Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/541/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa SPP - distribúcia, a. s. so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 44/b, 825 11 Bratislava, IČO:35 910 739, zast. Advokátska kancelária Gallo, s. r. o. so sídlom Martin, Jilemnického 30 proti odporcovi Restaurant P7, s. r. o. so sídlom Banská Bystrica, Horná 65/A, IČO:46 206 698, zast. JUDr. Jánom Vinarčíkom, advokátom so sídlom Banská Bystrica, Pod Rybou 5, v konaní o zaplatenie 21.113,01 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -165 zo dňa 26. 6. 2014 takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. -165 zo dňa 26. 6. 2014 zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Lučenec rozsudkom č. k. -165 zo dňa 26. 6. 2014 návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 21.113,01 eur s príslušenstvom zamietol. Navrhovateľa zaviazal k náhrade trov konania odporcu vo výške 1.890,44 eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ ako dodávateľ uzatvoril s odporcom ako odberateľom zmluvu o dodávke plynu, v zmysle ktorej bolo povinnosťou navrhovateľa odberateľovi plyn dodávať a povinnosťou odberateľa za takto dodaný plyn platiť. Množstvo dodaného plynu v zmysle zmluvy bolo merané na odbernom mieste plynomerom inštalovaným navrhovateľom. Súd zistil, že dňa 3. 1. 2012 došlo na odbernom mieste v L. na ulici B. C. ku kontrole pracovníkmi navrhovateľa, ktorou bolo zistené, že inštalovaný plynomer má porušené overovacie značky. Túto skutočnosť mal súd prvého stupňa preukázanú zo svedeckých výpovedí jednotlivých svedkov, ako aj úradným overovaním. Dospel preto k záveru, že meradlo inštalované na odbernom mieste odporcu malo v čase kontroly dňa 3. 1. 2012 nepochybne porušené overovacie značky. Konštatoval, že došlo k porušeniu právnej povinnosti a teda odber plynu na základe merania meradlom s porušenými overovacími značkami je možné podradiť pod pojem neoprávneného odberu podľa / o energetike zodpovednosť za neoprávnený odber je zodpovednosťou objektívnou nezávislou na zavinení. Dôsledky neoprávneného odberu znáša odberateľ. Podmienkou zodpovednosti je zistenie neoprávneného odberu ako protiprávneho stavu. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že samotná existencia neoprávneného odberu ako protiprávneho stavu sama o sebe nezakladá povinnosť náhrady škody. Zo strany dodávateľa a vzhľadom na zákonné ustanovenie je povinnosťou preukázať vznik škody. Preukázať je potrebné jednak skutočnosť, že škoda vôbec vznikla a následne ak vznikla, v akej výške škoda vznikla, pričom prioritne pre výpočet vzniknutej škody je potrebné s poukazom na a contrário citovaného zákona vychádzať z objektívnych a spoľahlivých podkladov až následne ak tieto podklady nie je možné zadovážiť je potrebné vychádzať zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného ministerstvom, t. j. z vyhlášky č. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že na to, aby žalobca mohol byť v spore úspešný, musel by preukázať, že skutočne vznikla škoda, ktorú skutočnosť však v konaní nepreukázal. Navrhovateľ v konaní súdu nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, že porušením plomby meracieho zariadenia mu vznikla škoda a o akú škodu sa jedná. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v zmysle záverov Slovenskej legálnej metrológie n. o. predmetné

meradlo bolo funkčné a mechanicky nepoškodené, pričom pri odpočte dňa 3. 1. 2012 stav vykazoval spotrebu 52.641 m3 oproti predchádzajúcemu odpočtu z 20. 10. 2012 vo výške 52.067 m3 t. j. rozdiel a prírastok spotreby vo výške 574 m3. Povinnosťou navrhovateľa teda bolo, aby v konaní preukázal, že neoprávneným odberom mu vznikla škoda vo vyššej spotrebe ako bol odpočet meradla dňa 3. 1. 2012. Navrhovateľ síce tvrdil, že takýto odpočet nie je objektívny, pretože mohlo dôjsť k zásahu do meradla, čo by súd považoval za logické, za predpokladu, že by meradlo vykazovalo nižší alebo rovnaký stav ako pri odpočte dňa 20. 10. 2011, t. j. spred 2 a pol mesiacov. Meradlo však vykazovalo prírastok, čo znamená, že v určitom časovom období nepochybne odber plynu zaznamenávalo. Z uvedených dôvodov mal súd prvého stupňa za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania okolností, že škoda vôbec vznikla, keďže túto skutočnosť nepreukázal, nebolo možné aplikovať spôsob výpočtu škody v zmysle vykonávacej vyhlášky, pretože prvotným predpokladom na to, aby sa uvedený matematický postup aplikoval je skutočnosť, že škoda vôbec vznikla, následne ju nie je možné objektívne preukázať. Naviac súd poukázal na skutočnosť, že účelom náhrady škody je náhrada skutočnej škody, ktorá vznikla protiprávnym konaním, resp. protiprávnym stavom poškodenému. Náhrada škody neplní funkciu penalizačnú, t. j. nemá slúžiť na potrestanie škodcu, ale má slúžiť na vyrovnanie majetkovej sféry poškodeného, ktorý protiprávnosťou škodcu utrpel úbytok na svojich majetkových právach. Za stavu, ak vypočítaná škoda presahuje trojnásobok priemernej ročnej spotreby odporcu a jedná sa o obdobie dva a pol mesiaca má súd za to, že takto uplatnená a vyčíslená škoda predstavuje sankciu, ktorá prevláda nad reparačnou funkciou inštitútu náhrady škody, čo je neprijateľné. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol a navrhovateľa zaviazal k náhrade trov konania odporcu.

Proti rozhodnutiu podal odvolanie v lehote stanovenej v ust. navrhovateľ. V odvolaní uviedol, že svoj nárok oprel o ust. / a , v zmysle ktorých je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn povinný nahradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu ak vznikla. Škoda v takomto prípade podľa odvolateľa vznikne, ak odberateľ odoberá plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. V konaní bolo preukázané, že odporca v období, za ktoré si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody zemný plyn odoberal. V zmysle / zákona č. 142/200 Z. z. o metrológii poškodením, resp. porušením overovacej značky meradla odporcu zanikla platnosť úradného overenia tohto meradla. Podľa jeho názoru hodnoty namerané číselníkom, do ktorého je možné zasiahnuť a tieto pozmeniť, nie je možné považovať ani za objektívne ani za hodnoverné. Nakoľko teda v tomto prípade absentujú objektívne a hodnoverné údaje o množstve odobratého plynu, navrhovateľ určil výšku vzniknutej škody podľa vyhlášky č. Ďalej uviedol, že čo sa týka otázky vzniku škody ako jedného z predpokladov uplatnenia nároku na jej náhradu súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku nesprávne vysporiadal s vyúčtovacími faktúrami vystavenými dodávateľom plynu v tomto prípade spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a. s. na predmetné odberné miesto. Dodávateľ plynu v takýchto prípadoch neoprávneného odberu plynu v pravidelnej vyúčtovacej faktúre uvádza ako množstvo odobratého plynu údaj Om3, t. j. odberateľ za sporné obdobie za odobratý plyn svojmu dodávateľovi nezaplatí, nakoľko hodnoty namerané meradlom, ktorého číselník bol sprístupnený vonkajším zásahom nemožno považovať za hodnoverný údaj o množstve odobratého plynu, ktorý by bol dôveryhodným zdrojom informácií pre vystavenie faktúry. Ďalej odvolateľ napádal nesprávnosť uvedenia súdu v napadnutom rozsudku, že navrhovateľ ako dodávateľ uzatvoril s odporcom ako odberateľom zmluvu o dodávke plynu. Uviedol, že navrhovateľ nie je dodávateľom plynu pre koncových odberateľov, čo už uviedol súdu v jeho podaní zo dňa 16. 12. 2013. Ďalej čo sa týka otázky vzniku škody ako jedného z predpokladov uplatnenia nároku na jej náhradu, súd prvého stupňa sa v napadnutom rozsudku opomenul vysporiadať s vyúčtovacími faktúrami vystavenými dodávateľmi plynu v tomto prípade spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a. s. na konkrétne odberné miesto. Tak ako uviedol dodávateľ plynu v takýchto prípadoch neoprávneného odberu plynu v pravidelnej vyúčtovacej faktúre uvádza ako množstvo odobratého plynu údaj 0m3, t. j. odberateľ za sporné obdobie za odobratý plyn svojmu dodávateľovi nezaplatí, nakoľko hodnoty namerané meradlom, ktorého číselník bol sprístupnený vonkajším zásahom nemožno považovať za hodnoverný údaj o množstve odobratého plynu. Ďalej odvolateľ uviedol, že navrhovateľ zodpovedá v zmysle distribučných zmlúv za množstvo plynu a jeho tlak v potrubiach. Pokiaľ niekto z potrubia plyn odoberie bez vykonania úhrady za odber škoda vzniká navrhovateľovi, nakoľko tento zodpovedá za uhradenie uniknutého množstva plynu. Nárok na náhradu škody je teda zákonným nárokom navrhovateľa. Neoprávnený odber takisto navrhovateľ preukázal, a to tým, že na odbernom mieste odporcu dokumentoval plynové spotrebiče a pri výpočte škody. postupoval v súlade s vyhláškou č. Tento právny predpis v ustanovuje spôsob určenia rozsahu vzniknutej škody. Podľa jeho názoru navrhovateľ preukázal všetky zákonom požadované predpoklady vzniku nároku na náhradu škody. Vznik škody je

jednoznačne preukázaný tým, že navrhovateľ preukázal poškodenie overovacej značky na číselníku meradla a odber plynu takýmto meradlom, nakoľko o energetike v / v spojení s ods. 2 cit. ust. práve so splnením týchto dvoch predpokladov vznik škody spája a zároveň v zmysle všeobecnej právnej úpravy nároku na náhradu škody je takýmto konaním splnená požiadavka protiprávnosti úkonu. Čo sa týka ďalšieho zákonného predpokladu zodpovednosti za škodu, vznik škody navrhovateľ má za to, že aj toto bolo preukázané, keďže odporca za odber plynu v spornom období nezaplatil svojmu zmluvnému dodávateľovi cenu plynu, avšak navrhovateľ zmluvne zodpovedá za tlak plynu v potrubiach. Má za to, že samotný odber plynu meradlom , na ktorom bola porušená overovacia značka číselníka možno považovať za príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. V prípade, že sa odvolací súd nestotožní s tvrdeniami navrhovateľa v podanom odvolaní, navrhovateľ žiadal, aby pripustil v súlade s ust. dovolanie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. a napadnuté rozhodnutie podľa ust. / zrušil a podľa ods. 2 cit. ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým zamietol nárok navrhovateľa uplatnený v sume 21.113,01 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody.

Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že navrhovateľ si uplatnil proti odporcovi nárok na náhradu škody podľa / a podľa o energetike na tom skutkovom základe, že navrhovateľovi vznikla škoda na odbernom mieste odporcu v L., ul. C. XX/ Q., pretože bolo zistené poškodenie plynomeru konkrétne porušenie overovacej značky na počítadle. Navrhovateľ oprel svoj nárok o posudok Slovenskej legálnej metrológie n. o. č. 0021/312.05/2012 zo dňa 6. 1. 2012 ako aj následné svedecké výpovede v konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa názoru navrhovateľa mu vznikla škoda v dôsledku neoprávneného odberu plynu odporcom na vyššie uvedenom odbernom mieste. Škodu vypočítal v súlade s vyhl. č. podľa , ktorý ustanovuje spôsob určenia rozsahu vzniknutej škody. Príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnosti úkonu videl navrhovateľ v tom, že navrhovateľ preukázal poškodenie overovacej značky na číselníku meradla a odber plynu takýmto meradlom sa spája práve so splnením týchto dvoch predpokladov vzniku škody a zároveň v zmysle všeobecnej právnej úpravy nároku na náhradu škody je takýmto konaním splnená požiadavka protiprávnosti úkonu. Samotný odber plynu meradlom, na ktorom bola porušená overovacia značka číselníka možno považovať za príčinnú súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Súd prvého stupňa nárok navrhovateľa na uplatnený nárok na náhradu škody zamietol s tým, že v konaní bolo síce preukázané, že došlo k poškodeniu overovacích značiek na plynomery, ale z posudku vykonaného Slovenskej legálnej metrológie, n. o. vyplýva, že údaje o spotrebe plynu na meradle boli zaznamenané, a preto dospel k záveru, že navrhovateľovi nepatrí náhrada škody v uplatnenej výške, pretože záznamom z meradla bolo možné preukázať výšku spotreby plynu odporcom.

Podľa ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Odvolací súd uvádza, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa SR a Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

Vyjadruje to aj znenie ust. , podľa ktorého súd v odôvodnení rozhodnutia stručne a jasne vyloží, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval, prečo nevykonal navrhované dôkazy a posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Iba takéto rozhodnutie je odvolacím súdom preskúmateľné a účastníkom umožňuje posúdiť postup súdu prvého stupňa.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Odvolací súd sa nestotožnil s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom, že navrhovateľ ako dodávateľ uzatvoril s odporcom ako dodávateľom zmluvu o dodávke plynu. V spisovom materiáli sa tento dôkaz nenachádza a navrhovateľ v podanom odvolaní tento dôkaz spochybňoval.

Ďalej odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom nevysporiadal s ust. / o energetike, ktoré v cit. ustanovení definuje vznik škody v prípade porušenia meradla pri neoprávnenej manipulácii. V danom prípade súd prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie, ktorým nárok navrhovateľa na uplatnenú náhradu škody zamietol, iba o záver Slovenskej legálnej metrológie n.o., z ktorého vyplýva, že predmetné meradlo bolo funkčné a mechanicky nepoškodené.

Podľa názoru odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa dôsledne neriadil právnou úpravou zakotvenou v ust. / o energetike, ktorá právna úprava je smerodajná pre posúdenie uplatneného nároku.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu prikázal na ďalšie konanie, v ktorom sa vysporiada s dôvodmi vytýkanými odvolacím súdom.

V zmysle ust. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci rozhodne aj o náhrade trov konania.

Rozhodnutie bolo jednomyseľne schválené členmi senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.