Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_11C-98-2014.pdf
PDF · 95.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/98/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Jeannette Hajdinovou v právnej veci navrhovateľa: I. B., O. X.XX.XXXX, V. G. XXX, K., zastúpeného usadeným euroadvokátom JUDr. Lubomírom Müllerom, so sídlom v Českej republike, Praha 5, Symfonická 1496/9, proti odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o zaplatenie 53,06 €, takto
rozhodol:
Súd návrh na začatie konania z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 8.9.2014, doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 8.9.2014, domáhal uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu sumu 53,06 € titulom náhrady cestovného na verejné zasadnutie Okresného súdu Prešov dňa 28.1.2014. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 1Nt/39/2013-41 zo dňa 28.1.2014 bola vyslovená jeho účasť na súdnej rehabilitácii podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 119/1990 Zb.). Okresný súd Prešov rozhodol na verejnom zasadnutí, na ktoré ho predvolal. Odporca nevyhovel jeho žiadosti o odškodnenie a zadosťučinenie. Medzi jeho bydliskom X. G. a sídlom Okresného súdu Prešov nie je primerané dopravné spojenie verejnou dopravou, preto na cestovanie použil osobné motorové vozidlo N. W.: U. XXX V. s priemernou spotrebou benzínu 5,9 litra / 100 km; jednosmerná vzdialenosť medzi G. R. P. je 99 km (2 x 99 km = 198 km). Základná sadzba podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632,2008 Z.z. o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách je 0,183 € / 1 km, cena benzínu 1,436 € / 1 liter. Cena pohonných hmôt na 1 km je 0,085 € (1,436 x 0,059), celková sadzba na 1 km je 0,268 € (0,183 + 0,085); potom celková suma náhrady cestovného K. G. Y. P. a naspäť predstavuje sumu 53,06 € (198 km x 0,268).
Odporca v písomnom vyjadrení navrhol návrh na začatie konania zamietnuť. Uviedol, že proti navrhovateľovi sa začalo trestné stíhanie na základe uznesenia Vojenského obvodového prokurátora v Prešove sp. zn. OPv-247/81 zo dňa 29.10.1981 pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení v tom čase účinnom (ďalej len TZ alebo Trestný zákon). Uznesením Vojenského obvodového prokurátora v Prešove sp. zn. OPv-247/81 zo dňa 30.10.1981 bol vzatý do väzby. Žiadosť navrhovateľa o prepustenie z väzby bola zamietnutá uznesením Vojenského obvodového prokurátora v Prešove sp. zn. OPv-247/81 zo dňa 30.11.1981. Vojenský obvodový súd v Prešove uznesením sp. zn. Nt-207/1981 zo dňa 9.12.1981 zastavil trestné stíhanie navrhovateľa, pretože skutok nie je trestným činom a dňa 30.11.1981 bol prepustený z väzby na slobodu (uznesením Vojenského obvodového prokurátora v Prešove sp. zn. OPv-247/81 zo dňa 30.11.1981). Uznesením Vojenského obvodového prokurátora v Prešove sp. zn. OPv-247/81 zo dňa 30.1.1982 bolo zastavené trestné stíhanie navrhovateľa, pretože skutok nie je trestným činom. Odporca
neuznáva nárok navrhovateľa na náhradu škody z dôvodu jeho preklúzie podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb., v zmysle ktorého nárok treba uplatniť na súde v lehote troch rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest alebo rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie zastavilo, inak nárok zaniká. K zastaveniu trestného stíhania navrhovateľa došlo dňa 30.1.1982 a o odškodnenie žiadal až dňa 17.2.2014. Navrhovateľ mal možnosť uplatniť si nárok včas podľa § 5 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.6.2004 (ďalej len zákon č. 58/1969 Zb.).
Okresný súd Bratislava I rozhodol na pojednávaní dňa 28.10.2015 v prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a poverenej zástupkyne odporcu a v neprítomnosti navrhovateľa podľa § 101 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP). Navrhovateľ bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, jeho právny zástupca ospravedlnil jeho neúčasť na pojednávaní a súhlasil, aby súd konal v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, vyjadrením povereného zástupcu odporcu a listinnými dôkazmi: uznesenie Vojenskej obvodovej prokuratúry sp. zn. OPv-247/81 zo dňa 29.10.1981, uznesenie Vojenskej obvodovej prokuratúry sp. zn. OPv-247/81 zo dňa 30.10.1981, uznesenie Vojenského obvodového súdu sp. zn. Nt-207/81 zo dňa 9.12.1981, uznesenie Vojenskej obvodovej prokuratúry sp. zn. OPv-247/81 zo dňa 30.1.1982, uznesenie Okresného súdu Prešov č. k. 1 Nt 39/2013-41 zo dňa 28.1.2014, žiadosť navrhovateľa zo dňa 17.2.2014 o odškodnenie a zadosťučinenie adresovaná Ministerstvu spravodlivosti SR, fotokópia technického preukazu osobného motorového vozidla N. B. W.X.: U.-XXX V.. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový stav:
Voči navrhovateľovi bolo uznesením Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov sp. zn. OPv-247/81 zo dňa 29.10.1981 vznesené obvinenie pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 TZ, pretože na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že dňa 3.10.1981 do 12:00 hod. nenastúpil k výkonu vojenskej základnej služby k Vojenskému útvaru 2481 Pardubice, ako bol povinný podľa povolávacieho rozkazu Okresnej vojenskej správy Michalovce čís. rad B 023461, ktorý osobne včas a riadne prevzal dňa 3.9.1981 a tak to neurobil ani do 24 hodín po uplynutí lehoty v ňom stanovenej, v úmysle vyhnúť sa trvale vojenskej službe.
Na základe uznesenia Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov sp. zn. OPv-247/81 zo dňa 30.10.1981 bol vzatý do väzby - väzba sa začala dňa 29.10.1981 o 21:50 hod. Jeho žiadosť o prepustenie z väzby bola zamietnutá uznesením sp. zn. OPv-247/81 zo dňa 30.11.1981.
Vojenský obvodový súd Prešov uznesením sp. zn. Nt-207/81 zo dňa 9.12.1981 zrušil uznesenie sp. zn. OPv-247/81 zo dňa 30.11.1981 a prepustil navrhovateľa z väzby na slobodu. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 9.12.1981.
Trestné stíhanie navrhovateľa bolo zastavené uznesením Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov sp. zn. OPv 247/81 zo dňa 30.1.1982, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Okresný súd Prešov v uznesení č.k. 1Nt/39/2013-41 zo dňa 28.1.2014 vyslovil, že navrhovateľ je účastný súdnej rehabilitácie vo veci Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov sp. zn. OPv 247/1981. Uznesenie neobsahuje odôvodnenie pretože obvinený, obhajca aj prokurátor sa vzdali práva podať sťažnosť [§ 176 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len TP alebo Trestný poriadok)].
Navrhovateľ dňa 17.2.2014 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR o odškodnenie a zadosťučinenie, no Ministerstvo spravodlivosti SR na jeho žiadosť nereagovalo.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. účelom zákona je zrušiť odsudzujúce súdne rozhodnutia za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné, umožniť rýchle preskúmanie prípadov osôb takto protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného konania, odstrániť neprimerané tvrdosti v používaní represie, zabezpečiť neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a
primerané hmotné odškodnenie a umožniť zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.
Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. ustanovenia tohto zákona sa použijú obdobne na rehabilitáciu a odškodnenie osôb nezákonne zbavených osobnej slobody alebo majetku v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v § 2 a § 4 v období od 25.2.1948 do 1.1.1990, aj keď sa nezačalo trestné stíhanie, pokiaľ nedošlo k plnému odškodneniu podľa prv platných predpisov. Ustanovenie § 27 sa použije obdobne.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 119/1990 Zb. trovy obhajoby uhrádza štát v konaní podľa § 3 (písm. a/), ak sa zistilo, že návrh je aspoň čiastočne dôvodný (písm. b/), bez ohľadu na výsledok konania, ak sa konanie začalo na návrh prokurátora (písm. c/).
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. nárok na odškodnenie zahŕňa najmä náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške 83 eur, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov (písm. a/), náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody, pokiaľ táto náhrada nepatrí podľa iných predpisov (písm. b/), náhradu trov trestného konania vo výške 6,70 eura, výkonu väzby vo výške 20 eur za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 5 eur za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ poškodený nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov (písm. c/), náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní (písm. d/), náhradu zaplateného peňažného trestu alebo úhrnu vykonaných zrážok z odmeny za prácu pri výkone trestu nápravného opatrenia (písm. e/).
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb. nárok treba uplatniť na súde v lehote troch rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest alebo rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie zastavilo; inak nárok zaniká. Počas predchádzajúceho prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., najviac však šesť mesiacov táto lehota pre uplatnenie nároku neplynie.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. pri uplatňovaní nárokov podľa § 23, 26 a 27 sa postupuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 22 ods. 1, ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia (ods. 1). Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (ods. 2).
Podľa § 23 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa prvej časti druhej hlavy sa premlčí za rok odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť oslobodzujúce rozhodnutie alebo rozhodnutie odsudzujúce na miernejší trest alebo rozhodnutie, ktorým bolo trestné konanie zastavené.
Podľa § 553 TP trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania vrátane trov vykonávacieho konania znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného ani výdavky spojené so zvolením obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na povinnú obhajobu, ktoré vznikli obvinenému v dôsledku dovolania podaného ministrom spravodlivosti alebo generálnym prokurátorom.
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáha od odporcu zaplatenia sumy 53,06 € titulom náhrady cestovného podľa zákona č. 119/1990 Zb. Suma predstavuje cestovné dňa 28.1.2014 z G. Y. P. a naspäť (2 x 99 km = 198 km), kedy Okresný súd Prešov uznesením č.k. 1Nt/39/2013-41 zo dňa 28.1.2014 rozhodol o jeho účasti na súdnej rehabilitácii.
Pre posúdenie opodstatnenosti nároku navrhovateľa podľa zákona č. 119/1990 Zb. je nevyhnutné vychádzať z rozhodnutí vo veci jeho trestného stíhania pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 TZ (ďalej aj len základné trestné konanie).
Navrhovateľ bol uznesením Vojenskej obvodovej prokuratúry Prešov sp. zn. OPv-247/81 zo dňa 29.10.1981 stíhaný pre trestný čin nastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 TZ. Následne bol dňa 30.10.1981 vzatý do väzby uznesením sp. zn. OPv-247/81 zo dňa 30.10.1981. Sťažnosť navrhovateľa o prepustenie z väzby bola dňa 30.11.1981 zamietnutá s poukazom na jeho predchádzajúce odsúdenie za ten istý trestný čin. Navrhovateľ bol neskôr uznesením Vojenského obvodového súdu Prešov sp. zn. Nt-207/81 zo dňa 9.12.1981 prepustený z väzby na slobodu a Vojenská obvodová prokuratúra Prešov uznesením sp. zn. OPv-247/81 zo dňa 30.1.1982 zastavila trestné stíhanie navrhovateľa, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.
Okresný súd Prešov uznesením č.k. 1Nt-39/2013-41 zo dňa 28.1.2014 rozhodol, že navrhovateľ je účastný súdnej rehabilitácie vo veci Vojenskej obvodovej prokuratúry sp. zn. OPv/247/1981. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť tým istým dňom (28.1.2014). Po právoplatnosti uznesenia Okresný súd Prešov nekonal o pôvodnej obžalobe, ani nerozhodoval o zastavení trestného stíhania navrhovateľa alebo jeho oslobodení spod obžaloby, pretože trestné stíhanie navrhovateľa sa skončilo už dňa 30.1.1982 zastavením z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Inými slovami, Okresný súd Prešov nemal po právoplatnosti uznesenia č.k. 1Nt-39/2013-41 zo dňa 28.1.2014 o čom ďalej konať a rozhodnúť.
Za tohto skutkového stavu je potrebné posúdiť, či má navrhovateľ nárok na náhradu cestovného podľa zákona č. 119/1990 Zb. alebo podľa Trestného poriadku. Zákon č. 119/1990 Zb. je vo vzťahu k Trestnému poriadku osobitným právnym predpisom, preto sa vo vzťahu medzi nimi uplatní zásada lex specialis derogat legi generali (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný zákon alebo ustanovenie).
Zákon č. 119/1990 Zb. (§ 1 ods. 1) sa primárne vzťahuje na:
- zrušenie odsudzujúcich súdnych rozhodnutí za činy, ktoré v rozpore s princípmi demokratickej spoločnosti rešpektujúcej občianske politické práva a slobody zaručené ústavou a vyjadrené v medzinárodných dokumentoch a medzinárodných právnych normách zákon označoval za trestné,
- umožnenie rýchleho preskúmania prípadov osôb protiprávne odsúdených v dôsledku porušovania zákonnosti na úseku trestného konania,
- odstránenie neprimeranej tvrdosti v používaní represie,
- zabezpečenie neprávom odsúdeným osobám spoločenskú rehabilitáciu a primerané hmotné odškodnenie a
- umožnenie zo zistených nezákonností vyvodiť dôsledky proti osobám, ktoré platné zákony vedome alebo hrubo porušovali.
Ustanovenie § 33 od. 2 tohto zákona zakotvuje obdobné riešenie pre rehabilitáciu a odškodnenie osôb nezákonne zbavených osobnej slobody v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v § 2 a § 4 v rozhodnom období od 25.2.1948 do 1.1.1990, aj keď sa nezačalo trestné stíhanie, pokiaľ nedošlo k plnému odškodneniu podľa prv platných predpisov.
Nároky demonštratívne upravené v § 23 zákona č. 119/1990 Zb. sa vždy vzťahujú na základné trestné konanie, v ktorom bol oprávnený subjekt odsúdený za trestný čin uvedený v § 2. Navrhovateľ však žiada náhradu cestovného v súvislosti s rehabilitačným konaním a nie so základným trestným konaním, ktoré sa navyše skončilo 30.1.1982 zastavením z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci; základné trestné konania sa teda skončilo v prospech navrhovateľa. Preto jeho nárok na náhradu cestovného nemožno subsumovať pod ustanovenie § 23 zákona č. 119/1990 Zb.
Podľa obsahu uplatneného nároku na náhradu cestovného ide o trovy rehabilitačného konania. Pri náhrade uvedených trov nemožno podľa názoru súdu postupovať ani podľa § 19 ods. 3 zákona č. 119/1990 Zb., pretože vo vzťahu k navrhovateľovi nešlo o konanie podľa § 3 tohto zákona (konanie o námietkach prokurátora), návrh sa netýkal prieskumného konania, ktorého výsledkom malo byť zrušenie odsudzujúceho rozsudku (nakoľko navrhovateľ nebol v rozhodnom období v súvislosti s rehabilitačným konaním odsúdený za trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 TZ), a rehabilitačné konanie sa nezačalo ani na návrh prokurátora.
Ak by si navrhovateľ uplatňoval trovy základného trestného konania, ktoré sa skončilo dňa 30.1.1982 zastavením (uznesenie Vojenskej obvodovej prokuratúry sp. zn. OPv-247/81 zo dňa 30.1.1982), mal a mohol si ich uplatňovať podľa zákona č. 58/1969 Zb. bezprostredne po zastavení trestného stíhania.
Keďže na náhradu trov rehabilitačného konania (cestovné) nemožno použiť osobitné ustanovenie § 19 ods. 3 zákona č. 119/1990 Zb., súd skúmal, či je možné ich náhradu navrhovateľovi priznať podľa všeobecného právneho predpisu, ktorým je Trestný poriadok. Ustanovenie § 33 ods. 4 zákona č. 119/1990 Zb. uvádza, že pokiaľ tento zákon nemá osobitné ustanovenia, použijú sa v konaní podľa druhého až piateho oddielu (teda na zrušenie rozhodnutia zo zákona, zrušenie rozhodnutia v prieskumnom konaní, konanie pred súdom a zrušenie niektorých ďalších rozhodnutí) ustanovenia Trestného poriadku. U navrhovateľa nejde o konanie podľa druhého až piateho oddielu zákona č. 119/1990 Zb., pretože v základnom trestnom konaní nebol odsúdený za trestný čin a nemohol sa preto domáhať zrušenia žiadneho odsudzujúceho rozhodnutia.
Podľa § 553 ods. 1 TP trovy nevyhnutné na vykonanie trestného konania vrátane trov vykonávacieho konania znáša štát; neznáša však vlastné trovy obvineného, zúčastnenej osoby a poškodeného ani výdavky spojené so zvolením obhajcu a splnomocnenca. Štát však znáša trovy na povinnú obhajobu, ktoré vznikli obvinenému v dôsledku dovolania podaného ministrom spravodlivosti alebo generálnym prokurátorom. Z uvedeného vyplýva, že štát neznáša vlastné trovy navrhovateľa, ktoré vynaložil na cestu osobným motorovým vozidlom z G. Y. P. a naspäť dňa 28.1.2014, kedy Okresný súd Prešov rozhodol, že je účastný rehabilitácie. V rehabilitačnom konaní podľa zákona č. 119/1990 Zb. nie je nutná povinná obhajoba; zároveň nejde o trovy obhajoby, ktoré by jeho obhajca musel vynaložiť v súvislosti s rehabilitačným konaním. Inými slovami, navrhovateľ nemá právny nárok na náhradu cestovného v sume 53,06 € ani podľa § 553 ods. 1 TP. Ak by na ne mal nárok, mohol sa domáhať ich náhrady v rehabilitačnom konaní pred Okresným súdom Prešov, čo neurobil.
Na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov súd návrh na začatie konania ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
Súd nezohľadnil námietku odporcu o márnom uplynutí prekluzívnej doby vyplývajúcej z § 24 ods. 2 zákona č. 119/1990 Zb., pretože prekluzívna doba sa v tomto ustanovení počíta až od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest alebo rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie zastavilo, po tom, čo bola osoba rehabilitovaná podľa zákona č. 119/1990 Zb., a súd konal o pôvodnej obžalobe. K tejto situácii v predmetnej veci nedošlo, preto v súvislosti s ňou nemohlo prísť ani k preklúzii nároku navrhovateľa na náhradu cestovného.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP. Odporca bol v konaní úspešný, preto by bol navrhovateľ povinný zaplatiť mu náhradu trov konania. Odporca však náhradu trov konania nežiadal, preto mu ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.