Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoPr/2/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: T.. T. X., T. T. X, X., proti odporcovi: Retail Value Stores, a.s., Panónska cesta 16, Bratislava, IČO: 43 768 083, zast. JUDr. Michalom Matulníkom, advokátom, Kýčerského 5, Bratislava, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, o určenie, že pracovný pomer trvá, a o náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 24. novembra 2014, č.k. -51, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia vo výške 84,31 eur k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal určenia, že skončenie jeho pracovného pomeru v skúšobnej dobe dňom 31.01.2014 je neplatné, že jeho pracovný pomer u odporcu trvá, a náhrady mzdy. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 392,74 eur na účet jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vykonaným dokazovaním zistil, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom vznikol na základe písomne uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 16.12.2013, a že bol dohodnutý na dobu určitú od 16.12.2013 do 30.06.2014 s trojmesačnou skúšobnou dobou, ktorá začala plynúť dňom nástupu navrhovateľa do práce. Odporca oznámil navrhovateľovi listom zo dňa 28.01.2014, označeným ako skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, že s ním podľa ust. končí v skúšobnej dobe pracovný pomer bez uvedenia dôvodu ku dňu 31.01.2014, ktorý bude posledným dňom pracovného pomeru. Z pripojenej poštovej správy mal tiež za preukázané, že zásielka bola podaná na poštu dňa 30.01.2014, dňa 03.02.2014 bola uložená na pošte s prípravou na opakované doručenie dňa 04.02.2014, pričom doručená nebola, keď adresát, teda navrhovateľ nebol zastihnuteľný. Zásielka sa ako nedoručená vrátila odporcovi dňa 26.02.2014. Poukázal na to, že v tejto súvislosti odporca ako dôkaz predložil fotokópiu zásielky adresovanej navrhovateľovi a doručovanej mu do vlastných rúk. Uviedol, že navrhovateľ namietal nedoručenie písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru do vlastných rúk, a tiež skutočnosť, že v čase, keď sa mala zásielka doručovať resp. v čase sms správy zo dňa 27.01.2014, bol práceneschopný, a postup odporcu považoval za v rozpore s ust. .

Takto zistený skutkový stav posúdil právne podľa ust. , , a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Poukázal na ust. , podľa ktorého môže zamestnávateľ aj zamestnanec skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu, pričom písomné oznámenie sa má doručiť účastníkovi spravidla tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť. V tejto súvislosti poukázal na to, že odporca listom zo dňa 28.01.2014 skončil s navrhovateľom bez uvedenia dôvodu pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 31.01.2014, a pri doručovaní oznámenia postupoval podľa ust. , a písomnosť doručoval na jemu poslednú známu adresu zamestnanca ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou do vlastných rúk. S poukazom na ust. vyhodnotil, že poštou doručovaná zásielka sa považuje za doručenú aj vtedy, ak sa vráti odosielajúcemu zamestnávateľovi ako nedoručiteľná písomnosť, alebo ak zamestnanec svojim konaním alebo opomenutím jej doručenie zmaril. Z pripojeného stanoviska pošty mal preukázané, že zásielka bola daná na poštu 30.01.2014, a že sa vrátila ako nedoručená dňa 26.02.2014, z čoho vyvodil, že účinky doručenia nastali dňa 26.02.2014, teda ešte počas dohodnutej skúšobnej doby. Ohľadom poukazu navrhovateľa na ust. , teda že písomné oznámenie sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť, vyhodnotil, že nemá sankciu neplatnosti v prípade, že zamestnávateľ uvedené nesplní, keďže ide o poriadkovú lehotu a jej nerešpektovanie je len porušením pracovnoprávnych predpisov s možnosťou uplatnenia pracovnoprávnych sankcií voči zamestnávateľovi. Mal za to, že pokiaľ ide o deň skončenia pracovného pomeru rozhodujúce sú skutočnosti, ktoré vyžaduje zákon pre posúdenie, kedy nastanú účinky jednostranného prejavu vôle. Dospel k záveru, že v posudzovanej veci nastali účinky skončenia pracovného pomeru navrhovateľa doručením písomného oznámenia, pričom za rozhodujúci nepovažoval deň skončenia pracovného pomeru uvedený v oznámení, keď toto časové hľadisko hodnotil len podľa zákona. Podľa jeho názoru sa navrhovateľ s poukazom na to, že bol v čase doručovania skončenia pracovného pomeru práceneschopný, nemohol odvolávať na zákaz výpovede, keďže nejde o výpoveď, ale o skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, čo sú rozdielne právne inštitúty, ktoré nemožno z hľadiska uplatňovania práva zamieňať. Z týchto dôvodov návrh navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol podľa ust. , a navrhovateľa zaviazal na náhradu trov odporcu spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia v celkovej výške 392,74 eur za 8 úkonov právnej služby s prislúchajúcim režijným paušálom a 20 % DPH.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včas odvolanie, a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a určiť, že skončenie jeho pracovného pomeru v skúšobnej dobe dňom 31.01.2014 je neplatné, že jeho pracovný pomer u odporcu trval do 30.06.2014, a že odporca je povinný uhradiť mu ušlú mzdu spolu so zákonným úrokom z omeškania 9,25 % ročne, a tiež poskytnúť úplnú náhradu nedodaných stravných lístkov za obdobie od 01.02.2014 do 30.06.2014, ako i nahradiť trovy konania vo výške 497,89 eur. Namietal, že napadnutý rozsudok je nelogický, právne konfúzny, arbitrárny, a odporujúci dôkazom a platným právnym predpisom, a že súd prvého stupňa rozhodol na základe objednávky advokáta odporcu, a teda závisle a nezákonne. Porušil tak podľa jeho názoru zásadu rovnosti účastníkov konania a jeho právo na spravodlivý súdny proces, keďže konal v prospech odporcu. Vyjadril názor, že rozsudok je neopodstatnený, a jeho chybou je tiež to, že neobsahuje podpis sudcu. Poukázal na to, že medzi predpísané náležitosti písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe patrí aj uvedenie dňa skončenia pracovného pomeru tak, aby oznámenie bolo doručené protistrane najneskôr v tento deň skončenia pracovného pomeru, keďže vylučuje skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe so spätnou platnosťou. Mal za to, že pochybili aj odporca aj Slovenská pošta, odporca tým, že mu oznámenie odoslal až 30.01.2014, a preto mu ku dňu 31.01.2014 nemohlo byť doručené, a pošta tým, že mu nedoručila a ani neoznámila uloženie zásielky na pošte. Mal za to, že ku skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe je rozhodujúci časový údaj uvedený v písomnom oznámení, keďže spätné skončenie je nemožné. Poukázal na to, že súdu prvého stupňa, uviedol, že odporca ešte pred dňom 31.01.2014 vykonal jeho odhlásenie z registra poistencov Sociálnej poisťovne a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni podal odhlášku poistenca z dôvodu zániku poistného vzťahu, ako i na to, že uvedené listiny žiadal do konania zadovážiť, čo však súd prvého stupňa ignoroval. Namietal, že nebol riadne a zákonne poučený podľa ust. , čím mu súd prvého stupňa odňal možnosť predložiť ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Namietal, aj nesprávnosť výroku o náhrade trov konania, keď uviedol, že takáto náhrada je vylúčená a neprípustná v právnej korelácii s obsahom spisu. Uviedol, že zaplatením trov by boli ohrozené základné životné potreby jeho a jeho syna. Žiadal aby odvolací súd považoval ním uvedený skutkový stav za nesporný.

Vo zvyšku svojho odvolania vyjadroval svoje s prejednávanou vecou nesúvisiace názory na demokraciu a súdnictvo.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 84,31 eur za jeden úkon právnej služby. Mal za to, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver, pričom skutočnosti uvádzané navrhovateľom v odvolaní nemajú žiadnu právnu relevanciu, a nemôžu mať za následok zmenu skutkových zistení a ich právneho vyhodnotenia vykonaného súdom prvého stupňa. Zdôraznil, že platne skončil s navrhovateľom pracovný pomer v skúšobnej dobe písomnou formou, o čom navrhovateľovi zaslal oznámenie doporučene do vlastných rúk na adresu jeho bydliska v súlade s ust. . Ku skončeniu pracovného pomeru teda došlo v súlade so . Bez právneho významu vo vzťahu k platnému skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe považoval skutočnosť, kedy bolo navrhovateľovi oznámenie o skončení pracovného pomeru doručené, nakoľko k jeho doručeniu nesporne došlo počas trvania skúšobnej doby dohodnutej v pracovnej zmluve. Prípadné nedodržanie lehoty podľa ust. nemá za následok neplatnosť skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, ako sa navrhovateľ mylne domnieva. Zdôraznil, že deň skončenia pracovného pomeru musí byť v rámci skúšobnej doby, čo bolo dodržané, keďže po jej uplynutí nemožno spätne tento pracovný pomer skončiť. Pracovný pomer sa skončí dňom, ktorý je uvedený v oznámení, a ak by zamestnanec alebo zamestnávateľ v oznámení tento deň neuviedol, alebo ho uviedol nesprávne, skončí sa pracovný pomer dňom doručenia oznámenia. Ohľadom trov konania uviedol, že tieto si riadne uplatnil, a súdom prvého stupňa mu boli aj správne priznané, pričom zdôraznil, že vznikli následkom konania navrhovateľa, ktorý ignoroval predvolania na pojednávania súdu.

Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia ust. bez nariadenia pojednávania (ust. ) s verejným vyhlásením rozsudku podľa ust. , a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska navrhovateľom uplatneného nároku, a jeho výsledky aj náležite v súlade s ust. zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a náležite v súlade s ust. odôvodil. Ak súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol po tom, čo dospel k záveru o platnom skončení jeho pracovného pomeru v skúšobnej dobe, je jeho rozhodnutie správne. S odôvodnením rozhodnutia súdom prvého stupňa sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ).

Ani v procesnom postupe súdu prvého stupňa nezistil pochybenia alebo vady, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keď sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa, že nebol poučený podľa ust. , čím mu mala byť odňatá možnosť predložiť ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Z predloženého spisu (z doručenky na č.l. 4) jednoznačne vyplýva, že súd prvého stupňa doručil navrhovateľovi dňa 24.04.2014 predvolanie na pojednávanie a poučenie pre účastníka občianskeho súdneho konania, ktorého súčasťou bolo aj poučenie podľa ust. . Tvrdenie navrhovateľa o absencii jeho poučenia podľa ust. potom vyhodnotil ako nepravdivé a nemajúce oporu v predloženom spise. Ak navrhovateľ v odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa mal ignorovať jeho návrh na zabezpečenie dôkazov, a to jeho odhlásenie z registra poistencov Sociálnej poisťovne a odhlášku zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, odvolací súd uvádza, že navrhovateľ žiadny takýto návrh na zabezpečenie týchto konkrétnych dôkazov nepodal. V podaní, doručenom súdu dňa 21.11.2014, len všeobecne žiadal, aby súd prvého stupňa „vykonal dôkazný a hodnotiaci proces rozhodujúcimi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré označil, uviedol a pripojil do spisu“. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie výsluchom odporcu a čítaním všetkých pre posúdenie veci rozhodujúcich listinných dôkazov, predložených do spisu odporcom. V tejto súvislosti podotýka, že navrhovateľ žiadne listinné dôkazy do spisu nezaložil, a na žiadne z nariadených pojednávaní sa nedostavil. Dôvodná nie je ani námietka navrhovateľa, že rozsudok

nie je sudcom podpísaný. Podľa ust. veta prvá podpisuje písomné vyhotovenie rozsudku predseda senátu alebo samosudca, pričom v súdnom spise založený prvopis rozsudku je v súlade s citovaným ustanovením a v súlade s ust. vyhl. č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy zákonným sudcom riadne vlastnoručne podpísaný. Podľa ust. sa účastníkom konania prípadne ich zástupcom doručuje do vlastných rúk rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku, v ktorom v zmysle ust. cit. vyhlášky č. doložku "za správnosť vyhotovenia" s uvedením mena a priezviska asistenta podpisuje vlastnoručne asistent, ktorý rovnopis vyhotovil, pričom tento postup bol aj v prejednávanej veci súdom prvého stupňa dodržaný.

Podľa ust. , pracovný pomer možno skončiť a) dohodou, b) výpoveďou, c) okamžitým skončením, d) skončením v skúšobnej dobe.

Podľa ust. veta prvá , v skúšobnej dobe môže zamestnávateľ a zamestnanec skončiť pracovný pomer písomne z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu, ak ďalej nie je ustanovené inak.

Podľa ust. , písomné oznámenie o skončení pracovného pomeru sa má doručiť druhému účastníkovi spravidla aspoň tri dni pred dňom, keď sa má pracovný pomer skončiť.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle . Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval ust. , , . Svoje rozhodnutie tiež náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. . V odôvodnení svojho rozsudku sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie o žalovanom nároku podstatné. Dôkladne vysvetlil inštitút skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe v zmysle ust. , i z akého dôvodu vyhodnotil skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu v skúšobnej dobe za platné. V tejto súvislosti sa zaoberal aj argumentáciou navrhovateľa, keď poukázal na to, že nedodržanie poriadkovej lehoty v zmysle ust. nie je sankcionované neplatnosťou skončenia pracovného pomeru v skúšobnej dobe, a tiež na to, že nie je namieste sa odvolávať na zákaz výpovede počas práceneschopnosti, nakoľko v prejednávanej veci ide o odlišný právny inštitút skončenia pracovného pomeru, a to jeho skončenie v skúšobnej dobe. Podrobne tiež vysvetlil postup pre doručovanie písomností, a vyvodil správny záver o doručení oznámenia o skončení jeho pracovného pomeru v skúšobnej dobe navrhovateľovi počas jej trvania. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi, ku ktorým súd prvého stupňa vo svojom rozsudku dospel, a preto na ne odkazuje.

Z predloženého spisu zistil, a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že odporca ako zamestnávateľ uzatvoril s navrhovateľom ako zamestnancom pracovnú zmluvu na dobu určitú od 16.12.2013 do 30.06.2014 so skúšobnou dobou tri mesiace, teda v trvaní od 16.12.2013 do 16.03.2014, a že odporca ukončil písomne oznámením zo dňa 28.01.2014 s navrhovateľom pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu 31.01.2014. Predmetné oznámenie, doručované do vlastných rúk navrhovateľa, súd prvého stupňa správne s poukazom na ust. vyhodnotil za navrhovateľovi doručené dňa 26.02.2014, teda v čase trvania skúšobnej doby. Vec potom aj správne právne posúdil, keď vyhodnotil, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu v skúšobnej dobe bolo platné. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a na námietky navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné:

Jeden z možných spôsobov skončenia pracovného pomeru je jeho skončenie v skúšobnej dobe jednostranným úkonom zamestnávateľa, čo je aj prípad prejednávanej veci. Podstatnou náležitosťou takéhoto úkonu je zrušovací prejav vôle zamestnávateľa, z ktorého zjavne vyplýva skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe, pričom dôvod nemusí byť uvedený. Právny úkon zamestnávateľa smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa ust. musí byť urobený počas trvania skúšobnej doby, teda nie po jej uplynutí, pretože v takom prípade by bol neplatný. Niet pochýb o tom, že odporca skončil s navrhovateľom pracovný pomer písomne oznámením zo dňa 28.01.2014, doručeným dňa 26.02.2014 v skúšobnej dobe, ktorá trvala od 16.12.2013 do 16.03.2014. Odvolací súd preto dospel k rovnakému záveru ako súd prvého

stupňa, že skončenie pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu v skúšobnej dobe je platné. pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe predpokladá, že ku skončeniu pracovného pomeru dôjde ku dňu, ktorý je v zrušovacom prejave uvedený ako deň skončenia pracovného pomeru, pričom ku skončeniu pracovného pomeru nemôže dôjsť spätne. Ak nastane, tak ako v posudzovanej veci, situácia, že zrušovací prejav odporcu obsahoval spätné skončenie pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončil dňom doručenia oznámenia o jeho skončení navrhovateľovi, čo však nemá vplyv na platnosť zrušovacieho prejavu odporcu. Rovnako nedodržanie lehoty písomného oznámenia o skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe (ust. ) nemá za následok neplatnosť právneho úkonu. Ako správne vysvetlil súd prvého stupňa, uvedená lehota má len poriadkový charakter a jej nerešpektovanie je porušením pracovnoprávnych predpisov s možnosťou uplatnenia pracovnoprávnych sankcií. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že navrhovateľovi sa dôvodmi, uvedenými v odvolaní, nepodarilo spochybniť vecnú správnosť rozsudku súdu prvého stupňa.

Po preskúmaní výroku, ktorým súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, že navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 392,74 eur, dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je i v tejto časti správny. Ak o trovách konania rozhodol podľa ust. pri plnom úspechu odporcu v konaní, vec posúdil po právnej stránke správne, aplikoval aj správne zákonné ustanovenie, pričom výška priznaných trov je v súlade s výškou odporcom účelne vynaložených trov na jeho právne zastúpenie. Navrhovateľ v odvolaní okrem strohého, ničím neodôvodneného, a žiadnymi predloženými alebo označenými dôkazmi nepreukázaného tvrdenia, že zaplatením trov by boli ohrozené základné životné potreby jeho a jeho syna, ničím neargumentoval. Odvolací súd zo spisu nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na ktoré by mal pri rozhodovaní o odvolaní navrhovateľa proti výroku o trovách konania prihliadať. Keďže ani sám navrhovateľ žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohol odvolací súd posúdiť, nepreukázal, a za týmto účelom ani na žiadne dôkazy nepoukázal, vyhodnotil odvolanie navrhovateľa aj v tejto časti ako nedôvodné, a rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania ako vecne správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. otvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s a úspešnému odporcovi priznal viazaný jeho vyčíslením (uplatnil si náhradu v nižšej výške, ako by mu podľa vyhl. č. prislúchala) náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách jeho právneho zastúpenia vo výške 84,31 eur, a to za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa, vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny 61,87 eur s režijným paušálom vo výške 8,39 eur a 20 % DPH vo výške 14,05 eur, postupujúc podľa ust. , , a vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.