Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/793/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, proti žalovanému H. T., naposledy bytom V., V. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníčkou JUDr. E. L., zamestnankyňou Okresného súdu Košice - okolie, o zaplatenie 1.170,60 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku -40 z 26.6.2014 Okresného súdu Košice II

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo žaloby, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1107,60 eur titulom nesplateného úveru. Poukázal na to, že pre neznámy pobyt žalovaného bol mu v súlade s ustanovený opatrovník, ktorý ponechal rozhodnutie na zváženie súdu. Zistil, že účastníci dňa 21.9.2007 uzavreli úverovú zmluvu č. 3709177122, ktorej predmetom bolo poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému v sume 1294,56 eur, ktoré sa tento zaviazal vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 32,33 eur. Z listinného dokladu označeného ako „splatenie celého úveru s výzvou k úhrade“ zo dňa 26.4.2010 mu vyplynulo, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok vo výške 1.107,60 € a informoval ho o zosplatnení celého úveru. Citoval , , , , , -3, a , ako aj až 4 a mal za preukázané, že účastníci uzatvorili zmluvu o úvere, predmetom ktorým malo byť poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 1.294,56 €, a to bankovým prevodom na účet žalovaného. Podal všeobecný výklad povinnosti účastníka uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno a mal za to, že povinnosťou žalobcu v konaní bolo preukázať, že so žalovaným uzavrel zmluvu o úvere, že tento úver aj žalovanému reálne poskytol a že dlžník z neho ani časť nevrátil. Dospel k záveru, že žalobca v konaní nijakým spôsobom nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému, nakoľko z predložených listín nie je potvrdené, aby žalovanému na jeho účet boli žalobcom poukázané finančné prostriedky v takej výške, ako to bolo uvedené v žalobe. Pre neunesenie dôkazného bremena žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa . Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, navrhol ho zmeniť a žalobe vyhovieť alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že konanie pred prvostupňovým súdom bolo postihnuté vadou, a bola mu v ňom aj odňatá možnosť konať pred súdom. Po citácii , a uviedol, že povinnosť tvrdenia skutočností a tiež aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami návrhu na začatie konania vyplývajúcimi z ust. a súd ho pritom vôbec nevyzval na doplnenie žalobného návrhu, resp. na odstránenie vád úplnosti, určitosti a zrozumiteľnosti. Citoval vybranú časť odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 1.11.2006 a mal za to, že ak súdu prvého stupňa nebola časť návrhu zrozumiteľná, resp. návrh pokladal za neúplný, mal ho vyzvať na odstránenie vady návrhu. Podľa jeho

názoru však poskytnutie úveru žalovanému nebolo nikdy sporné, a bolo preukázané aj splátkovým kalendárom, ktorý bol predložený so žalobou a ktorý je prehľadom finančných operácií prebiehajúcich na konte žalovaného. Poskytnutý úver žalovaný splácal v dohodnutých mesačných splátkach, z ktorých poslednú uhradil dňa 9.9.2009. Je zjavne nepravdepodobné, aby žalovaný splácal jednotlivé dohodnuté splátky, ak by mu úver nebol poskytnutý a je tak zrejmé, že poskytnutie úveru sporné nebolo. Ak mal súd v tomto smere pochybnosti, mal ho vyzvať na doplnenie návrhu. V dôsledku svojho postupu prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zvýhodnil žalovaného, keď žalobu zamietol bez riadnych a zákonných dôvodov, ktoré by mohol v rámci princípu právnej istoty predvídať. Takýto postup predstavuje bezbrehú a do extrému zahnanú ochranu žalovaného (spotrebiteľa), ktorý nemá oporu ani v zákone, ani v skutkovom stave. Na podporu tohto názoru citoval časť odlišného stanoviska sudcu Ústavného súdu SR Milana Ľalíka vo veci .

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( ) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia zistil, že postupom súdu prvého stupňa bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom, preto rozsudok v napadnutej zamietavej časti podľa / zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi realizáciu konkrétnych procesných práv priznaných mu procesnými predpismi za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, ale aj rozhodnutím samým. Takýmto rozhodnutím je aj rozsudok, ktorý je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia. V súlade s cit. ust. je povinnosťou súdu v rozhodnutí uviesť dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých je založené, tak po skutkovej, ako i právnej stránke veci. Z odôvodnenia rozsudku musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, ktoré musia byť v súlade so skutkovými zisteniami. Odôvodnenie musí byť úplné v tom zmysle, že sa vyporiada so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami súvisiacimi s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. ) vyplýva, že ak sa súd nedostatočným (neúplným) spôsobom vyporiada s argumentáciou účastníka týkajúcou sa skutkovej a právnej stránky rozhodovanej veci, takým postupom vo svojich dôsledkoch odníma účastníkovi právo konať pred súdom a porušuje jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces podľa , Listiny základných práv a slobôd (ústavný ) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo v takom prípade účastník objektívne nemá možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia, príp. postupu súdu, a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané, alebo ak z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej, resp. keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Ak je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne alebo obsahuje nezrozumiteľné dôvody, prichádza do úvahy iba zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V odôvodnení napadnutého rozsudku chýbajú dostatočné skutkové a právne závery, ktoré viedli súd k zamietnutiu žaloby. Uvedený nedostatok v odôvodnení rozsudku zakladá jeho nepreskúmateľnosť,

preto prichádzalo do úvahy iba zrušenie rozsudku, nakoľko neuvedenie zrozumiteľných a presvedčivých dôvodov neumožnilo odvolaciemu súdu preskúmať jeho vecnú správnosť.

Súd prvého stupňa po obsiahlom všeobecnom rozbore (inak správnom) týkajúcom sa povinnosti účastníka uniesť dôkazné bremeno dospel k záveru, že žalobca nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanému, a preto žalobu zamietol. Takéto odôvodnenie rozhodnutia, aj vo svetle listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a predložených žalobcom nemožno pokladať za dostatočné. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada (, ) a nie zásada vyhľadávacia. Účastník konania má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je pritom úzka väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak aj v danej veci o zaplatenie dlžnej sumy z titulu nesplateného úveru má žalobca (veriteľ) povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú odplatu. Až na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti (pokiaľ o tvrdení existuje medzi účastníkmi spor); žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci dňa 30.9.2007 uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej žalobca mal žalovanému poskytnúť sumu 1.294,56 €. Podľa splátkového kalendára, predloženého žalobcom, žalovaný dohodnuté splátky 32,33 € riadne hradil od novembra 2007 do novembra 2009. Pobyt žalovaného sa v konaní zistiť nepodarilo, preto podľa mu bola ustanovená opatrovníčka (uznesením zo 4.9.2013). Opatrovníčka zostala pasívna a v priebehu konania voči uplatnenej pohľadávke žiadne námietky nevzniesla. Za situácie, kedy žalovaný, či opatrovník ustanovený mu súdom nikdy nespochybnil skutočné poskytnutie finančných prostriedkov na podklade účastníkmi uzavretej zmluvy a žalovaný podľa predloženého splátkového kalendára dlžnú sumu cca 2 roky riadne splácal, sa úvaha súdu o nepreukázaní poukázania finančných prostriedkov žalobcu na účet žalovaného javí ako nedostatočne odôvodnená a nenáležitá. Princíp rovnosti strán, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoje záležitosti za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície voči jej protistrane, každá strana musí mať možnosť predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v spore z jej hľadiska uspela a rozhodnutie súdu nesmie byť voči nej prekvapujúce. Súd konajúci vo veci v sporovom konaní nemôže (nesmie) nad mieru primeranú nahrádzať aktivitu jednej zo zúčastnených strán a bez ďalšieho spochybňovať tvrdenia, ktoré nikto predtým pochybnými neurobil. V ďalšom konaní konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa opätovne posúdiť uplatnený nárok a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám na rozhodnutie vyplývajúcim z , aby bolo presvedčivé a úplné. V danom zmluvnom vzťahu bude nevyhnutné rešpektovať všetky oprávnené záujmy žalovaného, avšak len v kontexte dôkazov predložených žalobcom - veriteľom a za sporné nepokladať skutočnosti, majúce základ v nikým nespochybnených listinných dôkazoch. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.