Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-791-2014.pdf
PDF · 75.98 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/791/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu R.. V. N., bývajúceho O. N.R., F. XX, proti žalovanej X. N., bývajúcej O. N., F. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, o určenie, že právo na bytovú náhradu nezaniklo, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 10. apríla 2014 č.k. 10C/473/2009-121 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 10. apríla 2014 č.k. 10C/473/2009-121 zastavil konanie potom čo žalobu vzal žalobu v celom rozsahu späť počas konania so súhlasom žalovanej podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p.. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu konania nepriznal.
Výrok o náhrade trov konania odôvodnil aplikáciou § 146 ods. 2 O.s.p. za použitia § 150 ods. 1 O.s.p.. Uviedol, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorého výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci alebo aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Žalobca sa žalobou domáhal určenia, že právo na bytovú náhradu nezaniklo, lebo mal za to, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť uloženú rozsudkom, pretože mu nezabezpečila zodpovedajúcu bytovú náhradu. Svoje tvrdenia „podložil“ aj priloženými listinnými dôkazmi. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalovaná dňa 18. novembra 2009 ponúkla žalobcovi návrh na uzavretie zmluvy o nájme bytu č. XX I. H. XX, Košice, ktorého prenajímateľkou bola dcéra účastníkov, (ktorá bola aj vlastníčkou predmetného bytu) a žalobcovi začala plynúť 30 dňová lehota na uzatvorenie zmluvy dňa 8. decembra 2009. Prenajímateľka ale pred uplynutím 30 dňovej lehoty uzatvorila nájomnú zmluvu k predmetnému bytu s treťou osobou. Tieto skutočnosti prenajímateľka nepoprela len uviedla, že v prípade, ak by žalobca podpísal nájomnú zmluvu, prikročila by k vyprataniu bytu. Dohodu o ukončení nájmu s treťou osobou však uzavrela až 28. decembra 2009, teda potom, čo jej bolo doručené odmietavé stanovisko zo strany žalovaného (správne malo byť žalobcu - poznámka odvolacieho súdu). S prihliadnutím na vyššie uvedené dôvody žalobca podal dňa 23. decembra 2009 žalobu o určenie, že jeho právo na bytovú náhradu nezaniklo, lebo si žalovaná nesplnila svoju povinnosť uloženú súdom. Žalobca v späťvzatí žaloby neuviedol dôvod, pre ktorý sa rozhodol vziať žalobu späť v celom rozsahu. Žalovaná súhlasila so späťvzatím žaloby, ale uplatnila si náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Žalobca svojim konaním zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, avšak s prihliadnutím na zistené skutočnosti dospel súd k záveru, že v danom prípade sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť prípadu súd videl v okolnostiach danej veci. Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. vyslovil, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Proti výroku uznesenia o náhrade trov konania podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zmeniť napadnutý výrok a uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy prvostupňového konania vo výške 312,58 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 41,95 €. Nesúhlasila so záverom súdu prvého stupňa, že nesplnila povinnosť zabezpečiť žalobcovi bytovú náhradu, lebo dňa 8. decembra 2009 bol žalobcovi doručený list zo dňa 18. novembra 2009, v ktorom mu oznámila, že bol pre neho zabezpečený náhradný byt, a zároveň mu bolo doručené aj vyhlásenie V. N. zo dňa 18. novembra 2009 spolu s návrhom zmluvy o nájme, že V. N. ako prenajímateľka uzavrie so žalobcom (svojim otcom) zmluvu o nájme bytu v N., H. XX, a to na dobu neurčitú. Žalovaná uviedla, že doručením predmetného vyhlásenia a návrhu zmluvy o nájme si splnila súdom uloženú povinnosť zabezpečiť žalobcovi náhradný byt. Žalobcovi od doručenia uvedených listín začala plynúť 30 dňová lehota na uzatvorenie zmluvy o nájme. Dňa 22. decembra 2009 bol jej právnej zástupkyni doručený list žalobcu zo dňa 19. decembra 2009, v ktorej jej oznámil, že zmluvu o nájme, ktorá mala byť uzavretá medzi ním ako nájomcom a V. N. ako prenajímateľkou nepodpísal, lebo V. N. predmetný byt prenajala tretej osobe - W. E.. Po citácii § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka odvolateľka uviedla, že neuzavretie zmluvy žalobcom bolo treba považovať za bezdôvodné a v dôsledku toho došlo k zániku práva žalobcu na bytovú náhradu. V čase plynutia lehoty na uzavretie zmluvy o nájme V. N. prenajala byt tretej osobe, ale dohodla sa s treťou osobou (W. E.), že ak dôjde zo strany žalobcu k podpísaniu zmluvy o nájme, dôjde aj k dohode o skončení nájmu V. N. s treťou osobou. Dohodou zo dňa 28. decembra 2009 došlo k skončeniu nájmu predmetného bytu medzi V. N. a treťou osobou. Po citácii § 150 ods. 1 O.s.p. odvolateľka konštatovala, že pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade konanie „o znížení vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu“) sa povinnosť nahradiť trovy spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Vždy musí ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Keďže žalobca bezdôvodne neuzavrel nájomnú zmluvu, došlo k zániku jeho práva na bytovú náhradu a neexistuje (podľa odvolateľky) dôvod hodný osobitného zreteľa.
Žalobca zostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas účastníčka konania (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu uvedenom v § 212 ods. 1,3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
Rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku o trovách prvostupňového konania medzi žalobcom a žalovanou je vecne správne, a preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolacie námietky žalovanej nemajú vplyv na vecnú správnosť napadnutého výroku a nie sú ani spôsobilé privodiť priaznivejšie rozhodnutie v prospech žalovanej.
Okresný súd výrok o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou odôvodnil aplikáciou § 146 ods. 2 O.s.p. za použitia § 150 O.s.p..
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolností, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril. To neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Odvolací súd konštatuje, že aj v prípade výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou podľa § 146 ods. 2 O.s.p. možno použiť ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p..
Aplikácia ustanovenia § 150 O.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na priznanie trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná.
Musí však ísť o celkom výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo aj v okolnostiach na strane účastníkov konania.
Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich kritérií je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.
Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádza z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci.
Významnými z hľadiska aplikácie § 150 O.s.p. sú tiež okolnosti, ktoré viedli účastníka konania k uplatneniu nároku na súde, postoj účastníkov v priebehu konania, etc..
Odvolací súd zhodne ako okresný súd dospel k názoru, že aj napriek tomu, že žalovaná v predmetnom konaní má nárok na náhradu trov konania, bol tu daný dôvod pre aplikáciu § 150 O.s.p. na nepriznanie náhrady trov konania žalovanej. Dôvody hodné osobitného zreteľa v danom prípade sú jednak samotným charakterom konania a osobitne charakterom procesnej situácie s prihliadnutím na okolnosti, ktoré viedli žalobcu k uplatneniu (svojho) práva na súde.
Medzi účastníkmi konania nie je spor o tom, že žalobcovi bola rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 11. októbra 2006 č.k. 15C/427/2004-96 uložená povinnosť vysťahovať sa z bytu do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu X. N.. Nie je spor medzi účastníkmi konania ani o tom, že žalobcovi bolo dňa 8. decembra 2009 doručené podanie - vyhlásenie V. N. (dcéry účastníkov konania), že uzavrie so žalobcom nájomnú zmluvu k jednoizbovému bytu na prvom poschodí, U.. H. XX, N., ktorý je vo vlastníctve V. N.. Žalobca sa zúčastnil ohliadky predmetného bytu dňa 14. decembra 2009 a pri tejto ohliadke zistil, že v byte (reálne) býva W. E. na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi V. N. a W.W. E.. Žalobca tvrdil počas konania, že predmetný byt nebol voľným bytom, a preto nepodpísal nájomnú zmluvu s V. N., a podal žalobu o určenie, že právo žalobcu na náhradný byt mu nezaniklo. Skutočnosť, že predmetný byt nebol voľným bytom v čase doručenia vyhlásenia V. N. a návrhu na uzavretie nájomnej zmluvy, nebola medzi účastníkmi konania sporná.
Je pravdou, že žalobca vzal žalobu späť bez uvedenia dôvodu, a tak spôsobil zastavenie konania, a mal by nahradiť trovy konania žalovanej.
Odvolaciemu súdu sa žiada poznamenať, že ak by v predmetnej veci bol žalobca zaviazaný nahradiť trovy konania žalovanej, bolo by to nespravodlivé, lebo s prihliadnutím na všetky okolnosti daného prípadu, skutočne žalobca mohol byť v presvedčení, že mu žalovaná nezabezpečila primeraný náhradný byt, lebo ponúkaný byt bol v čase ohliadky dňa 14. decembra 2009 obsadený treťou osobou.
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalovaná nemala úspech v odvolacom konaní, a tak jej náhrada trov odvolacieho konania nepatrí. Žalobca aj keď mal úspech v odvolacom konaní, nepodal návrh na priznanie trov odvolacieho konania, a preto odvolací súd rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.