Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2S-28-2022.pdf
PDF · 104.19 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/28/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD. a členov senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Podtatranská hydina, a.s., so sídlom Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, IČO: 31 651 682, zastúpeného spoločnosťou: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI, s.r.o., AK so sídlom Dunajská 2317/32, 811 08 Bratislava, IČO: 51 003 848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 102506828/2021 zo dňa 08.12.2021 a rozhodnutia Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101665736/2021 zo dňa 07.09.2021, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. administratívne rozhodnutia
1. Žalovaný rozhodnutím č. 102506828/2021 zo dňa 08.12.2021 podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101665736/2021 zo dňa 07.09.2021, ktorým bol podľa § 156 ods. 1 písm. a) cit. zákona žalobcovi vyrubený úrok z omeškania vo výške 51.522 € za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej rozhodnutím správcu dane Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad č. 102773356/2016 zo dňa 18.03.2016 (právoplatného dňa 22.11.2016) v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške.
2. Predmetné rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že rozhodnutie správcu dane č. 102773356/2016 zo dňa 18.03.2016 nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2016 a daňový subjekt bol povinný zaplatiť rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 v sume 435 485,71 eur najneskôr do 07.12.2016. Časť vyrubeného rozdielu dane v sume 29 € bola uhradená daňovým subjektom v lehote splatnosti (preúčtovanie preplatku na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2016, daňovému subjektu oznámené listom č. 104521946/2016 zo dňa 20.12.2016). Zvyšná vyrubená časť rozdielu dane, neuhradená v lehote splatnosti, predstavovala sumu 435.456.71 € a bola uhradená nasledovne: v sume 19,68 € dňa 31.01.2017 (preúčtovaný preplatok na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2016, oznámené listom č. 100199639/2017 zo dňa 02.02.2017), v sume 192,77 € dňa 01.02.2017 (preúčtovanie časti preplatku na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie rok 2016, oznámené listom č. 100199639/2017 zo dňa 02.02.2017), v sume 20.000 € dňa 27.03.2017, v sume 35.000 € dňa 20.04.2017, v sume 35.000 € dňa 24.05.2017, v sume 35.000 € dňa 23.06.2017 v sume 35.000 € dňa 27.07.2017, v sume 35.000 € dňa 28.08.2017, v sume 35.000 € dňa 03.10.2017, v sume 35.000 € dňa 31.10.2017, v sume 35.000 € dňa 30.11.2017, v sume 35.000 € dňa
28.12.2017, v sume 60.375,12 € dňa 30.12.2017 (preúčtovanie časti nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2012, oznámené listom č. 100027924/2018 zo dňa 04.01.2018), v sume 35.000 € dňa 31.01.2018, v sume 4.869,14 € dňa 28.02.2018.
3. Zákonná úprava sankcií v Daňovom poriadku vymedzuje, v ktorých prípadoch je správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania. Správca dane uložil daňovému subjektu pokutu na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. 10277356/2016 zo dňa 18.03.2016. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.11.2016. vykonateľnosť 08.12.2016. Daňový subjekt vyrubený rozdiel dane neuhradil v lehote splatnosti 07.12.2016, ale bol uhrádzaný postupne v čiastkových úhradách tak ako je to vyššie uvedené. Z ustanovení § 156 Daňového poriadku vyplýva povinnosť pre správcu dane vyrubiť úrok z omeškania za nezaplatenie dane z pridanej hodnoty vyrubenej rozhodnutím správcu dane v stanovenej lehote a výške. Podľa ustanovenia § 156 ods. 8 Daňového poriadku úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a)zaplatiť daň, rozdiel dane. preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b ) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. Správca dane pri vyrubení úroku z omeškania postupoval v súlade s citovanými ustanoveniami daňového poriadku. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, t.j. výrok rozhodnutia obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti a v odôvodnení rozhodnutia správca dane uviedol všetky skutočnosti ktoré boli podkladom vyrubenia úroku. Taktiež správcom dane bola dodržaná lehota na vyrubenie úroku z omeškania podľa § 156 ods. 8 Daňového poriadku, preto námietku odvolávajúceho sa, že správca dane pristúpil k vyrubeniu úroku s veľkým časovým odstupom až v roku 2021, čím sa stráca preventívny účel sankcie, žalovaný považoval za neopodstatnenú.
II. žaloba a námietky
4. Žalobca v svojej žalobe namietal, že úrok z omeškania v zmysle ustanovenia §156 Daňového poriadku svojou povahou predstavuje správnu sankciu. Uloženie predmetnej administratívnej sankcie, majúcej povahu peňažné ho plnenia (úroku z omeškania), sleduje účel vymáhania určitej procesnej povinnosti, a preto je aj aktom donucovacej povahy, t. j. má povinnosť prinútiť, resp. motivovať daňový subjekt, aby porušované pravidlá vyžadované zákonom dodržiaval. Z uvedeného tvrdenia sa teda odvíja najdominantnejšia funkcia úroku z omeškania, a to preventívna funkcia. Preventívny charakter úroku z omeškania v zmysle Daňového poriadku, na rozdiel od úroku z omeškania v súkromnom práve, má motivovať Daňový subjekt, aby si svoje povinnosti plnil riadne a včas. V prípade úroku z omeškania v súkromnom práve, plní funkciu najmä odplaty za oneskorené splnenie záväzku. Na tomto mieste je však otázne, či sankcia uložená správcom dane ešte vôbec plní svoju funkciu, a to preventívnu funkciu, keď Správca dane pristúpil k výpočtu úroku z omeškania skoro osem rokov po porušení povinnosti Daňového subjektu. Správca dane vykonal u daňového subjektu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013, o výsledku ktorej vyhotovil správca dane protokol č. 9712402/5/4883161/2014/Smo zo dňa 04.11.2014. Na základe protokolu z daňovej kontroly a na základe výsledkov uvedených v protokole z daňovej kontroly správca dane vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2013 v sume 457.454,96 €. Daňový subjekt sa voči uvedenému rozhodnutiu odvolal, pričom Finančné riaditeľstvo rozhodnutím č. 103611991/2016 zo dňa 27.07.2016 potvrdilo rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 102773356/2016 zo dňa 18.03.2016. Z uvedeného vyplýva, že správca dane už odo dňa 18.03.2016 mal vedomosť o tom, že tu existuje porušenie povinnosti zo strany žalobcu, a teda že od 18.03.2016 mal správca dane v zmysle príslušných ustanovení Daňového poriadku povinnosť vyrubiť sankciu - úrok z omeškania. Správca dane pristúpil k vyrubeniu úroku z omeškania až dňa 07.09.2021 rozhodnutím č. 101665736/2021. 5. Správca dane tendenčne vyčkal s vyrubením úroku z omeškania ku koncu uplynutie prekluzívnej lehoty na vyrubenie úroku z omeškania, kedy vyrubil úrok z omeškania cca tri mesiace pred uplynutím zákonnej lehoty na vyrubenie úroku z omeškania v zmysle § 156 ods. 8 Daňového poriadku. Správca dane mal po dlhšiu dobu vedomosť o existencii v rozhodnutí popisovaných skutočností. Správa dane pristúpil k určeniu a vyrubeniu úroku z omeškania po dlhom čase po tom, ako Daňový subjekt splnil svoju povinnosť a navyše za situácie, kedy si Daňový subjekt príkladne plní povinnosti voči Správcovi dane a ostatným orgánom štátnej správy. Správca dane nesmie konať v polohe „ochrancu štátnej pokladne“ ktorého prvoradým záujmom je naplnenie štátneho rozpočtu za akúkoľvek cenu, ale musí byť objektívnym orgánom, ktorý posudzuje skutočnosti pre správnosť vyrubenia a vybratia dane a následne aj prihliadnuť na nevyhnutnosť uloženia procesnej sankcie. Po tom všetkom správca dane je povinný starostlivým spôsobom prihliadnuť na práva a právom chránené záujmy daňových subjektov. Takisto
bola porušená základná zásada správy daní, a to zásada primeranosti, (proporcionality) vyjadrená v ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Táto zásada určuje správcovi dane dodržiavať taký postup, aby pri svojej činnosti použil len také prostriedky, ktoré sú najvhodnejšie, a teda bezdôvodne nezaťažujú daňový subjekt nad mieru nevyhnutnú. Táto zásada je v podstate zostrením zásady zneužitia právomocí a to vo vzťahu pri použití správneho uváženia, pretože toto musí byť len také, ktoré rešpektuje a chráni práva a právom chránené záujmy daňových subjektov.
6. Zásah do majetkových práv daňového subjektu vyrubením úroku za omeškania zo strany správcu dane možno považovať za zásah s ústavnoprávnym dosahom, pokiaľ neprimerane zasahuje do majetkových pomerov subjektu, ktorému bol úrok z omeškania vyrubený. Ukladanie peňažných sankcií, ako sankcií celkovo nie je povinnosť, ale predstavuje právo štátu, ku ktorému by mal pristúpiť len v tom prípade, ak zabezpečenie splnenia povinnosti nie je možné dosiahnuť iným spôsobom, prípadne ak daňovým subjekt nesplní svoje povinnosti dobrovoľne a sám. Daňový subjekt v odvolaní voči rozhodnutiu o vyrubení úroku z omeškania poukazoval predovšetkým na absenciu preventívnej funkcie úroku z omeškania ako sankcie za oneskorené splnenie povinnosti. V predmetnom prípade žalovaný ako odvolací orgán v rozhodnutie, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane o vyrubení úroku z omeškania úplne odignoroval argumentáciu, ale len popísal priebeh daňových konaní a uviedol dátumy úhrady daňového záväzku, pričom k preventívnej funkcii úroku z omeškania len žalovaný uviedol, že ju považuje za neopodstatnenú bez toho, aby uviedol správnu úvahu, ktorá ho viedla k predmetným záverom. Žalobca tak považoval rozhodnutie žalovaného za neodôvodnené a nepreskúmateľné, následkom čoho je nevyhnutné ho zrušiť. Nakoľko v danom prípade rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania nie je primerané, neobsahuje dostatočné odôvodnenie udelenia sankcie, teda nie je správne a svojou povahou neprimerane zasahuje najmä, avšak nie výlučne, do majetkových práv daňového subjektu.
III. argumenty žalovaného
7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že dôsledky porušenia nezaplatenia dlžnej sumy v lehote stanovenej zákonom malo za následok vyrubenie úroku z omeškania vo výške a spôsobom ustanoveným v § 156 ods. 2 Daňového poriadku. Úrok z omeškania svojou povahou predstavuje správnu sankciu a plní funkciu najmä odplaty za oneskorené splnenie záväzku. Správca dane nepristúpil k vyrubeniu úroku z omeškania svojvoľne, tento úrok bol vyrubený z dôvodu porušenia zákonných povinností žalobcu a zároveň bol vyrubený v súlade s ustanovenými zákonnými povinnosťami správcu dane. Zákonná úprava sankcií v daňovom poriadku vymedzuje, v ktorých prípadoch je správca dane povinný vyrubiť úrok z omeškania a v akej lehote má možnosť tento úrok z omeškania vyrubiť. Povinnosť úhrady vyrubenej dane mal žalobca po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia v lehote do 07.12.2016.
8. Keďže vyrubený rozdiel dane žalobca neuhradil v lehote splatnosti, správca dane vyrubil úrok z omeškania napadnutým rozhodnutím. Predmetný úrok bol vyrubený 07.09.2021, t.j. v súlade s príslušným ustanovením Daňového poriadku, a to v lehote do päť rokov, od konca roka, v ktorom bol žalobca povinný zaplatiť rozdiel dane. Tvrdenie žalobcu, že už od 18.03.2016 po vydaní rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane č. 102773356/2016 mal správca dane povinnosť vyrubiť sankciu - úrok z omeškania a že úrok bol vyrubený až osem rokov po porušení je zavádzajúce a nesprávne. Vyrubením úroku z omeškania nedošlo správcom dane do zásahu majetkových práv žalobcu a neboli ani porušené práva žalobcu. Išlo o sankciu za nesplnenie povinnosti samotného žalobcu, uloženú v zmysle príslušných ustanovení Daňového poriadku. Výpočet výšky úroku z omeškania je stanovený príslušným ustanovením citovaného zákona a nie je na rozhodnutí správcu dane v akej výške úrok z omeškania vyrubí. Správca dane mal k vyrubeniu úroku z omeškania všeobecne relevantné dôkazy (doklady), na základe ktorých úrok z omeškania vyrubil. Z námietok žalobcu nie je zrejmé, aké podklady si mali správne orgány k vyrubeniu predmetného úroku zaobstarať. Správca dane pri vyrubení úroku z omeškania konal v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Z uvedeného vyplýva, že žalobcom uvádzané námietky, na základe ktorých navrhuje zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť na ďalšie konanie - sú neopodstatnené a preto nezakladajú dôvod na takéto konanie. IV. pojednávanie
9. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný § 9 ods. 1 SSP nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 SSP a rozhodol vo veci dňa 19.10.2022.Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach.
Žalovaný v administratívnom konaní vydal v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutie, pričom jeho odôvodnenie bolo obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam týchto rozhodnutí a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení tohto rozsudku.
V. Relevantné právne predpisy
10. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.
11. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.
12. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy SR. Keďže daňové konanie, pre ktoré je zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.
13. Podľa ustanovenia § 156 ods. 1 Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. 14. Podľa ustanovenia § 156 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. 15. Podľa ustanovenia § 156 ods. 8 Daňového poriadku, úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok
na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. VI. Posúdenie veci správnym súdom
16. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania. Daňový subjekt preukazuje aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov, ktoré vedie. Z administratívneho spisu správny súd zistil, že Daňový úrad Prešov, pobočka Poprad vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie január 2013 a na základe jej výsledku bola žalobcovi rozhodnutím č. 102773356/2016 zo dňa 2016 uložená povinnosť uhradiť rozdiel dane v sume 435.485,71 €. V odvolacom konaní Finančné riaditeľstvo rozhodnutím č. 103611991/2016 zo dňa 27.07.2016 potvrdilo prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Právoplatnosť predmetného rozhodnutia nastala dňa 22.11.2016 a splatnosť dane dňa 07.12.2016. Žalobca podal na Krajský súd v Prešove žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu správcu dane, ale žaloba bola rozsudkom č.k. 5S/1/2017-393 zo dňa 17.01.2018 zamietnutá. O kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol NS SR rozsudkom spis. zn. 10Sžfk/31/2018 zo dňa 22.05.2019 tak, že ju zamietol. Z dôvodu, že vyrubená daň z pridanej hodnoty v sume 435.485,71 € za zdaňovacie obdobie január 2013 nebola v stanovenej lehote a výške uhradená, správca dane vydal preskúmavané prvostupňové rozhodnutie č. 101665736/2021 zo dňa 07.09.2021, kedy podľa § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku vyrubil žalobcovi úrok z omeškania vo výške 51.522 €. Žalovaný rozhodnutím č. 102506828/2021 zo dňa 08.12.2021podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
17. Ustanovenie § 156 ods. 2 Daňového poriadku ukladá povinnosť správcovi dane vyrubiť úrok z omeškania z dlžnej sumy, ak daňový subjekt nezaplatil daň, resp. rozdiel dane a zákon rovnako upravuje aj spôsob výpočtu úroku s tým, že pri jeho výpočte sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Daňový poriadok tiež ustanovuje, že správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.
18. Žalobca v žalobe namietal predovšetkým dlhší časový odstup vyrubenia úroku vzhľadom na skutočnosť, že si t. č. riadne plní svoje daňové povinnosti. Správny súd na uvedené uvádza, že zákon časový úsek reflektuje v tom zmysle, že úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň (§ 156 ods. 8 Daňového poriadku). Povinnosť úhrady vyrubenej dane mal žalobca po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia v lehote do 07.12.2016. Keďže vyrubený rozdiel dane žalobca neuhradil v lehote splatnosti, správca dane vyrubil úrok z omeškania napadnutým rozhodnutím. Za neopodstatnenú preto správny súd považoval námietku žalobcu, že k vyrubeniu úroku malo prísť až osem rokov po porušení povinnosti. Predmetný úrok bol vyrubený 07.09.2021, t.j. v lehote do 5 rokov od konca roka, v ktorom bol žalobca povinný zaplatiť rozdiel dane, teda v súlade s ustanovením § 156 ods. 8 Daňového poriadku. Úrok z omeškania správca dane vyrubil so zákonných dôvodov, teda z dôvodu porušenia povinností žalobcu zaplatiť daň riadne a včas. Sankcia v podobe úroku z omeškania predstavuje síce negatívny zásah do majetkových práv žalobcu ako daňového subjektu, ale ide o zásah zo zákonných dôvodov a jej výpočet je striktne regulovaný zákonom, bez možnosti správcu dane individualizovať jej výšku vzhľadom na ten-ktorý prípad. Preto nebolo možné súhlasiť so žalobcom, že došlo k porušeniu zásady proporcionality
vyjadrenej v ust. § 3 ods. 2 Daňového poriadku. Cit. ust. Daňového poriadku ukladá povinnosť daňových orgánov postupovať pri správe daní v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Je to jeden z princípov právneho štátu zakotvený v Ústave Slovenskej republiky ( čl. 2 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.2'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a 3) <aspi:// module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.2'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a je spoločný pre všetky procesné predpisy. Správca dane zvolil v danom prípade prostriedky a postupy striktne v súlade so zákonom a v žiadnom prípade sa nedá jeho postup označiť za excesívny. Rovnako správny súd nemohol akceptovať ani žalobcovu námietku o fakultatívnom ukladaní peňažných sankcií zo strany štátu v takomto prípade, teda že ide o právo štátu sankciu uložiť, nie jeho povinnosť. Zákon totiž upravuje obligatórny postup správcu dane, t.j. správca dane má zákonnú povinnosť vyrubiť úrok z omeškania, ak daňový subjekt nezaplatil daň, resp. rozdiel dane (§ 156 ods. 2 Daňového poriadku). Záverom je možné uviesť, že daňové orgány vykonali riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite zistili skutkový stav veci. Napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom vyžadované náležitosti a sú riadne odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v odvolaní žalobcu, podrobne rozobral predložené dôkazy aj skutkový stav, ktorý správne právne vyhodnotil. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane, je vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.
19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 SSP, avšak vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
20. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).