Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15C-8-2009.pdf
PDF · 91.99 KB
Case nature
Area
Subarea
15C/8/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej veci navrhovateľa: R.. W. B. H.., I.. XX.X.XXXX, Z. Š., V. XXXX/XX, zast. advokátom JUDr. Gabrielom Blehom, so sídlom Bratislava, Ladislava Dérera 2, proti odporkyni: W. N., I.. X.X.XXXX, Z. G., I. XX, zast. advokátom JUDr. Jozefom Cakom, so sídlom Trnava, Štefana Moyzesa 25, o ochranu osobnosti, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 8.12.2008 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaslať k jeho rukám doporučený list, obsahujúci písomné ospravedlnenie s ním naformulovaným obsahom. V prípade nesplnenia tejto povinnosti navrhovateľ žiadal, aby bola odporkyni uložená alternatívna povinnosť zaplatiť mu sumu 16 596,96 Eur, pričom takto formulované plnenie vyhodnotil odvolací súd, ako plnenie majúce voči ospravedlneniu alternatívny charakter. Navrhovateľ si taktiež v pôvodnom návrhu uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1,- Eur. V zmysle podania zo dňa 27.3.2013 vykonal navrhovateľ úpravu petitu v časti formulujúcej ospravedlnenie s alternatívnym plnením a jednak v časti nemajetkovej ujmy vo výške 1,- Eur vzal svoj návrh späť. O tomto návrhu bolo rozhodnuté tak, že jednak bolo jeho následkom zastavenie konania v časti nemajetkovej ujmy vo výške 1,- Eur a jednak došlo k vypusteniu alternatívneho plnenia voči ospravedlneniu vo výške 16 596,96 Eur. Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tak, že na základe skutočností ktoré uviedla odporkyňa pred orgánmi činnými v trestnom konaní v roku 2004 bolo voči navrhovateľovi začaté trestné stíhanie pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona platného v čase spáchania trestného skutku. Na základe uvedeného trestného stíhania bol navrhovateľ rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. XT XX/XXXX E. X.F. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania uvedeného skutku a bol mu uložený trest. Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Trnave v konaní sp. zn. XTo XXX/XXXX konštatoval, že navrhovateľ predmetný skutok nespáchal a spod obžaloby ho oslobodil. Rozhodnutím ministerstva spravodlivosti zo dňa 9.6.2008 bol navrhovateľ uznaný za osobu postihnutú nesprávnym rozhodnutím súdu a konaním ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo. Podľa tvrdenia navrhovateľa mali nepravdivé skutočnosti uvedené odporkyňou a následné trestné stíhanie ktoré začalo na podklade uvedenia týchto skutočností znížiť dôstojnosť a vážnosť navrhovateľa. Navrhovateľ taktiež poukázal na to, že jeho vážnosť a dôstojnosť bola znížená aj vo vzťahu k súdom a iným orgánom, nakoľko od roku 1985 vykonáva funkciu súdneho znalca v odbore strojárstvo - odbor bezpečnosti práce.
Odporkyňa s návrhom nesúhlasila a tento žiadala ako nedôvodný zamietnuť, pričom svoju argumentáciu opierala o tú skutočnosť, že právo podať trestné oznámenie je právom každého občana SR a odporkyňa taktiež podľa jej názoru nenesie zodpovednosť za následné konanie orgánov činných v trestnom konaní.
Súd vo veci rozhodol dňa 02.07.2013 rozsudkom č.k. 15C 8/2009 - 199 tak, že návrh navrhovateľa zamietol a konanie v časti nemajetkovej ujmy vo výške 16 596,96 Eur zastavil. O odvolaní navrhovateľa rozhodoval Krajský súd v Trnave svojím rozsudkom č.k. XXCo XXX/XXXX - XXX E. X. XX.XX.XXXX. Odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil v časti zamietajúcej nárok navrhovateľa s odôvodnením, že prvostupňový súd nerozhodol o návrhu navrhovateľa na úpravu petitu žalobného návrhu zo dňa 27.03.2013. Podľa názoru súdu v prípade podania navrhovateľa nešlo iba o úpravu formulácie ospravedlnenia požadovaného navrhovateľom, ale o celkovú kvalitatívnu zmenu návrhu, ktorá mala jednak charakter zmeny žaloby a jednak charakter čiastočného späťvzatia.
Na základe tohto názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd po vrátení veci rozhodol uznesením č.k. 15C 8/2009 - 225 zo dňa 23.02.2015 tak, že pripustil zmenu žalobného návrhu, pričom nový petit žalobného návrhu znie:
Žalovaná je povinná zaslať k rukám žalobcu na adresu: R.. B. W., B.., M. X, XXX XX Š., doporučený list datovaný a podpísaný žalovanou, nasledovného znenia:
„Vážený pád B.,
ospravedlňujem sa Vám za poškodenie Vášho mena, ako aj za všetky nepríjemnosti, ktoré Vám boli spôsobené podaním trestného oznámenia voči Vašej osobe, kde som uviedla skutočnosti, ktoré sa nezakladali na pravde v dôsledku čoho bolo voči Vám začaté zo strany OR PZ Trnava v konaní ČVS: T. - XXXX/X-T. - G. - XXXX trestné stíhanie a vznesené obvinenie pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1 písm. g) Trestného zákona, s následným uznaním viny v konaní na Okresnom súde Trnava sp. zn. X G. XX/XXXX, za čo Vám súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na dobu 2 rokov. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací v konaní X G. XXX/XXXXX rozsudok súdu I. stupňa zrušil a Vás spod obžaloby oslobodil.
Toto konanie bolo voči Vám vedené na tom základe, že Vy ste predložili do konania na Obchodný register na OS Trnava Zápisnicu z Valného zhromaždenia spoločnosti N. X. M.. M..L..T.. za účelom zápisu zmien v údajoch vedených v obchodnom registri, v ktorej ste uviedli, že som sa na toto Valné zhromaždenie nedostavila. Ja som následne na Vás podala trestné oznámenie, v ktorom som vedome uviedla nepravdivú skutočnosť o tom, že Váš údaj o mojej neprítomnosti na tomto zhromaždení nie je pravdivý. V uvedený deň som síce bola prítomná v priestoroch spoločnosti N. X. M.. M..L..T.. o čom ste však Vy nemohli vedieť, nakoľko som zabezpečila, aby Vás do priestorov spoločnosti N. X. spol. s.r.o. v tento deň vôbec nevpustili. O povinnosti vypovedať pravdu som bola poučená, napriek tomu som vypovedala nepravdivo s cieľom privodiť trestné stíhanie Vašej osoby.
Som si vedomá nesprávnosti svojho konania a je mi ľúto, že som Vám spôsobila nepríjemnosti a poškodila meno a česť Vašej osoby.
Za toto moje konanie sa Vám napriek odstupu času úprimne ospravedlňujem.“
Právoplatnosťou tohto uznesenia došlo v konaní k odstráneniu vady vytknutej odvolacím súdom a predmetom konania zostalo iba uplatnené právo navrhovateľa na ospravedlnenie zo strany odporkyne. Konanie o pôvodne uplatnenom nároku na zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 1,- Eur bolo zastavené, pričom v tejto časti odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Právoplatnosťou uznesenie prvostupňového súdu č.k. 15C 8/2009 - 225 zo dňa 23.02.2015 zostalo predmetom konania iba právo navrhovateľa na ospravedlnenie, pretože v rámci dispozitívnej zmeny si navrhovateľ voči odporkyni neuplatnil alternatívne plnenie, uplatnené v pôvodnej výške 16 596,96 Eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa s pripojeným spisovým materiálom a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci:
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ, úradu justičnej a kriminálnej polície, odboru skráteného vyšetrovania Trnava zo dňa 11.10.2004 bolo začaté trestné stíhanie navrhovateľa pre trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 125 ods. 1 písm. g/ vtedy platného Trestného zákona. Uvedeného skutku sa mal navrhovateľ dopustiť tak, že dňa 28.9.2004 podal na Okresný súd Trnava ako súd registrový žiadosť o výmaz odporkyne ako konateľky spoločnosti N. X. M..L..T.. G.. K návrhu na zápis tejto zmeny v obchodnom registri priložil Zápisnicu o valnom zhromaždení spoločnosti zo dňa 20.9.2004 v ktorej uviedol nepravdivé údaje a to s úmyslom dosiahnuť výmaz odporkyne ako konateľky spoločnosti. Uvedené trestné stíhanie bolo začaté na základe skutočností, ktoré policajnému orgánu uviedla do zápisnice o výsluchu svedka odporkyňa ako aj ďalší svedok W. Y..
Následne v priebehu trestného stíhania bola Okresnou prokuratúrou Trnava pod sp. zn. XPv XXXX/XX- XX podaná na Okresnom súde v Trnave dňa 13.4.2005 obžaloba na navrhovateľa.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. XT XX/XXXX bol navrhovateľ uznaný za vinného zo spáchania trestného činu. O odvolaní navrhovateľa voči vyššie uvedenému prvostupňového rozsudku Okresného súdu Trnava rozhodoval Krajský súd v Trnave sp. zn. 4To 140/2005 zo dňa 2.3.2006 tak, že navrhovateľa spod obžaloby oslobodil.
Rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 9.6.2008 bola navrhovateľovi priznaná náhrada trov konania, pričom v časti uplatnenej nemajetkovej ujmy vo výške 2 323,57 Eur Ministerstvo spravodlivosti SR navrhovateľovi nevyhovel.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a v časti uplatneného primeraného zadosťučinenia vo forme písomného ospravedlnenia návrh navrhovateľa zamietol, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by zo strany odporkyne bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa. Podľa tvrdenia navrhovateľa neoprávneným zásahom do jeho osobnostným práv malo byť to, že odporkyňa v rámci výsluchu pred orgánom policajného zboru uviedla nepravdivé skutočnosti, na základe ktorých bolo započaté trestné stíhanie, v rámci ktorého bol navrhovateľ uznaný za vinného a následne druhostupňovým súdom bol navrhovateľ oslobodený. Podľa názoru súdu samotná skutočnosť, že odporkyňa pred orgánom policajného zboru uviedla skutočnosti ktorých výsledkom bolo začatie trestného stíhania, nie je možné kvalifikovať ako konanie, ktorým bolo zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa. V tomto prípade je potrebné sa stotožniť s argumentáciou odporkyne, že podanie trestného oznámenia je právom každého občana Slovenskej republiky, pričom občan, ktorý trestné oznámenie podáva, nemá možnosť ovplyvniť a nenesie zodpovednosť za následné konanie štátnych orgánov. Tak tomu podľa názoru súdu bolo aj v tomto prípade a nie je možné odporkyni klásť za vinu a robiť ju zodpovednou z prípadných zásahov do osobnostných práv navrhovateľa, ku ktorých došlo v rámci trestného stíhania. Je taktiež potrebné uviesť, že za zákonnosť trestného stíhania nesú zodpovednosť orgány činné v trestnom konaní, ktoré sú v zmysle zákona povinné posudzovať všetky skutočnosti svedčiace nielen proti osobe ktorá je trestne stíhaná ale aj v prospech tejto osoby. To, že orgány činné v trestnom stíhaní v tomto prípade orgány policajného zboru, Okresná prokuratúra v Trnave a Okresný súd v Trnave nevyhodnotili všetky skutočnosti náležitým spôsobom a neprihliadli na skutočnosti svedčiace v prospech navrhovateľa je skutočnosťou, ktorá nemôže zakladať zodpovednosť odporkyne za zásah do osobnostných práv navrhovateľa, nakoľko odporkyňa nemala možnosť nijakým spôsobom konanie týchto orgánov ovplyvniť.
Sám navrhovateľ v svojej argumentácii ktorú súd pre účely konania o ochranu osobnosti považoval za nedostatočnú len príkladmo uvádza k akým zásahom do jeho osobnostných práv došlo, uvádza, že k zníženiu jeho vážnosti, cti a dôstojnosti došlo v dôsledku prebiehajúceho trestného stíhania a prvostupňového odsudzujúceho rozsudku, pričom neuvádza, a k akým konkrétnym zásahom malo dôjsť na základe nepravdivých údajov uvedených odporkyňou. Súd taktiež pri rozhodovaní vychádzal z toho, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko súdu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal a neoznačil a to aj napriek poučeniu žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by bezpochyby preukázal kedy a akou formou sa v spoločnosti a v sociálnych vzťahoch prejavilo zníženie jeho vážnosti, cti a dôstojnosti V danom prípade je potrebné preukázať, že v prípade konaní o ochranu osobnosti je potrebné presne označiť dôsledky a následky neoprávnených zásahov do osobnostných práv navrhovateľa nepostačuje len označenie skutočností v tomto prípade trestného stíhania, ktoré mohli mať za následok zníženie vážnosti, cti a dôstojnosti. V konaní o ochranu osobnosti je preto súd povinný posudzovať konkrétne konania s konkrétnymi následkami, ktoré sa prejavujú v postavení osoby do osobnostných práv ktorej bolo zasiahnuté spoločnosti. V danom prípade navrhovateľ žiadne takéto následky súdu nepreukázal ani neoznačil. Súd taktiež navrhovateľovi zamietol návrh na doplnenie dokazovania pripojením spisu XXCb/XXX/XXXX Okresného súdu Bratislava I. zamietol, nakoľko takýto dôkaz nebol navrhovateľom navrhnutý a to aj napriek poučeniu do skončenia prvého pojednávania a navyše podľa názoru súdu by sa vzhľadom na štádium dokazovania takéto dokazovanie javilo nadbytočným a nehospodárnym. Taktiež v tomto prípade navrhovateľ nepreukázal, žeby tento navrhnutý dôkaz nemohol označiť do skončenia prvého pojednávania vo veci.
V neposlednom rade si konajúci súd dovoľuje taktiež poznamenať, že navrhovateľ bol, rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. XTo XXX/XXXX E. X.Ň. X.XX.XXXX oslobodený spod obžaloby s použitím § 226 písm. b) Trestného poriadku. Podľa uvedeného zákonného ustanovenie sa spod obžaloby oslobodí obžalovaný ak jeho konanie nie je trestným činom. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ bol spod obžaloby oslobodený z dôvodu, že jeho konanie, ktoré bolo popísané v obžalobe Okresnej prokuratúry v Trnave nevykazuje znaky trestného činu. Z týchto skutočností teda nie je možné jednoznačne zaujať stanovisko, že tvrdenia odporkyne, spočívajúce v opise konania odporcu, ktoré uviedla policajnému orgánu do zápisnice boli nepravdivého charakteru. Kvalifikácia konania popísaného odporkyňou bola preto vecou orgánov činných v trestnom konaní a odporkyňa nebola ďalej spôsobilá vplývať na rozhodnutia týchto orgánov. Skutočnosť, že navrhovateľ bol spod podanej obžaloby oslobodený, preto ešte nepreukazuje, že tvrdenia odporkyne museli byť nepravdivého charakteru. Nepravdivosť tvrdení odporkyne, ako jeden zo základných predpokladov zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, tak navrhovateľ konajúcemu súdu nepreukázal.
Na základe vyššie uvedených skutočností súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to na základe dôkazov navrhnutých účastníkmi do skončenia prvého pojednávania vo veci.
O trovách konania rozhodne súd samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice. Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.: 1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8/ súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9/ sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10/ bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.