Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoE-279-2015.pdf
PDF · 76.49 KB
Case nature
Subarea
1CoE/279/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS, s.r.o., IČO: 45 869 464, so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, zastúpený: JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD., advokátkou, so sídlom AK Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, proti povinnému: S. N., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. T. XX, K. R., XXX XX, štátne občianstvo SR, vedenej pod sp. zn. EX 1369/15 súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom, Exekútorský úrad Zvolen, so sídlom Borovianska 17, Zvolen, 960 01, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2311,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2Er/1496/2015-21 zo dňa 18.06 2015, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a exekučné konanie z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej v texte len „exekučný súd“ alebo „okresný súd“) napadnutým uznesením podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom prípade je rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s. (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“)., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IDC12100687 zo dňa 11.11.2011. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že oprávnený a povinný uzavreli dňa 31.03.2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetnú zmluvu posúdil exekučný súd ako spotrebiteľskú. Exekučný súd potom posudzoval rozhodcovskú doložku. Mal za preukázané, že rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednaná a znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Súd preto vyhodnotil takéto dojednanie ako neprijateľnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“) neplatná, z uvedeného dôvodu zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie. Ako dôvody podania odvolania uviedol ustanovenia § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e) v spojení s § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p., a že oprávnený nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa rozhodoval nad rámec zverenej právomoci, pričom svojím konaním odňal účastníkom možnosť konať pred súdom a zároveň pri posudzovaní žiadosti o udelenie poverenia vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podmienky exekučného konania vzhľadom k prekážke veci rozhodnutej súd skúma až po vydaní exekučného príkazu, pričom určujúcim pre jej posúdenie bude obsah exekučného príkazu. V predchádzajúcom exekučnom konaní, nebolo súdnemu exekútorovi poverenie udelené, preto prekážka res iudicata nemohla v tomto konaní nastať. Oprávnený v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 205/2011 a sp. zn. 5 ECdo 40/2013 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 254/2012, podľa ktorých vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie je individuálny
právno-aplikačný akt, ktorý má priame účinky len voči osobe súdneho exekútora. Z uvedených dôvodov mal oprávnený za to, že udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nezakladá prekážku res iudicata pre rozhodnutie exekučného súdu, ktoré v neskoršom štádiu exekučného konania založí na právnom závere, že exekučný titul pripojený k návrhu na vykonanie exekúcie nie je vykonateľný. Oprávnený ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval ust. § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 veta prvá a § 103 O.s.p., nakoľko v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie aplikovať zásadu res iudicata. Exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. Exekučné konanie nerozhoduje o merite veci, ale predstavuje len proces. Oprávnený zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca v Exekučnom poriadku neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu. Z uvedeného dôvodu exekučný súd svojím postupom porušil právo účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj v čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Oprávnený ďalej argumentoval tým, že exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, a to už vôbec nie, pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou udelenia, resp. neudelenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, pričom oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto zisťovaní skutkového stavu, čím zasiahol do jeho práva podľa čl. 48 odseku 2 Ústavy SR. Následne konštatoval zrušenie účinkov rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, pričom sa opiera o svoje predchádzajúce rozhodnutie v uvedenej exekučnej veci. Takýto výklad považoval oprávnený za neprípustný najmä z dôvodu, že nevyhnutne predpokladá a vyžaduje inú úpravu procesných práv a povinností účastníkov exekučného konania, než akú upravuje Exekučný poriadok. V tejto súvislosti oprávnený poukázal na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012, podľa ktorého, ak exekučný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vykonáva iné dôkazy než tie, ktoré sú výslovne uvedené v citovanom ustanovení, ako aj v prípadoch, keď exekučný súd na ťarchu oprávneného reviduje skutkový stav, na ktorom je založený exekučný titul, je povinný dať oprávnenému možnosť sa k takto vykonaným dôkazom a takto novo vytvorenej procesnej situácii vyjadriť. Oprávnený tiež namietal porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, keď exekučné súdy v skutkovo a právne obdobných veciach poverenia vydávajú aj žiadosti súdnych exekútorov o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietajú, a tiež namietal neprimerané zvýhodnenie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia. Podľa oprávneného mu exekučný súd svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Vzhľadom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie alebo aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Z. z. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. zrušil a exekučné konanie podľa § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. zastavil.
Dňa 30.03.2015 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IDC12100687 zo dňa 11.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Zmluva o úvere medzi oprávneným a povinným bola uzatvorená dňa 31.03.2008.
Odvolací súd zistil, že oprávnený v konaní súdu prvého stupňa sp. zn. 4Er/1450/2014 už inicioval exekúciu proti povinnému na podklade vyššie uvedeného exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKEJ, ARBITRÁŽNEJ A MEDIAČNEJ, a.s., so sídlom v Bratislave, sp. zn. IDC12100687 zo dňa 11.11.2011. V uvedenej exekučnej veci súd prvého stupňa uznesením č. 4Er/1450/2014 zo dňa 30.04.2014 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vzhľadom na neprijateľný charakter rozhodcovskej doložky, na podklade ktorej mala byť založená právomoc rozhodcovského súdu. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoE/252/2014 zo dňa 20.08.2014.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie neodstrániteľných vád konania, preto posúdenie existencie uvedenej prekážky má zásadný význam pre ďalší priebeh konania. Ak súd zistí, že prekážka právoplatne rozhodnutej veci existuje, v konaní pôjde o prekážku, ktorú nie je možné odstrániť, a preto konanie zastaví.
Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia 103 a 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že pred podaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v predmetnej exekučnej veci, súd prvého stupňa už o totožnom nároku oprávneného, uplatnenom návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúcom z toho istého exekučného titulu, medzi tými istými účastníkmi exekučného konania, právoplatne rozhodol. Uvedené založilo prekážku res iudicata, a teda pokiaľ v totožnej veci podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať, a je potrebné ho zastaviť pre existenciu neodstrániteľnej prekážky konania.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p. zrušil a exekučné konanie podľa § 103 a § 104 od. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 251 ods. 4 O.s.p. zastavil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.