Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoE-36-2022.pdf
PDF · 84.41 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoE/36/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 682 420, proti povinnej: P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. J. XXX/X, R., o vymoženie 25.351,28 eura s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 24. septembra 2021 pod č.k. Er/2123/1998-79, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením neschválil rozvrh výťažku, ktorý bol vykonaný povereným súdnym exekútorom D.. S. P., PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava na rozvrhovom pojednávaní konanom dňa 30.03.2021. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia § 46 ods. 5, § 154 ods. 1, § 155, § 156, § 157 ods. 1, 2, 3, 4, § 160 ods. 1, 2, § 243b ods. 1, 2 Exekučného poriadku, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 16 ods. 2, § 22 ods. 1, § 26 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.05.2006. 1.1. Uviedol, že v predmetnej exekučnej veci sa vedie exekučné konanie u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD, na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice zo dna 20.05.1998, ktorú spísala notárka JUDr. Q. so sídlom notárskeho úradu v Bratislave. Uznesením prvoinštančného súdu č.k. Er/2123/1998-50 zo dňa 23.11.2018 súd schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu vo vlastníctve povinnej P. R., a to spoluvlastníkovi nehnuteľností - A. C. k nehnuteľnostiam zapísaných na liste vlastníctva XXXX vedených Okresným úradom A., pre obec R., katastrálne územie R., ktorých majetková podstata zapísaná na uvedenom LV v časti A je tvorená: byt č. X na 1. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX (vchod 5), ktorý je postavený na pozemku s parc. č. XXX o výmere 1 198 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria s prislúchajúcim podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckym podielom k pozemku 6270/433140. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2018. Súdny exekútor dňa 17.05.2021 doručil súdu návrh na schválenie rozvrhu výťažku podľa zápisnice zo dňa 30.03.2021. 1.2. Konštatoval, že z exekučného spisu, ako aj zo zápisnice o rozvrhu výťažku z dražby nehnuteľností vyplýva, že na rozvrhové pojednávanie boli v súlade s ustanovením § 154 ods. 1 Exekučného poriadku predvolaní: vydražiteľ a osoby, ktorým sa doručuje dražobná vyhláška podľa § 141 ods. 1 Exekučného poriadku a ktorí prihlásili svoje nároky podľa § 140 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že rozdeľovanú podstatu tvorí výťažok z dražby/predaja nehnuteľností z majetku povinnej vo výške 2.821,48 eura. Zo zápisnice vyplýva, že úroky z výťažku ku dňu konania rozvrhového pojednávania neplynuli. 1.3. Zastal názor, že nakoľko rozdeľovaná podstata bola vyčerpaná, ďalšie pohľadávky nemohli byť uspokojené. Proti rozvrhu výťažku neboli vznesené námietky. Zo znenia § 46 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov jednoznačne vyplýva, že výťažok nebol rozvrhnutý správne, keďže z prijatého plnenia vo výške 2.821,48 eura sa na trovy exekúcie môže použiť najviac 24% plnenia,
čo predstavuje 677 eur. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie dospel k záveru, že súdny exekútor nerozvrhol rozdeľovanú podstatu v súlade s ustanovením § 46 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov a z tohto dôvodu rozvrh výťažku neschválil.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie súdny exekútor, ktorý žiadal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že výťažok z dražby nehnuteľnosti vo výške 2.821,48 eura rozvrhol podľa ustanovenia § 157 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013. Z rozdeľovanej podstaty spokojoval odmenu súdneho exekútora vo výške 20% z výťažku dražby vo výške 2.821,48 eura v sume 564,50 eura, odmenu za zriadenie EZP na LV č. XXXX, k.ú. R., obec R., okres A. vo výške 33,19 eura, náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 320,13 eura, ktoré pozostávali z nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 189,94 eura a poštovného vo výške 130,19 eura a 20% DPH v celkovej výške 157,53 eura. Trovy exekúcie spolu predstavujú sumu vo výške 1.075,35 eura. 2.1. S názorom súdu prvej inštancie, že rozdeľovanú podstatu nerozvrhol v súlade s § 46 ods. 5 Exekučného poriadku, sa nestotožnil. Mal za to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže sa neriadil ustanoveniami Exekučného poriadku upravujúcimi poradie uspokojovania pohľadávok pri exekúcii vykonávanej predajom nehnuteľností. Z dikcie ustanovenia § 157 Exekučného poriadku je zrejmé, že toto je ustanovením lex specialis vo vzťahu ku generálnemu ustanoveniu § 46 Exekučného poriadku, ktoré upravuje postup pri uspokojovaní jednotlivých pohľadávok. Z uvedeného podľa neho vyplýva, že § 46 ods. 5 Exekučného poriadku nie je možné použiť pri rozvrhu výťažku v prípade predaja nehnuteľností. Uvedené ustanovenie sa použije len v prípade, ak osobitná časť Exekučného poriadku neupracuje pri rozvrhu výťažku inak. Tento záver podľa jeho názoru potvrdzuje aj tá skutočnosť, že pokiaľ súčasťou trov exekúcie majú byť aj hotové výdavky, a to teda vrátane nákladov, ktoré vznikli exekútorovi pri znaleckom dokazovaní musel by tieto hradiť z vlastných prostriedkov, nakoľko aj tieto by bolo možné kryť len v rozsahu 24%. Uvedené je v rozpore so základným účelom takto nastaveného režimu pri schvaľovaní rozvrhu výťažku, keď nie je opodstatnené, aby súdny exekútor hradil predmetné výdavky z vlastných prostriedkov.
3. K odvolaniu súdneho exekútora podal písomné vyjadrenie A. C., ktorý uviedol, že súdny exekútor JUDr. S. v podanom odvolaní neuviedol, kedy mu bol exekučný spis pridelený. Úkony, za ktoré žiada odmenu podľa neho vykonal JUDr. F..
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 Civilný sporový poriadok (CSP)), po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že návrhom oprávnenej na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi dňa 12.11.1998 sa začalo exekučné konanie. Súdny exekútor doručil súdu prvej inštancie dňa 08.12.1998 žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica č. N 117/98, Nz 116/98 zo dňa 20.05.1998. Súd prvej inštancie poveril súdneho exekútora poverením vydaným Okresným súdom Levice dňa 21.12.1998. Uznesením č.k. Er/2123/1998-27 zo dňa 06.11.2017 udelil súhlas so znížením najnižšieho podania pri dražbe nehnuteľností vo vlastníctve povinnej. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.03.2018. Uznesením č.k. Er/2123/1998-50 zo dňa 23.11.2018 schválil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu v 1 vo vlastníctve povinnej spoluvlastníkovi nehnuteľností - A. C.. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.12.2018. Dňa 17.05.2021 došiel súdu prvej inštancie návrh na schválenie rozvrhu výťažku spolu so zápisnicou o rozvrhu výťažku, prezenčnou listinou a vyúčtovaním exekučného konania súdnym exekútorom. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením tak, že rozvrh výťažku neschválil.
7. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: Podľa odseku 1, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa odseku 2, ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. Podľa odseku 3, na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Podľa odseku 4, na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
8. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
9. Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku, Ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
10. Podľa § 46 ods. 5 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, z prijatého plnenia sa na pohľadávku podľa odseku 4 písm. a) použije vždy najviac 24 % plnenia, zvyšok prijatého plnenia sa použije na pohľadávku podľa odseku 4 písm. b); na pohľadávky podľa odseku 4 písm. c) a d) sa prijaté plnenia použijú až po zániku pohľadávky podľa odseku 4 písm. b). Ak niektorá z pohľadávok podľa odseku 4 už skôr zanikla, použije sa prijaté plnenie v pomere podľa predchádzajúcej vety na pohľadávky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť pomer podľa prvej vety z dôvodu, že ostatné pohľadávky zanikli, použije sa celé prijaté plnenie na v poradí poslednú neuspokojenú pohľadávku, a to až do okamihu jej zániku.
11. Podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa na úhradu pohľadávky použijú v tomto poradí: a) trovy exekútora, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného.
12. Podľa § 157 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania, podľa výsledkov rozvrhového pojednávania sa z podstaty uspokojujú pohľadávky v tomto poradí: a) súdne trovy a trovy exekúcie, ...
13. Na úvod považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že zákonom č. 299/2013 Z.z. bol do exekučného konania zavedený nový režim započítania pre plnenia prijaté alebo vymožené od povinného. Plnenia prijaté alebo vymožené z majetku povinného sa započítavajú v tomto poradí: a) trovy exekútora, b) istina vymáhanej pohľadávky, c) príslušenstvo vymáhanej pohľadávky priznané exekučným titulom, d) trovy oprávneného. Pritom z prijatého plnenia sa na trovy exekúcie súdneho exekútora započíta vždy najviac 24 % tohto plnenia. Nie je pritom striktne dané, na ktorú časť trov exekúcie sa prijatá časť plnenia započíta, či na odmenu alebo na náhrady exekútora (t. j. náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času). Výber záleží od vôle samotného exekútora. Zvyšok prijatého plnenia sa započítava na istinu oprávneného. Na príslušenstvo vymáhanej pohľadávky a trovy oprávneného sa plnenia budú započítavať až potom, ako sa uspokojí vymáhaná pohľadávka v rozsahu istiny. Každé prijaté plnenie sa započíta pomerom 24 % (trovy exekúcie súdneho exekútora) k 76 % (pohľadávky oprávneného, t. j. istina, jej príslušenstvo a trovy oprávneného). V prípade, ak zanikne niektorá z pohľadávok, bude platiť, že prijaté plnenie sa započítava v pomere 24 % ku 76 % na pohľadávky, ktoré v čase prijatia plnenia nie sú uspokojené. Ak nie je možné uplatniť tento pomer započítania z dôvodu, že ostatné pohľadávky zanikli, započíta sa celé prijaté plnenie na v poradí poslednú neuspokojenú pohľadávku, a to až do okamihu jej zániku. Takýto režim započítania neplatí iba v prípadoch vymáhania bežného výživného.
14. Z uvedeného výkladu ustanovenia § 46 ods. 5 Exekučného poriadku je možné dospieť k záveru, že v takomto prípade pôjde o všeobecné pravidlo, ktoré zákonodarca aplikuje na všetky prijaté plnenia. Uvedené vyplýva aj z doslovného výkladu citovaného ustanovenia, keďže zákonodarca ustálil, že z prijatého plnenie sa na trovy exekúcie súdneho exekútora započíta vždy najviac 24 % toho plnenia.
Ustanovenie § 157 Exekučného poriadku upravujúce poradie uspokojovania pohľadávok, preto je potrebné doplniť aplikáciou ustanovenia § 46 ods. 5 Exekučného poriadku.
15. Rovnako je potrebné poznamenať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov (ktorých súčasťou je aj odmena), nemusí to ale bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (E. c. T. z 23.11.1983). Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Možno ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie (podobne v II. ÚS 272/08-35 zo dňa 22.10.2008).
16. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne rozhodol o neschválení rozvrhu výťažku z dôvodu, že súdny exekútor si nesprávne vyčíslil svoju odmenu a preto napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).