Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/791/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu R.. V. N., bývajúceho O. N.R., F. XX, proti žalovanej X. N., bývajúcej O. N., F. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o určenie, že právo na bytovú náhradu nezaniklo, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 10. apríla 2014 č.k. -121 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 10. apríla 2014 č.k. -121 zastavil konanie potom čo žalobu vzal žalobu v celom rozsahu späť počas konania so súhlasom žalovanej podľa O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu konania nepriznal.

Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou za použitia . Uviedol, že aplikácia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorého výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci alebo aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že právo na bytovú náhradu nezaniklo, lebo mal za to, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť uloženú rozsudkom, pretože mu nezabezpečila zodpovedajúcu bytovú náhradu. Svoje tvrdenia „podložil“ aj priloženými listinnými dôkazmi. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalovaná dňa 18. novembra 2009 ponúkla žalobcovi návrh na uzavretie zmluvy o nájme bytu č. XX I. H. XX, Košice, ktorého prenajímateľkou bola dcéra účastníkov, (ktorá bola aj vlastníčkou predmetného bytu) a žalobcovi začala plynúť 30 dňová lehota na uzatvorenie zmluvy dňa 8. decembra 2009. Prenajímateľka ale pred uplynutím 30 dňovej lehoty uzatvorila nájomnú zmluvu k predmetnému bytu s treťou osobou. Tieto skutočnosti prenajímateľka nepoprela len uviedla, že v prípade, ak by žalobca podpísal nájomnú zmluvu, prikročila by k vyprataniu bytu. Dohodu o ukončení nájmu s treťou osobou však uzavrela až 28. decembra 2009, teda potom, čo jej bolo doručené odmietavé stanovisko zo strany žalovaného (správne malo byť žalobcu - poznámka odvolacieho súdu). S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody žalobca podal dňa 23. decembra 2009 žalobu o určenie, že jeho právo na bytovú náhradu nezaniklo, lebo si žalovaná nesplnila svoju povinnosť uloženú súdom. Žalobca v späťvzatí žaloby neuviedol dôvod, pre ktorý sa rozhodol vziať žalobu späť v celom rozsahu. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby, ale uplatnila si náhradu trov konania podľa veta prvá . Žalobca svojim konaním zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, avšak s prihliadnutím na zistené skutočnosti dospel súd k záveru, že v danom prípade sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť prípadu súd videl v okolnostiach danej veci. Podľa vyslovil, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Proti výroku uznesenia o náhrade trov konania podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zmeniť napadnutý výrok a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy prvostupňového konania vo výške 312,58 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 41,95 €. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že nesplnila povinnosť zabezpečiť žalobcovi bytovú náhradu, lebo dňa 8. decembra 2009 bol žalobcovi doručený list zo dňa 18. novembra 2009, v ktorom mu oznámila, že bol pre neho zabezpečený náhradný byt, a zároveň mu bolo doručené aj vyhlásenie V. N. zo dňa 18. novembra 2009 spolu s návrhom zmluvy o nájme, že V. N. ako prenajímateľka uzavrie so žalobcom (svojim otcom) zmluvu o nájme bytu v N., H. XX, a to na dobu neurčitú. Žalovaná uviedla, že doručením predmetného vyhlásenia a návrhu zmluvy o nájme si splnila súdom uloženú povinnosť zabezpečiť žalobcovi náhradný byt. Žalobcovi od doručenia uvedených listín začala plynúť 30 dňová lehota na uzatvorenie zmluvy o nájme. Dňa 22. decembra 2009 bol jej právnej zástupkyni doručený list žalobcu zo dňa 19. decembra 2009, v ktorej jej oznámil, že zmluvu o nájme, ktorá mala byť uzavretá medzi ním ako nájomcom a V. N. ako prenajímateľkou nepodpísal, lebo V. N. predmetný byt prenajala tretej osobe - W. E.. Po citácii odvolateľka uviedla, že neuzavretie zmluvy žalobcom bolo treba považovať za bezdôvodné a v dôsledku toho došlo k zániku práva žalobcu na bytovú náhradu. V čase plynutia lehoty na uzavretie zmluvy o nájme V. N. prenajala byt tretej osobe, ale dohodla sa s treťou osobou (W. E.), že ak dôjde zo strany žalobcu k podpísaniu zmluvy o nájme, dôjde aj k dohode o skončení nájmu V. N. s treťou osobou. Dohodou zo dňa 28. decembra 2009 došlo k skončeniu nájmu predmetného bytu medzi V. N. a treťou osobou. Po citácii odvolateľka konštatovala, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade konanie „o znížení vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu“) sa povinnosť nahradiť trovy spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Vždy musí ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Keďže žalobca bezdôvodne neuzavrel nájomnú zmluvu, došlo k zániku jeho práva na bytovú náhradu a neexistuje (podľa odvolateľky) dôvod hodný osobitného zreteľa.

Žalobca zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania ( ) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné ( ) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v rozsahu uvedenom v dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania medzi žalobcom a žalovanou je vecne správne, a preto odvolací súd podľa potvrdil.

Odvolacie námietky žalovanej nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého výroku a nie sú ani spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech žalovanej.

Okresný súd výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou odôvodnil aplikáciou za použitia .

Podľa , ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolností, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Odvolací súd konštatuje, že aj v prípade výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou podľa možno použiť ustanovenia .

Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná.

Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.

Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.

Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádza z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.

Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli účastníka konania k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania, etc..

Odvolací súd zhodne ako okresný súd dospel k názoru, že aj napriek tomu, že žalovaná v predmetnom konaní má nárok na náhradu trov konania, bol tu daný dôvod pre aplikáciu na nepriznanie náhrady trov konania žalovanej. Dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade sú jednak samotným charakterom konania a osobitne charakterom procesnej situácie s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu (svojho) práva na súde.

Medzi účastníkmi konania nie je spor o tom, že žalobcovi bola rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 11. októbra 2006 č.k. -96 uložená povinnosť vysťahovať sa z bytu do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu X. N.. Nie je spor medzi účastníkmi konania ani o tom, že žalobcovi bolo dňa 8. decembra 2009 doručené podanie - vyhlásenie V. N. (dcéry účastníkov konania), že uzavrie so žalobcom nájomnú zmluvu k jednoizbovému bytu na prvom poschodí, U.. H. XX, N., ktorý je vo vlastníctve V. N.. Žalobca sa zúčastnil ohliadky predmetného bytu dňa 14. decembra 2009 a pri tejto ohliadke zistil, že v byte (reálne) býva W. E. na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi V. N. a W.W. E.. Žalobca tvrdil počas konania, že predmetný byt nebol voľným bytom, a preto nepodpísal nájomnú zmluvu s V. N., a podal žalobu o určenie, že právo žalobcu na náhradný byt mu nezaniklo. Skutočnosť, že predmetný byt nebol voľným bytom v čase doručenia vyhlásenia V. N. a návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy, nebola medzi účastníkmi konania sporná.

Je pravdou, že žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, a tak spôsobil zastavenie konania, a mal by nahradiť trovy konania žalovanej.

Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že ak by v predmetnej veci bol žalobca zaviazaný nahradiť trovy konania žalovanej, bolo by to nespravodlivé, lebo s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, skutočne žalobca mohol byť v presvedčení, že mu žalovaná nezabezpečila primeraný náhradný byt, lebo ponúkaný byt bol v čase ohliadky dňa 14. decembra 2009 obsadený treťou osobou.

Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení za použitia . Žalovaná nemala úspech v odvolacom konaní, a tak jej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalobca aj keď mal úspech v odvolacom konaní, nepodal návrh na priznanie trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.