Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-315-2015.pdf
PDF · 91.66 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/315/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: I. I. SK s. r. o., G.: XX XXX XXX, P. A. XX, W., zastúpený spoločnosťou M., M. & F. s.r.o., advokátska kancelária, G.: XX XXX XXX, P. A. XX, W. proti povinným: 1. B. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v P., O. XX, 2. O. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v X., Q. X a 3. P. C., nar. XX.X.XXXX, bytom v P., O. XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 5.579,95 eura s prísl. a trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora U.. U. O., T. Q. XX, N., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 27.9.2013, č.k. 39Er/2581/2013-23, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu n e p r i p ú š ť a. Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sp. zn. Ex XXXX/XXXX.
V odôvodnení uviedol, že súčasťou zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.2.2004 boli Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len „VOP“), v ktorých bode č. 18 bola obsiahnutá rozhodcovská doložka. Povinní si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednali a nemali na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohli len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam. Vzhľadom na uvedené mal súd prvého stupňa za to, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto ju posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie zamietol.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal oprávnený odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že udelí poverenie pre súdneho exekútora alebo aby zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V prípade, ak by Krajský súd Košice uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil, oprávnený navrhol, aby zároveň pripustil dovolacie otázky.
V odvolaní uviedol, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.) a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).
Oprávnený ďalej citoval § 35, § 44 ods. 2 písm. e) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“), § 159 ods. l, § 161 ods. l, § 162 ods. l O.s.p. a § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku a uviedol, že platným právnym poriadkom nie je fixovaná neplatnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách, pričom tiež poukázal na účel rozhodcovského konania a uviedol, že ak by mal zákonodarca úmysel vylúčiť dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách,
tak by to v ZoRK výslovne uviedol. Poukázal na rovnocennosť rozhodcovského rozsudku a rozsudku všeobecného súdu s odkazom na viaceré rozhodnutia NS SR a na nesprávny preklad Smernice 93/13/ EHS do slovenského jazyka.
Uviedol, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka bolo zavedené novelou až s účinnosťou od 1.1.2008, a teda rozhodcovskú doložku je možné posúdiť ako neprijateľnú podmienku len podľa generálnej klauzuly - § 53 ods. l Občianskeho zákonníka. Oprávnený tiež poukázal na ustanovenie § 93b ods. l zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktoré právnemu predchodcovi oprávneného ukladalo povinnosť ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.
Oprávnený ďalej uviedol, že pod výlučným riešením sporov v rozhodcovskom konaní nie je možné rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v ZoRK, pričom poukázal na viaceré rozhodnutia Európskeho súdneho dvora, v ktorých je zdôraznená potreba rešpektovať zásadu rovnocennosti ako aj na § 45 ods. l písm. c/ ZoRK. Mal za to, že rozhodcovský rozsudok možno napadnúť iba z taxatívne vymenovaných dôvodov a všeobecný súd nie je koncepčne postavený nad rozhodcovský súd. Materiálna právoplatnosť rozhodnutí môže byť prelomená, avšak len výnimočne na základe osobitnej resp. špeciálnej právnej úpravy, pričom ZoRK obmedzenie účinkov materiálnej právoplatnosti nepozná, preto zaväzuje všetky orgány.
Pri skúmaní, či exekučný titul ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, je súd oprávnený skúmať iba to, či uložené plnenie tomu zodpovedá.
Ďalej oprávnený poukázal na posúdenie rozhodcovskej doložky ako neplatne uzavretej z dôvodu, že bola uzavretá odkazom hlavnej zmluvy na VOP, ktoré neboli osobitne podpísané, čím nie je splnená podmienka platného uzavretia rozhodcovskej doložky podľa § 4 ZoRK. S týmto názorom sa oprávnený nestotožnil, nakoľko mal za to, že rozhodcovské doložky uzatvorené odkazom na VOP sú platné a to aj s poukazom na rozširujúci výklad ustanovenia ZoRK. Z uvedeného oprávnený vyvodil, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou, je v súlade s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie, s judikatúrou ESD, právnym poriadkom Slovenskej republiky a s dobrými mravmi. V závere odvolania oprávnený navrhol, aby v prípade, ak odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa potvrdí, v rozhodnutí pripustil nasledovné dovolacie otázky:
„1. Je možné posudzovať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených do 31.12.2007 na základe ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) OZ, keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 1.1.2008 a v zmysle ustanovenia § 879j OZ sa na právne vzťahy, ich vznik a nároky vzťahuje doterajšia právna úprava?
2. Je možné pod ustanovením § 53 ods. 4 písm. r) OZ rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v ZoRK?
3. Je dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, ak bola dojednaná v hlavnej zmluve odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli osobitne podpísané?“
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, a preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Oprávnený v podanom odvolaní namietal, že exekučný súd prekročil svoju právomoc danú mu zákonom, ak vecne preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok ako aj že rozhodcovskú doložku zakotvenú v zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.2.2004 nemožno posudzovať podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka účinných od 1.1.2008.
Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.
Nakoľko v tomto prípade ide o spotrebiteľský spor, je zároveň potrebné poukázať na skutočnosť, že aj Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul. V rozhodnutí uviedol, že smernica Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.
Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení zo dňa 21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
Nie je preto dôvodná námietka oprávneného, že súd pri preskúmavaní exekučného titulu prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom.
Odvolací súd sa zároveň nestotožňuje s tvrdením oprávneného, podľa ktorého z európskeho práva a rozhodnutí Súdneho dvora nemožno vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a že by tým bola porušená zásada rovnocennosti účastníkov konania. Rovnako ako oprávnený, poukazuje odvolací súd na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora vo veciach OCEÁNO a Asturcom, z ktorých vyplýva, že i keď spotrebitelia nepodali žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, v konaní o výkon takýchto rozsudkov, je potrebné v rámci realizácie zásady rovnosti zmluvných strán poskytnúť spotrebiteľovi, ako slabšej zmluvnej strane, ochranu pred
nečestnými zmluvnými podmienkami, za ktoré odvolací súd považuje aj vydanie rozhodcovského rozsudku na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky.
So zreteľom na uvedené sa odvolací súd ďalej zaoberal otázkou, či predmetná rozhodcovská doložka predstavuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 18 VOP, ktoré boli súčasťou zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 12.2.2004.
Členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a v Európskom spoločenstve predstavuje aj povinnosť dodržiavať komunitárne právo, teda právo orgánov Európskeho spoločenstva. Do toho sú zahrnuté aj tie právne akty, ktoré boli prijaté pred dňom vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.
Takýmto právnym aktom je aj Smernica Rady Európskej únie č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“), ktorá platila v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere.
Podľa čl. 3 bod 1 Smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 bod 2 Smernice, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Podľa čl. 6 bod 1 Smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
V zmysle uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že na posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov konania, ktorý vznikol uzatvorením zmluvy o splátkovom úvere, je potrebné použiť tzv. eurokonformný výklad, keďže Občiansky zákonník v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere neobsahoval úpravu spotrebiteľských zmlúv a neprijateľných podmienok. A preto je na posúdenie nekalosti resp. neprijateľnosti podmienok potrebné aplikovať ustanovenia chrániace práva spotrebiteľa, teda o.i. Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z VOP predložených oprávneným, odvolací súd má za to, že táto vyžaduje od povinných ako spotrebiteľov, aby všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú z bankových obchodov pri tam uvedených bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi, riešili výlučne v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom a podľa jeho vnútorných predpisov, s ktorými povinní ani neboli oboznámení. Okrem toho, ako uviedol súd prvého stupňa a čo vyplýva aj z vyššie uvedeného, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade X. a.s. ako právnym predchodcom oprávneného a povinní nemali reálnu možnosť túto zmeniť, len možnosť zmluvu o splátkovom úvere podpísať alebo nepodpísať. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené vo všeobecných podmienkach, ktoré sú veľmi rozsiahle, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam. Aj obchodné podmienky v danej veci sú v rozsahu 26 husto písaných strán.
K námietke oprávneného, že zákonná úprava (§ 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách) dáva bankám povinnosť spotrebiteľovi ponúknuť riešenie sporov rozhodcovským súdom odvolací súd uvádza, že ide o poučovaciu povinnosť, ale nie povinnosť takýto spôsob rozhodovania sporov spotrebiteľom vnútiť. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením oprávneného, že z právnej úpravy nevyplýva, že spotrebiteľské spory nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale k tomu uvádza, že pri dohode o takomto spôsobe riešenia sporov má byť spotrebiteľ, ktorý nie je podnikateľom a nepozná právnu úpravu takéhoto konania ako ani vnútorné predpisy rozhodcovských súdov, podrobne oboznámený s
takýmto konaním, aby mal možnosť si vybrať, či spor s oprávneným, ako dodávateľom, bude riešiť v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom.
Dojednanie rozhodcovskej doložky uvedeným spôsobom je preto potrebné považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie" postavenie a spotrebiteľom ako „slabšej" strane vnútil pre nich nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútna neplatnosť rozhodcovskej doložky uvedenej vo VOP.
Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva, ktorá má formu rozhodcovskej doložky, je neplatná aj pre nedodržanie zákonom predpísanej písomnej formy podľa § 4 ods. 2 ZoRK, lebo nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Ako vyplynulo z obsahu spisu, VOP úveru, v ktorých je obsiahnutá rozhodcovská doložka, neboli podpísané zmluvnými stranami, preto rozhodcovskú doložku v nich uvedenú nie je možné posúdiť ako platne dohodnutú v zmluve o splátkovom úvere. Úprava obsiahnutá v ZoRK o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu a formálna podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.11.2011, sp. zn. 2Cdo 245/2010).
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má odvolací súd za preukázané, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, nakoľko rozhodcovská doložka nebola platne dohodnutá, a teda bola už od počiatku neplatnou podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovský rozsudok vydaný v tomto konaní preto nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Návrh oprávneného na pripustenie možnosti podania dovolania v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu odvolací súd zamietol, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa aj rozhodnutie odvolacieho súdu v tomto konaní nie je ojedinelým rozhodnutím súdov v Slovenskej republike, čo vyplýva aj z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Teda odvolací súd má za to, že nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Vzhľadom na uvedené nie sú dané zákonné dôvody pre pripustenie dovolania proti tomuto rozhodnutiu v zmysle § 239 ods. 2 písm.a/ O.s.p..
Z týchto dôvodov, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p.. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.