Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/1031/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľky B. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr. S. Y., advokátom so sídlom G. XX, G., proti odporkyni U. D., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. XX, pošta Y., štátnej občianke SR, o vrátenie daru, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26. augusta 2014, č.k. -46, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľka ako darkyňa domáhala vrátenia daru, a to rodinného domu s pozemkami, z dôvodu, že odporkyňa ako obdarovaná sa ku nej správala v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Zároveň odporkyni nepriznal náhradu trov konania.

Rozhodol tak o návrhu navrhovateľky založenom na tom, že odporkyňa neposkytla navrhovateľke potrebnú pomoc v starobe a chorobe, ku ktorej sa zaviazala v darovacej zmluve, nepomáhala jej s prípravou dreva na zimu ako nevyhnutnou podmienkou bývania v mieste bydliska navrhovateľky, odporkyňa sa nezaujímala o navrhovateľku ani len príležitostne a darovanú nehnuteľnosť neudržiavala v obývateľnom stave, čím navrhovateľke znemožnila realizovanie práva doživotného užívania, ktoré má navrhovateľka k darovanej nehnuteľnosti. Vychádzajúc z právneho posúdenia podľa Okresný súd konštatoval, že dôvodom pre vrátenie daru podľa uvedeného ustanovenia musí byť hrubé porušovanie dobrých mravov, teda nie akékoľvek porušovanie dobrých mravov, ale iba takéto správanie väčšej intenzity. Za dôvod pre vrátenie daru nepovažoval reakciu obdarovaného na také správanie darcu, ktoré bolo mierou porušenia dobrých mravov porovnateľné s následným správaním obdarovaného. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že odporkyňa bola od detstva v pestúnskej starostlivosti navrhovateľky a vzťahy medzi nimi boli veľmi dobré. Zhoršovať sa začali v období, keď si odporkyňa založila svoju vlastnú rodinu a otázku bývania s rodinou riešila prijatím darovanej nehnuteľnosti. Navrhovateľka bývajúca v susediacom v dome zasahovala do manželstva odporkyne čoraz intenzívnejšie, mala výhrady k manželovi odporkyne, ako aj k spôsobu vedenia domácnosti odporkyňou. Zo strany odporkyne bola táto situácia vnímaná ako neustály psychický tlak a vyskytli sa u nej problémy s alkoholom. Tieto sa podarilo úspešne riešiť trojmesačným liečením, počas ktorého sa manžel odporkyne spolu s deťmi odsťahovali k jeho rodičom a navrhovateľka dala odporkyni jasne najavo, že späť ju prijme iba bez manžela. V záujme zachovania rodiny riešila odporkyňa túto situáciu tak, že spolu s manželom kúpili dom a zariadili si bývanie v inej obci. V tejto súvislosti museli obmedziť aj starostlivosť o darovanú nehnuteľnosť a odporkyňa sa s navrhovateľkou prestala stýkať. Za uvedených

okolností Okresný súd akceptoval postoj odporkyne, a navrhovateľkou vytýkané správanie odporkyne nekvalifikoval ako hrubo porušujúce dobré mravy. Poukázal na to že navrhovateľka v konaní tvrdila, že sa jej od odporkyne nedostalo potrebnej pomoci, no súčasne, že o pomoc odporkyne ani nestojí. Okresný súd uzavrel, že odporkyňa sa voči navrhovateľke nedopustila vulgárneho vyjadrovania, fyzicky jej neublížila ani sa voči nej nechovala iným spoločensky neprijateľným spôsobom. Nemal za preukázanú potrebu pomoci v starobe a chorobe na strane navrhovateľky, keď u nej konštatoval sebestačnosť a ochorenia primerané jej veku bez potreby starostlivosti druhej osoby. Návrh preto považoval za nedôvodný. O trovách konania rozhodol podľa

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu vyhovieť alebo zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie podala z dôvodov nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci. Ohľadom skutkových zistení nepovažovala navrhovateľka za správny záver, že výzva na vrátenie daru nie je datovaná. Ako podstatný však vytýkala záver okresného súdu o tom, že navrhovateľka nebola v situácii kedy by pomoc odporkyne potrebovala. Už len vzhľadom k jej veku 65 rokov tomu tak nie je. V tomto smere navrhovateľka zdôraznila najmä odkázanosť na pomoc s prípravou palivového dreva na zimu, pretože v mieste bydliska navrhovateľky je drevo pre vykurovanie nevyhnutné. Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že od odsťahovania sa odporkyne táto navrhovateľke s drevom na zimu nepomohla. V tomto smere navrhovateľka okresnému súdu vyčítala záver, že potreba vykurovania obydlia navrhovateľky je daná v súvislosti s iným domom ako s domom darovaným. Tým si neuvedomil že nárok na pomoc v starobe je daný aj mimo darovaného domu a nie je viazaný na miesto, v ktorom navrhovateľka býva, zvlášť, keď sa nachádza v tesnej blízkosti darovanej nehnuteľnosti. Okresný súd sa dokonca vôbec nevysporiadal s neposkytnutím pomoci v chorobe, keď neprihliadal na výpoveď svedkyne, že odporkyňa neposkytla navrhovateľke pomoc keď išla na operáciu ruky.

Nesprávne právne posúdenie veci spočívalo podľa navrhovateľky v tom, že preukázané správanie odporkyne voči nej nepovažoval okresný súd vzhľadom k jeho intenzite za také porušovanie dobrých mravov, ktoré by s nimi bolo v hrubom rozpore. Konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi nie je len vulgárne vyjadrovanie, či fyzické napádanie, ale aj nevšímavosť a neposkytnutie pomoci v čase keď bola navrhovateľka na takúto pomoc odkázaná. Za hrubo porušujúce dobré mravy je podľa navrhovateľky potrebné považovať aj to, že odporkyňa nedostatočnou starostlivosťou o darovanú nehnuteľnosť znemožnila navrhovateľke v tomto dome bývať, hoci v ňom má zriadené právo doživotného bývania. Dom je neobývateľný najmä pre vytopenie po prasknutí vodovodu, ktoré nastalo v dôsledku toho že manžel odporkyne zabudol zastaviť prívod vody.

Záverom odvolania navrhovateľka zopakovala, že odporkyňa hrubo porušuje dobré mravy najmä tým, že navrhovateľke nepomáhala s prípravou dreva na zimu a nedostatočnou starostlivosťou o darovaný dom jej znemožnila jeho užívanie na základe práva doživotného užívania. Z uvedených dôvodov žiadala odvolaniu vyhovieť a priznať náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Poukázala na nepravdivosť viacerých tvrdení navrhovateľky prezentovaných v konaní a v odvolaní. Z jej strany, ako aj zo strany jej manžela sa vždy snažili navrhovateľke pomôcť a správali sa k nej slušne, pričom navrhovateľka sa k nim neraz správala práve naopak. Odporkyňa zdôraznila, že navrhovateľka ju nikdy o pomoc nepožiadala a na pojednávaní sa opakovane vyjadrila že o ňu ani nestojí. V ďalšom obsahu odvolania popísala viaceré situácie kedy spolu s manželom navrhovateľke pomáhali, ako aj okolnosti ohľadom starostlivosti o darovaný dom. V súvislosti s ním uviedla, že do tohto domu vložila nemalú investíciu, pretože očakávala že ho bude spolu s rodinou užívať, čo sa v dôsledku správania navrhovateľky nedalo.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. v medziach odvolania a zistil, že je potrebné rozsudok okresného súdu potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , podľa ktorého možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.

Navrhovateľka vo svojom odvolaní uplatňuje dôvod na odvolanie podľa ustanovenia / (súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam). Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva vo všeobecnosti predovšetkým v nesprávnom postupe okresného súdu pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že okresný súd berie do úvahy

skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Navrhovateľka súčasne uplatňuje i odvolací dôvod podľa ustanovenia / (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Toto pochybenie je mylná aplikácia (a výklad) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Rozhodnutie okresného súdu je založené na ustanovení , podľa ktorého sa darca môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Okresný súd správne interpretoval citované ustanovenie, keď prihliadal, že tu výrazom „hrubo porušuje“ vyžaduje intenzívnejšiu formu porušenia dobrých mravov ako je tomu v prípadoch kvalifikovaných bez tohto prívlastku, teda pri „prostom“ porušení dobrých mravov. Pritom už „prosté“ porušenie dobrých mravov je potrebné považovať za závažné konanie v zásadnom rozpore so všeobecne uznávanými pravidlami správania, čo možno dovodiť zo závažnosti jeho následkov, ktorým je napríklad neplatnosť právneho úkonu (ust. ) alebo možnosť vydedenia (ust. 469a ods. 1 písm. a) ). Pod pojem hrubé porušenie dobrých mravov tak spadajú skutočne najzávažnejšie zo závažných porušení spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, rešpektovaných rozhodujúcou časťou spoločnosti a majúcich povahu základných noriem. Ako typické prípady hrubého porušovania dobrých mravov Okresný súd správne uvádza najmä fyzické násilie voči darcovi a vulgárne správanie sa k nemu. Vzhľadom na rozmanitosť možností medziľudského správania to neznamená, že iné správanie by hrubým porušovaním dobrých mravov byť nemohlo, a do úvahy tú môže prichádzať aj neposkytnutie pomoci v chorobe a starobe, ku ktorej sa obdarovaný zaviazal ako aj znemožnenie realizácie práva doživotného užívania darovanej nehnuteľnosti. Tak ako v každom prípade posudzovania dôvodov pre vrátenie daru podľa , je aj v uvedených prípadoch vždy potrebné skúmať širšie okolnosti vzniknutého stavu.

Práve širšie okolnosti vzťahov medzi navrhovateľkou a odporkyňou umožňujú v danom prípade posúdiť, či pretrhnutie kontaktov odporkyne s navrhovateľkou, a s tým spojené neposkytovanie pomoci, ako aj znížená miera starostlivosti o darovaný dom, predstavujú hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporkyne. Okresný súd v tomto smere správne posúdil vzájomné vzťahy účastníčok v ich komplexnej šírke a s prihliadnutím na princíp vzájomnosti správne prihliadal na dôvody zhoršenia vzťahov medzi navrhovateľkou a odporkyňou. Pokiaľ na intenzívne prejavovanú neochotu navrhovateľky akceptovať manžela odporkyne reagovala odporkyňa tak, že v záujme zachovania manželstva opustila bydlisko v tesnej blízkosti navrhovateľky a prerušením kontaktov s ňou zamedzila jej zasahovaniu do rodinných vzťahov odporkyne, nemožno tomuto rozhodnutiu odporkyne nič vyčítať. Ultimátom zo strany navrhovateľky, ktorá podmieňovala návrat odporkyne po jej liečení nesúhlasom s návratom aj jej manžela, navrhovateľka odporkyňou k odchodu z jej blízkosti v podstate donútila. Dôsledky takéhoto odchodu odporkyne od navrhovateľky spočívali prirodzene aj v tom, že odporkyňa nebola navrhovateľke na blízku v prípade potreby pomoci, ako aj v tom, že sa odporkyňa nemohla v dostatočnej miere venovať údržbe darovaného domu. Sama totiž musela riešiť otázku nového bývania rodiny. Následky, ktoré navrhovateľka vníma ako hrubé porušenie dobrých mravov zo strany odporkyne, tak majú významnou mierou pôvod práve v konaní navrhovateľky, ktorá svojím správaním voči odporkyni a jej manželovi významne prispela k vytvoreniu prostredia, ktoré bolo pre plnohodnotný rodinný život odporkyne objektívne nevyhovujúce. Tieto následky preto nemožno pričítať odporkyni ako hrubé porušenie dobrých mravov z jej strany. Významnou je aj tá skutočnosť, že miera odkázanosti navrhovateľky na pomoc odporkyne, či zabezpečenie bývania z jej strany nedosahujú zďaleka takú intenzitu, pri ktorej by bolo dôvodné uvedenú pomoc od odporkyne objektívne očakávať aj napriek tomu, ako sa navrhovateľka voči odporkyni v minulosti zachovala.

Vzhľadom na uvedené bolo napadnuté rozhodnutie správne a krajský súd ho preto potvrdil.

Odporkyni, ktorej by v odvolacom konaní patrila náhrada trov podľa v spojení s krajský súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože jej v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .