Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-248-2013.pdf
PDF · 176.59 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
SK-4C/248/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd S V I D N Í K, samosudca JUDr. Michal CALKO, v právnej veci navrhovateľky Bc. W. T., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX T. B. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, so sídlom Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, proti odporkyni Rapid life životná poisťovňa, a.s. Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom so sídlom Boženy Nemcovej 22, 040 01 Košice, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku s príslušenstvom, takto:
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452 sp. zn. 3C 2483/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania na účet jej právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, vo výške 499,25 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa je povinná zaplatiť štátu náhradu trov konania za súdny poplatok vo výške 99,50 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podanou žalobou sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452 vydaného rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom, sp. zn. 3C/2483/2012, dňa 19.1. 2012, ktorý odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila dňa 25.4. 2008 zmluvu na predtlačenom formulári. V zmluvnom vzťahu vystupovala v pozícii spotrebiteľa a poistnú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú predformulovanú štandardnú zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva a použiť náležité výkladové pravidlá. Ďalej neoddeliteľnou súčasťou predmetnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy boli aj Všeobecné poistné podmienky, ktoré v XV. časti upravovali rozhodcovskú doložku. Podľa bodu 1. Citovanej rozhodcovskej doložky - Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Zároveň namietala platnosť citovanej rozhodcovskej doložky podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/Občianskeho zákonníka -Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré -2- 4C/248/2013
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, pričom citované ustanovenie je účinné od 1.1. 2008, avšak
rozhodcovskú doložku bolo možné v zmysle generálnej klauzuly ( § 53 ods. 1 OZ) považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka postihnutá absolútnou neplatnosťou už aj pred 1.1. 2008. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v zmysle generálnej klauzuly predstavuje skutočnosť, že nie je individuálne dojednaná, pretože je súčasťou Všeobecných poistných podmienok, ktoré vopred pripravila odporkyňa a spotrebiteľ žiadnym spôsobom nemá možnosť ovplyvniť ich obsah. Môže len zmluvu ako celkom, vrátane Všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP), odmietnuť, alebo sa podrobiť celému pred formulovanému obsahu. Textu rozhodcovskej doložky v časti XV. VPP možno celkom zreteľne rozpoznať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán neprospech spotrebiteľa. Pre porovnanie dala do pozornosti súdu neprijateľnosť rozhodcovskej doložky v rakúskom práve ( § 6 od 2 bod. 7 rakúskeho zákona o ochrane spotrebiteľa - Pre spotrebiteľa sú v zmysle § 879 Všeobecného občianskeho zákonníka nezáväzne najmä také zmluvné ustanovenia, podľa ktorých ... má byť spor medzi podnikateľom a spotrebiteľom rozhodnutý jedným alebo viacerými rozhodcami) a závery univerzitných profesorov v dôvodovej správe k § 617 rakúskeho procesného kódexu. Taktiež poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-168/05 Elisa Maria Mostazo Claro, z ktorého vyplýva, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktoré existuje medzi spotrebiteľom a dodávateľom. Tým budú naplnené ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS, o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). K samotnej problematike neplatnosti rozhodcovskej doložky poukázala viacero vydaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ale aj Ústavného súdu SR a to 6Cdo 1/2012, IV.ÚS 55/2011, I.ÚS 456/2011. Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 3.12. 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 v právnej veci, ktorá sa týkala priamo odporkyne uvádza: V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny preložené oprávnenou takúto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Dovolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, ktorými súdu v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovský rozsudok, ktorého zrušenia sa v predmetnom konaní domáha, priznáva odporkyni nárok odvodený z ustanovenia VPP v časti XVII. Ods. 7a. Podľa bodu 7a XVII. Časti VPP: S uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistenému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola , pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom. Takto formulovaný text VPP je nejasný a neurčitý a celkom rozhodne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je súčasťou predformulovaného textu VPP, z čoho je zrejme, že nebol individuálne dojednaný. Provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy, ktorým by mal byť zaťažený spotrebiteľ, je v zmysle nemeckej doktríny skutočného plnenia neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovský súd napriek tomu takýto nárok odporkyne v rozhodcovskom konaní bez bližšieho zdôvodnenia priznal a vôbec sa nezaoberal nevyváženosťou tohto zmluvného dojednania. Zároveň -3- 4C/248/2013
tvrdí, že rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky, na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, bola uzatvorená neplatne, preto nedostatok právomoci rozhodcovského súdu spôsobuje materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky možno nazvať - ničotným aktom alebo paaktom. Návrhu navrhla vyhovieť.
Odporkyňa nepripojila sa k žalobe.
Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. boli splnené podmienky, aby súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti odporkyne, ktorá bola v konaní zastúpená advokátom.
Súd vo veci prihliadol na obsah spisu, listinné dôkazy a zistil tento skutkový stav:
Z rozhodcovského rozsudku sp. zn. 3C/2483/2012 zo dňa 19.1.2012 Arbitrážny súd Košice, bez nariadenia pojednávania na Alžbetinej 41 v Košiciach prostredníctvom rozhodcu JUDr. Michala Škriaba, v právnej veci žalobcu RAPID life životná poisťovňa, a.s., IČO: 31 690 904 so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, proti žalovanej W. T., nar. X.X. XXXX, bytom XXX XX T. B. č. XXX, uložil povinnosť, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do 5 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku peňažnú sumu vo výške 179,95 eura, trovy rozhodcovského konania vo výške 276,00 eura.
Z formulára Prvá Česko-Slovenská poisťovňa rapid, a.s., Garbiarska 2, 040 71 Košice, označený ako návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy číslo poistnej zmluvy 4477100003 vyplýva: poistník T. W., vstupný vek 27 rokov, T. B. XXX, poistený T. B., vstupný vek 02 rokov, oprávnené osoby T. I. (manžel). Z položky pripoistenia kód 19 pre prípad kritických chorôb Spektrum klasik 100 000,00 Sk, poistná doba a spôsob platenia poistného - začiatok poistenia 26.4. 2008, koniec poistenia 26.4.2026. Z položky potvrdenka vyplýva príjem prvého poisteného vo výške 590,00 Sk dňa25.4. 2008 pečiatka Prvá Česko-Slovenská poisťovňa rapid, a.s. Poistná zmluva účastníkmi podpísaná 25.4.2008.
Neoddeliteľnou súčasťou predmetnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy sú Všeobecné poistné podmienky, ktoré v článku XV. časť - ROZHODCOVSKĚ KONANIE bodu upravovali rozhodcovskú doložku. Podľa bodu 1. Citovanej rozhodcovskej doložky - Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Ďalej podľa článku XII. bodu. 7a vyplýva
- S uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistenému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola , pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom. Všeobecné poistné podmienky účastníci podpísali 25.4. 2008. Súčasťou v závere VPP sú osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve vo formulárovej podobe č.4477100003, bodu 2 - Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenia chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku (podpísané zmluvnými stranami 25.4. 2008).
-4- 4C/248/2013
Zo záznamu o požiadavkách a potrebách klienta k PZ č. 4477100003 okrem iného vyplývajú údaje o sprostredkovateľovi poistenia Zdenka N., T. B. XX, z položky prípadne sťažnosti na vykonávanie sprostredkovania poistenia sprostredkovania poistenia vyplýva - v prípade vzniku sporov vyplývajúcich zo sprostredkovania poistenia je možné na ich mimosúdne vyrovnanie využiť inštitút rozhodcovského konania (zákon 244/2002 Z.z.) a všeobecných poistných podmienok poisťovne platných od 1.1. 2007 (časť XV.) Záznam podpísaný 25.4. 2008 vo formulárovej forme.
Odporkyňa návrhom na začatie konania o zaplatenie 179,95 eura a návrh na splátkový kalendár adresovaný Arbitrážnemu súdu Košice, Alžbetina 41, 040 01 Košice tento odôvodnila - Podľa časti XVII. Ods. 7a(resp. ods.8, ak sa na poistenie vzťahujú poistné podmienky s účinnosťou od 1.1. 2010 alebo od 1.1. 2011) príslušných všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP) vzniká podpisom
poistnej zmluvy žalobcovi osobitná pohľadávka voči žalovanému, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaloženým na uzavretie poistenia. V okolnostiach prípadu vznikla na základe časti XVII. Ods. 7a(resp. ods.8, ak sa na poistenie vzťahujú poistne podmienky s účinnosťou od 1.1.2010 alebo od 1.1. 2011) VPP žalobcovi voči žalovanému pohľadávka a tomu zodpovedajúco vznikol žalovanému voči žalobcovi dlh vo výške 179,95 eura. Dlžnú sumu žalovaný žalobcovi dodnes neuhradil a nedošlo ani ku jej zápočtu voči prípadnej pohľadávke žalovaného na odkupnú hodnotu alebo na poistné plnenie. Žalobca na základe v tejto žalobe uvedených okolnosti navrhuje, aby rozhodcovský súd postupoval podľa § 29a Rokovacieho poriadku Arbitrážneho súdu Košice a vo veci samej vydal rozhodcovský rozsudok v skrátenom konaní.
Odporca podaním označeným ako návrh na zamietnutie návrhu uviedol, že navrhovateľka T. W. v čase uzatváranie poistnej zmluvy mala ako živnostník v predmete činnosti sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv. Navrhovateľka dokonca túto činnosť vykonávala ako sprostredkovateľ poistenia pre odporcu na základe osobitnej obchodno-právnej zmluvy. Ďalej doplnil, že účelom spotrebiteľského práva je narovnanie prípadných informačných a iných značných nerovnováh, medzi dodávateľom, u ktorého je predpoklad, že je v predmete zmluvy profesionál a spotrebiteľ, u ktorého je predpoklad, že je v danom predmete zmluvy neprofesionál - laik. V uvedenom zjavne a to nadovšetko pochybnosť o takúto situáciu vyžadujúcu zásah spotrebiteľského práva do zmluvnej autonómie nejde. Súdny dvor EÚ v prípade pod značkou C-464 ,39,4 z 20.1. 2005 stanovil, že zmlúv je možné považovať za spotrebiteľskú v prípade, ak zo skutkového stavu vyplýva, že spojenie medzi zmluvou za účelom plnenia súkromných potrieb a činnosťou v rámci povolania či podnikania domnelého spotrebiteľa je len zanedbateľné a má len nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy. Je vždy na strane požadujúcej ochranu ako spotrebiteľ, aby toto preukázala. Inak povedené, navrhovateľka musí preukázať, že spojenie medzi poistnou zmluvou hore uvedeného čísla a rozhodcovskou doložkou, ktorú napáda a výkonom jeho podnikateľskej činnosti spočívajúcej v predaji identických poistných u zmlúv s identickou rozhodcovskou doložkou, ktoré hromadne a odplatné distribuoval, je len zanedbateľné a má nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy (ESD C464,39,4 z 20.1.2005, bod 48). Okrem toho poukázal na ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka, ktorú sú vnútroštátnou právnou úpravou, ktorou bola transponovaná smernica 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Citované rozhodnutie súdneho dvora EÚ je výkladom smernice 93/13/EHS. Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sú priamo aplikovateľným prameňom práva záväzným pre členské štáty únie. Navrhovateľ ako profesionál v predmete zmlúv, bol plne informovaný o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať (viď záznam o informáciách, ktoré poskytol sprostredkovateľ klientovi pred uzavretím poistnej zmlúv (v prílohe). Návrh navrhol zamietnuť.
Zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi zmluvnými stranami
- Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s., IČO: 31 690 904 (ďalej ako spoločnosť) a výlučným sprostredkovateľom poistenia W. T. (ďalej len VSP), podľa ktorej - spoločnosť a VSP uzatvárajú v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, zákona č. 340/2005 Z.z., o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov túto zmlúv o sprostredkovaní poistenia (ZoSP). Zmluva je účastníkmi podpísaná a táto nadobudla účinnosť dňom 4.6. 2008. -5- 4C/248/2013
Podľa osvedčenia o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia vyplýva, že pani W. T. bola dňa XX.X. XXXX zapísaná do zoznamu výlučných sprostredkovateľov poistenia v registri sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia vedenom Národnou bankou Slovensko pod registračným číslom: VSP 077150.
Odporca ďalším podaním označeným ako vyjadrenie odporcu o zrušenie rozhodcovského rozsudku okrem iného doplnil, že navrhovateľa nie je možné považovať za spotrebiteľa, pretože bol sám výhradným finančným agentom pre oblasť sprostredkovania poistných zmlúv medzi odporcom a klientmi, ktorých navrhovateľ v rámci svojej živnostenskej činnosti iniciatívne oslovoval s návrhmi na uzavretie poistných zmlúv okrem iného ďalej poukázal, že rozhodcovská doložka bola pri uzatváraní zmluvy navrhovateľovi známa, pretože navrhovateľovi bola vysvetlená iným sprostredkovateľom poistenia a navrhovateľ bol tiež viazaným finančným agentom odporcu (ďalej VFA) pod evidenčným číslom odporcu 44782 a bolo mu pridelené Národnou bankou Slovenska číslo výhradného sprostredkovateľa poistenia VSP: 072142, pričom túto činnosť vykonával v prospech a pre odporcu až do 28.2.2010, toto nebolo uvedené v návrhu a odporca to považuje za právne významné, ďalej išlo o osobitnú licencovanú činnosť, ktorú vykonával navrhovateľ a teda mal postavenie profesionála v oblasti uzatvárania poistných zmlúv. Súdny dvor Európskej únie prípade pod sp. zn. C-464,39,4 z
20.1. 2005 stanovil, že zmluvu je možné považovať za spotrebiteľskú v prípade, ak zo skutkového stavu vyplýva, že spojenie medzi zmluvou za účelom plnenia súkromných potrieb a činnosťou v rámci povolania či podnikania domnelého spotrebiteľa je len zanedbateľné a má len nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy. Je na strane požadujúcej ochranu ako spotrebiteľ, aby toto preukázala. Z ponímania znakov, aké je potrebné naplniť, aby bola fyzická osoba považovaná za spotrebiteľa vyplýva, že pojem v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti je potrebné v zmysle účelu smernice 93/13/EHS za pomoci euro konformného výkladu v intenciách C-464,39,4 z 20.1.2005 vykladať ako vymedzenie hraníc tej oblasti činnosti fyzickej osoby, v ktorej je dotknutá fyzická osoba odborníkom a profesionálom a teda v rámci ktorej nie je možné dotknutú fyzickú osobu kvalifikovať ako spotrebiteľa. K platnosti rozhodcovskej doložky doplnil, že je preukázané, že účastníci dňa 25.4. 2008 uzavreli poistnú zmluvu č. 4477100003, ktorej súčasťou boli Všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania . Súčasťou bodu 2 osobitných zmluvných dojednaní bola aj rozhodcovská doložka znenia - Poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konania v zmysle XV.. časti týchto VPP. Toto ustanovenia chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Táto rozhodcovská doložka doložená podpisom oboch strán bola jednoznačne individuálne dojednaná, naviac práve pre svoj osobitný charakter bola osobitné a výrazne oddelená od ostatného textu VPP, a to práve z dôvodu, aby bola výrazne oddelená od ostatných VPP a zrejmá aj navrhovateľovi ako účastníkovi zmluvného vzťahu ďalej poukázal na skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola dojednaná v osobitných zmluvných dojednaniach č.01/2007 k poistnej zmluve navrhovateľa, ktoré sú zaradené až v samostatnom závere za znením VPP a sú výrazne oddelené od textu VPP práve z dôvodu, aby si ich navrhovateľ všimol a venoval im náležitú pozornosť. Navrhovateľ mal dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP
- podpísať osobitné zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijala z podpisu vyplývajúce ustanovenie čl. XV. VPP na svoj poistný alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednanie, čím by vylúčil použitie ustanovenia článku XV. VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 10CoE/51/2011 -dohoda o rozhodcovskej doložke bola teda uzavretá samostatne, mimo spotrebiteľskej zmluvy, pričom aj ustanovenia časti XV. Všeobecných poistných podmienok boli pre účastníkov záväzné len v prípade samostatného dojednania rozhodcovskej doložky, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici spé. Zn. 41CoE/56/2013 z 28.5. 2013 a sp. zn. 41CoE/138/2013 z 27.6.2013 je zistiteľné, že podpísali Osobitné zmluvné dojednania, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky, preto nemôže byť považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a teda neplatnú podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na formu, obsah a ostatné podmienky zmluvy, ako aj znenie ustanovení zaradených do Osobitných zmluvných dojednaní...nespôsobuje značnú nerovnováhu -6- 4C/248/2013
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ako to označil okresný súd. K zásadám právneho štátu patrí aj princíp právnej istoty. Súčasťou právnej istoty je požiadavka zákonného konania orgánov verejnej moci. Od princípu právnej istoty možno odvodiť aj zásadu, aby súdy aplikovali právnu normu v rovnakých podmienkach vždy rovnakým spôsobom. Odporca považuje za nesprávne tvrdenie navrhovateľa, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná pre ktorý dôvod má byť podľa neho neprijateľná, nakoľko bola individuálne dojedná a teda je platná. Taktiež uviedol, že predmetom konania pred rozhodcovským súdom nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške obstarávacích nákladov na uzavretie poistnej zmluvy v súlade s článku XVII. Bod 7a/VPP po zániku poistného vzťahu v dôsledku neplatenia poistného
Podstatou konania o návrhu na zrušení rozhodcovského rozsudku je rozhodnúť či bude rozsudok zrušený alebo nie. Ak nedôjde k jeho zrušeniu, potom ním priznané plnenie má zaviazaná strana plniť na jeho základe.
Titulom predmetu konania súd prvej inštancie doplňuje, že sporovým stranám je známa zmena právnej úpravy - Exekučného poriadku § 243 ods. 1 - Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015(1) Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Zistený stav súd právne uzatvára:
Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ až s/ zákona č. 258/2001 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitosti a) musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresa trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia -7- 4C/248/2013
týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z, o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a)poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b)dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a),b),d) až j), k),a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 8 zákona číslo 250/2007 Z.z., o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb., o priestupkoch v znení neskorších predpisov, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a prace, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom ( § 39 Občianskeho zákonníka).
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva ( § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané ( § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah ( § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
-8- 4C/248/2013
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie (§ 53 ods. 4 písm. a) až v) Občianskeho zákonníka).
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata -9- 4C/248/2013
prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách je stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis ( § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka).
Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti. (§ 53a ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne, predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom, ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná (§ 53c Občianskeho zákonníka). Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka). V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa (§ 54 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci,
ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania (§ 1 ods. 3), b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal, e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené, f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť, g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17), h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca, za ktorý bol právoplatne odsúdený, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne -10- 4C/248/2013
predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a (§ 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní).
Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť (§ 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní).
Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. (§ 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní).
Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej zmluve nevylúčia (§ 3 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní).
Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní).
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. (§ 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z., o rozhodcovskom konaní).
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3. (§ 4 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní).
Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy ( § 40 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní).
Podľa článku 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzne pre spotrebiteľa a aby zmluva podľa týchto podmienok a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa článku 3 ods. 3 vyššie uvedenej Smernice príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré môžu byť považované za nekalé.
Návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä a) o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho); b) o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; c) o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 80 O.s.p.).
Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v -11- 4C/248/2013
spotrebiteľskej zmluve (§ 153 ods. 3 O.s.p.).
Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve (§ 153 ods. 3 O.s.p.).
Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Návrhu vyhovel, zrušil rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, 040 01 Košice, IČO: 44 325 452 sp. zn. 3C 2483/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaný rozhodcom JUDr. Michalom Škriabom. Nárok navrhovateľky posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
- Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu formulárovej poistnej zmluvy č. 4477100003 zo dňa 25.4.2008 (zmluva písaná malým písmom) pričom v článku XV. časť - ROZHODCOVSKĚ KONANIE bodu 1. Citovanej rozhodcovskej doložky - Poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002 Z. z., o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. Súčasťou článku XVII. - záverečné ustanovenia bodu 7a - S uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistenému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola , pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom, ďalej bodu 12 - Poistník svojím podpisom potvrdzuje prevzatie jedného rovnopisu zmluvy a týchto všeobecných podmienok, pod ktorým v predtlači formátu obdĺžnika je zápis v T. B. dňa 25.4. 2008 podpis : W. T., ďalej vo formulárovej textovej časti Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4477100003 (číslo zmluvy doplnené do predtlače ručné písmom) bodu 2 - Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenia chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku (podpísané zmluvnými stranami 25.4. 2008). K tejto dojednanej doložke je potrebné doplniť, že článok XV. rozhodcovské konanie ako aj článok XVII. Záverečné ustanovenia okrem toho že majú formulárovú predtlač ako je vyššie uvedené naviac v skrytej forme podľa bodu 3 - podpisom poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok sa poisťovňa v celom rozsahu môže dovolávať ich právnych účinkov
s tým, že tým okamihom sa poistník nemôže zbaviť svojej zodpovednosti s odvolaním sa na neznalosť zmluvných dojednaní a dojednaní týchto VPP, Taktiež v bode 7a priznáva nárok odporkyni v skrytej formulárovej predtlači - S uzavretím poistnej zmluvy je pri jej vzniku spojený osobitný provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poistníkom, ktorý uhrádza poisťovňa. Podpisom poistnej zmluvy vzniká poisťovni osobitná pohľadávka voči poistníkovi vo výške vyplatenej províznej odmeny za sprostredkovanie príslušnej -12- 4C/248/2013
poistnej zmluvy, ktorá sa vysporiada pri ukončení poistného vzťahu zápočtom voči odkupnej hodnote, ak je vytvorená, alebo poistenému plneniu. Ak odkupná hodnota pri ukončení poistného vzťahu vytvorená nebola , pohľadávka sa stáva splatnou dňom ukončenia poistného vzťahu a poisťovňa je oprávnená voči poistníkovi ju uplatniť podľa zásad dohodnutých v týchto všeobecných poistných podmienkach pred rozhodcovským súdom, ďalej bodu 12 - Poistník svojím podpisom potvrdzuje prevzatie jedného rovnopisu zmluvy a týchto všeobecných podmienok pod ktorým v predtlači formátu obdĺžnika je zápis v T. B. dňa 25.4. 2008 podpis: W. T., ďalej vo formulárovej textovej časti Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4477100003 (číslo zmluvy doplnené do predtlače ručné písmom) bodu 2 - Poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojím podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenia chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku (podpísané zmluvnými stranami 25.4. 2008). Podľa názoru súdu prvej inštancie takto formulované Všeobecné poistné podmienky sú ťažko pochopiteľné pre priemerného spotrebiteľa, čo vlastne tento podpísal (Všeobecné poistne podmienky, ďalší záväzok s právnym následkom, prípadne prevzatie VPP, alebo osobitné zmluvné dojednania - všetko na jednej listine) vzhľadom na citované body vrátane obdĺžnikovej rámčekovej predtlače a osobitných zmluvných dojednaní citovaných bodov vrátane formulárovej obdĺžnikovej predtlače, teda ktorým podpisom, čo vlastne podpisuje a čo vôbec dojednáva vzhľadom na nejasnú, skrytu formuláciu. Preto na základe toho súd sa stotožňuje s tvrdením navrhovateľa, že takto formulovaný text VPP je nejasný a neurčitý a celkom rozhodne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Je súčasťou predformulovaného textu VPP, z čoho je zrejme, že nebol individuálne dojednaný. Provízny náklad v podobe úhrady odmeny za sprostredkovanie poistnej zmluvy, ktorým by mal byť zaťažený spotrebiteľ, je v zmysle nemeckej doktríny skutočného plnenia neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Rozhodcovský súd napriek tomu takýto nárok odporkyne v rozhodcovskom konaní bez bližšieho zdôvodnenia priznal a vôbec sa nezaoberal nevyváženosťou tohto zmluvného dojednania. Taktiež Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa 3.12. 2012 sp. zn. 6Cdo/1/2012 v právnej veci, ktorá sa týkala priamo odporkyne uvádza: V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali neprijateľnosť a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej. Listiny predložené oprávnenou takúto záver umožňovali. Z poistnej zmluvy uzavretej medzi oprávnenou a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej výslovne uvádzalo, že jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti týchto podmienok. Na tomto fakte nič nemení skutočnosť, že v deň podpisu zmluvy podpísali zmluvné strany pokračovanie predtlačeného formulára poistných podmienok aj osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Dovolací súd sa stotožňuje aj s dôvodmi, ktorými súdu v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej rozhodcovskej doložky. Okrem toho v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ v čase keď podpisoval zmluvu chcel podpísať iba poistnú zmluvu na dieťa a iné okolo toho neriešil, otázka rozhodcovskej doložky nebola navrhovateľovi vysvetlená, taktiež súd sa nestotožnil s námietku odporkyne, že navrhovateľ nie je spotrebiteľ a že túto podpisoval ako viazaný finančný agent, pretože toto bolo 25.4. 2008, avšak neskôr o dva mesiace bol sprostredkovateľom (VFA) pre odporkyňu, tento stav potvrdzujú listinné dôkazy (zmluva o sprostredkovaní poistenia z 4.6.2008), avšak ani toto nezbavuje odporkyňu konať tak, aby listiny, ktoré spotrebiteľ podpisuje im zároveň aj porozumel a čo vlastne podpísal vrátane toho čo bolo individuálne dojednané, nakoľko zistený stav nesvedčí o individuálnom dojednávaní sporových strán.
Porušenie práva spotrebiteľa nezbavuje odporkyňu zodpovednosti. Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vychádza nie z minimálneho okruhu nekalých klauzúl, ktoré sa majú transponovať, ale zo vzorového okruhu klauzúl. Členské štáty si mohli vybrať -13- 4C/248/2013
do akej miery prevezmú smernicou odporučované nekalé klauzuly. Zároveň sa však umožnilo členským štátom prekročiť rámec smernice, čo umožnilo upraviť okruh neprijateľných podmienok aj širšie ako odporúča smernica. Kým smernica vychádza zo vzorového okruhu nekalých klauzúl, slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok, to znamená, že súdu nebráni nič judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka teda nad rámec zoznamu podmienok uvedených v prílohe smernice alebo okruhu uvedeného v Občianskom zákonníku. Za neprijateľnú podmienku sa považuje podmienka ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán a nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa v danom prípade citované články a body vrátane osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve 4477100003 predstavujú, že text VPP je nejasný a neurčitý a celkom rozhodne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je súčasťou predformulovaného textu, nebol individuálne dojednaný, pretože ak by tento bol zreteľne individuálne vysvetlený - dojednaný, navrhovateľ by ho nepodpísal.
Podľa názoru súdu prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené je jednoznačné, že navrhovateľ si osobitne nevyjednal (rozhodcu) rozhodcovská doložka už bola vopred naformulovaná v štandardnej zmluve taktiež miesto rozhodcovského konania jednoznačne určil dodávateľ teda rozhodcovská doložka je neprijateľná. Vo veci je možné stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že táto požaduje naplniť ciele Smernice EÚ, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (článok 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ods. 1 zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzne pre spotrebiteľa a aby zmluva podľa týchto podmienok a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok). V prejednavanej veci nepochybne ide o štandardnú typovú zmluvu medzi podnikateľom a spotrebiteľom, naviac podľa obsahu spisu dodávateľ preukázateľne naviac nevysvetlil spotrebiteľovi význam rozhodcovskej doložky, rozdiel od občianskeho súdneho konania, nepredstavil tomu pravidla podľa akých sa bude viesť súkromný súdny proces a nedal mu preukázateľnom poučení na výber rozhodnúť sa. Na individuálne dojednanie je potrebné rešpektovať a zachovávať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Opak tomu nevhodné predkladanie podmienok predstavuje jednu z nekalých obchodných praktik (klamlivá obchodná praktika). Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za podmienok keď nepoznajú pravidla arbitráže - predmet rozhodcovskej zmluvy, nevenujú tomu dostatočnú pozornosť (formuláru) sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľa, pričom na tom nič nemení technika predkladania, či už je doložka zakomponovaná do Všeobecných obchodných podmienok (zmluvných) alebo vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste, v danom prípade spôsobom ako je vyššie uvedené ( v niektorých prípadoch spotrebiteľ ani nevie čo vlastne podpisuje a k čomu sa zaväzuje). Neprijateľná zmluvná podmienka predstavuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky (zmluvy) tak aj nový kvalifikovaný záväzok ktorý mal vzísť z takého vadného súkromnoprávneho procesu nie je v súlade s dobrými mravmi. Rozhodca nerešpektoval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku prípadne ako aj odklad jeho vykonateľnosti. Nekalosť rozhodcovskej doložky vyplýva najmä zo vzdialenosti a z nutnosti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak začne konanie pred rozhodcom čo v danom prípade aj za netransparentných podmienok bolo. Preto z uvedených dôvodov bolo potrebné takto rozhodnúť.
V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie považuje rozhodcovskú zmluvu aj z dôvodu neprijateľného miesta za neplatnú (C-240/98, C-244/98 Oceáno Grupo editoriále, C-243/08, Pannon). Taktiež je rozhodcovská zmluva ako formulárový akt neplatná, pretože núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu v prípade, že rozhodcovské konanie vyvolá veriteľ ( v spojení s § 106 -14- 4C/248/2013
O.s.p.). Z literatúry dáva do pozornosti publikáciu Kristiána Csacha - štandardné zmluvy, vydavateľ Aleš Čenek .... z hľadiska ochrany spotrebiteľa je jedno, či mu rozhodcovské konanie vnúti zmluva alebo veriteľ svojím konaním deklarovaním neplatnosti dohody o poskytnutých službách. Súd v tejto veci ďalej konštatuje, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. V konaní bolo preukázané, že zmluva č.4477100003 tvorí typovú formulárovú, ktorej znenie bolo vopred pripravené a jej súčasťou sú Všeobecné poistné podmienky, naviac písaná malým písmom. V danej veci bolo preukázané a súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, vzhľadom na vyššie uvedené neuveril odporkyne, že rozhodcovská doložka - osobitné zmluvné dojednania bola individuálne vyjednaná. Možno to dedukovať z toho, že u v typovej rozhodcovskej zmluve majú spotrebitelia preformulované, že rozhodcovská zmluva nie je podmienkou úverovej zmluvy. V skutočnosti si spotrebiteľ bez právnického vzdelania ani len neuvedomuje, že sa mieni vytvoriť predstava, že spotrebiteľ si rozhodcovskú zmluvu osobitne dohodol a tak ho zbaviť ex offo súdnej ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Takáto prax, keď strana spotrebiteľa nebola informovaná predstavuje nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 7 a nasledujúcich zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa článku 5 a nasl. Smernice EP a Rady 2005/29 EES
Z pohľadu takto postavenej žaloby súd prihliadol na stanovisko (vyjadrenie žalovanej), ktorá okrem iného dala do pozornosti súdu, že navrhovateľ nie je spotrebiteľ spôsobom ako je vyššie uvedené, pretože zistené skutočnosti preukazujú opak, pričom podstata ochrany spotrebiteľa spočíva vo vyrovnaní pozície z hľadiska vymedzenia a úpravy rovnakých a vzájomných práv a povinnosti oboch zmluvných strán. Jej účelom nie je vytvoriť spotrebiteľovi takú pozíciu, akú by nemali pri rokovaní o uzavretí zmluvy či v zmluvnom vzťahu ani rovnocenné subjekty, teda ochrana spotrebiteľa a jej podstata nesmeruje k vytváraniu nerovnováhy v zmluvnom vzťahu v prospech spotrebiteľa. Ďalej na podanú žalobu namietala dôvodnosť tvrdenia navrhovateľa ohľadom rozhodcovskej zmluvy na ktorej základe bola založená právomoc Arbitrážneho súdu Košice na konanie o žalobe veriteľa (v konaní ako odporkyňa) na zaplatenie dlžnej sumy voči dlžníkovi (v konaní navrhovateľ). Individuálnosť rozhodcovskej zmluvy je daná nielen tým, že zmluvné strany uzatvárajú rozhodcovskú zmluvu ako samostatný úkon a na osobitnej listine. Pokiaľ navrhovateľ namieta platnosť rozhodcovskej doložky, že rozhodcovská zmluva by ho mala nútiť k rozhodcovskému konaniu v prípade ak takéto konanie začne veriteľ a z toho odvodzuje jej neplatnosť, potom sám preukazuje, že nepochopil podstatu ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka a toto jednoznačne svedči o tom, že táto nebola individuálne dojednaná.
Súd v konaní titulom podanej žaloby, stanoviska (vyjadrenia žalovanej) mal za preukázané, že vo veci bol vydaný rozhodcovský rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/2483/2012 z 19.1. 2012, ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť odporkyni 179,95 eura a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,00 eura. V otázke odkladu vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku súd prvej inštancie doplňuje, že zmena právnej úpravy (Exekučného poriadku § 243 ods. 1 - Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2015 Exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať) má za následok, že táto podmienka odkladu sa stala zmenou právnej úpravy bezpredmetnou, nakoľko v uvedených lehotách nebol podaný návrh na začatie exekučného konania, na tento stav súd upovedomil sporové strany, na toto poukázala aj odporkyňa, pričom zmena právnej úpravy nebránila navrhovateľovi podať predmetný návrh a domáhať sa svojho práva, pretože vo veci sa jedná rozhodcovský rozsudok vydaný pred 1. januárom 2015.
Preto na základe toho bolo potrebné rozhodnúť ako je vyššie uvedené.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s .p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal -15- 4C/248/2013
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkov, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania účastníka sa však rozhoduje len na návrh v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p., nakoľko navrhovateľ bol v konaní úspešný súd tomu priznal
trovy konania - trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku. Trovy právneho zastúpenia súd priznal z neurčitej hodnoty, čo predstavuje podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z., tarifná hodnota veci - neurčitá hodnota (§ 11 ods.1 písm. a/AT). Výpočtový základ pre rok 2013 (§ 1 ods. 3 AT) - 781,00 eur, jeden úkon právnej služby 60,07 eura. Výpočtový základ pre rok 2014 (§ 1 ods. 3 AT) - 804,00 eur, jeden úkon právnej služby 61,85 eura. Výpočtový základ pre rok 2015 (§ 1 ods. 3 AT) - 839,00 eur, jeden úkon právnej služby 64,54 eura. Úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom ( § 14 ods. 1, písm. a/AT) - 60,07 eura, režijný paušál 7,81 eura, návrh ( §13a ods. 1 písm. c/AT) - 60,07 eura, režijný paušál 7,81, účasť na pojednávaní 5.11 2013 (§ 13a ods. 1 písm. d/AT) - 60,07 eura, režijný paušál 7,81 eura, vyjadrenie z 13.1.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/AT) - 61,85 eura, režijný paušál 8,04 eura, účasť na pojednávaní 27.10 2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/AT) - 64,54 eura, režijný paušál 8,39 eura. Cestovné Stropkov - Svidník a späť (15 km x 2) motorovým vozidlom BMW 535d GT ev. číslo SP 341AM (§ 15 písm. a/AT) 5.11.2013 (sadzba 0,27/km) 0,27 x 30 km - 8,10 eura 27.10.2015, (sadzba 0,25/km) 0,25 x 30 km - 7,50 eura. Špecifikácia výpočtu cestovného BMW 535d GT spotreba paliva 7,1/l/100 km (0,071 l/km), cena pohonných hmôt dňa 5.11.2013 (cena PHM účtovaná podľa portálu Natankuj.sk) 1,202 eura/l x 0,071 = 0,09 eura/km + 0,18 eura/km sadzba základnej náhrady = 0,27 eura/km, dňa 27.10.2015 cena PHM účtovaná podľa portálu Natankuj.sk) 1,015 eura/l x 0,071 = 0,07 eura/km + 0,18 eura/km sadzba základnej náhrady = 0,25 eura/km. Náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1/AT) dňa 5.11.2013 Stropkov - Svidník a späť dva začaté polhodiny 26,02 eura, dňa 27.10.2015 Stropkov - Svidník a späť dva začaté polhodiny 27,96 eura. Odmena spolu (bez DPH) - 416,04 eura, DPH 20 % - 83,21 eura. Odmena advokáta spolu s DPH 499,25 eura.
Náhradu trov konania navrhovateľ je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, SLSP Stropkov, číslo účtu: 0104681744/0900, VS: 19013 spôsobom ako je uvedené vo výroku rozsudku.
Podľa zákona č. 71/1992 o súdnych poplatkoch § 4 ods. 2 písm. za/ od poplatku sú oslobodení spotrebiteľ domáhajúci sa svojho práva podľa osobitného predpisu preto súd vyslovil, že odporkyňa je povinná zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 99,50 eura podľa položky 1 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov. Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Svidník, Sovietskych hrdinov 200/35, 089 01 Svidník na Krajský súd Prešov a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: -16- 4C/248/2013
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.