Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_17C-222-2015.pdf
PDF · 83.08 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/222/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina 25, IČO: 47 248 980, zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom 821 09 Bratislava, Ružová dolina 25, proti odporcovi: Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX V. č. X, o zaplatenie 248,95 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.3.2015 domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 248,95 eura spolu s úrokom z omeškania a náhradou trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť Slovak Telekom, a.s., s odporcom uzavrel dňa 13.6.2011 Zmluvu o pripojení spolu s dodatkom zo dňa 13.6.2011 podľa § 43 zákona číslo 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej právny poskytol odporcovi mobilné hlasové služby, program Fix a poskytnutie zľavy na mobilný telefón Samsung S5260 STAR II s dobou viazanosti 24 mesiacov. Na základe zmluvy poskytoval právny predchodca navrhovateľa odporcovi plnenie riadne a včas. Podľa účtovných dokladov bolo zistené, že odporca faktúru do dnešného dňa neuhradil. Na zmluvnú pokutu vystavil právny predchodca navrhovateľa faktúru číslo XXXXXXXXXX, so splatnosťou 25.3.2012, na sumu 248,95 eura.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a navrhovateľ uzavreli dňa 20.11.2013 medzi sebou Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetná pohľadávka sa stala vlastníctvom navrhovateľa. Na základe tejto zmluvy došlo aj k postúpeniu pohľadávky voči odporcovi, čo odporcovi bolo oznámené.
Odporca nezaplatil navrhovateľovi vyfakturovanú zmluvnú pokutu, z tohto dôvodu si preto navrhovateľ uplatnil v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úrok z omeškania vo výške podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády číslo 87/1995 Z.z..
Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že s ním nesúhlasí, nakoľko nemá finančné prostriedky na zaplatenie. Pracuje na dohodu, je ochotný zaplatiť dlh v splátkach po 15,- eur.
Súd vo veci rozhodol postupom podľa § 115a ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o pripojení, faktúrou, oznámením o postúpení pohľadávky, a takto vykonaným dokazovaním zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Navrhovateľ podal návrh tak, ako bol vyššie popísaný a odôvodnený.
Dňom 1.7.2010 došlo k zlúčeniu spoločnosti T-mobile Slovensko, a.s. a Slovak Telekom, a.s. a spoločnosť Slovak Telekom sa stala univerzálnym právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., ktorá ku dňu 30.6.2010 zanikla (uvedená skutočnosť je súdu známa z jeho doterajšej rozhodovacej činnosti).
Dňa 8.3.2012 vystavil právny predchodca navrhovateľa odporcovi faktúru číslo XXXXXXXXXX, splatnú dňa 25.3.2012, na sumu 248,95 eura titulom zmluvnej pokuty.
Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. ako postupca uzatvorila s navrhovateľom ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, vrátane pohľadávky uplatnenej týmto návrhom. Tým je daná aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní. Postúpenie bolo odporcovi oznámené postupcom listom zo dňa 2.12.2013.
Navrhovateľova pohľadávka voči odporcovi teda pozostáva iba zo zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eura a úrokov z omeškania. Navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, akú zmluvnú povinnosť mal odporca porušiť a kedy sa tak malo stať. Ani z predloženej faktúry nevyplýva, za aké porušenie povinností zo strany odporcu bola táto zmluvná pokuta vystavená a uplatnená.
Ustanovenie § 101 O.s.p. ukladá účastníkovi tzv. povinnosť tvrdenia. Táto povinnosť však nie je súdom vynútiteľná. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, súd je povinný skúmať uzatvorenú zmluvu a chrániť práva spotrebiteľa, navyše sa jedná o návrhové konanie a navrhovateľ nesie dôkazné bremeno (bremeno tvrdenia aj bremeno dôkazu). Keďže navrhovateľ je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať návrh a rovnako musí vedieť, že k návrhu je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v návrhu. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na § 101, § 120 O.s.p. a dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti účastníkov konania) účastníka konania na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo účastník v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať.
S poukazom na nález Ústavného súdu SR pod číslom konania I. ÚS 38/2013 - 50 zo dňa 24. 10. 2013 súd konštatuje, že k odňatiu možnosti konať pred súdom nedochádza ani údajným porušením zásady kontradiktórnosti ako základnej súčasti práva na spravodlivý proces. Táto zásada znamená, že obom stranám konania musí byť daná možnosť zoznámiť sa so stanoviskami a dôkazmi predloženými súdu s cieľom ovplyvniť jeho rozhodnutie - či už protistranou alebo na konaní nezúčastneným subjektom, od ktorého si prípadne súd takéto vyjadrenie alebo dôkaz môže vyžiadať - a vyjadriť sa k nim (porovnaj Kmec, J., Kosař, D., Kratochvíl, J., Bobek, M. Evropská úmluva o lidských právech. Komentář. 1. Vydání. Praha : C. H. Beck, 2012, s. 740). Kontradiktórnosť je prenos dôkazného bremena zo súdu na účastníkov sporu, resp. rokovací spôsob súdneho procesu. Právo na kontradiktórny proces nemá absolútny charakter a jeho rozsah sa môže líšiť najmä v závislosti na zvláštnostiach daného konania. Nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie účastníka konania napr. so stanoviskom iných účastníkov nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania pred nimi.
Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Súd dáva navrhovateľovi do pozornosti, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva slobôd nepatrí dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
Na podklade vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. Zmluva o pripojení v znení dodatku je zmluvou spotrebiteľskou podľa § 52 OZ. Právny predchodca navrhovateľa konal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti. Odporca vystupuje ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatvorení zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej činnosti.
V predmetnej veci je nepochybné, že predmetom konania je zaplatenie zmluvnej pokuty; súd však nemal za preukázané, že zmluvná pokuta, ktorú si navrhovateľ uplatnil svojím návrhom, bola vystavená oprávnene v dôsledku neplnenia si povinností zo strany odporcu. Ako je uvedené vyššie, súd nemohol preskúmať, na základe akého porušenia zmluvných povinností bola vystavená zmluvná pokuta a následne aj uplatnená žalobným návrhom. Rovnako zo žiadnych dôkazov nie je zrejmé, kedy malo dôjsť k porušeniu zmluvnej povinnosti. V dôsledku toho potom súd nemal možnosť preskúmať dôvodnosť uloženej poriadkovej pokuty a ani jej prijateľnosť či neprijateľnosť vo svetle citovaného § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.
Súd preto považuje za nedôvodný návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty v celkovej sume 248,95 eura.
Členské štáty EÚ majú povinnosť zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
Úlohou súdu je rozhodovať len na podklade vykonaného dokazovania, súd si nemôže domýšľať jednotlivé skutočnosti a vyhovieť návrhu môže len v prípade, ak má žalobný nárok za riadne a nespochybniteľne preukázaný.
Podľa § 52 ods. 1, 2, účinného k 13.6.2011 (uzatvorenie dodatku k zmluve, v ktorom je dojednaná zmluvná pokuta), (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 4 písm. k/ OZ, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. (2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. (4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53a ods. 1 OZ, Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného k 8.3.2012 (vystavenie faktúry na zmluvnú pokutu), Predávajúci nesmie ukladať spotrebiteľovi povinnosti bez právneho dôvodu.
Na základe uvedených skutočností vyplýva, že návrh navrhovateľa bol podaný nedôvodne, a preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Navyše súd poukazuje na to, že zmluvná pokuta v znení, ako je uvedená v dodatku k zmluve bola ako tunajším súdom, tak aj inými súdmi v Slovenskej republike, vyhlásená za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky, preto navrhovateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky a teda aj domáhať sa plnenia z takejto podmienky.
O trovách konania súd rozhodol súd v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca bol plne úspešný, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli (neplatil súdny poplatok, nebol právne zastúpený), preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.