Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/164/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. S. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny so sídlom na Staničnom námestí č. 9 v Košiciach dieťaťa rodičov S. S. nar. XX.X.XXXX bývajúceho na S. W. Č.. XX v H. zastúpeného JUDr. Jozefom Göblom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na Jantárovej ulici č. 30 v Košiciach a O. S. nar. X.XX.XXXX bývajúcej na A. J. Č.. XX I. H. v konaní o zníženie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 18.2.2015 č.k. -95 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného od 16.10.2013 do 6.1.2015 a zrušuje rozsudok od 7.1.2015 do budúcna a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného zo sumy 160 Eur mesačne na 27,13 Eur mesačne od 16.10.2013 odôvodnený tak, že od 18.12.2012 je nezamestnaný a evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, od kedy po dobu šiestich mesiacov poberal dávku v nezamestnanosti, ale od 18.6.2013 nemá žiaden príjem. Uviedol, že ani jeho manželka A. S., rod. V. nemá žiaden príjem, pretože je nezamestnaná. Konštatoval, že okrem maloletého P. má ďalšiu vyživovaciu povinnosť aj voči maloletému N. nar. XX.X.XXXX. Zdôraznil, že napriek jeho snahe sa mu nepodarilo nájsť adekvátne zamestnanie k jeho zdravotnému stavu. Súd prvého stupňa zamietnutie návrhu otca odôvodnil tak, že po vykonanom dokazovaní dospel k jednoznačnému záveru, že od poslednej úpravy výživného nedošlo k žiadnej zmene pomerov u žiadneho z účastníkov konania. Poukázal na posledné súdne rozhodnutie, ktorým bol návrh otca zamietnutý, a z ktorého nepochybne vyplýva, že otec skončil posledný pracovný pomer so spoločnosťou W..N.. N. H. dobrovoľne, síce na základe nepriaznivého zdravotného stavu ale ponúknuté mu pracovné miesta zodpovedajúce jeho zdravotnému stavu bezdôvodne odmietol tvrdiac, že nezodpovedajú jeho zdravotnému stavu. Vyjadril názor, že súd pri rozhodovaní o výživnom musí vychádzať nielen z reálne dosahovaných príjmov povinného rodiča, ale aj z potenciálnych možností a schopností tohto rodiča v súlade s ustanovením §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine. Zdôraznil, že sa otec v tejto právnej veci nepokúsil prijať ponúknuté pracovné miesta, čím si sám navodil stav núdze a ohrozil plnenie vyživovacej povinnosti voči osobám, voči ktorým ju má. O trovách konania rozhodol podľa §-u 146 ods. 1 písm. a/ .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, v ktorom vytkol konajúcemu súdu, že sa nezaoberal v dostatočnom rozsahu vykonanými dôkazmi, tieto nesprávne vyhodnotil a preto dospel k nesprávnym záverom a k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rovnako mu vytkol, že nevykonal všetky ním navrhnuté dôkazy nevyhnutné pre zistenie rozhodujúcich skutočností.

Ďalším dôvodom pre podanie odvolania bolo aj nesprávne právne posúdenie veci a konanie podľa jeho názoru má aj inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Konštatoval, že viac ako desať rokov pracoval u bývalého zamestnávateľa v robotníckej profesii, v kolektíve vzdelanostne zodpovedajúcom robotníckemu stavu, a preto nedokázal v náročnej a zdravotne ťažkej životnej situácii sémanticky rozpoznať rozdiel významu výrazov osobné a zdravotné dôvody. Táto nevedomosť bola primeraná jeho osobnostnému a pracovnému postaveniu, najmä však psychickému stavu z nezvratne zhoršeného zdravotného stavu a doposiaľ je používaná súdmi v jeho neprospech. Vytkol súdu, že v plnom rozsahu akceptoval deklaratórne vyhlásenie jeho bývalého zamestnávateľa, ktorým bol W..N.. N., N..V..Q.. H., že ponúkané pracovné miesta boli pre neho zdravotne vyhovujúce. Poukázal na , konkrétne na jeho definíciu „iná vhodná práca“ pre zamestnanca, ktorým sa rozumie práca zodpovedajúca jeho zdravotnému stavu, schopnostiam a pokiaľ možno aj jeho kvalifikácii. Vyjadril názor, že jeho bývalý zamestnávateľ absolútne neskúmal pri ponúkaní mu pracovných miest, či ide o vhodnú prácu so zreteľom na jeho zdravotný stav. Zdôraznil, že má vyživovaciu povinnosť aj voči maloletému N. S. nar. XX.X.XXXX, a tiež voči manželke, ktorá je dlhodobo práceneschopná, nakoľko absolvovala šesť operácií dolných končatín. Vyjadril názor, že súdy pri rozhodovaní doposiaľ uprednostňovali maloletého P. pred N., ktorý má rovnaké životné náklady ako P.. Doposiaľ určené výživné označil za likvidačné pre jeho súčasnú rodinu. Zdôraznil, že so zreteľom na zdravotné dôvody sa mu nepodarilo dva roky zamestnať v Košiciach a blízkom okolí a teraz, keď si našiel zamestnanie v Bratislave, musí žiť odlúčený od rodiny a má s tým spojené výdavky na ubytovanie, stravovanie a dochádzku, čo určite nie je v záujme maloletého N., aby žil v úplnej rodine. Taktiež uviedol, že doterajšími rozhodnutiami súdy, konkrétne určením výživného a dlžného výživného pre maloletého P. S.M., otvorili priestor pre matku maloletého O. S. na podanie trestného oznámenia za neplatenie výživného, čo ona využila a konanie je evidované na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. . Taktiež vytkol konajúcemu súdu, že porušil zásadu rovnosti účastníkov pred súdom, nakoľko otázku dôveryhodnosti účastníkov nevyhodnotil objektívne a rovnako nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a absolútne neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania. Navrhol odvolaciemu súdu zmeniť napadnutý rozsudok a znížiť jeho vyživovaciu povinnosť zo 160 Eur mesačne na 27,13 Eur mesačne od 16.10.2013 alebo ho alternatívne podľa §-u 221 zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Písomným podaním z 2.7.2015 navrhol odvolaciemu súdu doplniť dokazovanie dopytom na jeho bývalého zamestnávateľa W..N.. N., s.r.o. H. o popis pracovných činností, ktoré mu boli 10.12.2012 ponúknuté ako stále pracovné miesta. Aj v doplnení odvolania podanom 13.10.2015 uviedol, rovnako ako na pojednávaní pred prvostupňovým súdom 18.2.2015, že je od 7.1.2015 v pracovnom pomere založenom pracovnou zmluvou zo 7.1.2015 so spoločnosťou P. K., s.r.o. so sídlom v G. J. K. Č.. XX, kde pracuje v pozícii klientský pracovník servisu a reklamácií so základnou mzdou 650 Eur mesačne. Konštatoval, že tento pracovný pomer je dohodnutý na dobu určitú do 7.1.2016. Uviedol, že so zreteľom na miesto výkonu práce má náklady na ubytovanie 200 Eur, cestovné náklady 2 x mesačne Bratislava - Košice a späť a miestne cestovné v Bratislave do práce cca 80 Eur mesačne. Na základe uvedenej zmeny pomerov navrhol odvolaciemu súdu znížiť výživné zo 160 Eur mesačne od 16.10.2013 do 31.1.2015 na 27,13 Eur mesačne a od 1.2.2015 do budúcna na 60 Eur mesačne.

Matka ani kolízny opatrovník maloletého sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa §-u 219 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 v spojení s §-om 156 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol, ak návrh otca na zníženie výživného pre maloletého P. zamietol do 6.1.2015.

Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom pre maloletého P., v súlade s §-om 132 vyhodnotil dôkazy, každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo v konaní najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd absolútne v tejto časti stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal so všetkými námietkami otca uplatnenými v odvolaní, pretože tieto tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a tiež v právoplatne skončenom konaní a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho návrhu na zníženie výživného. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že v tejto právnej veci nebola preukázaná žiadna zmena pomerov odôvodňujúca iné rozhodnutie. Aplikácia zásady potencionality príjmov bola v tejto právnej veci plne opodstatnená, pretože nie je možné sa uspokojiť s tým, že otec nesporne v ťaživej finančnej situácii po odmietnutí pracovných miest ešte v decembri 2012 sa zamestnal až v januári 2015, pričom má dve vyživovacie povinnosti voči maloletým deťom P. M. N. a čiastočne aj voči svojej manželke. Je potrebné zdôrazniť, že zásada potencionality príjmov bola do nášho právneho poriadku zavedená práve preto, aby rodičia majúci vyživovacie povinnosti účelovo nezotrvávali v pozíciách s minimálnymi, prípadne žiadnymi príjmami. Súd prvého stupňa v tejto právnej veci správne vyhodnotil prístup otca k vyživovacím povinnostiam a v tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že otec sa v žiadnom prípade nemal vzdať ponúknutej pracovnej pozície pri zániku pôvodného pracovného pomeru so zreteľom na počet svojich vyživovacích povinností minimálne do doby, pokiaľ si nenájde vhodné pracovné miesto. Zjednodušene povedané, pri akomkoľvek plánovaní spôsobu života, zmeny zamestnania, vytvorenia novej rodiny a pod. rodičia si musia uvedomiť existenciu svojich zákonných vyživovacích povinností k deťom, ktoré nie sú schopné samé sa živiť, a teda uspokojovať si svoje odôvodnené potreby samostatne a prispôsobiť tomu svoje pomery tak, aby uspokojovanie odôvodnených potrieb oprávneného dieťaťa nebolo ohrozené a dieťa sa nemuselo prispôsobovať subjektívne zhoršeným pomerom rodičov. V tejto právnej veci otec podľa odvolacieho súdu nevyužil všetky svoje schopnosti a možnosti do 7.1.2015 zamestnať sa, pretože v čase jeho nezamestnanosti, t.j. od decembra 2012 do januára 2015 bolo na rôznych internetových portáloch ponúknutých dosť pracovných miest primeraných jeho zdravotnému stavu a oblasti, v ktorej už pracoval ale na ktoré nereflektoval. K ďalšej odvolacej argumentácii otca súd konštatuje, že súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkmi konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa SR vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru odvolacieho súdu napadnuté rozhodnutie uvedené atribúty spĺňa. Súd prvého stupňa sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa predmetu konania, rozsudok súdu prvého stupňa obsahuje náležitosti rozsudku v súlade s §-om 157 ods. 2 a odlišný názor účastníkov vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení rozsudku nerobí rozhodnutie nezákonným a nepreskúmateľným. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa §-u 219 ods. 1 a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody podľa §-u 219 .

Odvolací súd z odvolania otca nepochybne zistil, že sa otec 7.1.2015 zamestnal a je v pracovnom pomere so spoločnosťou P. K., s.r.o., preto dospel k záveru, že nie sú podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku súdu prvého stupňa o vyživovacej povinnosti otca od 7.1.2015 do budúcna, preto rozsudok v tejto časti podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Pretože v tejto právnej veci nastali nové okolnosti relevantné pre rozhodnutie o vyživovacej povinnosti otca voči maloletému P. je nevyhnutné, aby súd prvého stupňa vykonal dokazovanie, za účelom zistenia úplne nového skutkového základu od 7.1.2015 do budúcna a následným právnym posúdením výsledkov tohto dokazovania rozhodol o návrhu otca na zníženie výživného od 7.1.2015 do budúcna. Odvolací súd poznamenáva, že rozhodnutím odvolacieho súdu o návrhu otca na úplne novom skutkovom základe by účastníkov konania zbavil možnosti domáhať sa preskúmania prijatých skutkových a na ne nadväzujúcich právnych záverov a zároveň by porušil princíp dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, čím by podľa §-u 221 ods. 1 písm. f/ odňal účastníkom možnosť konať pred súdom. Odvolací súd konštatuje, že po vrátení veci bude povinnosťou súdu dôsledne podľa §-u 78 Zákona o rodine porovnať súčasné majetkové a

príjmové pomery otca s jeho pomermi v čase poslednej úpravy výživného, v ktorom bola aplikovaná zásada potencionality jeho príjmu a opätovne rozhodnúť o jeho návrhu potom, čo sa zamestnal, pretože nie je možné znevýhodňovať ho dvakrát za to, že sa bezdôvodne vzdal výhodnejšieho zamestnania. Bude povinnosťou súdu prvého stupňa vysporiadať sa so všetkými námietkami otca relevantnými od 7.1.2015, rozhodnúť aj o eventuálnom dlhu na výživnom od tohto dátumu a svoje rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodniť tak, aby jeho závery boli spätne preskúmateľné.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.