Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/72/2015

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: O. S., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XX, zastúpený opatrovníkom Mgr. O. H., V. XX, Z. D. S., o zaplatenie 665,22 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. -48 zo dňa 25.2.2015, jednomyseľne takto

rozhodol:

Ruší rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom pod bodom I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 665,22 eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 665,22 eur od 19.4.2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy 665,22 eur od 25.8.2009 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy vo výške 2,22 eur, to všetko v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Pod bodom II. žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 39,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 173,03 eur, to všetko v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 665,22 eur s prísl. podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Právnym titulom návrhu bola zmenka so sumou uvedenou v jej obsahu, zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy od 19.4.2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy od 25.8.2009 do zaplatenia a zmenková odmena vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy a tiež právo na náhradu trov konania z titulu zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom práv zo zmenky vystavenej žalovaným 8.12.2008 na sumu uvedenú v zmenke, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 19.4.2009 do zaplatenia. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz nezaplatil žiadnu časť dlžnej sumy. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou. Na rubopise zmenky je uvedený indosament, ktorým pôvodný veriteľ zmenku previedol na žalobcu. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III.. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí žalovanému v súlade s čl. 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky. Podľa čl. 5 ods. 3 Nariadenia žalovaný odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom

nepoužije tlačivo na odpoveď. Podľa čl. 5 ods. 4 Nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi. Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.

Opatrovník žalovaného vo vyjadrení z 24.11.2014 k tlačivu C neakceptoval uplatnenú pohľadávku žalobcu s odôvodnením, že táto je premlčaná a ide o vec spotrebiteľského charakteru. Požiadal o nariadenie ústneho pojednávania za účelom uplatnenia práva na súdnu ochranu.

Žalobca vo vyjadrení z 23.12.2014 poukázal predovšetkým na nespornosť záväzku žalovaného za zmenku zaplatiť. Vo vzťahu k námietke žalovaného poukázal predovšetkým na abstraktnosť a samostatnosť záväzku za zmenku zaplatiť a absenciu akcesority k inému záväzku. Premlčacia doba začína plynúť až v momente predloženia zmenky na platenie. Ku dňu podania návrhu na uplatnenie pohľadávky na súde nebol nárok zo zmenky premlčaný, pretože odo dňa predloženia zmenky na platenie neprešla dlhšia doba ako 3 roky. Preukázanie skutočnosti, že nastalo premlčanie uplatneného nároku zo zmenky je na strane žalovaného. Uviedol, že disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná žalovaným a nemá k dispozícii iné primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec v návrhu uvedeného súdu oznámiť alebo predložiť.

Súd prijal záver, že žalovaný v konaní nepredložil také listinné dôkazy, ktorými by preukázal ním tvrdené skutočnosti, čím neuniesol dôkazné bremeno. Z prvopisu zmenky mal súd za preukázané skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v návrhu. Zmenka okrem údaju splatnosti obsahuje všetky náležitosti predpísané článkom I. o zmenkách a šekoch. Napriek tomu nie je neplatná, keďže v zmysle čl. I. tejto právnej úpravy o vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení na platenie a musí byť predložená do 1 roka od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. v spojení s zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Z návrhu vyplýva, že remitent predložil žalovanému zmenku na platenie. Doložka „bez protestu“, ktorá je na zmenke napísaná, zbavila remitenta povinnosti urobiť protest pre neplatenie a súčasne preniesla dôkazné bremeno na preukázanie, že lehoty neboli dodržané, na žalovaného. Za predloženie zmenky na platenie sa všeobecne uznáva aj jej uplatnenie na súde, navyše podľa čl. I. v spojení s Zákona o zmenkách a šekoch, zmeškaním lehoty majiteľ nestráca práva proti vystaviteľovi vlastnej zmenky. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. v spojení s Zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V danom prípade tak urobil sadzbou 0,25 % denne. Výška úrokovej miery, ktorú je možné uviesť vo vistazmenke, zmenkovým zákonom upravená nie je a jej určenie sa ponecháva na samotného vystaviteľa. Podľa prvej vety čl. I. v spojení s Zákona o zmenkách a šekoch o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je jej riadny majiteľ, ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak je posledný z nich blankoindosamentom. Žalobca zmenku nadobudol indosamentom a aj keď zjavne k indosácii došlo až po splatnosti zmenky, stal sa riadnym majiteľom zmenky, preto môže podľa čl. I. v spojení s Zmenkového zákona postihom žiadať od žalovaného zmenkovú sumu s dojednanými úrokmi, 6 % úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy.

Na základe uvedených skutočností súd vyhovel návrhu v časti uplatneného práva na zmenkovú sumu, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 665,22 eur od 19.4.2009 do zaplatenia, 6 % ročný úrok z nej a zmenkovú odmenu vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa čl. 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v zmysle a vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alebo alternatívne rozsudok zmenil v zmysle a návrh zamietol v celom rozsahu. Súčasne žiadal náhradu trov konania. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že je síce pravdou, že žalobca si v konaní uplatnil právo vyplývajúce z vlastnej zmenky, avšak v danom prípade súd na základe skutkového stavu, ako aj súvisiacej európskej judikatúry nesprávne vec právne posúdil, pričom neprihliadol už na vznesené námietky žalovaného. V tomto smere uviedol, že predmetná

vlastná zmenka slúžila len na zabezpečenie hlavného záväzku, ktorým bola úverová zmluva č. 7290851 (čo je zaznamenané aj na samotnej vlastnej zmenke) uzatvorenou medzi pôvodným veriteľom (Pohotovosť, s.r.o.) a žalovaným. Z vyššie uvedeného je nesporný kauzálny vzťah medzi pôvodným veriteľom a žalovaným, a teda v zmysle ustálenej judikatúry aj v čase podpisu zmluvy o úvere možno považovať zmenku v spotrebiteľskom vzťahu za neprijateľnú podmienku. Vlastná zmenka vychádzala a zabezpečovala záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy, resp. zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej v apríli 2009. V prípade zmluvy, ktorá je kauzou a titulom na uplatnenie práva zo zmenky ide nepochybne o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na skutočnosť, že sa veriteľ snažil obísť práva na ochranu spotrebiteľa dojednaním režimu o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov bol totiž osobitnou právnou úpravou k všeobecnej právnej úprave, ktorou je v prípade záväzku spotrebiteľa a v častiach, ktoré spotrebiteľa nepoškodzujú . Zákon v ustanovoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ročná percentuálna miera nákladov v úverovej zmluve uvedená nie je, z čoho vyplýva, že pôvodný veriteľ nikdy nemal a ani nemá nárok požadovať od žalovaného úroky, ani poplatky. Pri spotrebiteľskom záväzku, z ktorého plynie titul vystavenia zmenky neplatí všeobecná teória o abstraktnosti zmenky a jej prísnej formálnosti. Práve naopak, konajúci súd musí v záujme naplnenia noriem na ochranu spotrebiteľa a ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami a plneniami z nich naplniť kogentné ustanovenie Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a zabezpečiť, aby spotrebiteľ neprijateľnými zmluvnými podmienkami a plneniami z nich plynúcimi nebol vôbec viazaný. Tento pozitívny záväzok štátu vo vzťahu k európskemu právu vo svetle zásady lojality môže byť naplnený iba tak, že konajúci súd preskúma kauzu zmenky a zmluvný titul, podľa ktorého sa postupník (v tomto prípade žalobca) plynúcich nárokov domáha. Je tak zrejmé, že pri tzv. spotrebiteľskej zmenke musí súd venovať žalovaným nárokom inú mieru kvalifikovanej pozornosti ako v prípade obchodnej zmenky. V opačnom prípade by konajúci súd porušil práva spotrebiteľa a záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii. V súvislosti s použitím zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu v spotrebiteľských zmluvách sa zastáva názor, že podľa v aktuálnom období platného zákona, ak spotrebiteľ použije na splnenie záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmenku alebo šek, musí si veriteľ počínať tak, aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa, ktoré vyplývajú zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Teda úver poskytnutý na základe úverovej zmluvy sa považuje za úver bezúročný a bez poplatkov. Zákonná povinnosť pritom prirodzene zaťažuje aj právneho nástupcu veriteľa, a to bez ohľadu na to, či ide o štandardné postúpenie pohľadávky, alebo indosáciu zmenky. V predmetnom prípade išlo navyše o účelové postúpenie práv zo zmenky na zahraničnú spoločnosť, ktorá je založená a spriaznená s pôvodným veriteľom, aby boli obídené riadne civilné konania a takýmto spôsobom využité konanie v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, čo v prípade pôvodného veriteľa ako aj žalobcu, zjavne svedčí o konaní v rozpore s dobrými mravmi, pričom takéto konanie sa v spotrebiteľskom práve nepripúšťa.

Žalobca v odpovedi na odvolanie žalovaného navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa. Zdôraznil, že si uplatnil nárok zo zmenky, a to, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Poukázal na to, že predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Žalobca upozornil na ustanovenie § 17 Zákona o šekoch a zmenkách s tým, že z uvedeného vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Pokiaľ išlo o inštitút indosácie zmenky, mal za to, že len samotné využitie tohto právneho inštitútu nie je možné vyhodnotiť ako jeho zneužitie.

Odvolací súd podľa prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné. V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd poukazuje na spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a obchodno-právneho Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonov, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolnosti prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

K tomuto stanovisku odvolací súd ďalej považuje za potrebné dodať, že všeobecné súdy sú i pri rešpekte ku špecifickej, prísne formálnej povahe inštitútu zmenky a jeho historickým koreňom povinné vždy prihliadnuť i k okolnostiam konkrétnej veci. V prípade spotrebiteľov potom súd nesmie prehliadnuť ani ich špecifické záujmy a postavenie. Pri svojej rozhodovacej činnosti musí hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Z obsahu spisu, a to z tlačiva na odpoveď vyplýva, že žalovaný jednak vzniesol námietku premlčania, jednak uviedol, že ide o vec spotrebiteľského charakteru, preto nemal súd prehliadnuť špecifický záujem a postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Súd pri svojej rozhodovacej činnosti mal teda hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré by zabránili zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkového inštitútu neprimerane v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu.

Z uvedených dôvodov i so zreteľom na spoločné stanovisko občiansko-právneho a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR v súvislosti s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, potom odvolací súd musel zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa podľa a vec mu vrátiť na ďalšie konanie s tým, že vyššie uvedeným právnym názorom je pri ďalšom konaní viazaný ( ).

Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.