Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Tos-82-2015.pdf
PDF · 81.59 KB
Case nature
Subarea
2Tos/82/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr. Márie Urbanovej a JUDr. Evy Kyselovej, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 28. októbra 2015 v Žiline, o sťažnosti odsúdeného K. S. proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6Nt/18/2014 zo dňa 26.3.2015, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného K. S. z a m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením Okresný súd Námestovo podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh odsúdeného K. S. na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 4T/44/2013.
Svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že odsúdený sa domáhal iba nového hodnotenia dôkazov, ktoré už bolo vykonané súdmi oboch stupňov v čase rozhodovania o jeho vine. V predloženom písomnom vyjadrení svedka X. J., ani v jeho výpovedi na verejnom zasadnutí nedošlo k žiadnej zmene jeho výpovede v porovnaní s jeho predchádzajúcimi výpoveďami, čo vyplýva aj zo samotného znenia skutkovej vety, pre ktorú bol odsúdený uznaný vinným. Svedok X. J. tak na hlavnom pojednávaní v trestnej veci sp.zn. 4T/44/2013, ako aj na verejnom zasadnutí, uviedol rovnaké skutkové okolnosti, pričom jeho výpoveď korešpondovala s celou radou dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní ako to vyplynulo z odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch stupňov. Svedok X. J. na verejnom zasadnutí zotrval na svojich predchádzajúcich výpovediach. Je tak potom zrejmé, že odsúdený sa domáhal podaním obnovy konania iba nového hodnotenia dôkazov, keďže svedok neuviedol žiadnu novú skutočnosť a odsúdený nepredložil žiaden nový dôkaz. Súd návrh na povolenie obnovy konania zamietol, pretože k naplneniu zákonných podmienok na povolenie obnovy konania nedošlo.
Proti tomuto uzneseniu, bezprostredne po jeho vyhlásení, teda v zákonnej lehote, riadne a včas podal sťažnosť odsúdený. Sťažnosť odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu v podstate tým, že odsúdený je toho názoru, že splnil podmienky obnovy konania stanovené v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por. V konaní pred súdom, ako aj z dôkazov uvedených v návrhu na povolenie obnovy konania bolo preukázané, že vyšli najavo skutočnosti a dôkazy uvedené v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por. Jedná sa o skutočnosť a dôkaz súdu skôr neznámy. Z hľadiska splnenia podmienok obnovy konania nie je rozhodujúce či o skutočnostiach alebo dôkazoch, ktoré sa v návrhu uplatňujú vedel navrhovateľ, ale či tieto skutočnosti alebo dôkazy boli alebo neboli súdu známe. V konaní č.k. 4T/44/2013, ktorého povolenie obnovy sa navrhovateľ domáha, táto skutočnosť aj dôkaz, ktorý sa uvádza v návrhu na povolenie obnovy neboli známe, čo vyplýva aj zo samotného rozhodnutia, ktoré vychádzalo z výpovede poškodeného a svedka X. J., ktorý na pojednávaní uviedol, že sa mu obaja obžalovaní vyhrážali, čo viedlo okresný súd k tomu, že uznal oboch obžalovaných, teda obžalovaného K. S. za vinného zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 Tr. zák., ako aj z prečinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1 Tr. zák. a Krajský súd v Žiline uznal oboch obžalovaných len z vydierania podľa § 189 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j),
§ 38 ods. 3 Tr. zák. Z novej skutočnosti a dôkazu, ktoré súdu neboli predtým známe, a to z písomného vyjadrenia poškodeného a svedka X. J. zo dňa 3.11.2014, ako aj z jeho vyjadrenia na verejnom zasadnutí dňa 26.3.2015 vyplýva, že navrhovateľ, teda odsúdený K. S. sa mu slovne nikdy nevyhrážal a ani mu žiadnym spôsobom neubližoval. Naopak zabraňoval, keď mu ubližoval spoluobžalovaný N. T.. Je zrejmé, že keby táto skutočnosť a dôkaz boli súdu známe v pôvodnom trestnom konaní, mohli samy osebe odôvodniť iné rozhodnutie o vine, vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. Z nových skutočností uvedených v návrhu na obnovu konania vyplýva, že navrhovateľ, teda odsúdený K. S. nenaplnil znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Súd vychádzal zo všeobecného vyjadrenia poškodeného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12.11.2013 na Okresnom súde v Námestove, kde uviedol, že obaja obžalovaní sa mu vyhrážali. Toto svoje tvrdenie zmenil svojim vyhlásením v liste zo dňa 3.11.2014 a na verejnom zasadnutí 26.3.2015, kde uviedol, že odsúdený S. sa mu nikdy slovne nevyhrážal. V zmysle zákonného výkladu sa predtým neznámym dôkazom rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom konaní, ale aj dôkaz, ktorý síce bol vykonaný, ale s novým obsahom, napríklad zmena výpovede svedka. Má za to, že sa jedná práve o takýto prípad, keď tento dôkaz - výsluch svedka bol síce v pôvodnom konaní vykonaný, ale predložené skutočnosti a dôkazy dávajú tejto výpovedi nový obsah. Žiadal preto, aby nadriadený súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na nové rozhodnutie.
Prokurátor sa k podanej sťažnosti nevyjadril.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zistil, že sťažnosť odsúdeného K. S. nie je nedôvodná.
Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu, bolo vykonané prvostupňovým súdom v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Výrok o zamietnutí návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania zodpovedá stavu veci a zákonu. Rozhodnutiu Okresného súdu Námestovo nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom aj jeho odôvodnenie učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje.
Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom sa povolí, ak vyjdú najavo nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu alebo vzhľadom, na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenia od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti alebo k pomerom páchateľa alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.
Za skutočnosti súdu skôr neznáme sa považujú také, ktoré nemohli byť predmetom dokazovania alebo zisťovania pred rozhodnutím, ktorého sa týka návrh na obnovu konania. Takouto skutočnosťou je objektívne existujúci stav, ktorý nie je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie skutkového stavu veci. Novú skutočnosť treba v konaní o obnove konania spravidla preukázať novým dôkazom. Za dôkazy súdu skôr neznáme sa považujú predovšetkým také dôkazy, ktoré neboli vykonané v pôvodnom konaní alebo v pôvodnom konaní síce boli vykonané, ale s novým obsahom odlišným od obsahu v pôvodnom konaní vykonaných dôkazov.
Pri posudzovaní podmienok obnovy konania aj podľa citovaného zákonného ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. súd hodnotí návrh z dvoch hľadísk: 1./ či ide o skutočnosti alebo dôkazy predtým súdu neznáme a 2./ či by tieto skutočnosti alebo dôkazy samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi známymi už v pôvodnom konaní mohli viesť k inému rozhodnutiu než je pôvodné právoplatné rozhodnutie uvedené v ustanovení § 394 ods. 1 Tr. por.
Skúmanie či nové skutočnosti alebo dôkazy sú tak kvalifikované, že sú spôsobilé samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné než pôvodné právoplatné rozhodnutie sa realizuje porovnaním doteraz vykonaných dôkazov a doterajšieho skutkového zistenia
uvedeného vo výroku právoplatného rozhodnutia s dôkaznou silu a významom novotvrdených skutočností a novonavrhovaných dôkazov. Pre pozitívne rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania musí byť výsledkom tohto skúmania dôvodný predpoklad pre možnú zmenu pôvodného právoplatného rozhodnutia.
Je potrebné stručne pripomenúť, že odsúdený K. S. bol rozsudkom Okresného súdu Námestovo, č.k. 4T/44/2013-159 z 12.11.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/16/2014 zo dňa 22.4.2014 uznaný vinným zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Odsúdený K. S. podal dňa 21.11.2014 návrh na povolenie obnovy konania odôvodnený tým, že začiatkom mesiaca november 2014 inicioval jeho právny zástupca JUDr. Anton Slamka stretnutie s poškodeným X. J. a jeho rodinou v obci U. a výsledkom tohto stretnutia bolo potvrdenie poškodeného o tom, že sa voči nemu nikdy nedopustil trestného činu vyhrážania. O danej skutočnosti vyhotovil 3.11.2014 poškodený čestné prehlásenie a je teda toho názoru, že sa jedná o skutočnosť, resp. dôkaz súdu skôr neznámy v zmysle zákonného ustanovenia § 394 ods. 1 Tr. por. Pripojil rukou písané prehlásenie, z obsahu ktorého vyplýva, že dole podpísaný X. J. čestne prehlasuje, že odsúdený K. S. sa mu slovne nikdy nevyhrážal, ani mu nijako neubližoval, ale vyhrážal sa mu len odsúdený T., ktorý mu aj fyzicky ubližoval, čo mu sa snažil zabrániť K. S..
Okresný súd na verejnom zasadnutí konanom o návrhu na povolenie obnovy konania vypočul X. J., ktorý potvrdil, že písomné podanie sám písal, aj ho podpísal, pričom mu to pomohla vlastne napísať jeho mama a v zásade si nepamätá ani čo je v písomnom podaní napísané. Uviedol však že T. sa mu vyhrážal, odsúdený sa mu nevyhrážal, ani mu neublížil. Natlačil ho vlastne do auta spolu s T., ale nevyhrážal sa ani v aute, ani potom. Na svojich predchádzajúcich výpovediach však nechce nič zmeniť a na tých výpovediach trvá. Uviedol tiež, že z odsúdeného má však strach.
Krajský súd považuje za potrebné pripomenúť, že skutkovým základom právoplatného rozsudku je, že obžalovaný N. T. a K. S. dňa 26.8.2012 v čase okolo 01.00 hod. na ceste č. III/5207 asi 100 m za značkou znamenajúcou koniec obce Lomná, v smere na obec Krušetnica, zastavili na osobnom motorovom vozidle Škoda Fabia, evidenčné číslo NO 864 BI pri X. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. č. XXXX, vystúpili z auta a po krátkej slovnej výmene niektorý z nich otvoril pravé zadné dvere daného vozidla a tlačili X. J. do vozidla, a to tak, že jeden z nich X. J. chytil ľavú ruku za zápästie a druhý ho tlačil za chrbát, po tom, čo ho natlačili do vozidla si doň sadli aj oni, chceli od X. J. mobilný telefón, pričom N. T. X. J. povedal „Daj mi mobil a vytoč I., lebo ťa zarežem mačetou“, na čo X. J. zatelefonoval I. U., nar. XX.X.XXXX, podal telefón N. T., ktorý ho šoférujúc, po krátkom rozhovore podal K. S., neskôr ho proti jeho vôli odviezli k autobusovej zastávke na konci obce Lomná, kde mu vrátili jeho mobilný telefón, po tom čo vozidlo zastavilo X. J. z neho vystúpil, na čo N. T. a K. S. ho ešte prenasledovali a N. T. mu dal aj niekoľko faciek a odtiaľ sa mu následne podarilo pred nimi ujsť.
Je teda zrejmé, že celé konanie obžalovaných bolo predmetom dokazovania, ktoré bolo uskutočnené ako pred prvostupňovým súdom, tak aj pred odvolacím súdom. Ani samotná skutková veta rozsudku neobsahuje, že by sa odsúdený S. mal poškodenému J., či už nejako vyhrážať alebo mu ubližovať. Spoločné konanie odsúdených je opísané ako ich spoločné konanie, z ktorého však nevyplýva vznesenie nejakých vyhrážok či samotný útok a fyzické ublíženie zo strany odsúdeného S. na X. J.. Okresný súd správne v napadnutom uznesení konštatuje, že odsúdený žiada, aby dôkaz, a to výpoveď poškodeného bola hodnotená iným spôsobom, nie je však možné opomenúť fakt, že vina odsúdeného S. bola preukázaná jednoznačne, pričom už prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými návrhmi na dokazovanie a dospel k správnemu záveru. Aj krajský súd sa zaoberal samotnou právnou kvalifikáciou a konaním odsúdených, pričom vina aj odsúdeného S. jednoznačne vyplýva z výpovede poškodeného X. J., ktorý aj pri výsluchu k návrhu na povolenie obnovy konania zotrval na svojich predchádzajúcich výpovediach, pričom len doplnil, že odsúdený S. sa mu nevyhrážal a ani ho fyzicky nenapadol. Napriek tomu ako uviedol na verejnom zasadnutí ho „vlastne natlačil do auta spolu s T., ale nijako sa mi nevyhrážal ani v aute, ani potom“. V konečnom dôsledku krajský súd poukazuje na to, že výpoveď poškodeného nebola len jedným dôkazným prostriedkom, ale jedným z dôkazných prostriedkov, ktoré v trestnom konaní boli zabezpečené. Tieto dôkazy nemôžu a nie sú oslabené ani prehlásením či písomným podaním X. J., ktorý ako už bolo vyššie uvedené, len prehlásil, že odsúdený S. sa mu nikdy nevyhrážal,
ani mu nijako neubližoval. Táto skutočnosť s ohľadom na ustálenie skutku v základnom konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 4T/44/2013 nespochybňuje dokázanú vinu a nemá taký charakter, že by bolo možné povoliť obnovu konania v predmetnej veci.
Rozhodujúcou v danom prípade pre konečný záver krajského súdu je tá skutočnosť, že trestnú činnosť odsúdeného K. S. konkretizovanú vo výrokovej časti rozsudku preukázali dôkazy vykonané v základnom konaní, a preto aj krajský súd dospel k záveru, že nie je predpoklad, aby na základe odsúdeným uplatnených novouvádzaných dôkazov či dôkazu bol vynesený iný výrok o vine alebo trestu ako bol vynesený v základnom konaní.
Pokiaľ sa rozhodovacia činnosť v danom prípade obmedzuje výlučne na zistenie či v prípade novouvádzaných skutočností a dôkazov sa jedná o skutočnosti a dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by buď samy osebe alebo v spojení s už známymi skutočnosťami alebo dôkazmi mohli viesť vo veci k inému rozhodnutiu o vine alebo treste, tak za nové skutočnosti alebo dôkazy možno síce považovať čestné prehlásenie poškodeného X. J., avšak ani toto čestné prehlásenie v kontexte s už vykonanými dôkazmi v základnom konaní nemala by za následok iné rozhodnutie vo veci.
Na základe uvedených skutočností krajský súd sťažnosť odsúdeného K. S. ako nedôvodnú zamietol postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.