2 zákona, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70 %, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku, a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Z ustanovenia § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona nesporne vyplýva, že pre priznanie nároku na invalidný dôchodok je potrebné, aby poistenec sa stal invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona a získal potrebný počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 zákona. Navrhovateľ v danom prípade splnil obidve podmienky a to tzv. medicínsku, kde na základe lekárskej správy a odborného posudku o invalidite zo dňa 28.01.2015 bol uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 72 zákona potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok poistenca vo veku nad 45 rokov je najmenej 15 rokov a zisťuje sa z obdobia pred vznikom invalidity. Navrhovateľ v danom prípade získal 40 rokov a 61 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu poistenca a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa vykonáva v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia podľa § 153 ods. 3 zákona posudkovými lekármi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne.

Vzhľadom na námietky navrhovateľa uvedené v opravnom prostriedku zamerané na posúdenie jeho zdravotného stavu a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť súd skúmal posudkovú činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia na základe ich lekárskych správ a odborných posudkov o invalidite zo dňa 28.01.2015 a 09.06.2015. Posudkoví lekári ako to vyplýva z ich odborných posudkov pri posúdení zdravotného stavu navrhovateľa vychádzali z podkladov a to zo zdravotnej dokumentácie lekárskych vyšetrení a odborných nálezov predložených navrhovateľom v konaní, predovšetkým neurochirurgických vyšetrení a psychiatrických vyšetrení. Rozhodujúce zdravotné

postihnutie u navrhovateľa na základe týchto podkladov zaradili do kapitoly XV., oddiel E., položka 4, písm. b) prílohy č. 4 zákona. Podľa tejto kapitoly patria sem choroby podporného a pohybového aparátu - dorzopatia, deformujúca dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia ( oddiel E ) - stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice ( položka 4 ) - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu ( písm. b) ). Toto zaradenie zdravotného postihnutia zodpovedá výsledkom uvedeným v celkom posudku a to, že navrhovateľ sa podrobil operačnému odstráneniu osteofytu v oblasti C5/6/7 a že sú dokumentované pretrvávajúce bolesti, najmä v pravom ramennom kĺbe. Preto toto zdravotné postihnutie je v prílohy č. 4 stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 35 - 45 %. Posudkoví lekári v danom prípade stanovili mieru poklesu v hornej hranici tohto rozpätia.

Ak navrhovateľ uvádza, že podľa jeho názoru zdravotné postihnutie malo byť zaradené do kapitoly XV., oddiel E, položka 4, písm. c), t.j. pre stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice s nepriaznivým reziduálnym funkčným nálezom a trvalými prejavmi dráždenia nervov, s parezami a so svalovými atrofiami a poruchou funkcie zvieračov, súd sa s týmto názorom nestotožňuje, z dôvodu že z lekárskych posudkov o invalidite a zdravotnej dokumentácie takýto popis zdravotného stavu nie je dokumentovaný.

Súd ďalej zistil, že u navrhovateľa je diagnostikovaná podľa psychiatrických vyšetrení aj depresívna porucha stredne ťažkého stupňa, teda ďalšie závažné zdravotné postihnutie, pre ktoré posudkoví lekári sociálneho poistenia percentuálnu mieru zvýšili o 10%. Podľa § 71 ods. 7 a 8 zákona jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkov účinnosť sa nesčítavajú, ale je možné mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkoví lekári sociálneho poistenia teda v danom prípade postupovali v súlade so zákonom, ak pre toto vyššie uvedeného zdravotné postihnutie a to depresívnu poruchu stredne ťažkého stupňa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšili v zákonom stanovenej maximálnej hranici.

Podľa § 209 ods. 1, 2 a 4 zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne pochybenie a nezákonnosť postupu odporkyne pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok nezistil. Odporkyňa v danom prípade spoľahlivo zistila skutočný stav veci, uviedla všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie a akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Tieto skutočnosti súd zrejmé aj z posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť odôvodenia rozhodnutia odporkyne.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne a zákonné.

O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením Navrhovateľka nemala v konaní úspech, náhrada trov konania jej nepatrí a o odporkyňa aj pri úspechu v konaní nemá právo na náhradu trov konania. Preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.