Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cb/37/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: Marian Fekiač NOVA CONCEPTS, so sídlom Bárdošova 9, 831 01 Bratislava, IČO: 32136013, zastúpeného: BOĽOŠ Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 261, proti žalovanému: INTERPHARM Slovakia, a.s., so sídlom Uzbecká 18/A, 821 06 Bratislava, IČO: 35 789 841, zastúpenému: JUDr. Štefan Čakvári, advokát, AK Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, o zaplatenie 102.114,02 € s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 76.144,85 € s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne: -zo sumy 16.812,07 € od 28.06.2010 do zaplatenia, -zo sumy 15.167,99 € od 06.07.2010 do zaplatenia, -zo sumy 7.967,12 € od 21.07.2010 do 30.08.2010, -zo sumy 4.250,28 € od 10.12.2010 do zaplatenia, -zo sumy 9.290,02 € od 30.07.2010 do 30.08.2010, -zo sumy 2.370,25 € od 30.07.2010 do 05.09.2010, -zo sumy 14.179,56 € od 18.08.2010 do zaplatenia, -zo sumy 9.619,94 € od 24.08.2010 do zaplatenia, -zo sumy 15.427,05 € od 10.12.2010 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žalobu v časti 19.627,39 € s príslušenstvom z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 29.11.2010 domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 102.114,02 EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia faktúr za dodaný tovar na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci zo dňa 18. 6. 2001 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným.

Svoj návrh odôvodnil skutočnosťami, že na základe zmluvy o obchodnej spolupráci dodával žalobca žalovanému tovar - doplnky zdravej výživy značky Jamieson. Žalovaný tovar od žalobcu prevzal a potvrdil prevzatie tovaru na faktúrach , ktoré slúžili zároveň ako dodací list. Žalobca vyúčtoval kúpnu cenu faktúrami č. 10056,10059,10068,10069,10071,10081,10084, 10086. Žalovaný kúpnu cenu za dodaný tovar v lehote splatnosti t. j. 70 dní neuhradil.

Vo veci bol súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný dňa 27. 12. 2010 odpor. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že urobil prejav v súlade s § 580 Obč. zák. smerujúci k započítaniu písomne dňa 29. 9. 2010 , kedy voči pohľadávkam žalobcu v celkovej výške 59.500,-EUR,

pozostávajúcim konkrétne z fa. č. 10056 na sumu 16.812,07,-EUR, č.10058 na sumu 9.063.78.-EUR, č. 10059 na sumu 15.167.99,-EUR, č. 10067 na sumu 14.338,74 EUR, č. 10067 zo dňa 11. 5. 2010 a fa. č. 10069 na sumu 4.117,42,- EUR (čiastočná úhrada), jednostranne započítal zápočtom č. I. z 29.09.2010 svoju pohľadávku vo výške 59.500,-EUR, ktorá predstavuje v hotovosti prijaté platby v mesiaci august 2010 (17 x 3. 500,-EUR) p. M. Y., ktorých prijatie pán Y. vlastnoručným podpisom v pokladničnej knihe potvrdil. Vo všetkých uvedených prípadoch išlo o zálohové platby uskutočnené žalovaným na úhradu prevzatého tovaru, a to nielen fa č. 100056, 10059, 100068,100069, 10071, 100084, ktoré sú predmetom konania , ale aj celého radu ďalších faktúr , ktoré žalobca zamlčuje.

Žalovanému za rovnaké obdobie vznikla voči žalobcovi pohľadávka v úhrnnej výške 113.025,79,-€ a to na základe žalovaným vystavených 3 faktúr: fa. č. 105200044 zo dňa 22. 6. 2010 na sumu 49.855,89,-€ fa. č. 105200059 zo dňa 6. 8. 2010 na sumu 36.508,57,-€ fa. č. 105200066 zo dňa 10. 9. 2010 na sumu 26.661,33,-€.

Tieto faktúry boli vystavené v súlade so zmluvou o obchodnej spolupráci z 18. 6. 2001 a pozostávajú jednak z fakturovanej čiastky za zverejnenie reklamy v príslušnom médiu 50 % a ďalších nákladov súvisiacich s prípravou / grafika, príprava odborných materiálov a článkov a vlastného zadania reklamy /, ktoré boli vyčíslené rovnako tak, ako boli vyčíslené od roku 1994 v súlade s cit. zmluvou o obchodnej spolupráci.

Keďže išlo o vzájomné pohľadávky, ktoré vznikli za to isté časové obdobie , žalovaný pristúpil k započítaniu svojich pohľadávok voči pohľadávkam žalobcu / zápočty II. až IV. /

Zápočtom č. I zo dňa 29. 9. 2010 boli započítané hotovostné platby / 17x 3.500,-€ / vo výške 59.500,- € voči faktúram žalobcu , tak ako bolo uvedené vyššie.

Zápočtom č. II. zo dňa 30. 8. 2010 bola fa. č. 105200044 zo dňa 22. 6. 2010 na sumu 49.855,89,-€ vystavená žalovaným započítaná voči fa. žalobcu č. 10064 zo dňa 4. 5. 2010, 10068 zo dňa 12. 5. 2010, fa. č. 10073 zo dňa 26. 5. 2010 a fa. č. 10071 zo dňa 21. 5. 2010.

Zápočtom č. III. zo dňa 5. 9. 2010 bola fa. č. 105200059 zo dňa 6. 8. 2010 na sumu 36.508,57,-€ vystavená žalovaným započítaná voči fa. žalobcu č. 10071 zo dňa 21. 5. 2010 , fa. č. 10080 zo dňa 3. 6. 2010, fa. č. 10070 zo dňa 19. 5. 2010, fa. č. 10078 zo dňa 1. 6. 2010.

Zápočtom č. IV. zo dňa 29. 9. 2010 bola fa. č. 105200066 zo dňa 10. 9. 2010 na sumu 26.661,33,-€ vystavená žalovaným započítaná voči fa. žalobcu č. 10069 zo dňa 13. 5. 2010, č. 10078 zo dňa 1. 6. 2010 a č. 10081 zo dňa 9. 6. 2010.

Podľa pripojeného dokladu žalobca vystavil a podpísal tri príjmové pokladničné doklady a to v dňoch 30. - 31. 8. 2010 ako prevzatie dokladu na ďalšie finančné hotovosti a to dňa 30. 8. 2010 na sumu 23.375,79,-€ a sumu 32.878,42,-€ a dňa 31. 8. 2010 na sumu 3.245,79,-€ .

Zápočtom č. V. zo dňa 29. 9. 2010 boli započítané tieto tri hotovostné platby , ktorých prevzatie žalobca potvrdil vystavením a podpísaním troch príjmových pokladničných dokladov a boli započítané s fa. žalobcu v poradí za príslušné časové obdobie fa. č. 10081 zo dňa 9. 6. 2010, fa. č. 10083 zo dňa 14. 6. 2010 , fa. č. 10084 zo dňa 15. 6. 2010, fa. č. 10085 zo dňa 18. 6. 2010, fa. č. 10040 zo dňa 29. 3. 2010, fa. č. 10057 zo dňa 21. 4. 2010, fa. č. 10072 zo dňa 21. 5. 2010 , fa. č. 10086 zo dňa 24. 6. 2010.

Žalovaný či už formou hotovostných platieb , alebo formou zápočtu vzájomných pohľadávok uhradil žalobcovi čiastku vo výške 232.025,79,-€ , čo ďaleko prevyšuje sumu , ktorá je predmetom konania. Pohľadávky , na ktoré sa žalobca odvoláva vo svojom návrhu boli teda v plnom rozsahu uhradené a preto žiada návrh žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Právna zástupkyňa žalobcu sa podaním zo dňa 31. 1. 2011 vyjadrila k odporu proti platobnému rozkazu a uviedla, že žalovaný vykonal čiastočnú úhradu fa. č. 10069 v sume 40,-€ dňa 9. 12. 2010 a na túto fa. má doplatiť 4.250,28 ,-€ a vykonal čiastočnú úhradu fa. č. 10086 v sume 6.989,74,-€ dňa 9. 12. 2010 a na túto fa. má doplatiť 15.427,05,-€. Celkový dlh žalovaného je teda 95.084,28,-€.

Žalovaný zmenil poradie zápočtov , resp. zamenil zápočet 1. so zápočtom 5. Pri faktúrach za reklamu ide o nesúlad so zmluvou , žalovaný uviedol že tieto faktúry boli vystavené v súlade so zmluvou / 50 % / ale vo faktúrach je podiel 65 -70 %.

Žalovaný mal zlú platobnú disciplínu a meškal s úhradami faktúr. Žalobca podaním zn. NC 2/2010 zo dňa 25. 8. 2010 vyúčtoval žalovanému úroky z omeškania za obdobie od 1. 9. 2006 do 31. 7. 2010 v celkovej sume 32.878,42,-€ . Žalovaný uhradil vyúčtovaný úrok z omeškania v mesiaci august 2010 . Žalobca potvrdil prijatie úhrady čiastky 32.878,42,-€ príjmovým pokladničným dokladom / ďalej len PPD / zo dňa 30. 8. 2010 , kde je vyznačený účel platby NC 2/2010.

Žalovaný sa neriadil zmluvou ani pokiaľ ide o financovanie podpory predaja. Podľa zmluvy sa mali účastníci konania podieľať na propagácii v médiách 50 -50 %. Žalovaný vystavoval faktúry za reklamu v rozpore so zmluvou. Namiesto 50 % podielu fakturoval 65 % - 75 % podiel.

Pri fa. č. 105200044 na sumu 49.855,89,-€ / 1. fa za reklamu / žalobca rozporoval túto listom zn. zo dňa 26. 8. 2010 s tým, že fakturovaná čiastka je o 11.495,70,-€ vyššia ako by zodpovedalo zmluve , avšak iba za predpokladu, že by žalovaný tak , ako u to ukladá zmluva predložil žalobcovi propagáciu na odsúhlasenie. Žalovaný však dohodnutý postup nezachoval.

Pri fa. č. 105200059 na sumu 36.508,57,-€ / 2. fa za reklamu / táto je opätovne vystavená v rozpore so zmluvou . Žalobca listom zo dňa 16. 9. 2010 zn. NC 6/2010 poukázal na nesprávnosť fakturácie a žiadal o vystavenie dobropisu a požiadal o vydokladovanie schválenia reklamy za I. Q 2010. žalovaný nereagoval.

Pri fa. č. 105200066 na sumu 26.661,33,-€ / 3. fa. za reklamu / splatnej dňa 10. 10. 2010 túto žalovaný žalobcovi ani neposlal , ale zapracoval ju až do svojho zápočtu / IV. zápočet / , faktúra je neoprávnená.

Žalobca 5 jednostranných zápočtov žalovaného odmietol listom zo dňa 7. 10. 2010 zn. NC 12/2010.

K zápočtu č. 1. právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že platby vykonané žalovaným v auguste 2010 vo výške 59.500,-€ prijal žalobca na úhradu záväzkov žalovaného tak, ako je uvedené na jednotlivých PPD , a to na úhradu úrokov z omeškania v sume 32.878,42,-€ , úhradu tovarovej fa. č. 10108 vystavenej na sumu 23.375,79,-€ a na čiastočnú úhradu fa. č. 10109 vystavenej na sumu 7.111,08,-€ , kde bola zúčtovaná platba vo výške 3.245,79,-€ . Nejedná sa teda o vzájomné pohľadávky žalobcu a žalovaného , zo strany žalovaného ide o pokus o dodatočnú zmenu účelu platby, čo je neprípustné a aj neúčinné, pretože žalobca ako príjemca platby už dňa 30. 8. 2010 a 31. 8. 2010 zúčtoval podľa toho , na úhradu tej ktorej zo svojich pohľadávok platbu prijal.

K zápočtu č. 2. /1. fa za reklamu / uviedla, že , že žalovaný vystavil fa. č. 105200044 na sumu 49.855,89,- € v rozpore so zmluvou , kde bol nesprávne fakturovaný podiel za reklamu , žalovaný nevydokladoval odsúhlasenie reklamy.

K zápočtu č. 3. / 2. fa. za reklamu / uviedla, že žalovaný vystavil fa. č. 105200059 na sumu 36.508,57,- € , fa bola doručená žalobcovi po splatnosti a v rozpore so zmluvou.

K zápočtu č. 4. / 3. fa za reklamu / uviedla , že žalovaný vystavil fa. č. 105200066 na sumu 26.661,33,- € dňa 10. 9. 2010 , fa nebola doručená žalobcovi po jej vystavení, ale až dňa 30. 9. 2010 . Fa bola vystavená po zániku vzťahu a opätovne nerešpektuje v zmluve dohovorený podiel na reklame.

K zápočtu č. 5. uviedla, že tento zápočet je duplicitným započítaním . Súčet započítavaných súm nezodpovedá číslu ale sume 59.540,-€. Sumu 59.500,-€ už žalovaný započítaval v zápočte označenom ako zápočet 1. Platbu už žalobca v auguste účtoval PPD zo dňa 30. 8. 2010 a zo dňa 31. 8. 2010 tak, ako je rozpísané pri zápočte č. 1. príloha k jednostrannému zápočtu označená žalovaným ako kópia pokladničnej knihy neobsahuje žiadne identifikačné údaje / názov firmy, obdobie , pre ktoré je pokladničná kniha vystavená, dátum uskutočnenia pokladničnej operácie, číslo pokladničného dokladu a pod. / .

Z uvedeného vyplýva, že záväzok žalovaného voči žalobcovi nezanikol započítaním.

Keďže žalovaný vykonal dňa 9. 12. 2010 dve čiastočné úhrady a to pod VS 10069 v sume 40 € a pod VS 10086 sumu 6.989,74 € , je celkový dlh žalovaného 95.084,28,-€ s príslušenstvom.

Písomným podaním zo dňa 11. 4. 2011 žiadala právna zástupkyňa žalobcu zastaviť konanie v časti 6.341,78,-€ a zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 95.772,24,-€ s príslušenstvom. Súd uznesením zo dňa 18. 8. 2011 pripustil zmenu petitu v znení, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 95.772,24,-€ s príslušenstvom a konanie v časti o zaplatenie istiny 6.341,78,-€ zastavil.

Podaním zo dňa 24. 8. 2011 sa žalovaný vyjadril k vyjadreniu žalobcu k odporu a uviedol, že doklad č. 1 k odporu - pokladničná kniha / zápočet č. 1 / preukazuje, že žalobca riadne prevzal hotovostné platby a prevzatie potvrdil svojím podpisom. Tieto sumy boli riadne započítané s tovarovými faktúrami podľa poradia s najstarším dátumom. Tento spôsob dodávok a platieb bol spolu so zápočtom vzájomných záväzkov a pohľadávok bol zachovaný po celú dobu spolupráce. Fotokópia pokladničnej knihy preukazujúca prevzatie hotovostných platieb bola rozšírená o dátumy a čísla faktúr , s ktorými je čiastka 59.500,-€ započítaná a je fotokópia z originálu evidencie vyplácania hotovostných úhrad ako návrh na započítanie. Tento doklad zodpovedá skutočnému spôsobu spolupráce medzi žalobcom a žalovaným . Tvrdenie , že žalovaný zmenil poradie zápočtov je nepravdivé , lebo žalovaný listom zo dňa 29. 9. 2010 jasne dokladoval poradie zápočtov , tak ako jednotlivé záväzky a pohľadávky vznikli a boli v zmysle § 359 Obch. zák. spôsobilé na započítanie.

To znamená, že zápočet č. 1 obsahoval najstaršie záväzky - tovarové faktúry č. 10056,10058,10059,10067, 10069 a tieto boli započítané s prevzatými hotovostnými čiastkami v mesiaci august 2010 vo výške 59.500,-€. Už v stanovisku k písomnému podaniu zn. NC 12/2010 zo dňa 7. 10. 2010 žalovaný uvádza, že jeho údajný záväzok - úroky z omeškania vyúčtované v NC 2/2010 z 25. 8. 2010 mu do dňa jeho prevzatia nebol známy a teda nemohol byť započítaný s hotovostnými platbami , ktoré sa uskutočnili ešte pred týmto dátumom. Zo strany žalovaného išlo jednoznačne o úhradu tovarových faktúr a preto k zmene účelu platby došlo nie zo strany žalovaného ale zo strany žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemohol hotovostnými platbami uhradiť vyúčtovaný úrok z omeškania vo výške 32.878,42,- € , na ktoré žalobca účelovo vystavil svoje príjmové pokladničné doklady / PPD / zo dňa 30. 8. 2010 .

Zápočet č. 2. je započítanie tovarových faktúr s faktúrou za vynaloženie nákladov na propagáciu obvyklým spôsobom tak ako vždy po uplynutí každého štvrťroku , v ktorom žalovaný započítava fa č. 10064,10068,10073,10071 so záväzkami žalobcu z faktúry za reklamu v I. Q.

Zápočet č. 3. obsahuje postupne najstaršie záväzky žalovaného s druhou fa za reklamu v II Q. 2010.

Zápočet č. 4. pokračuje v započítavaní najstarších záväzkov žalovaného s ďalším záväzkom žalobcu , t.j. fa za reklamu v III.Q.

Rozdiel v zápočte č. 1. vo výške 40,-€ fa. č. 10069 vznikol chybou účtovníčky žalovaného pri vystavovaní zápočtu a túto chybu po zistení žalovaný opravil a následne dňa 8. 12. 2010 uhradil na účet žalobcu. Išlo o obyčajnú sčítaciu chybu.

S vyúčtovaním úrokov z omeškania žalovaný nesúhlasil a nikdy toto vyúčtovanie neuznal. Žalobca navyše pri vyúčtovaní uvádza nesprávne úrokové sadzby. Žalovaný fa za reklamu spolu s prílohami vždy vopred so žalobcom prekonzultoval a takto odsúhlasená čiastka bola aj vyfakturovaná.

PPD žalobcu 2x zo dňa 30. 8. 2010 a zo dňa 31. 8. 2010 boli vystavené účelovo ako úhrada úrokov z omeškania, ktoré žalovaný nikdy neuznal , rovnako neuznal ani nepotvrdil fa č. 10109 za realizovanú reklamu v médiách žalobcom v období od 3.1. 2010 do 1. 7. 2010 , ktorá je v rozpore so zmluvou bod podpora predaja, kde je ustanovené , že iba odberateľ / žalovaný / zabezpečí propagáciu tovaru v médiách.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a to prednesom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného , výsluchom žalobcu , štatutárneho zástupcu žalovaného , svedkyne J. A. ,oboznámením

sa listinnými dôkazmi založenými v spise a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom.

Dňa 18. 6. 2001 bola podpísaná medzi žalovaným ako odberateľom a živnostníkom NOVA CONCEPTS

- Marián Fekiač ako dodávateľom Zmluva o obchodnej spolupráci , v ktorej sa účastníci zmluvy dohodli na dodávkach kanadských vitamínom Jamieson a ďalších produktov kanadskej výroby a na ich distribúcii do lekární na Slovensku, výdajní zdravotníckych potrieb a do vybraných predajní zdravej výživy a špecializovaných predajní.

V článku 2 zmluvy - Podpora predaja sa účastníci zmluvy dohodli , že dodávateľ / žalobca / a odberateľ / žalovaný / sa podieľajú na propagácii v médiách 50 % /50 %. Odberateľ zabezpečí propagáciu po odbornej stránke a po odsúhlasení s dodávateľom ju uverejní v dohodnutých médiách . Náklady s tým spojené budú fakturované štvrťročne dodávateľovi spolu s dokumentáciou . Základné sprievodné propagačné materiály - letáky, plagáty, brožúry zabezpečí dodávateľ a odberateľ ich dodá do lekární na Slovenku ,prípadne zabezpečí ich distribúciu cez médiá.

Podľa článku 2 zmluvy - Podiel spolupráce na propagácii a výhradnosti dodávok sa dodávateľ a odberateľ dohodli na 50 % podiele financovania reklamy nasledovne: Dodávateľ je zodpovedný za dovoz , schválenie prípravkov a ich označenie a dodanie do skladu odberateľa. Odberateľ ich ako výhradný dodávateľ dodá do dohodnutej predajnej siete na Slovensku a uhradí ich v dohodnutom termíne a je zodpovedný aj za platby od svojich odberateľov. Zmluvné strany sa dohodli na pokračovaní takejto spolupráce aj pre ďalšie obdobie s tým, že sa bude štvrťročne vyhodnocovať spolu s vyúčtovaním a doložením za jednotlivé médiá v percentuálnom podiele.

Na základe tejto zmluvy žalobca dodal žalovanému objednaný tovar a vystavil faktúry č. 10056,10059,10068, 10069, 10071, 10081,10084,10086. Dodanie resp. prevzatie tovaru potvrdil žalovaný svojim podpisom a otlačkom pečiatky na faktúrach, ktoré slúžili zároveň ako dodací list.

Na základe zmluvy o obchodnej spolupráci , štvrtý odsek „ Kúpna cena a platobné podmienky“ veta druhá: „ Na faktúrach bude vyznačená doba splatnosti 70 dní , ktorú odberateľ musí dodržať pod sankciami vyplývajúcimi z Obch. zák. a za deň splatnosti fa. sa považuje 70. deň od vystavenia.

Žalovaný uviedol, že pohľadávka žalobcu zanikla započítaním postupne 5 započítajúcimi prejavmi.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu sa pridržiava písomne podaného návrhu a žiada , aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 95.772,24,- € spolu s úrokom z omeškania v zmysle uznesenia o zmene petitu žaloby. Žalobca na pojednávaní dňa 18. 9. 2012 uviedol, že podpisoval pokladničnú knihu žalovaného na sumu v úhrnnej výške 59.500,-€ . Tieto platby boli žalobcom prebraté a boli za splácanie starých faktúr , ktoré ešte neboli uhradené , ale boli to aj faktúry za reklamu. Aj žalobcovi platil žalovaný za reklamu, nakoľko aj on si nárokoval 50% , ktoré uhradil a týkali sa reklamy výrobkov Jamieson. Žalobcovi bol pravdepodobne doručený poštou výpis z pokladničnej knihy žalovaného / č. l. 91 /, kde však nebol výpočet, ktorý sa nachádza na doklade, ktorý doložil spolu s odporom žalovaný /č. l. 45 /. Tento výpočet tam bol dodatočne žalovaným dopísaný. Žalobca podpisoval pokladničnú knihu postupne tak, ako mu boli uhrádzané jednotlivé čiastky. Postupnými úhradami v hotovosti boli zo strany žalovaného uhrádzané najstaršie fa a nie tie , ktoré následne dopísal žalovaný do pokladničnej knihy / č. l. 45 /. PPD / č. l. 58 / boli vystavované žalobcom ako doklad , že žalovaný mu uhradil spolu čiastočnými úhradami sumu 59.500,-€ / zápočet č. 1 / . PPD zo dňa 30. 8. 2010 na sumu 32.878,42,-€ bol vystavený za úhradu úrokov z omeškania . K druhému PPD na sumu 3.245,79,-€ uviedol, že účelom platby bola úhrada fa č. 10109 , tretí PPD na sumu 23.375,79,-€ bola úhrada fa č. 10108, obe fa nie sú predmetom konania. Zápočet č. 1 sa prelína so zápočtom č. 5 , kde žalovaný započítal 3 hotovostné platby uvedené v PPD so svojimi pohľadávkami. K zápočtom č. 2,3,4 uviedol , že tieto zápočty sa mali týkať v zmysle zmluvy za zverejnenie reklamy v príslušnom médiu v podiele 50%. V zmysle zmluvy bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté, že sa budú podieľať na propagácii v médiách každý po 50 %. Pri fa za reklamu, ktoré sú predmetom zápočtu č. 2,3,4 žalobca reklamu neodsúhlasil. Zaužívané to bolo medzi účastníkmi konania tak, že štatutárny zástupca žalovaného p. Rác predložil žalobcovi návrh reklám a kde by sa mohli realizovať a žalobca reklamy odsúhlasoval ústne , prítomní pri odsúhlasovaní boli len žalobca a p. P., takto to bolo medzi nimi zaužívané. Pri fa za reklamu sa nie všetky položky týkajú reklamy a nie je dodržaný ani podiel 50

% . Faktúry za reklamu ani nemali byť započítané, pretože neboli žalobcom odsúhlasené. Čo sa týka 5 zápočtu uviedol, že tá istá hotovosť je započítaná 2x. PPD neboli rozporované zo strany žalovaného , sú riadne zaevidované v účtovníctve žalobcu a žalobca odviedol aj DPH. Boli vystavené po uhradení jednotlivých čiastkových platieb 17x 3.500,-€ , t.j. po 25. 8. 2010 boli doručené žalovanému a žalovaným riadne prevzaté. Žalobca nedostal od žalovaného žiadnu námietku, že PPD nie sú správne.

K ukončeniu spolupráce došlo koncom augusta 2010 písomne , bolo to z dôvodu zistenia zlej fakturácie výdavkov za reklamu a z dôvodu neskorých úhrad tovarových faktúr žalobcu. Úhrada starých faktúr prebiehala spôsobom , že bola žalobcovi uhradená hotovosť a žalobca následne podpísal pokladničnú knihu žalovaného . Výdavkový pokladničný doklad / ďalej len VPD / vystavoval žalovaný a PPD vystavoval žalobca.

Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že zmluva o obchodnej spolupráci platila do 25. 8. 2010 , tento deň bolo odstúpené od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia zmluvných povinností , ktoré spočívali výlučne v oneskorených úhradách tovarových faktúr. Nebolo to z dôvodu zle účtovanej reklamy. Viac rokov bola medzi účastníkmi konania zavedená zvyklosť, že žalobca chodil k žalovanému denne a denne obdržal hotovosť 3.500,-€. Žalovaný to oprávnene vníma ako zálohové platby na tovarové faktúry. Žalobca stratil v druhej polovici r. 2010 možnosť dovozu kanadských výrobkov Jamieson bez pričinenia žalovaného a toto bol dôvod , prečo žalobca odstúpil od zmluvy a zneužil situáciu tým, že po tom, čo v mesiaci 8/2010 prevzal posledné hotovostné platby , na druhý deň odstúpil od zmluvy a časť takto obdržaných platieb vydáva za úrok o omeškania účtovaný za predchádzajúce faktúry, hoci doteraz sa tak nikdy nestalo. Pokiaľ ide o reklamu , nikdy v minulosti neboli matematicky presne vyčíslované náklady 50´% na 50%. Prax bola taká, že vždy koncom príslušného štvrťroka si žalobca a žalovaný spolu sadli , prebrali vyplatenú hotovosť a žalovaný predložil doklady súvisiace s reklamou , tieto si vzájomne odsúhlasili a vystavili sa tzv. vyrovnávacie faktúry. Veľa rokov pred tým dochádzalo sústavne k zápočtom. Výnimkou je obdobie po 25. 8. 2010 , kedy si žalobca odmietol sadnúť a vykonať zápočty a namiesto toho jednostranne určuje , aký bol účel platieb, ktoré prevzal. Vo všetkých platbách , ktoré žalovaný uhradil išlo o tovarové faktúry , kde sa započítavala reklama. žalobca nikdy nevystavil PPD, vždy to robil žalovaný , žalobca to len podpisoval a výnimku tvoria posledné PPD , ktoré sú vystavené žalobcom. Žalobca podpisom v pokladničnej knihe potvrdil prevzatie v hotovosti a následne vystavením troch PPD duplicitne potvrdil prevzatie v hotovosti. Žalovaný tvrdí, že tu išlo o dve platby , jedna bola hotovosť potvrdená v pokladničnej knihe a druhá potvrdená na PPD.

Čo sa týka reklamy , pokiaľ bola fa vystavená na 2.000,-€ napr. od média neznamená to že náklady boli len vo výške 2.000,-€ , ale boli tam aj náklady na grafikov, prípravu reklamy.

Právny zástupca žalobcu sa v písomnom podaní zo dňa 27. 11. 2012 vyjadril k tvrdeniam právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 18. 9. 2012 , kde uviedol, že v odstúpení od zmluvy zo dňa 25. 8. 2010 bol ako dôvod uvedený podstatné porušenie zmluvných povinností žalovaným a to nielen z dôvodu že žalovaný je v omeškaní s úhradou tovarových faktúr , ale zároveň z dôvodu , že v rozpore so zmluvou požaduje od žalobcu peňažné plnenie v rozsahu , na ktorom sa zmluvné strany nedohodli , čím žalobca myslel práve fakturáciu nákladov za reklamu .

Taktiež nebola medzi účastníkmi zavedená zvyklosť, že žalobca chodil k žalovanému denne a denne od neho obdržal hotovosť 3.500,-€. Žalobca chodil takmer denne do sídla žalovaného , avšak nie výlučne za účelom prebratia finančnej hotovosti , ale aj z dôvodu potreby riešenia celého radu skutočností týkajúcich sa vzájomnej obchodnej spolupráce. Žalobca preberal pri osobnej návšteve aj platby v hotovosti , avšak nie v ustálenej výške 3.500,-€ , ale v rôznych sumách spravidla vo ,výške od 1.500,-€ do 5.000,- €. Nakoľko bol žalovaný pravidelne s úhradou faktúr v omeškaní, nemohli byť tieto hotovostné platby žalovaného oprávnene vnímane ako zálohové platby na tovarové faktúry. V skutočnosti sa jednalo o úhradu v tom čase už splatných tovarových faktúr , čo dokazujú aj príslušné PPD VPD/ fa. č. 10022 č. l. 204 splatná 17. 3. 2010 , uhradená v celosti 5. 5. 2010 vid PPD a VPD , č. l. 203 /.

K otázke fakturácie nákladov za reklamu uviedol, že prax účtovať podiel 50 % na 50 % bola medzi účastníkmi zavedená, ale v priebehu dlhoročnej spolupráce sa od nej postupne upustilo , nakoľko žalobca žalovanému dôveroval a nemal dôvod predpokladať , že suma nákladov za reklamu nezodpovedá polovici nákladov skutočne vynaložených žalovaným na tento účel. Po zistení žalobca tieto skutočnosti namietal.

Následne po odstúpení od zmluvy žalovaný dňa 10. 9. 2010 doručil žalobcovi ďalšiu faktúru týkajúcu sa nákladov na reklamu č. 105200059 zo dňa 6. 8. 2010 na sumu 36.508,57,-€ , ktorú žalobca odmietol svojím listom NC 6/2010 - Žiadosť o vystavenie dobropisu zo dňa 16. 9. 2010 . Uvedeným listom žalobca zároveň požiadal žalovaného o vystavenie dobropisu na celú fakturovanú sumu ,nakoľko náklady na reklamu fakturované touto fa neboli žalobcom nikdy odsúhlasené a preto nemali byť zo strany žalovaného ani vynakladané , resp. žalovanému nevzniklo právo na úhradu jednej polovice týchto nákladov.

K tretej fa za reklamu zo dňa 10. 9. 2010 na sumu 26. 661,33,-€ právny zástupca žalobcu uviedol , že táto bola doručená žalobcovi až ako súčasť zápočtov / zápočet č. 4 / , táto faktúra nebola oprávnená , nakoľko náklady na reklamu neboli žalobcom odsúhlasené. Navyše aj toto faktúrou fakturoval žalovaný viac ako 50 % vynaložených nákladov, pričom medzi náklady zahrnul aj položky , ktoré pod reklamu nemožno subsumovať.

K tvrdeniu žalovaného , že sumu 59.500,-€ prevzal žalobca od žalovaného 2x , čo majú potvrdzovať jednak žalobcom vystavené PPD zo dňa 30. 8. 2010 resp. 31. 8. 2010 a jednak zápisy v pokladničnej knihe žalovaného žalobca uviedol, že tzv. pokladničná kniha je len akousi pomocnou resp. internou evidenciou finančných operácií vedenou žalovaným , pričom relevantnými daňovými a účtovnými dokladmi sú jednotlivé PPD a VPD . To znamená, že žalobca nemôže potvrdiť pravdivosť všetkých údajov v pokladničnej knihe, ktorú si viedol žalovaný / pracovníčka žalovaného / . Pre žalobcu sú smerodajné príslušné pokladničné doklady , na ktoré by mala pokladničná kniha nadväzovať a s ktorými by mali byť údaje v nej uvedené v súlade.

Žalobca kategoricky odmieta ,že by v uvedenom prípade v auguste 2010 , alebo kedykoľvek predtým prevzal od žalovaného finančnú hotovosť jednak na základe pokladničnej knihy a jednak na základe pokladničných dokladov. Žalobca preberal finančnú hotovosť od žalovaného vždy len na základe pokladničných dokladov , ku ktorým si zamestnankyňa žalovaného viedla len ako svoju pomocnú evidenciu tzv. pokladničnú knihu.

Na pojednávaní dňa 7. 2. 2013 právny zástupca žalobcu uviedol, že pri 1. fa za reklamu č. 105200044 na sumu 49.855,49,-€ namieta spôsob výpočtu / mal byť podiel na reklame 50% na 50% / .

Pri druhej fa za reklamu č. 105200059 na sumu 26.508,57,-€ namietal že nebola odsúhlasená žalobcom a namietal podiel na reklame / nebol 50 % na 50 % / .

Pri tretej fa za reklamu č. 105200066 na sumu 26.661,33,-€ , táto nebola žalobcovi doručená a dostal ju až so zápočtom . Namietal spôsob výpočtu podielu na reklame a taktiež jednotlivé položky a , že fa nebola odsúhlasená žalobcom.

Štatutárny zástupca žalovaného P.. O. P. vo svojej výpovedi uviedol, že podľa pomocnej pokladničnej knihy žalovaný prakticky každý deň platil žalobcovi čiastkové úhrady tovarových faktúr , ktoré žalovaný podľa najstaršej tovarovej faktúry započítal s fa, ktoré sú uvedené na č. l. 45 v dolnej časti / pokladničná kniha predložená žalovaným / . Keďže žalobca odmietol podpísať VPD a PPD k fa , ktoré sú uvedené na č. l. 45 - v pokladničnej knihe , žalovaný to riešil zápočtom č. 1 , išlo o čiastkovú hotovostnú úhradu najstarších tovarových faktúr. PPD žalovaný nemá k dispozícii , nakoľko ich žalobca odmietol podpísať. Žalobcovi bol doručený zápočet č. 1 zo dňa 29. 9. 2010 spolu s pokladničnou knihou , fa mu doručené neboli , nakoľko sa jednalo o fa žalobcu , ktoré boli riadne označené v započítacom prejave.

K zápočtu č. 2 / fa za reklamu / uviedol, že fa bola vystavená v súlade so zmluvou v bode podpora predaja podľa gramatického výkladu je tento článok zmluvy myslený tak, že propagácia v médiách mala byť 50 % na 50 % , ale k tomu sa mali pripočítať náklady, ktoré neboli zahrnuté v 50 % podiele na propagácii. Spôsob odsúhlasovania fa za reklamy + vyúčtovanie na PPD podpisoval žalobca vždy v sídle žalovaného do 25. 8. 2010. Žalobca podpisoval len PPD. Výdavky za reklamu si zmluvné strany odsúhlasovali tak, že boli urobené kópie reklám , ktoré mal žalobca k dispozícií na ekonomickom oddelení. Ústne sa rámcovo vopred dohodlo, aká reklama sa uskutoční a často sa upresňovala aj s finančnými nákladmi , kedy žalovaný zväčša uplatnil v médiách výrazné množstevné zľavy. Reklamy si odsúhlasovali pred uverejnením ústne a následne bola každá reklama už po uskutočnení v médiách

zdokumentovaná žalovaným a predložená žalobcovi na odsúhlasenie. V prípade, že reklama stála viac alebo mal žalobca pripomienky k niektorej reklame , vtedy si účastníci konania spolu sadli a dohodli si finančný podiel na reklame. Mohlo sa stať aj to a aj sa to stalo , že sa dohodlo, že žalobca sa bude podieľať na reklame 70 % a žalovaný 30 %. Prevažne to bolo tak, že podiel bol 50 %.

K zápočtu č. 5 uviedol, že PPD žalovaný nevypisoval , boli mu zaslané pravdepodobne poštou, v čase kedy sa tieto doklady vypisovali fa č. 10109 a 10108 ani neexistovali. K úrokom z omeškania vo výške 32.878,42,-€ uviedol, že sú absolútne neopodstatnené , nakoľko na ne nevznikol nárok , pretože nezohľadňujú, že aj žalovaný mal náklady na vynaloženú reklamu , ktorá bola vyúčtovaná , započítaná najskôr po 2-3 mesiacoch. Z tohto dôvodu ani žiadna penalizácia nikdy dovtedy nemohla byť a ani nebola uplatňovaná , navyše pri výpočte penalizácie neboli zohľadňované čiastkové úhrady podľa pokladničnej knihy , ktoré znižovali istinu tovarových faktúr.

K výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného sa písomným podaním zo dňa 27. 2. 2013 vyjadril žalobca , ktorý uviedol ,že zápočet č. 1 nespĺňa náležitosti právneho úkonu podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. a to z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Pokladničná kniha tvoriaca prílohu k zápočtu č. 1 nie je podľa právneho názoru žalobcu podkladom spĺňajúcim podmienku presnej identifikácie pohľadávky. Je len pomôckou na tvorbu účtovných dokladov , pričom pokladničná kniha v podobe vedenej zamestnankyňou žalovaného je objektívne len veľmi neformálnym podkladom a účtovnou pomôckou , nakoľko má podobu len akýchsi poznámok a výpočtov zrozumiteľných len pre osobu, ktorá túto knihu viedla. Taktiež aj zápočet č. 5 je neplatným právnym úkonom z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti , absentuje tu presná, určitá a zrozumiteľná identifikácia údajnej pohľadávky. Pri zápočtoch č. 2, 3, 4 zotrval na predchádzajúcich vyjadreniach. Pri zápočte č. 4 uviedol, že žalovaný si započítal pohľadávku dňa 29. 9. 2010 , ktorá v dobe započítania ani nebola splatná. Zápočet teda nemohol mať právne účinky zániku záväzku žalovaného voči žalobcovi vo výške 26.

Úroky z omeškania vo výške 32.878,42,-€ žalobca žalovanému nefakturoval , ale žalovaného na ich úhradu vyzval listom označeným NC 2/2010 vyúčtovanie úrokov z omeškania zo dňa 25. 8. 2010 doručeným žalovanému dňa 26. 8. 2010 , ku ktorému listu pripojil aj ich presný výpočet.

Tri PPD v celkovej sume 59.500,-€ boli zaslané žalovanému zrejme ako príloha listu NC 7/2010 zo dňa 20. 9. 2010 doručeného žalovanému dňa 23. 9. 2010 a označeného ako Výzva na prijatie účinných opatrení vo veci úhrady dlhu . Doručenie nevie žalobca súdu preukázať, ale je nepochybné, že najneskôr v priebehu mesiaca september 2010 sa kópie PPD dostali do dispozície žalovaného, nakoľko žalovaný ich pripojil ako prílohy k svojmu zápočtu č. 5 zo dňa 29. 9. 2010, ktorý bo doručený žalobcovi dňa 30. 9. 2010.

Svedkyňa J. A. vo svojej výpovedi uviedla, že u žalovaného pracuje na pozícii hlavná účtovníčka a jej náplňou je vedenie kompletného účtovníctva . Má vedomosť o tom, že sa žalobcovi vyplácali peniaze z pokladne, bolo to medzi účastníkmi zaužívané, ona však tieto peniaze žalobcovi nevyplácala. Pri platbách v hotovosti vystavovala VPD a PPD pokladníčka žalovaného , žalobca ich nevystavoval. Ku kópii pokladničnej knihy z č. l. 45 uviedla , že žalobca si prišiel po peniaze , na konci mesiaca to zosumarizovalo , zapísalo do pokladničnej knihy , vystavili sa VPD a PPD . Pokladničná kniha slúžila ako podporný evidenčný doklad , aby sa každý deň nemuseli priraďovať platby . K listinným dokladom a to PPD zo dňa 30. 8. 2010 / č. l. 58/ uviedla, že ona tieto doklady nevystavovala , nevedela sa vyjadriť, kto ich vystavoval. Podiely na reklame odsúhlasoval štatutárny zástupca žalovaného p. P. s p. Y. / žalobcom / samostatne , svedkyňa potom dostala podklady , na základe ktorých vystavila faktúru. Podiely na reklame neboli len 50 % na 50 % , boli aj iné aj vyššie aj nižšie.

K faktúram za reklamu uviedla, že bola vystavovaná spolu s prílohou -percentuálny výpočet a kópiu fa od dodávateľov za uskutočnenie reklamy mal žalobca k dispozícii k nahliadnutiu u žalovaného. Žalobca si chodil pravidelne nahliadať do dokladov - fa a niekedy si ich zobral a mohol si urobiť aj fotokópie. žalobcovi bola faktúra doručovaná osobne v sídle žalovaného. Aj žalobca fakturoval žalovanému fa za reklamu , princíp bol v podstate ten istý , žalobca to však nevyúčtoval štvrťročne ale raz do roka. Pred uverejnením reklamy sa žalobca a žalovaný dohodli o akú reklamu sa bude jednať , nevedela sa vyjadriť, či sa dohodli aj na percentuálnom podiele financovania.

Žalobca k faktúre za reklamu č. 105200066 / zápočet č. 4 / uviedol, že jednak namietal výpočet, že nebola odsúhlasená žalobcom, ako aj položky. Fa mu bola doručená poštou, nevedel , že takáto fa bola vôbec vystavená. Príloha mu nebola daná spolu s fa, bola mu daná na jeho vyžiadanie. Fa bola vystavená v čase, keď už so žalovaným neobchodovali a preto od žalovaného nežiadal, aby mu zdokladoval položky v prílohe fa.

Právny zástupca žalovaného uviedol, že je pravdou, že fa č. 10520066 za reklamu nebola účastníkmi konania odsúhlasená, ale bolo to z dôvodu, že v auguste 2010 žalobca odstúpil od zmluvy a viac sa vo firme žalovaného neobjavil, t.j. znemožnil odsúhlasenie jednotlivých položiek a taktiež započítanie jednotlivých pohľadávok.

Sám žalobca uviedol na pojednávaní dňa 7.2.2013, že položky pri fa za reklamu si účastníci odsúhlasovali ústne tak, že si na to sadli a pokiaľ niektorá položka bola sporná, tak si to buď vydiskutovali, alebo tam jednotlivú položku nedali. Žalovaný si 3 fa za reklamu č. 105200066 započítal s pohľadávkou žalobcu aj keď v čase zápočtu nebola splatná pretože sa žalobca odmlčal na výzvy žalovaného nereagoval. Žalovaný zistil, že to bolo účelové, nakoľko keď obdržal žalobca všetky finančné prostriedky v hotovosti vzápätí účelovo zmluvu vypovedal , čiže žalovaný nemal ani priestor obvyklým spôsobom vzájomné záväzky vysporiadať. Preto bol žalovaný nútený započítať faktúru ešte pred jej splatnosťou.

Súd posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako obchodnozáväzkový vzťah.

Podľa § 1 ods. 1 Obch. zák. tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podlá zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 269 ods. 2 Obch. zák. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy . Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 580 Obč. zák. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa § 581 ods. 2 Obč. zák. započítať nemožno premlčané pohľadávky , pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky z vkladov, Proti splatnej pohľadávke nemožno započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa § 330 ods. 1 ods. 3 Obch. zák. ak má veriteľovi splniť ten istý dlžník niekoľko záväzkov a poskytnuté plnenie nestačí na splnenie všetkých záväzkov , je splnený záväzok určený pri plnení dlžníkom . Ak dlžník neurčí , ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný, a to najprv jeho príslušenstvo.

Ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí , ktorý záväzok plní , platenie sa týka najskôr záväzku , ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej zabezpečené , inak záväzku najskôr splatného.

Podľa § 358 Obch. zák. na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná , ale premlčanie nastalo až po dobe , keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa , účinného od 15.01.2009 ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa enia vlády č. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd v konaní za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o obchodnej spolupráci , na základe ktorej žalobca dodával žalovanému tovar , žalovaný tovar preberal a uhrádzal fa za dodaný tovar. K ukončeniu zmluvy došlo dňa 25. 8. 2010 odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu. Ukončeniu zmluvy o spolupráci nebolo medzi účastníkmi sporné, obaja sa zhodli na to , že k ukončeniu došlo dňa 25. 8. 2010. Taktiež bolo v konaní preukázané, že žalobca dodal žalovanému v zmysle zmluvy tovar presne špecifikovaný vo faktúrach, ktorý žalovaný prevzal, čo potvrdil svojím podpisom a pečiatkou na faktúrach, ktoré zároveň slúžili aj ako dodací list.

Spornou zostala skutočnosť, či k úhrade žalovanej sumy / ktorá zostala po čiastočnom späťvzatí / došlo na základe jednostranných zápočtov č. 1 až 5 vykonaných žalovaným, ktorý tvrdil , že týmito zápočtami došlo k úhrade žalovanej sumy.

Súd vyhodnotil zápočet č. 1 ako neplatný , nakoľko podľa názoru súdu bolo v konaní preukázané, že úhrada sumy 17x3.500,-€, spolu 59.500,-€ ktoré uhrádzal postupne žalovaný žalobcovi v sídle žalovaného a ktoré žalobca potvrdzoval svojím podpisom do pokladničnej knihy žalovaného boli použité na úhradu pohľadávok žalobcu voči žalovanému , ktoré sú uvedené v PPD zo dňa 30.8. 2010 a 31. 8. 2010 / č. l. 58 / . Jedná sa o PPD na úhradu úrokov z omeškania vo výške 32.878,42 € , ktoré žalobca vyúčtoval žalovanému listom NC 2/2010 zo dňa 25. 8. 2010/ č. l. 69 / a ktoré vyúčtovanie žalovaný prevzal dňa 26. 8. 2010. Jednalo sa o úroky z omeškania za obdobie od 1. 9. 2006 do 31. 7. 2010. Žalovaný vyúčtovanie úrokov z omeškania žalobcovi nerozporoval. Ďalej sa jedná o 2x PPD zo dňa 31. 8. 2010 a zo dňa 30. 8. 2010 na ktorých je ako účel uvedená úhrada fa č. 10109 na sumu 3.245,79,- € a 10108 na sumu 23.375,79 ,-€ , obe faktúry sú podľa vyjadrenia žalobcu faktúry za reklamu, ktorú vyúčtoval žalobca žalovanému v súlade so zmluvou.

Podľa názoru súdu suma 59.500 € , ktorú veriteľ - žalobca skutočne prijal v priebehu mesiaca august 2010 od žalovaného prostredníctvom sedemnástich hotovostných platieb, z ktorých každá bola vo výške 3.500,- Eur, boli použité na úhradu iných záväzkov žalovaného voči žalobcovi a to v súlade s účelom uvedeným v relevantným daňových dokladoch - príjmových pokladničných dokladoch vystavených žalobcom .

Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná suma 59.500 € bola žalobcom účtovaná na úhradu iných záväzkov žalovaného voči žalobcovi , nemohla byť táto suma neskôr jednostranne započítaná žalovaným aj s inými pohľadávkami žalobcu voči žalovanému .

Žalovaný predložil v konaní listinné doklady a to pokladničnú knihu / č. l. 45/ , ktorou preukazoval jednostranné započítanie pohľadávok. V jednostrannom zápočte zo dňa 29. 9. 2010 sú ako pohľadávky žalovaného uvedené úhrady za august 2010 vo výške 59.500 € , ktoré sú špecifikované v pokladničnej knihe žalovaného. Na č. l. 45 je v pokladničnej knihe uvedený aj výpočet a čísla faktúr , ktoré mali byť uhradené úhradami za mesiac august 2010. Žalobca však doložil do spisu na č. l. 91 kópiu pokladničnej knihy , kde namiesto výpočtov a čísiel faktúr je len pečiatka žalovaného a podpis. Žalobca nedisponuje

pečiatkou žalovaného a preto pečiatku do pokladničnej knihy tak ako sa nachádza na č. l. 91 mohol dať jedine žalovaný. V tejto kópii pokladničnej knihy však nie je určený záväzok , ktorý žalovaný plní.

Taktiež doložil kópiu jednostranného zápočtu zo dňa 29. 9. 2010, kde pri poslednej faktúre č. 10069 je rozpor vo výške /v spise na č. l. 34/je uvedená suma 4.117,42 € a v predloženom zápočte zo strany žalobcu / č. l. 90 / je uvedená suma 4.157,42 € /.

Žalovaný teda neurčil v pokladničnej knihe , ktorý záväzok plní a preto žalobca určil záväzok na plnenie v zmysle PPD- dokladoch ,kde bol účel platby určený / úroky z omeškania , fa č. 10109,10108/. Výpočet / určenie záväzku / sa nachádzal len v pokladničnej knihe, ktorú predložil žalovaný spolu s odporom proti platobnému rozkazu. Naopak v listinnom doklade predloženým žalobcom / kópia pokladničnej knihy č. l. 91 / / sa žiadny výpočet ani čísla faktúr nenachádzali. Tento výpis z pokladničnej knihy bol pravdepodobne doručený žalobcovi poštou. Žalobca predložil súdu listinné doklady a to PPD / č. l. 58/ , ktoré preukazujú , že hotovostné platby vo výške 59.500 € , ktoré prijal žalobca boli použité na úhradu iných záväzkov žalovaného voči žalobcovi. PPD boli vystavené následne po úhrade sumy 59.500 € v dňoch 30. 8. a 31. 8. 2010 a žalovanému doručené. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Žalovaný vystavenie PPD , kde bol určený účel platby nerozporoval, naopak tieto platby v zmysle PPD použil na zápočet č. 5 .V konaní teda nebolo preukázané, že by žalovaný ako dlžník jednoznačne určil žalobcovi k čomu má dané platby priradiť. Ani z kópie pokladničnej knihy nevyplýva, k čomu mali byť konkrétne platby priradené.

Čo sa týka zápočtu č. 2 súd mal za to, že tento zápočet je opodstatnený čo do výšky 17.257,14,-€ pri faktúrach , ktoré sú predmetom konania. / fa č. 10064, ktorá bola uvedená v zápočte nebola predmetom konania / . Jednalo sa o fa za reklamu č. 105200044 zo dňa 22. 6. 2010 na sumu 49.855,89,-€ , ktorá mala byť započítaná voči fa žalobcu č. 10064, 10068, 10071. Pri faktúre žalovaný nedodržal podiel financovania na reklame vo výške 50 % tak , ako vyplývalo zo zmluvy, čo preukazuje príloha k faktúre s presným výpočtom podielu, preto súd vypočítal tento podiel vo výške 50 % , t. j. vo výške 17.257,14 € čo uznal ako zápočet žalovaného. Žalobca namietal, že táto faktúra nebola odsúhlasená žalobcom. K námietke žalobcu súd uvádza, že odsúhlasenie podielu a fakturácie reklamy bolo medzi účastníkmi konania a to žalobcom a štatutárnym zástupcom žalovaného p. P. vždy ústne, nikto iný nebol prítomný , čo potvrdila aj svedkyňa J. A. , žalobca nemal písomný doklad ani pri jednej faktúre za reklamu , že by došlo k písomnému odsúhlaseniu. Takáto prax / ústne odsúhlasovanie / bola medzi účastníkmi konania roky zaužívaná a preto je ťažké preukázať či bola faktúra odsúhlasená žalobcom alebo nie. Žalobca okrem 3 faktúr, ktoré sú predmetom zápočtu č. 2 , 3 a 4 iné faktúry za reklamu nenamietal/ že neboli odsúhlasené / . Naopak platil faktúry za reklamu žalovanému a nemal žiadny písomný doklad o tom, že by boli ním odsúhlasené predtým , ako sa faktúry vystavili. Podiel na financovaní reklamy bol dohodnutý medzi účastníkmi konania na 50 %. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že by mali byť k tomu ďalej pripočítané náklady , ktoré neboli zahrnuté v 50 % podiele tak ako tvrdil žalovaný. Preto súd uznal zápočet č. 2 v podiele 50 % pri faktúrach , ktoré sú predmetom konania .

Zápočet č. 3 sa týkal druhej faktúry za reklamu č. 105200059 zo dňa 6. 8. 2010 na sumu 36.508,57,-€, ktorá mala byť započítaná čiastočne s fa č. 10071 len do výšky 2.370,25 € ako doplatok tejto faktúry. Pri faktúre za reklamu žalovaný opätovne nedodržal podiel financovania tak, ako to vyplývalo zo zmluvy vo výške 50 % . Súd uznal zápočet žalovaného do výšky 50 % vypočítaného podielu na reklame , pri tomto zápočte to však bola celá suma 2.370,25 €, nakoľko tento zápočet sa týkal aj faktúr, ktoré neboli premetom konania a predmetom konania bol doplatok fa č. 10071 na sumu 2.370,25 € , ktorý súd uznal. Čo sa týka námietky žalobcu , že táto faktúra nebola žalobcom odsúhlasená súd uvádza, že v tomto platí vyššie uvedené odôvodnenie , ktoré sa týkalo zápočtu č. 2.

Zápočet č. 4. sa týkal 3 faktúry za reklamu č. 105200066 zo dňa 10. 9. 2010 na sumu 26.661,33,-€ , ktorá mala byť započítaná s fa č. 10069, 10078, 10081. Táto faktúra bola vystavená po zániku právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, bola splatná dňa 10. 10. 2010 a podľa vyjadrenia žalobcu mu táto fa bola doručená až so zápočtom č. 4. Pri tejto fa za reklamu žalovaný opätovne nedodržal podiel financovania vo výške 50 % , čo žalobca namietal, namietal ďalej , že nebola odsúhlasená a namietal aj jednotlivé položky reklamy. Súd neuznal zápočet č. 4 z dôvodu, že faktúra v čase započítania , t. j. dňa 29. 9. 2010 ešte nebola splatná / jej splatnosť bola dňa 10. 10. 2010 /. Navyše aj sám právny zástupca žalovaného uviedol, že táto faktúra nebola odsúhlasená žalobcom z dôvodu , že žalobca znemožnil jej odsúhlasenie . Jednak z dôvodu nesplatnosti pohľadávky žalovaného voči žalobcovi ako aj z dôvodu

neodsúhlasenia faktúry za reklamu zo strany žalobcu , súd neuznal zápočet č. 4. Preto sa námietkami jednotlivých položiek faktúry a nezaoberal.

Zápočet č. 5. sa týkal hotovostných platieb , ktorých prevzatie mal žalobca potvrdiť vystavením a podpísaním troch PPD - pokladničných dokladov na sumu 59.500,-€ z 30. 8. a 31. 8. 2010 , ktorými mali byť započítané fa č. 10081, 10083, 10084, 10085. V samotnom zápočte č. 5 sa žalovaný odvoláva na pokladničné doklady - PPD vystavené žalobcom / č. l 58/ . Žalovaný vystavenie týchto dokladov nespochybnil, naopak z nich vychádzal pri svojom zápočte č. 5 , v týchto dokladoch však bol zo strany žalobcu uvedený iný účel platby , ako uvádza žalovaný vo svojom zápočte č. 5. Preto nemohli byť tieto platby použité na započítanie v zápočte uvedených faktúr. Jediný doklad o úhrade sumy 59.500,-€ sú práve PPD vystavené žalobcom, žalovaný nepredložil žiadny iný doklad o úhrade sumy 59.500,- €, nepredložil súdu ani VPD/ výdavkové pokladničné doklady /, ktoré mali byť zo strany žalovaného vystavené. Preto je podľa názoru súdu zápočet č. 5 neplatný a tento súd neuznal. Tento zápočet sa súdu javí ako duplicitný vo vzťahu k zápočtu č. 1.

K faktúram č. 10108 a 10109, ktoré sú uvedené v PPD zo dňa 30. 8. 2010 a 31. 8. 2010 ako účel platby a ktoré by mali byť faktúrami za reklamu vystavené žalobcom súd uvádza, že medzi účastníkmi bolo zaužívané, že aj žalobca vystavoval faktúry za reklamu v zmysle zmluvy o spolupráci , čo potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa J. A. , ktorá o.i. uviedla, že princíp bol ten istý ako pri vystavení faktúry za reklamu zo strany žalovaného. Aj z listinných dokladov predložených žalobcom / č. l. 165-169/ t. j. faktúry za reklamu a PPD a VPD vyplýva, že žalobca fa za reklamu vystavoval a žalovaný mu tieto faktúry uhrádzal. Čo sa týka odsúhlasenia týchto žalobcom vystavených fa za reklamu zo strany žalovaného , súd odkazuje na odôvodnenie , ktoré sa týkalo zápočtu č. 2.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti na citované zákonné ustanovenia súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel, čo sa týka istiny vo výške 76.144,85,-€ a zaviazal žalovaného na jej uhradenie a vo zvyšku t.j. v sume 19.627,39,-€ vzhľadom na čiastočné uznanie zápočtov č. 2 a 3 žalobu zamietol.

Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, súd ho zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s § 369 ods. 1 Obch. zák. v platnom znení nasledujúcim dňom po splatnosti jednotlivých faktúr , pri zohľadnení čiastočného uznania zápočtu č. 2/ zo dňa 30. 8. 2010/ a 3 / zo dňa 5. 9. 2010 / až do zaplatenia. O trovách konania bude rozhodnuté samostatným uznesením ( )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.