Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43CoE/454/2015

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 proti povinnému P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. H. Z. XXX/X, XXX XX Z. C., štátny občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Petrom Ďuricom, advokátom so sídlom SNP 25, 990 01 Veľký Krtíš, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. so sídlom Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. EX 8309/14 o vymoženie pohľadávky vo výške 293,67 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -45 zo dňa 16. júla 2015 v senáte jednohlasne takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. -45 zo dňa 16. júla 2015 potvrdzuje.

odôvodnenie:

Napadnutým rozhodnutím zamietol okresný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie, žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky oprávneného voči povinnému na vo výške 293,67 Eur s príslušenstvom na podklade rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 04210/12, ktorý vydal dňa 05.10.2012.

Povinný podaním doručeným okresnému súdu dňa 15.06.2015 podal na okresný súd návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone rozhodcovskej zmluve, ktorá bola dojednaná ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve. Rozhodcovská zmluva bola koncipovaná ako podmienka uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 30.05.2011, pričom obe zmluvy boli uzatvorené v jeden deň, takmer v rovnaký čas, na rovnako slabo čitateľných formulároch. Rozhodcovská zmluva obsahuje slabo čitateľný popis ustanovení, ktoré sú spôsobilé vyvolať zmätok a pri samotnom podpise môžu spôsobiť nedostatočnú informovanosť a omyl pri prejave vôle byť takouto zmluvou viazaný. Vzhľadom na uvedené povinný žiadal dôkladne preskúmať formulárový charakter rozhodcovskej zmluvy a za účelom náležitého zistenia a objasnenia spotrebiteľskej veci nariadil pojednávanie a vypočul p. W..

Okresný súd uviedol, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd zaoberá o.i. aj tým, či exekučný titul predložený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. V rámci tohto skúmania exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť rozsudku všeobecného ani rozhodcovského súdu. Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré boli vymedzené v bola s účinnosťou od 01.01.2015 zrušená.

Preskúmaním Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 22.11.2011, od ktorej odvodil svoju právomoc rozhodcovský súd, exekučný súd zistil, že táto bola dojednaná samostatne, individuálne a oddelene od samotnej zmluvy o úvere. To, že zmluvné podmienky boli vopred pripravené oprávneným a to, že sa rozhodcovská zmluva podpisovala v rovnaký deň ako samotná zmluva o úvere exekučný súd nepovažoval za takú skutočnosť, ktorá by mala vplyv na platnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy. Tým, že zmluvné strany výslovne prejavili vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu v zmysle § 3 a 4 ZoRK tak, že podpísali Rozhodcovskú zmluvu, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá by spôsobila jej neplatnosť. S ohľadom na formu, obsah a ostatné podmienky, ako aj znenie rozhodcovskej zmluvy súd dospel k záveru, že povinná ako spotrebiteľ kvalifikovaným spôsobom prejavila vôľu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovské konanie samo o sebe nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, ako to uviedol povinný. . Súd dodal, že povinný bol v rozhodcovskom rozsudku poučený o možnosti podať do 30 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku návrh na jeho zrušenie na príslušnom všeobecnom súde. Právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť túto spotrebiteľskú vec bola založená v súlade so zákonom, a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

V súvislosti s návrhom povinného na nariadenie pojednávania súd uviedol, že zákon v tejto veci obligatórne nevymedzuje povinnosť nariadiť pojednávanie. Nakoľko mal súd k dispozícii rozhodcovskú zmluvu, nepovažoval za účelné, aby v tejto veci bolo nariadené pojednávanie.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal v ňom postup exekučného súdu, ktorý pod doručení návrhu na vykonanie exekúcie vydal poverenie k jej vykonanie. Tvrdil, že v čase rozhodnutia o vydaní poverenia súd mohol rozhodnúť s poukazom na ust. o rozhodcovskom konaní, keďže rozhodcovský rozsudok bol založený na absolútne neplatnom právnom úkone. Uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi je vzťah spotrebiteľský. Založený bol na základe zmluvy o úvere uzavretej oprávneným a povinným dňa 30.05.2011, ktorý si oprávnený zabezpečil neúplnou zmenkou vystavenou dňa 30.05.2011. V rovnaký deň došlo k predloženiu rozhodcovskej zmluvy k podpisu povinnému, to všetko na predpísanom tlačive. V rozhodcovskom rozsudku došlo v rozpore s právnym poriadkom k vylúčeniu úverového vzťahu spod aplikáciu o spotrebiteľských úveroch. Povinný zdôraznil, že v návrhu na zastavenie exekúcie žiadal exekučný súd o dôsledné objasnenie skutočnosti individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy, pričom táto možnosť mu bola nevykonaním pojednávania odopretá.

Povinný v odvolaní žiadal, aby súd rozhodcovskú zmluvu vyhodnotil ako nekalú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je absolútne neplatná. S poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu zdôraznil, pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, niet žiadnej pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým zmluvným vzťahom. Ak je takouto neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju v takomto prípade použije ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Povinný na záver uviedol, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný rozhodcovským súdom nespĺňajúcim kritéria v zmysle novely Exekučného poriadku v § 54b ods. 2.

S poukazom na vyššie uvedené povinný navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

K odvolaniu povinného sa podaním zo dňa 08.09.2015 vyjadril oprávnený, ktorý uviedol, že v prejednávanej veci nejde o spotrebiteľský vzťah, nakoľko zmluva o úvere uzavretá medzi ním a povinným nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ani spotrebiteľskou zmluvou. Povinný vstúpil do právneho vzťahu s oprávneným na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon podnikania a teda nie na súkromnú potrebu.

K tvrdeniu povinného o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy uviedol, že je dojedaná ako tzv. nevýhradná rozhodcovská zmluva, nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania, a teda nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Dohodnutá nevýhradná podmienka v spotrebiteľskej zmluve nespôsobuje podľa oprávneného porušenie ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r)

. Z uvedeného ustanovenia v žiadnom prípade nevyplýva záver zákonodarcu zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale ho len obmedziť. Oprávnený tiež uviedol, že je nepochybné, že tzv. alternatívne rozhodcovské doložky sú právne prípustné, a to tak v zmysle vnútroštátneho práva, ako aj európskeho práva. Zdôraznil, že v zmysle Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právne predpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočnených bez príslušného právneho podkladu. V danom prípade však rozhodcovské konanie podľa rozhodcovskej doložky prebieha v súlade a na základe Zákona o rozhodcovskom konaní. Keďže rozhodcovské konanie prebehlo v písomnej forme, vzdialenosť sídla rozhodcovského súdu od bydliska účastníkov konania nemal žiadny relevantný význam pre výsledok konania. Poukázal, že v prípade blankozmenky je súd oprávnený posudzovať len to, či zmenka bola vyplnená v súlade s dohodou o vyplňovacom práve zmenky . Na základe uvedeného oprávnený žiadal napadnuté uznesenie potvrdiť.

Rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Sudca nemienil odvolaniu oprávneného vyhovieť, preto ho podľa , veta prvá a druhá predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa ustanovení a (ďalej len „“) bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 22.02.2014 bola pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD. spísaná zápisnica obsahujúca návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 20.06.2014 doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd vydal dňa 12.09.2014 poverenie č. 5610 040362, ktorým poveril súdneho exekútora v zmysle ust. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp. zn. SR 04210/12 zo dňa 05.10.2012 na vymoženie sumy 293,67 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne vo výroku rozhodnutia špecifikovanom rozsahu, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne vo výroku rozhodnutia špecifikovanom rozsahu, trov rozhodcovského konania vo výške 316,69 Eur a trov exekúcie. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, ktorú oprávnený a povinný uzavreli dňa 30.05.2011 a blankozmenka vystavená dňa 30.05.2011, ktorou si účastníci zabezpečili svoj záväzkovoprávny vzťah. Nakoľko si povinný riadne neplnil svoju povinnosť zo zmluvy o úvere, dlh sa stal splatný v celku dňa 23.01.2012. Oprávnený v zmysle dohody o vyplnení zmenky vyplnil dňa 02.03.2012 zmenku povinného a na základe takto vyplnenej zmenky si uplatnil nárok v rozhodcovskom konaní.

Dňa 15.06.2015 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že právomoc rozhodcovského súdu vo veci nebola daná, nakoľko bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, a to rozhodcovskej zmluve, ktorá bola koncipovaná ako podmienka uzavretia zmluvy o úvere zo dňa 30.05.2011. Na preukázanie svojich tvrdení povinný uviedol, že v danom prípade ide o spotrebiteľský vzťah, a preto ustanovenia zmluvy nesmú spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Obidve zmluvy boli uzatvorené v jeden deň, takmer v rovnaký čas, na rovnako slabo čitateľných formulároch. Rozhodcovská zmluva obsahuje slabo čitateľný popis ustanovení, ktoré sú spôsobilé vyvolať zmätok a pri samotnom podpise môžu spôsobiť nedostatočnú informovanosť a omyl pri prejave vôle byť takouto zmluvou viazaný. Vzhľadom na uvedené povinný žiadal dôkladne preskúmať formulárový charakter rozhodcovskej zmluvy a za účelom náležitého spravodlivého posúdenia priebehu individuálneho dojednania zmluvných podmienok oprávneným navrhol nariadenie pojednávania, na ktorom bude vypočutá pani W., ako regionálny zástupca oprávneného. Okresný súd následne v napadnutom uznesení návrh povinného ako nedôvodný zamietol.

Podľa článku II. ods. 1 a 2 Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi dňa 30.05.2011 budú všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenej dňa 30.05.2011 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana

podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu ( ). Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

Podľa článku I. ods. 1 Rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava.

V článku III. ods. 5 Rozhodcovskej zmluvy zmluvné strany vyhlásili, že sú spôsobilé na právne úkony, túto zmluvu uzatvárajú na základe ich slobodnej a vážnej vôle, s jej obsahom sa riadne oboznámili, jej ustanoveniam riadne rozumejú a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali.

V poslednom odseku Rozhodcovskej zmluvy povinný prehlásil, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí a že pred uzavretím tejto zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Z ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v rozhodnom znení vyplýva viacero dôvodov, kvôli ktorým exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z nich závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný súd zastaví, ak už začatú exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), pričom za explicitne nepomenovaný „iný dôvod" možno považovať aj zistenia týkajúce sa exekučného titulu. Exekučný súd je síce oprávnený a povinný skúmať zákonnosť vydania exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, avšak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť takéhoto rozhodnutia.

Podľa platného a účinného k 30.05.2011 (ďalej ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa v tom, že zmluva o úvere uzavretá dňa 30.05.2011 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom je spotrebiteľskou zmluvou. Námietku oprávneného vo vyjadrení k odvolaniu, že zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným nie je vzťahom spotrebiteľským a že povinný nemá v danom prípade postavenie spotrebiteľa považuje odvolací súd za nedôvodnú, nakoľko povinný bol v zmluve označený iba ako fyzická osoba nepodnikateľ, ktorému bol úver poskytnutý na účel zamestnania, a preto pri uzatváraní a plnení zmluvy nemohol konať v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z uvedeného dôvodu možno uvedený právny vzťah považovať za spotrebiteľský vzťah medzi spotrebiteľom (povinným) a dodávateľom (oprávneným) v zmysle ustanovení .

Súd prvého stupňa preto postupoval správne, v súlade s právnou úpravou Slovenskej republiky a aj s právom EÚ, keď skúmal námietku povinného týkajúcu sa neplatného dojednania rozhodcovskej doložky z dôvodu, že bola dohodnutá ako v spotrebiteľskej zmluve.

V ustanovení je obsiahnutá úprava neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Ide o podmienky, s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. Ustanovenie odseku 1 vyššie citovaného ustanovenia zakotvuje všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda nesmie obsahovať neprijateľné podmienky. Zároveň však v druhej vete upravuje podmienky, za splnenia ktorých sa na zmluvné ustanovenia nehľadí ako na neprijateľné. novelizujúci s účinnosťou od 1. marca 2010 zmenil znenie druhej vety tak, že rozšíril okruh zmluvných podmienok, ktoré nemožno považovať za neprijateľné. Okrem už predtým upravených neprijateľných podmienok, medzi ktoré nepatrili tie podmienky, ktoré boli dohodnuté individuálne, novelou boli rozšírené podmienky o také, ktoré za neprijateľné nepovažovali ani zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak sú tieto zmluvné podmienky vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne.

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa tak vzťahuje iba na tie spotrebiteľské zmluvy, pri uzatváraní ktorých spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah, teda ktoré sú vopred pripravené a obvykle zaradené do textu Všeobecných obchodných podmienok. Nevzťahuje sa však na tie zmluvné podmienky, ktoré boli dohodnuté zvlášť, na samostatnej listine, a teda s každým spotrebiteľom prejednané individuálne, čo v tejto veci vyplýva z poslednej časti textu Rozhodcovskej zmluvy, pretože povinný potvrdil podpisom, že bol s účelom tejto Rozhodcovskej zmluvy oboznámený a že súhlasí s tým, čo je v rozhodcovskej zmluve dohodnuté. Pri takto dohodnutých zmluvných podmienkach sa nemožno dovolávať ich neprijateľnosti.

V prejednávanej veci rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na vydanie exekučného titulu od Rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 30.05.2011. Zo samostatne uzavretej Rozhodcovskej zmluvy, ktorá nie je súčasťou Zmluvy o úvere je zrejmé, že medzi zmluvnými stranami bol dohodnutý spôsob riešenia možných sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere. Skutočnosť, že spotrebiteľská zmluva, t.j. zmluva o úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive, a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom liste, a teda individuálne. Aj keď Rozhodcovská zmluva bola oprávneným ako veriteľom vopred pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, z rozhodcovskej zmluvy a ani zo zmluvy o úvere nevyplýva, že by neuzavretie rozhodcovskej zmluvy malo vplyv na uzavretie zmluvy o úvere. Povinný pritom v poslednom odseku Rozhodcovskej zmluvy prehlásil, že s uzavretím rozhodcovskej zmluvy súhlasí a že pred uzavretím tejto zmluvy bol osobitne poučený o dôsledkoch jej uzavretia.

Takto uzavretá Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom práve z dôvodu, že obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi, rovnako ako veriteľovi právo podať žalobu nielen na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Práve umožnenie výberu súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného žiadateľom dohodnutého zmluvnými stranami v poslednej vete článku 2, bod 1 Rozhodcovskej zmluvy je dôkazom o tom, že takýmto žiadateľom môže byť rovnako veriteľ ako aj dlžník-spotrebiteľ, preto takéto dojedanie nemôže mať povahu neprijateľnej podmienky.

Z vyššie uvedených dôvodov považoval odvolací súd Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ustanovenia o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda je platným právnym úkonom. To však nevylučuje, že by rozhodcovská zmluva mohla byť neplatná aj z iných dôvodov.

Námietku povinného v odvolaní, že v čase rozhodnutia o vydaní poverenia súd mohol rozhodnúť s poukazom na ust. o rozhodcovskom konaní, kedy bol uvedený právny predpis ešte účinný tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietne, z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok bol založený na absolútne neplatnom právnom úkone, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Exekučný súd v prejednávanej veci ešte pred rozhodnutí o žiadosti súdneho exekútora vyzval vzhľadom na spotrebiteľský charakter predmetného právneho vzťahu, povinného na predloženie rozhodcovskej zmluvy, ktorú vzhľadom na vyššie uvedené závery odvolacieho súdu správne posúdil ako platný právny úkon, ktorý založil právomoc rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu. Nakoľko nezistil iné skutočnosti, ktoré by spôsobovali rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom správne vydal pre súdneho exekútora poverenie na vykonanie exekúcie.

Pokiaľ ide tvrdenie povinného, že v prejednávanej veci mal súd na objasnenie významnej skutočnosti, a to spôsobu dojednania rozhodcovskej zmluvy nariadiť pojednávanie odvolací súd poukazuje, že z ust. § 58 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd v prípade rozhodovania o zastavení konania podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku môže nie musí nariadiť pojednávanie, a to v prípade, ak je to nevyhnutné na objasnenie veci. Individuálnosť dojednania rozhodcovskej zmluvy v prejednávanej veci vyplýva priamo s obsahu tejto zmluvy, a preto odvolací súd považuje postup okresného súdu, ktorý požiadavke povinného na nariadenia pojednávania v tejto veci nevyhovel za správny.

Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že povinný nepreukázal žiadny iný dôvod, pre ktorý by bolo možné exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť ju, odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, ktoré je vo výroku o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie vecne správne podľa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.