Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Cb/50/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa SAD Banská Bystrica, a. s., so sídlom Partizánska cesta 97, 974 67 Banská Bystrica, IČO: 36 052 205, právne zast. JUDr. Durčeková, s. r. o., so sídlom Námestie slobody 5, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 254, v mene ktorej koná konateľ - advokát JUDr. Dagmar Ďurčeková a právne zast. BAJO LEGAL, s. r. o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, IČO: 36 860 581, v mene ktorej koná konateľ - advokát JUDr. Branislav Jablonka, proti odporcovi Banskobystrický samosprávny kraj, Námestie SNP 53, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 634 611, o zaplatenie sumy 2 162 517,42 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

O trovách konania r o z h o d n e do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ si návrhom zo dňa 03. 03. 2010 uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 2 162 517,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne od 01. 01. 2009 do zaplatenia. Uviedol, že navrhovateľ od svojho vzniku dňa 01. 01. 2002 bol držiteľom aj licencií na vykonávanie prímestskej pravidelnej autobusovej dopravy, pričom v priebehu rokov 2007 a 2008 bol držiteľom dopravných licencií, ktoré mu udelil odporca, ako orgán vecne a miestne príslušný takéto licencie udeliť podľa Zákona o cestnej doprave. Išlo o dopravné licencie vydané na prímestské linky - č. linky: 601 406 Banská Bystrica - Banská Bystrica, č. linky 601 407 Banská Bystrica - Hrochoť, č. linky 601 411 Banská Bystrica - Turecká, č. linky 601 412 Banská Bystrica - Ružomberok, č. linky 601 415 Banská Bystrica - Brezno, č. linky 603 440 Banská Bystrica - Hnúšťa, č. linky 603 441 Podbrezová - Tisovec, č. linky 603 442 Valaská

- Pohronská Polhora, č. licencie: 603 443 Hronec - Lom nad Rimavicou, č. linky 603 444 Podbrezová

- Braväcovo, č. linky 603 445 Valaská - Heľpa, č. linky 603 446 Valaská - Závadka nad Hronom, č. linky 603 447 Osrblie - Banská Bystrica, č. linky 603 448 Jasenie - Brezno, č. linky 603 449 Brezno

- Osrblie, č. linky 603 450 Brezno - Podbrezová, č. linky 603 451 Brezno - Brezno, č. linky 603 452 Osrblie - Dolná Lehota, č. linky 603 453 Valaská - Horná Lehota, č. linky 603 454 Lučatín - Valaská, č. linky 603 455 Podbrezová - Telgárt, č. linky 603 456 Telgárt - Banská Bystrica, č. linky 603 460 Podbrezová - Čierny Balog, č. linky 603 461 Podbrezová - Čierny Balog a č. linky 603 462 Čierny Balog

- Banská Bystrica, všetky s platnosťou od 01. 07. 2007 do 30. 06. 2017. Na základe takto udelených dopravných licencií navrhovateľ plnil svoje povinnosti dopravcu podľa § 8 ods. 1 Zákona o cestnej doprave, teda prevádzkovú povinnosť po celý čas platnosti licencií, prepravoval cestujúcich podľa tarify, teda tarifnú povinnosť a plnil tiež prepravnú povinnosť v zmysle § 8 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 2 Zákona o cestnej doprave. Odporca ako správny orgán v udelených licenciách stanovil podmienky na vykonávanie dopravy, keď v bode 4 stanovil cenové podmienky tak, že doprava na linke sa bude vykonávať za cestovné nepresahujúce maximálnu cenu stanovenú platným cenovým výmerom Banskobystrického

samosprávneho kraja, ktorý v územnom obvode Banskobystrického samosprávneho kraja určuje maximálne ceny cestovného. Odporca v udelených licenciách v časti „Odôvodnenie“ vyslovene deklaruje skutočnosť, že „autobusová linka je predmetom zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme uzatvorenej z dopravcom“. Na základe vydaných dopravných licencií navrhovateľ bol oprávnený a tiež povinný na vykonávanie pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy na konkrétnych autobusových linkách priamo uvedených v rozhodnutiach o udelení dopravnej licencie, a tieto navrhovateľ ako dopravca reálne vykonával. Všetky konštatované dopravné licencie boli navrhovateľovi ako dopravcovi udelené v rámci tzv. prelicencovania v súlade s novelizáciou , keď pred dátumom 01. 07. 2007 vykonával navrhovateľ ako dopravca pravidelnú autobusovú dopravu na týchto linkách už od svojho vzniku, a to na základe pôvodných licencií na prímestskú autobusovú dopravu vydaných mu Krajským úradom v Banskej Bystrici. Všetky tieto linky, ktoré navrhovateľ ako dopravca vykonával v súlade s udelenými dopravnými licenciami, boli v rokoch 2003 - 2008 a sú aj v súčasnosti linkami pravidelnej autobusovej prímestskej dopravy, ktoré spadajú pod výkon vo verejnom záujme podľa Zákona o cestnej doprave, teda pod dopravné výkony, ktoré boli pre dopravcu ekonomicky nevýhodné, t. j. stratové, avšak na vykonávaní ktorých mal záujem samosprávny celok, resp. pred prechodom pôsobnosti orgánov štátnej správy na samosprávy a obce pred rokom 2005 štát, a to z dôvodu zabezpečenia nevyhnutnej dopravnej obslužnosti obcí a miest v banskobystrickom regióne. Odporca ako samosprávny kraj s navrhovateľom neuzatváral písomné zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme pre jednotlivé kalendárne roky vopred, navrhovateľ vždy v súlade so svojimi zákonným povinnosťami prepravné výkony v priebehu rokov 2004, 2005, 2006 a 2007 poskytoval od 1. januára príslušného roka a jednotlivé zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave Banskobystrického samosprávneho kraja odporca a navrhovateľ uzatvárali v písomnej forme až spravidla ku záveru toho ktorého kalendárneho roka. Od 01. 01. 2008 navrhovateľ takto, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, pokračoval v roku 2008 v poskytovaní prepravných výkonov vo verejnom záujme na konštatovaných prímestských autobusových linkách. Navrhovateľ takto ako dopravca plnil v období roka 2008 svoju prepravnú, prevádzkovú a tarifnú povinnosť na konštatovaných dopravných linkách. Napriek tomu, že navrhovateľ výkony vo verejnom záujme v rozsahu podľa licencií poskytol aj v roku 2008 a odporcovi stratu, ktorú pritom dosiahol, preukázal čo do jej vzniku a výšky, ako aj že ju nezavinil, odporca preukázanú stratu navrhovateľovi neuhradil. Ekonomická nevýhodnosť pri realizácii takýchto dopravných výkonov vznikla najmä z dôvodov poskytovania zľavnených cestovných lístkov, regulovania maximálnej ceny dopravného odporcom a zabezpečenia dopravnej obslužnosti aj v čase, keď je zrejmé, že jednotlivé linky nie sú vyťažené, a teda sú ekonomicky nevýhodné. Totožný druh dopravy, t. j. pravidelnú autobusovú prímestskú dopravu v súlade s vydanými dopravnými licenciami na totožných linkách vykonával navrhovateľ ako doprava nepretržite od svojho vzniku. Všetky tieto roky predstavoval výkon na týchto linkách tzv. dotovanú dopravu, t. j. dopravu vo verejnom záujme, keď túto dopravu dotoval štát a dopravcom poukazoval náhradu straty vo forme dotácie priamo zo štátneho rozpočtu a počnúc rokom 2004, v súlade so ., uhrádzal navrhovateľovi náhradu straty odporca ako samosprávny celok. V priebehu rokov 2005 - 2007 navrhovateľ a odporca uzatvárali zmluvy o výkone vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave k 1. januáru kalendárneho roka vždy aspoň konkludentne a naviac si vytvorili obchodnú zvyklosť v tom, že navrhovateľ pokračuje v poskytovaní výkonov vo verejnom záujme na prímestských autobusových linkách a odporca mu následne preukázanú stratu uhradí a zmluva bola vždy v priebehu zmluvného vzťahu následne uzatvorená aj v písomnej forme ku koncu kalendárneho roka, za ktorý sa výkony vo verejnom záujme poskytli. V roku 2008, napriek poskytnutým výkonom vo verejnom záujme, odporca odmietol uzatvoriť pravidelne dodatočne uzatváranú písomnú zmluvu o výkone vo verejnom záujme a navrhovateľovi stratu neuhradil. Princípom právneho vzťahu navrhovateľa a odporcu v rokoch 2005 až 2007 bola skutočnosť, že odporca vždy navrhovateľovi na základe preukázania vzniku straty a jej výšky uhradil stratu za obdobie, v ktorom navrhovateľ poskytol výkony vo verejnom záujme a písomná forma zmluvy o výkone vo verejnom záujme bola uzatváraná vždy až dodatočne na pokrytie predchádzajúceho obdobia. Stratu z dopravných výkonov vo verejnom záujme podľa zmlúv za obdobie rokov 2004 až 2007 odporca navrhovateľovi uhradil, a to za dopravné výkony vykonávané na tých istých linkách, ktoré navrhovateľ ako dopravca vykonával aj v roku 2008, t. j. v období, za ktoré sa navrhovateľ domáha úhrady straty v tomto súdnom konaní. Zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia Banskobystrického samosprávneho kraja špecifikovanými dopravnými linkami samozrejme trvalo aj v roku 2008 a trvá doposiaľ, keď linky vo verejnom záujme vykonáva od konca decembra 2008 už iný dopravca. Navrhovateľ vykonával v roku 2008 dopravu v rozsahu prímestských liniek kontinuálne bez prerušenia a totožným spôsobom ako v rokoch 2004 až 2007. Z uzatvorených Zmlúv o poskytnutí preddavku pri výkonoch vo verejnom záujme uzatváraných medzi

účastníkmi konania v rokoch 2004 až 2007 je zrejmé, že tieto zmluvy sa neuzatvárali nikdy vopred, t. j. nie pred začiatkom časového obdobia, ale výlučne počas tohto obdobia alebo dodatočne. Odporca mal vždy zákonom daný záujem na vykonávaní týchto liniek. Navrhovateľ bol aj v roku 2008, a to až do 27. 11. 2008, jediný dopravca, ktorý na základe špecifikovaných licencií tieto prímestské linky zabezpečoval. K uvedeným linkám v tom čase neexistovali duplicitné licencie a doprava do týchto obcí bola v rámci prímestskej dopravy jedinou možnou dopravou. Taktiež dotknuté obce mali záujem na takýchto dopravných výkonoch, nakoľko išlo o jedinú pravidelnú autobusovú prímestskú dopravu. Navrhovateľ listom zo dňa 31. 03. 2008 požiadal odporcu o zaslanie návrhu na uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí preddavku pri výkonoch vo verejnom záujme. Odporca odpovedal navrhovateľovi písomne listom zo dňa 28. 04. 2008, v ktorom potvrdil, že navrhovateľ musí pokračovať vo výkone prepravných výkonov vo verejnom záujme v zmysle vydaných licencií, pričom vykonáva výkony vo verejnom záujme. Navrhovateľ teda tvrdí, že všetky autobusové linky, na ktorých vykonával prímestskú dopravu na základe špecifikovaných licencií v roku 2008 spadali pod výkon vo verejnom záujme podľa § 14a ods. 6 Zákona o cestnej doprave, keď túto skutočnosť preukazuje jednak zmluvami o výkonoch vo verejnom záujme v rokoch 2005 až 2007 a skutočnosť kontinuálnej existencie verejného záujmu preukazuje aj Zmluva o výkone vo verejnom záujme, ktorá bola podpísaná medzi odporcom ako samosprávnym krajom a dopravcom Slovenská autobusová doprava Zvolen, a. s., Zvolen dňa 29. 12. 2008 na obdobie 10 rokov a prílohou tejto zmluvy je aj Register prímestských liniek na zabezpečenie výkonu vo verejnom záujme. Podľa predmetnej prílohy sú všetky linky vykonávané v roku 2008 navrhovateľom súčasťou zoznamu liniek, ktoré ako výkony vo verejnom záujme vykonáva v súčasnosti už obchodná spoločnosť Slovenská autobusová doprava Zvolen, a. s. Zvolen. Odporca až od dňa 27. 11. 2008 „zakázal“ navrhovateľovi vykonávať dopravu na špecifikovaných linkách, keď dňa 26. 11. 2008 bolo navrhovateľovi doručené oznámenie odporcu o povinnosti označiť všetky spoje pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy označením „n“- nepremáva. Následne v decembri roku 2008 udelil odporca dopravcovi Slovenská autobusová doprava Zvolen, a. s. Zvolen licencie na totožné dopravné linky, ktorých bol vlastníkom aj navrhovateľ a súčasne s týmto dopravcom podpísal aj Zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme s tým, že predmetom výkonu vo verejnom záujme podľa tejto zmluvy sú aj spoje na linkách, ktoré do dňa 26. 11. 2008 vykonával navrhovateľ. Na základe udelených dopravných licencií teda navrhovateľ vykonal dopravné služby aj v roku 2008 a odporca napriek kontinuálnemu poskytovaniu prepravných výkonov v prímestskej autobusovej doprave vzniknutú stratu za rok 2008 navrhovateľovi v rozpore s ustanovením § 15 Zákona o cestnej doprave v znení platnom do 31. 12. 2008 neuhradil. Navrhovateľ mal potom za to, že povinnosť samosprávneho kraja dopravcovi uhradiť preukázanú stratu vzniká už tým, že dopravcovi udelí licenciu, ktorá je viazaná na splnenie povinnosti, ktorej predmetom je výkon vo verejnom záujme (§ 7 ods. 3, 5 Zákona o cestnej doprave). Dopravca je potom na základe udelenej dopravnej licencie povinný vykonávať pravidelnú autobusovú prímestskú dopravu za podmienok stanovených zákonom, pričom je viazaný prepravnou, prevádzkovou a tarifnou povinnosťou a samosprávny kraj je povinný uhrádzať preukázanú stratu. Nárok dopravcu na úhradu straty je daný priamo Zákonom o cestnej doprave. Zmluva podľa § 15 Zákona o cestnej doprave bola medzi účastníkmi konania vytvorená konkludentne vždy k 1. januáru bežného roka tak, že navrhovateľ na základe udelených licencií výkony vo verejnom záujme poskytoval a odporca v zmysle svojej zákonnej povinnosti stratu uhradil vždy ku koncu bežného roka. V rokoch 2004 až 2007 bola medzi účastníkmi konania zaužívaná prax, že navrhovateľ výkony vo verejnom záujme podľa udelených licencií plní v každom nasledujúcom roku a následne mu odporca preukázanú stratu uhradí, k čomu strany formálne uzatvárali aj písomnú zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme. Obsah zmluvy o výkone vo verejnom záujme pre rok 2008 bol teda vytvorený medzi stranami zavedenou obchodnou zvyklosťou konkludentne, keď navrhovateľ ako dopravca a držiteľ platných dopravných licencií v súlade s nimi realizoval dopravné výkony vo verejnom záujme rovnakým spôsobom ako po minulé roky. Pokiaľ by súd dospel k právnemu názoru, že povinnosť uhradiť žalovanú sumu ako úhradu ekonomickej straty dopravcu nevyplýva priamo zo zákona, resp. nevznikla ani zmluva o povinnosti úhrady takejto straty, z dôvodu právnej istoty, navrhovateľ alternatívne svoj nárok právne zdôvodnil aj ako škodu z titulu porušenia zákonnej povinnosti odporcu nahradiť škodu dopravcovi podľa § 15 ods. 2 Zákona o cestnej doprave. Ak zmluva medzi účastníkmi nebola uzatvorená, tiež existuje porušenie právnej povinnosti odporcu uzatvoriť s navrhovateľom Zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme a táto povinnosť je daná ustanovením § 14a ods. 6 Zákona o cestnej doprave. Príčinná súvislosť je daná jednoznačne tým, že bez udelenia dopravných licencií na špecifikované dopravné linky by navrhovateľ výkony nevykonal a stratu by nedosiahol. Navrhovateľ svoj nárok alternatívne odôvodnil aj titulom vydania bezdôvodného obohatenia tým, že odporca získal majetkový prospech plnený bez právneho dôvodu na úkor navrhovateľa, ktorý je povinný navrhovateľovi vydať.

Odporca žiadal návrh navrhovateľa zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ si uplatnil proti odporcovi nárok, ktorého právny základ vyplýva zo o cestnej doprave, ktorý v ustanovení upravuje osobitný záväzkový vzťah, ktorý vzniká medzi dopravcom a samosprávnym krajom a je založený zmluvou o výkone dopravy vo verejnom záujme. Na to, aby dopravcovi vznikol voči správnemu orgánu nárok na náhradu straty za výkon dopravy vo verejnom záujme, musí existovať záväzkový vzťah medzi dopravcom a samosprávnym krajom založený Zmluvou o výkone vo verejnom záujme, a práve na základe takéhoto záväzkového vzťahu vzniká dopravcovi záväzok splniť povinnosť, ktorej predmetom je výkon vo verejnom záujme a samosprávnemu kraju vzniká záväzok poskytnúť mu za takéto splnenie povinnosti náhradu preukázanej straty. Takáto zmluva s navrhovateľom na rok 2008 uzatvorená nebola. Odporca nemal záujem uzatvoriť s navrhovateľom Zmluvu o výkone vo verejnom záujme pre rok 2008, čo vyplýva aj s navrhovateľom predložených listín. K úhrade straty pri vykonávaní dopravy vo verejnom záujme v minulých rokoch dochádzalo na základe uzatvorenej Zmluvy o výkone vo verejnom záujme, resp. na základe Zmluvy o poskytnutí preddavku pri výkonoch vo verejnom záujme. Ani jedna z týchto typov zmlúv nebola s navrhovateľom v roku, resp. na rok 2008 uzatvorená, pričom odporca zásadne popiera, že by k uzatvoreniu zmluvy o výkone vo verejnom záujme mohlo dôjsť konkludentným spôsobom. Zmluva je totiž vždy dvojstranný právny úkon skladajúci sa z dvoch jednostranných právnych úkonov, a to návrhu na uzavretie zmluvy a z prijatia návrhu. Keďže právny úkon je vždy prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú a oferta, ako aj akceptácia, sú taktiež jednostrannými právnymi úkonmi, musia byť aj tieto prejavom vôle konajúcich osôb smerujúcim k vzniku požadovaného záväzkového vzťahu. Zmluva môže byť uzavretá tak v písomnej forme, ako aj konkludentným spôsobom, pričom jasný, určitý a zrozumiteľný prejav vôle obidvoch zmluvných strán uzavrieť zmluvu sa vyžaduje aj v prípade uzatvárania zmluvy konkludentným spôsobom. Nestačí teda len predpoklad jednej zmluvnej strany, že druhá zmluvná strana návrh na uzavretie zmluvy prijala, ale vyžaduje sa jednoznačný prejav vôle druhej zmluvnej strany zmluvu uzavrieť, t. j. prijať návrh na uzavretie zmluvy. Na uzavretie Zmluvy o výkone vo verejnom záujme konkludentným spôsobom nepostačovalo len samotné konanie navrhovateľa spočívajúce vo výkone vo verejnom záujme, ale na uzavretie zmluvy konkludentným spôsobom sa vyžadoval aj jasný a určitý a zrozumiteľný prejav vôle odporcu takúto zmluvu uzavrieť. Prejav vôle odporcu orientovaný na demonštrovanie úmyslu uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o výkone vo verejnom záujme na rok 2008 identifikovaný nebol. Odporca neuzatvoril s navrhovateľom v roku 2008 ani jednu Zmluvu o poskytnutí preddavku pri výkonoch vo verejnom záujme, tak ako tomu bolo po minulé roky a s navrhovateľom neuzatvoril ani Zmluvu o výkone vo verejnom záujme. Aj v písomnosti adresovanej navrhovateľovi a datovanej 28. 04. 2008 odporca uviedol, že o výkonoch vo verejnom záujme možno hovoriť iba vtedy, ak s dopravcom bola uzatvorená zmluva o výkone vo verejnom záujme, čím upozornil navrhovateľa, že nevykonáva dopravné výkony vo verejnom záujme, keďže nemá uzatvorenú zmluvu. Súčasne túto informáciu v logickej nadväznosti doplnil tým, že navrhovateľa explicitne upozornil, že ak by prímestskú autobusovú dopravu z hľadiska jej ekonomickej nevýhodnosti nevykonával vôbec, resp. v obmedzenom rozsahu, je potrebné požiadať správny orgán o zmenu cestovných poriadkov, resp. odňatie dopravných licencií. S poukazom na o cestnej doprave samosprávnemu kraju vzniká povinnosť uhradiť dopravcovi stratu za výkon vo verejnom záujme len keď sa zaviaže dopravcovi poskytnúť náhradu preukázanej straty, t. j. keď s dopravcom uzatvorí Zmluvu o výkone vo verejnom záujme. Nárok dopravcu na náhradu straty za výkon vo verejnom záujme teda nevzniká automaticky zo zákona, ale takýto nárok voči samosprávnemu kraju vzniká len vtedy, keď sa tento zaviaže dopravcovi poskytnúť náhradu preukázanej straty, teda keď dopravca a samosprávny kraj uzatvoria Zmluvu o výkone vo verejnom záujme.

Súd vyhlásil vo veci dňa 23. 11. 2010 medzitýmny rozsudok č. k. -855, ktorým rozhodol, že základ návrhom uplatneného nároku je opodstatnený, keď pri rozhodovaní o základe nároku vychádzal zo o cestnej doprave v znení účinnom v roku 2008, teda v znení účinnom do 02. 12. 2009. Súd potom pri rozhodovaní vychádzal z toho, že podnikať v cestnej doprave možno iba na základe povolenia správneho orgánu ( ), pričom vykonávať pravidelnú vnútroštátnu autobusovú dopravu možno iba na základe dopravnej licencie udelenej správnym orgánom ( v spojení s ). Verejnou pravidelnou autobusovou dopravou je aj prímestská autobusová doprava ( ), na výkon ktorej dopravnú licenciu udeľuje samosprávny kraj ( ). Pôsobnosť na úseku cestnej dopravy, a to vrátane udeľovania a odnímania dopravných licencií na vnútroštátnu pravidelnú autobusovú dopravu, schvaľovania cestovných poriadkov vnútroštátnej autobusovej dopravy

a uzavierania zmlúv o výkone vo verejnom záujme s dopravcov a poskytovania náhrady straty alebo jej časti alebo iné vyrovnania dopravcovi, prešla na samosprávne kraje s účinnosťou od 01. 04. 2002 ( v spojení s Čl. IV a Čl. XXII o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky). Pri poskytovaní dopravných výkonov vo vnútroštátnej autobusovej doprave môže medzi samosprávnym krajom a dopravcom dôjsť k uzatvoreniu osobitnej zmluvy, a to Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme, ktorou sa dopravca zaväzuje poskytnúť samosprávnemu kraju vo vnútroštátnej autobusovej doprave dopravné výkony, ktoré by z hľadiska svojich obchodných záujmov nevykonal vôbec, alebo nevykonal v požadovanom rozsahu pre ich ekonomickú nevýhodnosť a samosprávny kraj alebo obec sa zaväzuje poskytnúť mu náhradu preukázanej straty ( v spojení s ), teda samosprávny kraj s dopravcom zmluvu uzatvára, ak predmetom požiadavky samosprávneho kraja je výkon vo verejnom záujme. Verejným záujmom na účely Zákona o cestnej doprave sa pritom rozumie záujem samosprávneho kraja vo vnútroštátnej autobusovej doprave na zabezpečení dopravnej obslužnosti ( veta prvá ), keď dopravnou obslužnosťou sa rozumie vytvorenie ponuky prepravných výkonov v pravidelnej autobusovej doprave na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na území samosprávneho kraja, ktorá zodpovedá dopytu cestujúcich ( ) a v záujme zabezpečenia dopravnej obslužnosti samosprávny kraj zostavuje plán dopravnej obslužnosti, ktorý verejný záujem konkretizuje ( veta druhá ). Podaným návrhom sa potom navrhovateľ domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 2 162 517,42 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne od 01. 01. 2009 do zaplatenia titulom náhrady preukázanej straty, alternatívne titulom náhrady škody alebo titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V konaní potom nebolo sporné, že aj v roku 2008 mal navrhovateľ udelené dopravné licencie na vykonávanie vnútroštátnej pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy, a to aj na 25 prímestských liniek na území okresu Banská Bystrica a okresu Brezno, teda na území Banskobystrického samosprávneho kraja, keď tieto dopravné licencie navrhovateľovi udelil odporca ako správny orgán ( v spojení s ). Rovnako nebola sporná v konaní skutočnosť, že na konštatované dopravné linky mal navrhovateľ aj v roku 2008 vydané cestovné poriadky, ktoré boli schválené odporcom (). Sporná nebola v konaní ani skutočnosť, že listom zo dňa 25. 11. 2008, doručeným navrhovateľovi dňa 26. 11. 2008, odporca navrhovateľovi uložil vykonať zmeny cestovných poriadkov na konštatovaných dopravných linkách tak, že všetky spoje uvedených liniek označí symbolom „n“, a to od 27. 11. 2008 od 00:00 hod. do odvolania. Sporná bola potom v konaní skutočnosť, či pokiaľ navrhovateľ od 01. 01. 2008 do 26. 11. 2008 na konštatovaných dopravných linkách poskytoval dopravné výkony, či išlo o výkony vo verejnom záujme, či pre rok 2008 odporca s navrhovateľom uzatvoril Zmluvu o výkone vo verejnom záujme a či navrhovateľovi patrí náhrada preukázanej straty. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že na vykonávanie vnútroštátnej pravidelnej verejnej autobusovej dopravy na časti územia Banskobystrického správneho kraja v okrese Banská Bystrica a Brezno udelil odporca navrhovateľovi spolu 25 dopravných licencií, a to dňa 06. 12. 2006 na linku č. 601 406 z Banskej Bystrice do Banskej Bystrice, na linku č. 601 412 z Banskej Bystrice do Ružomberka, na linku č. 603 441 z Podbrezovej do Tisovca, na linku č. 603 442 z Valaskej do Pohronskej Polhory, na linku č. 603 443 z Hronca do Lomu nad Rimavicou, na linku č. 603 444 z Podbrezovej do Braväcova, na linku č. 603 445 z Valaskej do Heľpy, na linku č. 603 446 z Valaskej do Závadky nad Hronom, na linku č. 603 447 z Osrblia do Banskej Bystrice, na linku č. 603 448 z Jasenia do Brezna, na linku č. 603 449 z Brezna do Osrblia, na linku č. 603 450 z Brezna do Podbrezovej, na linku č. 603 451 z Brezna do Brezna, na linku č. 603 452 z Osrblia do Dolnej Lehoty, Krpáčovo, na linku č. 603 453 z Podbrezovej do Hornej Lehoty, na linku č. 603 454 z Lučatína do Valaskej, Piesok, na linku č. 603 455 z Podbrezovej do Telgártu, na linku č. 603 456 z Telgártu do Banskej Bystrice, na linku č. 603 460 z Podbrezovej do Čierneho Balogu, Dobroč, na linku č. 603 461 z Podbrezovej do Čierneho Balogu, Dobroč a na linku č. 603 462 z Čierneho Balogu, Dobroč do Banskej Bystrice a dňa 08. 12. 2006 na linku č. 601 407 z Banskej Bystrice do Hrochote, na linku č. 601 411 z Banskej Bystrice do Tureckej, na linku č. 601 415 z Banskej Bystrice do Brezna a na linku č. 603 440 z Banskej Bystrice do Hnúšte, keď všetky licencie boli udelené s platnosťou od 01. 01. 2007 do 31. 12. 2014. Na totožné linky udelil odporca navrhovateľovi dopravné licencie aj dňa 12. 06. 2007, a to s platnosťou od 01. 07. 2007 do 30. 06. 2017 s tým, že dňom 30. 06. 2007 stráca platnosť skôr vydaná licenciu na danú linku, keď nové dopravné licencie boli vydané z dôvodu prijatej novely Zákona o cestnej doprave ( ). Vo všetkých celkom 25 dopravných licenciách udelených navrhovateľovi odporcom dňa 12. 06. 2007 na prímestskú autobusovú dopravu na území okresu Banská Bystrica a Brezno, odporca uviedol, že „Z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu - zabezpečenia dopravnej obslužnosti obcí na území Banskobystrického samosprávneho kraja a

plynulého prechodu platnosti dopravných licencií správny orgán rozhodol o vylúčení odkladného účinku prípadného odvolania a ukončení platnosti existujúcej licencie.“ Súd potom považoval za preukázané, že v čase udeľovania konštatovaných dopravných licencií, samotný odporca dopravné výkony poskytované na základe týchto licencií, považoval na výkony potrebné k zabezpečeniu dopravnej obslužnosti Banskobystrického samosprávneho kraja. Ak teda s poukazom na veta prvá verejným záujmom pre účely Zákona o cestnej doprave je záujem samosprávneho kraja vo vnútroštátnej autobusovej doprave na zabezpečení dopravnej obslužnosti a sporné dopravné linky samotný odporca v čase udeľovania dopravných licencií označil na linky na zabezpečenie dopravnej obslužnosti, súd mal za to, že dopravné výkony na týchto linkách boli výkonmi vo verejnom záujme. Požiadavkou odporcu teda bolo, aby dopravné výkony na týchto linkách boli výkonmi na zabezpečenie dopravnej obslužnosti, a teda výkonmi vo verejnom záujme. Za výkon vo verejnom záujme ich považoval samotný odporca aj tým, že aj po udelení týchto dopravných licencií, teda po dátume 12. 06. 2007, uzatvoril odporca s navrhovateľom dňa 22. 08. 2007 Zmluvu č. 42/2007/ODal o poskytnutí preddavku dotácie na zabezpečenie výkonov vo verejnom záujme vo vnútroštátnej autobusovej doprave osôb na území Banskobystrického samosprávneho kraja na obdobie od 01. 08. 2007 do 31. 12. 2007 (čl. III bod 1 a čl. VIII bod 1 Zmluvy) a dňa 19. 12. 2007 uzatvoril Dodatok č. 1 k zmluve č. 42/2007/ODal, keď Zmluva bola uzatváraná podľa a o cestnej doprave (preambula zmluvy), keď účelom zmluvy podľa čl. I bod 1 bolo uzatvorenie záväzku medzi správnym orgánom a dopravcom spočívajúcom v zabezpečení prepravných výkonov vo vnútroštátnej verejnej pravidelnej prímestskej autobusovej doprave osôb vo verejnom záujme, keď predmetom zmluvy podľa čl. II bod 1 bol záväzok dopravcu vykonávať prepravné výkony vo verejnom záujme vo vnútroštátnej verejnej pravidelnej prímestskej autobusovej doprave osôb vo vnútroštátnej verejnej pravidelnej prímestskej autobusovej doprave osôb na autobusových linkách v rozsahu podľa prílohy č. 1 zmluvy, ktoré by z hľadiska svojich obchodných záujmov nevykonal vôbec alebo nevykonal v požadovanom rozsahu pre ich ekonomickú nevýhodnosť, plnenie prepravného záväzku, prevádzkového záväzku a tarifného záväzku a záväzok správneho orgánu poskytnúť dopravcovi náhradu straty podľa podmienok dohodnutých zmluvou a keď v Prílohe č. 1, ktorá obsahovala Zoznam dopravných licencií na zabezpečenie výkonov vo verejnom záujme bolo uvedených všetkých vyššie konštatovaných 25 dopravných liniek. Súd potom poukázal aj na skutočnosť, že tak v čase udeľovania dopravných licencií zo dňa 12. 06. 2007, ako aj v čase uzatvorenia Zmluvy č. 42/2007/ODal a v čase uzatvorenia Dodatku č. 1 k zmluve č. 42/2007/ ODal, ustanovenie a bolo platné v rovnakom znení ako v roku 2008. Dopravné výkony na týchto linkách boli výkonmi vo verejnom záujme aj podľa predtým odporcom udelených licencií, teda podľa dopravných licencií udelených navrhovateľovi dňa 06. 12. 2006 a dňa 08. 12. 2006 a aj podľa dopravných licencií udelených navrhovateľovi na rovnaké, resp. totožné trasy, Krajských úradom v Banskej Bystrici, ako vtedy príslušných orgánom, s platnosťou od 16. 05. 2002 do 31. 12. 2006, keď na základe takto udelených dopravných licencií odporca ako samosprávny kraj uzatvoril s navrhovateľom ako dopravcom dňa 31. 03. 2004 Zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave na obdobie od 01. 04. 2004 do 31. 12. 2004, dňa 07. 03. 2005 Zmluvu č. 29/2005/OD o poskytnutí preddavku pri výkonoch vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave pre I. štvrťrok 2005, dňa 04. 05. 2005 Zmluvu č. 39/2005/ OD o poskytnutí preddavku pri výkonoch vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej doprave pre II. štvrťrok 2005, dňa 15. 08. 2005 Zmluvu č. 45/2005/OD o poskytnutí preddavku pri výkonoch vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej doprave pre III. štvrťrok 2005, dňa 05. 12. 2005 Zmluvu č. 54/2005/OD o výkone vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2005, dňa 04. 04. 2006 Zmluvu č. 2/2006/ODaK o poskytnutí preddavku pri výkonoch vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej doprave pre I. polrok roku 2006, dňa 24. 08. 2006 Zmluvu č. 12/2006/ODaK o poskytnutí preddavku pri výkonoch vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej doprave pre obdobie od 01. 07. 2006 do 31. 10. 2006, dňa 28. 11. 2006 Zmluvu č. 27/2006/ODaK o výkonoch vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja pre rok 2006 a dňa 30. 04. 2007 Zmluvu č. 16/2007/ODaK o poskytnutí preddavku dotácie na zabezpečenie výkonov vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej doprave osôb na území Banskobystrického samosprávneho kraja na obdobie od 01. 01. 2007 do 31. 07. 2007. Dňa 29. 12. 2008 uzatvoril odporca ako správny orgán so spoločnosťou Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť, Zvolen, IČO: 36 054 666 ako dopravcom na obdobie od 01. 01. 2009 do 31. 12. 2018 Zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prímestskej pravidelnej autobusovej doprave na území Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorej predmetom boli aj prímestské linky na území okresu Banská Bystrica a Brezno, ktorých trasy pokrývali totožné územie Banskobystrického samosprávneho kraja ako trasy liniek v zmysle všetkých vyššie konštatovaných

dopravných licencií udelených navrhovateľovi. Samotný odporca tak dopravné výkony na tejto časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja opäť považoval za výkony vo verejnom záujme. S výnimkou roku 2008 teda odporca výkon dopravy na týchto linkách, resp. trasách pokrývajúcich totožné územie Banskobystrického samosprávneho kraja v okrese Banská Bystrica a Brezno, považoval za výkon vo verejnom záujme a s výnimkou roku 2008 odporca ako samosprávny kraj s dopravcami aj uzatváral Zmluvy o výkonom vo verejnom záujme, a to v písomnej forme. Počas tohto súdneho konania potom odporca neuviedol a ani nepreukázal žiadny relevantný a najmä zákonný dôvod, prečo práve v roku 2008 dopravné výkony na tejto časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja nemali byť výkonmi vo verejnom záujme. Trasy liniek, na ktoré aj v roku 2008 mal navrhovateľ udelené licencie, boli zahrnuté aj v Pláne dopravnej obslužnosti schválenom zastupiteľstvom odporcu dňa 14. 08. 2008, keď súčasne navrhovateľ bol v Pláne označený za dopravcu zabezpečujúceho prímestskú autobusovú dopravu v okresoch Brezno a Banská Bystrica (časť 3 bod 3.5.1 Plánu). Ak by sa súd aj stotožnil s tvrdením svedka N.. G. W., že plán dopravnej obslužnosti len analyzoval súčasný, t. j. do vtedy existujúci stav, čomu svedčí aj názov tretej časti Plánu dopravnej obslužnosti odporcu („Analýza dopravných vzťahov územia“), s prihliadnutím na skutočnosť, že Plán dopravnej obslužnosti prijalo zastupiteľstvo odporcu až dňa 14. 08. 2008 a s prihliadnutím na zákonnú definíciu plánu dopravnej obslužnosti, ktorou je konkretizovanie verejného záujmu samosprávneho kraja na zabezpečení dopravnej obslužnosti ( veta druhá ), mal súd za to, že ak trasy dopravných liniek, na ktoré mal udelené licencie navrhovateľ boli uvedené aj v prílohe č. 3 k Plánu dopravnej obslužnosti, ktorá príloha obsahovala trasovanie liniek podľa okresov, je potrebné prijať záver, že ešte aj v čase zostavovania a prijatia Plánu, ich odporca zahŕňal medzi linky zabezpečujúce dopravnú obslužnosť daného územia a ak slúžili k zabezpečeniu dopravnej obslužnosti, bol tým definovaný verejný záujem odporcu, keďže verejný záujem pre účely Zákona o cestnej doprave je záujem samosprávneho kraja vo vnútroštátnej autobusovej doprave na zabezpečení dopravnej obslužnosti ( veta prvá ) a plán dopravnej obslužnosti samosprávny kraj zostavuje práve v záujme konkretizovania verejného záujmu, teda v záujme zabezpečenia dopravnej obslužnosti ( veta druhá ). Ak by teda súd aj prijal záver, že prijatý Plán dopravnej obslužnosti len analyzoval existujúci stav, nič to nemení na skutočnosti, že ešte aj v čase prijatia plánu dané linky, na ktoré mal udelené licencie a na ktorých vykonával dopravu navrhovateľ, boli zaradené medzi linky dopravnej obslužnosti a tento záver neovplyvňuje ani tvrdenie, že v Pláne neboli zohľadnení malí dopravcovia, pretože nemali palubné počítače, z ktorých by sa informácie získali, keďže v samotnom pláne bolo konštatované, že „malí dopravcovia nie sú zohľadnení z dôvodu nízkeho objemu výkonov vo vzťahu k hodnotenému celku“. Následne pokiaľ aj bola v konaní uložená odporcovi povinnosť, aby preukázal, ktorí iní dopravcovia mali v roku 2008 udelené dopravné licencie na totožné dopravné linky, resp. na totožné, alebo podobné trasy liniek ako navrhovateľ, predložil odporca licencie udelené len na 3 dopravné linky, keď na rozdiel od liniek navrhovateľa išlo o linky, ktoré ani neboli uvedené v Pláne dopravnej obslužnosti a keď aj svedok N.. H. H. v svedeckej výpovedi potvrdil, že dopravu na sporných dopravných linkách v roku 2008 zrejme nikto iný nevykonával, pričom z ostatných dopravcov z vykonávania dopravy na týchto sporných linkách žiadneho nevylúčili, žiadny o to nemal záujem, boli to linky, ktoré boli vyslovene stratové. Odporca teda nepreukázal, že by na danej časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja, s čiastočnou výnimkou 3 liniek, dopravné výkony od 01. 01. 2008 do 26. 11. 2008 poskytoval, a teda dopravnú obslužnosť zabezpečoval aj iný dopravca ako navrhovateľ. N.. H. H. síce vo svedeckej výpovedi uviedol, že iní dopravcovia zrejme nemali záujem, ale ani odporca ako samosprávny kraj, ktorý zo zákona má vo svojej pôsobnosti aj zabezpečenie dopravnej obslužnosti daného samosprávneho kraja, neurobil nič preto, aby okrem navrhovateľa dopravné výkony na tejto časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja v roku 2008 zabezpečoval aj iný dopravca. Aj v tomto kontexte potom neobstojí tvrdenie odporcu, že išlo zo strany navrhovateľ o komerčnú dopravu a to bolo postačujúce, keď odporca opäť neuviedol a nepreukázal žiadny a najmä nie zákonný dôvod, prečo práve v roku 2008 mala byť na danej časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja prímestská doprava vykonávaná len ako doprava komerčná, keď vždy pred rokom 2008 a aj po roku 2008 výkon dopravy na tejto časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja bol výkonom vo verejnom záujme a keď do 26. 11. 2008 túto dopravu vykonával len navrhovateľ. Naviac, keď odporca na totožné trasy udelil dopravné licencie inému dopravcovi a došlo aj k prečíslovaniu liniek, odňal navrhovateľovi rozhodnutím č. 2375/2009/ODDDS zo dňa 15. 12. 2009 dopravné licencie na sporné dopravné linky s konštatovaním, že na zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia Banskobystrického samosprávneho kraja majú na základe výsledku verejnej súťaže vydané dopravné licencie iní dopravcovia, s nimi boli dňa 29. 12. 2008 uzatvorené aj zmluvy o výkone vo verejnom záujme, odporca udelil týmto dopravcom výhradné právo vykonávať pravidelnú

autobusovú dopravu na skupinách autobusových liniek bez účasti iných dopravcov a ponechaním platnosti dopravných licencií pre navrhovateľa by boli dotknuté oprávnené záujmy týchto dopravcov a na základe týchto skutočností odporca ako správny orgán v predmetnom rozhodnutí konštatoval, že došlo k splneniu ďalšej podmienky pre odňatie dopravných licencií na vykonávanie pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy udelených navrhovateľovi, a to podľa o cestnej doprave v znení neskorších predpisov z dôvodu, že autobusové linky sa stali vzhľadom na verejný záujem podľa Zákona nepotrebnými. Aj týmto svojím konštatovaním odporca potvrdil, že územie Banskobystrického samosprávneho kraja, ktoré pokrývali linky vykonávané navrhovateľom, slúžilo na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na týchto územiach, teda bolo potrebné k zabezpečeniu dopravnej obslužnosti a ak bolo potrebné k zabezpečeniu dopravnej obslužnosti, dopravné výkony na tejto časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja boli výkonmi vo verejnom záujme. V tejto súvislosti súd poukázal aj na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -46 zo dňa 28. 05. 2010, ktorým bolo zrušené rozhodnutie odporcu o odňatí dopravných licencií navrhovateľovi, a v ktorom Krajský súd konštatoval, že „aj keď z rozhodnutia presne a úplne nevyplýva, že sa jednalo o rovnaké linky, na ktoré mal už predtým pridelené dopravné licencie navrhovateľ, z textu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporcu možno vyvodiť, že sa jednalo o dopravné licencie na autobusové linky, ktoré pokrývajú to isté územie (ako pri udeľovaní nových licencií), z čoho potom následne vyplýva, že samosprávny kraj mal záujem, aby na tomto území bola zabezpečená dopravná obslužnosť, nie však spoločnosťou navrhovateľa, ale iným dopravcom, autobusové linky sa preto nemohli stať nepotrebné pre nedostatok verejného záujmu.“. Súd poukázal aj na výpoveď svedka N.. H. H., ktorý na otázku, že keďže v liste odporcu zo dňa 25. 11. 2008 je konštatované, že odporca ako príslušný správny orgán v súlade s ukladá navrhovateľovi, aby konštatované linky označil symbolom „n“, teda nepremáva, pričom podľa ak sa po schválení cestovného poriadku alebo jeho zmeny podstatne zmenili rozhodujúce okolnosti, správny orgán môže vo verejnom záujme uložiť zmenu cestovného poriadku, aký bol verejný záujem odporcu na tom, aby navrhovateľ tieto spoje prestal vykonávať, uviedol, že považoval to v podstate za jediné možné, nakoľko navrhovateľ dopravu prestal vykonávať a svedok potreboval zabezpečiť obslužnosť územia, teda aby ju zabezpečiť mohol, potreboval tieto linky „enkovať“. Súd potom zdôraznil, že verejný záujem pre účely Zákona o cestnej doprave, a teda pre účely vykonávania vnútroštátnej pravidelnej autobusovej dopravy, je daný a definovaný priamo o cestnej doprave, a teda verejný záujem je vyšší princíp a nemôže byť daný len finančnými možnosťami samosprávneho kraja ako to tvrdil svedok N.. H. H., a rovnako nemôže byť závislý od vôle, resp. názoru, pracovníka samosprávneho kraja a prípadný nedostatok finančných prostriedkov samosprávneho kraja môže mať vplyv len na výšku náhrady, nie však na samotnú skutočnosť, či ide alebo nejde o výkon vo verejnom záujme. Súd mal teda za to, že definícia verejného záujmu je daná zo zákona a samosprávny kraj v pláne dopravnej obslužnosti verejný záujem už len konkretizuje podľa dopytu cestujúcich v danom samosprávnom kraji. Ak teda navrhovateľ od 01. 01. 2008 do 26. 11. 2008 poskytoval dopravné výkony na konštatovaných linkách na základe licencií udelených mu odporcom, v ktorých licenciách samotný odporca konštatoval, že dané linky zabezpečujú dopravnú obslužnosť Banskobystrického samosprávneho kraja, ak do 31. 12. 2007 a opätovne od 01. 01. 2009 odporca ako samosprávny kraj uzatváral s dopravcami na tieto výkony, teda dopravné výkony poskytované na tejto časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja, Zmluvy o výkone vo verejnom záujme, ak v Pláne dopravnej obslužnosti prijatom dňa 14. 08. 2008 boli tieto linky uvádzané, ak okrem navrhovateľa, s čiastočnou výnimkou 3 liniek, nikto iný nemal v spornom období udelené licencie na dopravné výkony na danej časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja a ak odporca neuviedol a nepreukázal žiadny relevantný a zákonný dôvod, prečo práve v roku 2008 tieto dopravné výkony mali byť vykonávané len ako komerčná doprava, vychádzajúc zo zákonnej definície verejného záujmu pre účely Zákona o cestnej doprave, dospel súd k záveru, že bolo v záujme odporcu ako samosprávneho kraja, aby tieto linky slúžili k zabezpečeniu dopravnej obslužnosti danej časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja, a teda požiadavkou odporcu bolo aby navrhovateľ tieto dopravné výkony vykonával aj v roku 2008. Súd mal za to, že neobstojí potom tvrdenie odporcu, že navrhovateľovi nikdy nebola formulovaná požiadavka, aby vykonával v roku 2008 dopravné výkony vo verejnom záujme. Súd mal za to, že ustanovenie sa nemá vykladať tak, že „predmet požiadavky samosprávneho kraja“ musí byť striktne a konkrétne formulovaný vo vzťahu ku konkrétnemu dopravcovi, keďže v danom prípade, ako u bolo vyššie konštatované, v kontexte celého konania a správania odporcu, bolo jednoznačne dané, že bolo jeho požiadavkou, aby tieto dopravné výkony slúžili k zabezpečeniu dopravnej obslužnosti danej časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja, a teda ak mali slúžiť k zabezpečeniu dopravnej obslužnosti, bola tým daná a splnená zákonná definícia verejného

záujmu, keď súd opätovne zdôraznil, že verejný záujem je záujem samosprávneho kraja na dopravnej obslužnosti, teda a contrario - ak má samosprávny kraj záujem na dopravnej obslužnosti, je tým daný verejný záujem pre účely Zákona o cestnej doprave. Nič na tom nemení ani list odporcu zo dňa 28. 04. 2008, keďže verejný záujem je definovaný priamo zákonom, nie názorom pracovníka samosprávneho kraja. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že navrhovateľ nebol úspešný vo výberovom konaní, keďže toto sa uskutočnilo až v priebehu roka 2008 a do 26. 11. 2008 navrhovateľ tieto dopravné výkony poskytoval. Naviac, odporca v konaní ani netvrdil a najmä ani nepreukázal, žeby - s výnimkou 3 liniek - dopravu na tejto časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja vykonával aj iný dopravca ako navrhovateľ, pričom odporca ako samosprávny kraj mal aj v roku 2008 zákonnú povinnosť zabezpečiť dopravnú obslužnosť aj na tejto časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja. Súd potom opätovne poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -46 zo dňa 28. 05. 2010, v ktorom súd konštatoval, že samosprávny kraj, teda odporca, mal záujem, aby na tomto území bola zabezpečená dopravná obslužnosť, nie však spoločnosťou navrhovateľa, ale iným dopravcom. Verejný záujem ako záujem na dopravnej obslužnosti „nezaniká“ ani tým, že si navrhovateľ prípadne nesplnil riadne povinnosť odovzdať výkazy za rok 2007. Ak by aj navrhovateľ takto porušil povinnosť zo zmluvy za rok 2007, mal odporca iné zákonné možnosti a sankcie vo vzťahu k navrhovateľovi, ale nič to nemení na skutočnosti, že navrhovateľ aj v roku 2008 pokračoval v dopravných výkonoch na danej časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja, a to až do 26. 11. 2008, keď až listom zo dňa 25. 11. 2008 odporca ako samosprávny kraj uložil navrhovateľovi vykonať zmeny cestovných poriadkov tak, že spoje na týchto linkách nebudú premávať. Výkony na sporných linkách teda aj v roku 2008 boli výkonmi zabezpečujúcimi dopravnú obslužnosť danej časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja a ak zabezpečovali dopravnú obslužnosť danej časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja, bol zo zákona daný verejný záujem. Výkony na danej časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja teda aj v roku 2008 boli výkonmi vo verejnom záujme a keďže pred rokom 2008 a aj po roku 2008 odporca ako samosprávny kraj dopravcom stratu uhrádzal, je zrejmé, že išlo o ekonomicky nevýhodné výkony, keď aj svedok Ing. Albert Andrejko uviedol, že boli medzi nimi linky, ktoré boli vyslovene stratové. Rovnako súd mal za to, že ani pojem „výhradné právo“ v ustanovení nie je možné vykladať striktne tak, že táto skutočnosť musí byť výslovne konštatovaná napríklad v dopravnej licencii alebo v zmluve o výkonoch vo verejnom záujme. Súd mal za to, že pojem „výhradné právo“ je potrebné vykladať v celom kontexte tohto zákonného ustanovenia, najmä v spojení s ďalším pojmom v tomto zákonnom ustanovení, a to „bez účasti iných dopravcov“, a teda súd mal za to, že ak dopravnú licenciu má, a teda dopravu na určitej časti územia samosprávneho kraja vykonáva len jeden dopravca a žiadny iný dopravca ju na tejto časti územia samosprávneho kraja nevykonáva a ani nemá udelenú dopravnú licenciu, je to potrebné vnímať a chápať tak, že len tento dopravca má právo vykonávať dopravu na tejto linke, resp. časti územia samosprávneho kraja, a teda že túto dopravu vykonáva bez účasti iných dopravcov. Takýto dopravca teda logicky má výhradné právo vykonávať túto dopravu bez účasti iných dopravcov. Ako už bolo konštatované, s čiastočnou výnimkou 3 liniek, dopravu na danej časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja v období od 01. 01. 2008 do 26. 11. 2008 vykonával len navrhovateľ a dopravné licencie na výkon prímestskej dopravy na tejto časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja mal udelené len navrhovateľ. Potom, keďže požiadavkou odporcu ako samosprávneho kraja bolo, aby dopravné výkony na tejto časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja slúžili na zabezpečenie dopravnej obslužnosti tejto časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja, čím zo zákona bol daný verejný záujem, keďže aj v udelených licenciách odporca konštatoval, že slúžia k dopravnej obslužnosti, pričom tieto dopravné výkony by boli pre každého dopravcu ekonomicky nevýhodné, keď s výnimkou roku 2008 odporca dopravcom stratu za tieto dopravné výkony aj uhrádzal a v období od 01. 01. 2008 do 26. 11. 2008 mal udelené dopravné licencie na vykonávanie vnútroštátnej pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy na tejto časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja, s čiastočnou výnimkou 3 liniek, len navrhovateľ, teda výhradne len navrhovateľ bez účasti iných dopravcov poskytoval dopravné výkony na tejto časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja, s poukazom na odporca mal s navrhovateľom uzatvoriť zmluvu podľa , teda zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme. Ak odporca takúto zmluvu s navrhovateľom v roku 2008 neuzatvoril, porušil tým právnu - zákonnú povinnosť. Pokiaľ odporca poukazoval na to, že v iných súdnych konaniach vedených Okresným súdom Banská Bystrica navrhovateľ argumentoval tým, že nemal s odporcom uzatvorenú pre rok 2008 zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme, a teda nemohol existovať majetok navrhovateľa k plneniu zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme, túto argumentáciu navrhovateľ použil v súdnych konaniach začatých na návrh akcionára navrhovateľa - Fondu národného majetku Slovenskej republiky o určenie neplatností uznesení valného zhromaždenia

spoločnosti navrhovateľa. V týchto súdnych konaniach sa však posudzovala len otázka, či navrhovateľ zmluvu o výkonoch vo verejnom záujme mal alebo nemal uzatvorenú, vôbec sa však neriešila a najmä nedokazovala skutočnosť, či navrhovateľ výkony poskytoval a či išlo o výkony vo verejnom záujme. Naviac, túto argumentáciu navrhovateľ udával v pozícii účastníka súdneho konania, nie napríklad v pozícii svedka, kde je daná zákonná povinnosť hovoriť pravdu. Súd potom poukazuje aj na skutočnosť, že akcionár navrhovateľa - Fond národného majetku Slovenskej republiky v týchto súdnych konaniach taktiež dospel k záveru, že samosprávny kraj je povinný uzatvoriť zmluvu o výkone vo verejnom záujme v prípade výhradných autobusových liniek a v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -25 zo dňa 19. 11. 2007, ktorým súd zrušil rozhodnutie odporcu č. 795/2007/ODaK zo dňa 26. 06. 2007, č. 792/2007/ODaK zo dňa 26. 06. 2007 a č. 787/2007/ODaK zo dňa 26. 06. 2007, ktorými neudelil navrhovateľovi dopravnú licenciu na vykonávanie vnútroštátnej pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy na linkách č. 601 401 Banská Bystrica - Baláže, č. 601 405 Banská Bystrica - povrazník a č. 601 4132 Banská Bystrica - Zvolen, Zlatý Potok. Potom, hoci dopravné výkony na danej časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja v okrese Banská Bystrica a Brezno slúžili k zabezpečeniu jeho dopravnej obslužnosti, hoci pre každého dopravcu by boli ekonomicky nevýhodné, hoci od 01. 01. 2008 do 26. 11. 2008 tieto dopravné výkony, s čiastočnou výnimkou 3 liniek, poskytoval výhradne len navrhovateľ bez účasti iných dopravcov, teda hoci predmetom požiadavky odporcu ako samosprávneho kraja bol výkon vo verejnom záujme na tejto časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja, ktorý by žiadny dopravca z hľadiska svojich obchodných záujmov nevykonal vôbec alebo nevykonal v požadovanom rozsahu pre jeho ekonomický nevýhodnosť a navrhovateľ mal výhradné právo vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu na týchto autobusových linkách, s čiastočnou výnimkou 3 liniek, bez účasti iných dopravcov, odporca s ním neuzatvoril v roku 2008 zmluvu podľa o cestnej doprave, teda zmluvu o výkone vo verejnom záujme, čím porušil právnu povinnosť danú mu ustanovením o cestnej doprave v znení účinnom do 02. 12. 2009, teda odporca zodpovedá za škodu, ktorú tým navrhovateľovi spôsobil, keďže v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikla navrhovateľovi škoda, pretože mu nebola uhradená ekonomická strata.

Na základe odvolania podaného odporcom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -917 zo dňa 31. 07. 2012 medzitýmy rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č. k. -855 zo dňa 23. 11. 2010 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, s tým, že po preskúmaní veci odvolací súd tak ako okresný súd, dospel k záveru, že v konaní nebolo sporné, že aj v roku 2008 mal navrhovateľ udelené dopravné licencie na vykonávanie vnútroštátnej pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy na území okresu Banská Bystrica a Brezno a tieto dopravné licencie navrhovateľovi udelil odporca ako samosprávny orgán. Nebola tiež sporná skutočnosť, že na predmetné dopravné linky mal navrhovateľ v roku 2008 vydané cestovné poriadky schválené odporcom. Sporná bola skutočnosť, či navrhovateľ poskytoval dopravné výkony na predmetných dopravných linkách od 01. 01. 2008 do 26. 11. 2008 vo verejnom záujme a či navrhovateľovi patrí náhrada preukázanej straty. Verejný záujem je charakterizovaný v . Je nesporné, že podľa pridelených dopravných licencií mal odporca povinnosť vykonávať vnútroštátnu pravidelnú autobusovú dopravu pri dodržaní podmienok a povinností stanovených v o cestnej doprave. Podľa je povinný dopravca okrem všeobecných povinností vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu v súlade s dopravnou licenciou a so zmluvou o výkone vo verejnom záujme po celý čas ich platnosti. Z predložených listinných dôkazov v konaní pred okresným súdom vyplynulo, že odporca nemal záujem s navrhovateľom Zmluvu o výkone vo verejnom záujme uzavrieť, nakoľko na list navrhovateľa z 31. 03. 2008, ktorým ho požiadal o predloženie predmetnej zmluvy v záujme bezproblémového zabezpečenia dopravnej obsluhy regiónov Banskobystrického samosprávneho kraja v ďalšom období, mu odporca oznámil, že navrhovateľ vykonáva prímestskú autobusovú dopravu na základe udelených dopravných licencií a schválených cestovných poriadkov, že výkony vo verejnom záujme dopravca vykonáva v prípade, že sním bola uzatvorená Zmluva o výkone vo verejnom záujme a tiež, ak by prímestskú autobusovú dopravu z hľadiska jej ekonomickej nevýhodnosti nevykonával vôbec, resp. v obmedzenom rozsahu, je potrebné požiadať správny orgán o zmenu cestovných poriadkov, resp. odňatie dopravných licencií. Navrhovateľ po obdŕžaní stanoviska odporcu opätovne listom zo dňa 05. 05. 2008 požiadal o predloženie a prerokovanie Zmluvy o výkone vo verejnom záujme na rok 2008, na ktorý list mu odpovedal odporca s tým, že sa odvolal na svoje stanovisko adresované navrhovateľovi listom z 28. 04. 2008. Aj napriek tomu, že navrhovateľ mal vedomosť o tom, že s ním odporca neuzatvorí pre rok 2008 Zmluvu o výkone vo verejnom záujme, ďalej vykonával predmetnú prímestskú autobusovú dopravu na základe uvedených dopravných licencií. Neobstojí preto záver okresného súdu o tom, že

odporca tým, že neuzatvoril s navrhovateľom v roku 2008 zmluvu podľa , teda zmluvu o výkone vo verejnom záujme, porušil právnu povinnosť danú mu ustanovením v znení účinnom do 02. 12. 2009, čím zodpovedá za škodu, ktorú tým navrhovateľovi spôsobil, keďže v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikla navrhovateľovi škoda, pretože mu nebola uhradená ekonomická strata. Podľa ) ods. 6 v znení účinnom do 02. 12. 2009 ak predmetom požiadavky samosprávneho kraja alebo obce je výkon vo verejnom záujme podľa odseku 2, ktorý by dopravca z hľadiska svojich obchodných záujmov nevykonal vôbec alebo nevykonal v požadovanom rozsahu pre jeho ekonomickú nevýhodnosť a samosprávny kraj alebo obec mu udeľuje výhradné právo vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu na autobusovej linke alebo na skupine autobusových liniek bez účasti iných dopravcov, samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave uzatvára s dopravcom zmluvu podľa . Zákon hovorí iba o tom, že samosprávny kraj uzatvára s dopravcom zmluvu podľa , neprikazuje však samosprávnemu kraju takúto zmluvu s dopravcom uzavrieť. Aj keď navrhovateľ mal vydané licencie na konkrétne linky, spolu s cestovými poriadkami a Banskobystrický samosprávny kraj schválil plán obslužnosti územia, z ktorého vyplynulo, ktoré linky sa budú vykonávať ako výkon vo verejnom záujme, nebola splnená podmienka, ktorú na vykonávanie dopravy vo verejnom záujme požaduje zákon a to, že uzatvára samosprávny kraj s dopravcom zmluvu o výkone vo verejnom záujme. Je tiež pravdou, že navrhovateľ vykonával linky na základe udelených dopravných licencií úplne sám (s výnimkou troch liniek), avšak nedá sa ani na základe týchto skutočností povedať, že mal navrhovateľ výhradné právo vykonávať dopravu na týchto linkách, pretože nastala len faktická situácia, že dopravu na týchto linkách vykonával navrhovateľ sám. Nebolo mu teda udelené výhradné právo na vykonávanie dopravy na týchto linkách, pretože keby niekto iný požiadal o vykonávanie dopravy na týchto linkách cez dopravné licencie a splnil by podmienky stanovené je zrejmé, že by aj tento iný subjekt dopravu vykonávať mohol. Ak teda odporca s navrhovateľom pre rok 2008 neuzatvoril zmluvu o výkone vo verejnom záujme a ani si výkony vo verejnom záujme v danom období neobjednal, nemožno prijať záver o tom, že tým, že odporca neuzatvoril s navrhovateľom Zmluvu o výkone vo verejnom záujme, porušil právnu povinnosť danú mu ustanovením v znení účinnom do 02. 12. 2009. Neobstojí ani záver okresného súdu v tom, že ak do 31. 12. 2007 a opätovne od 01. 01. 2009 odporca ako samosprávny kraj uzatváral s dopravcami na tieto výkony, teda dopravné výkony poskytované na tejto časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja, Zmluvy o výkone vo verejnom záujme a ak odporca neuviedol a nepreukázal žiaden relevantný a zákonný dôvod prečo práve v roku 2008 tieto dopravné výkony mali byť vykonávané len ako komerčná doprava a že bolo v záujme odporcu ako samosprávneho kraja, aby tieto linky slúžili k zabezpečeniu dopravnej obslužnosti danej časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja, a teda požiadavkou odporcu bolo, aby navrhovateľ tieto dopravné výkony vykonával aj v roku 2008, pretože odvolací súd práve v tejto súvislosti poukazuje na stanovisko odporcu navrhovateľovi z 28. 04. 2008, kde mu v reakcii na žiadosť navrhovateľa o uzatvorenie Zmluvy o výkone vo verejnom záujme oznámil, že výkony vo verejnom záujme dopravca vykonáva v prípade, že sním bola uzatvorená Zmluva o výkone vo verejnom záujme a nevyplýval z predmetného stanoviska odporcu záujem uzatvoriť s navrhovateľom takúto zmluvu. Tejto skutočnosti si musel byť navrhovateľ vedomý, aj napriek tomu však predmetnú dopravu bez uzatvorenej Zmluvy o výkone vo verejnom záujme vykonával, a to aj napriek , podľa ktorého je dopravca povinný vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu v súlade s dopravnou licenciou a so zmluvou o výkone vo verejnom záujme. Aj z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že na to, aby bol povinný dopravca vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu, je potrebné, aby mal uzatvorenú Zmluvu o výkone vo verejnom záujme. Na podporu toho, že len na základe Zmluvy o výkone vo verejnom záujme mal navrhovateľ vykonávať predmetnú dopravu, poukazuje odvolací súd jednak na Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave uzavreté v zmysle medzi objednávateľom Banskobystrický samosprávny kraj a dodávateľom Slovenská autobusová doprava Banskobystrická dopravná spoločnosť, a. s. Banská Bystrica, ktoré boli uzatvorené pred rokom 2008, z ktorých je tiež zrejmé, že vždy ak mal samosprávny kraj záujem na zabezpečení verejnej pravidelnej autobusovej dopravy, uzatvoril s dodávateľom, t. j. s navrhovateľom, Zmluvu o výkone vo verejnom záujme podľa . Zároveň boli uzatvárané zmluvy o poskytnutí preddavku pri výkonoch vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave a tiež v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na list odporcu z 22. 08. 2006, podľa ktorého sám odporca uviedol, že pripravuje uzatvorenie Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme s dopravcami na zabezpečenie dopravnej obslužnosti v rámci pravidelnej autobusovej dopravy v Banskobystrickom kraji na roky 2007 - 2008, nakoľko zámerom Banskobystrického samosprávneho kraja je vytvoriť s dopravcami nový záväzkový vzťah s úpravou práv a povinností zmluvných strán.

Samotný Banskobystrický samosprávny kraj teda mal záujem uzatvárať Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme s dopravcami na zabezpečenie dopravnej obslužnosti v rámci pravidelnej autobusovej dopravy z čoho vyplýva, že bez uzatvorenia takejto Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme, nemal navrhovateľ povinnosť takúto dopravu vykonávať. Tiež odvolací súd poukazuje na ustanovenie v znení účinnom k 02. 12. 2009, keď Zmluvou o výkone vo verejnom záujme sa dopravca zaväzuje poskytnúť samosprávnemu kraju vo vnútroštátnej autobusovej doprave výkony podľa a samosprávny kraj alebo obec sa zaväzuje poskytnúť mu náhradu preukázanej straty. Čiže len Zmluvou o výkone vo verejnom záujme je navrhovateľ povinný poskytnúť samosprávnemu kraju výkony podľa . Ak tak učinil navrhovateľ aj bez uzavretej zmluvy podľa , nemožno v tomto prípade súhlasiť so záverom Okresného súdu, že odporca tým, že neuzavrel zmluvu s navrhovateľom, zodpovedá za škodu, ktorú navrhovateľovi spôsobil, keď v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikla navrhovateľovi škoda, pretože mu nebola uhradená ekonomická strata. Ak teda navrhovateľ vykonával v roku 2008 tieto dopravné výkony bez uzavretej Zmluvy vo verejnom záujme, mohol ich vykonávať len ako komerčnú dopravu. V neposlednom rade poukazuje odvolací aj na ustanovenie , podľa ktorého samosprávny kraj pri výkone samosprávy uzaviera s dopravcom zmluvu o výkone vo verejnom záujme a poskytuje dopravcovi náhradu preukázanej straty, pričom v danom prípade zmluva s dopravcom uzavretá nebola. Na základe uvedených skutočností odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok okresného súdu podľa zrušil a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní rozhodne okresný súd o návrhu navrhovateľa na zaplatenie sumy 2 162 517,42 Eur s príslušenstvom.

Súd vyhlásil vo veci dňa 21. 05. 2013 rozsudok č. k. -1145, ktorým návrh zamietol a uložil navrhovateľovi povinnosť nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia v sume 12 362,28 Eur s odôvodnením, že odvolací súd medzitýmny rozsudok zrušil podľa , teda z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V odôvodnení krajský súd uviedol, ktoré závery okresného súdu neobstoja a uložil okresnému súdu v ďalšom konaní rozhodnúť o nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 2 162 517,42 Eur s príslušenstvom. Krajský súd neuložil okresnému súd aj doplniť dokazovanie a rovnako krajský súd nevyslovil, či základ návrhom uplatneného nároku je opodstatnený alebo nie je opodstatnený. Keďže v danom prípade krajský súd zrušil medzitýmni rozsudok okresného súdu, ktorého výrokom bolo rozhodnuté, že základ návrhom uplatneného nároku je opodstatnený a keďže krajský súd právny názor o základe veci nevyslovil, a contrario okresný súd vychádzal v ďalšom konaní z toho, že základ návrhom uplatneného nároku nie je opodstatnený, pretože ak by bol mal krajský súd za to, že rozhodnutie okresného súdu je vo výroku vecne správne, resp. rozhodnutie okresného súdu je správne o základe prejednávanej veci, bol by takéto rozhodnutie, teda medzitýmy rozsudok, s poukazom na , resp. 219 ods. 3 , potvrdil. Potom, hoci navrhovateľ sa alternatívne domáhal svojho nároku aj titulom vydania bezdôvodného obohatenia a do vyhlásenia medzitýmneho rozsudku sa okresný súd vysporiadal s nárokom navrhovateľa len titulom zmluvného plnenia a titulom náhrady škody, pretože vzhľadom na zrušujúce rozhodnutie krajského súdu mal okresný súd v ďalšom konaní za to, že pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa má vychádzať z toho, že základ návrhom uplatneného nároku nie je opodstatnený, súd aj bez ďalšieho dokazovania návrh navrhovateľa ako neopodstatnený zamietol.

Na základe odvolania podaného navrhovateľom Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. -1239 zo dňa 18. 12. 2014 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -1145 zo dňa 21. 05. 2013 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že okresný súd posudzoval pôvodne nárok navrhovateľa titulom náhrady škody, ktorú mal odporca navrhovateľovi spôsobiť neuzatvorením zmluvy. Na základe tohto sa potom aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení zaoberal len dôvodmi, ktorými odôvodnil rozsudok Okresný súd, teda skúmal, či mal odporca povinnosť uzatvoriť Zmluvu o výkone vo verejnom záujme a či tým, že ju neuzatvoril, porušil právnu povinnosť danú mu ustanovením § 14a ods. 6 Zákona o cestnej doprave a či zodpovedá za škodu, ktorú tým navrhovateľovi spôsobil. Odvolací súd dospel k záveru, že § 15 Zákona neprikazuje samosprávnemu kraju takúto zmluvu s dopravcom uzavrieť. Ak teda odporca s navrhovateľom pre rok 2008 neuzatvoril Zmluvu o výkone vo verejnom záujme a ani si výkony vo verejnom záujme v danom období neobjednal, nemožno prijať záver o tom že tým, že odporca neuzatvoril s navrhovateľom Zmluvu o výkone vo verejnom záujme, porušil právnu povinnosť danú mu ustanovením § 14a ods. 6 Zákona o cestnej doprave v znení účinnom do 02. 12. 2009. V neposlednom rade poukázal odvolací súd na § 29b písm. c) Zákona o cestnej doprave, podľa ktorého samosprávny kraj pri výkone samosprávy uzaviera s

dopravcom Zmluvu o výkone vo verejnom záujme a poskytuje dopravcovi náhradu preukázanej straty, pričom v danom prípade zmluva s dopravcom uzatvorená nebola. S odôvodnenia zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že sa odvolací súd zaoberal výlučne len povinnosťou odporcu uzatvoriť, prípadne neuzatvoriť s navrhovateľom zmluvu podľa § 15 Zákona o cestnej doprave, avšak nemohol preskúmavať nárok navrhovateľa z iného právneho titulu, keďže sa okresný súd vo svojom pôvodnom rozhodnutí zaoberal nárokom navrhovateľa výlučne titulom náhrady škody. navrhovateľ v žalobe uviedol, že právne zdôvodnenie nároku uvádza v žalobnom návrhu z opatrnosti alternatívne. Na základe dôvodov uvedených v žalobe je podľa názoru navrhovateľa ako dopravcu nárok na úhradu straty daní priamo zo z dôvodu právnej istoty, pokiaľ by súd dospel k právnemu názoru, že povinnosť uhradiť žalovanú sumu ako úhradu ekonomickej straty dopravcu nevyplýva priamo zo zákona, resp. nevznikla ani zmluva o povinnosti úhrady takejto straty, t. j. na takúto náhradu nie je daná ani zákonná ani zmluvná povinnosť, alternatívne uplatňuje nárok ako škodu z titulu porušenia zákonnej povinnosti odporcu s odôvodnením, že pokiaľ samosprávny kraj udelil navrhovateľovi dopravné licencie na linky, ktoré sú na základe Zákona o cestnej doprave predmetom jeho záujmu a zároveň tieto sú pre dopravcu ekonomicky nevýhodné, má odporca právnu povinnosť preukázanú škodu navrhovateľovi uhradiť, keď zákon naviac ukladá samosprávnemu kraju uzatvoriť s dopravcom zmluvu podľa Zákona o cestnej doprave. Alternatívnym právnym titulom touto žalobou uplatneného nároku je takto náhrada škody, porušením právnej povinnosti odporcu je porušenie jeho povinnosti nahradiť škodu dopravcovi. Ďalej navrhovateľ uviedol, že alternatívne právne zdôvodnenie pokiaľ by sa súd nestotožnil ani s právnym zdôvodnením vyššie uvedeným, t. j. dospel by k právnemu posúdeniu, že pre uplatnený nárok neexistuje zákonná ani zmluvná úprava povinností samosprávneho kraja uhradiť stratu dopravcovi za poskytnuté dopravné služby podľa jemu udelených licencií (t. j. pre prípad ak by nebola pre rok 2008 uzatvorená zmluva podľa Zákona o cestnej doprave) a tiež by nešlo o nárok na náhradu škody, je nepochybne zrejmé, že na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu v nadväznosti na skutočnosť, že samosprávny kraj tak získal majetkový prospech plnený bez právneho dôvodu na úkor navrhovateľa, ktorý je mu povinný vydať. Takéto bezdôvodné obohatenie vo výške dosiahnutej straty 2 162 517,42 Eur je odporca pre takýto právny prípad povinný vydať navrhovateľovi. Na základe podaného odvolania a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia Okresného súdu, dospel odvolací súd k záveru, ktorý správne uviedol vo svojom odôvodnení aj okresný súd, t. j. že sa vysporiadal do vyhlásenia medzitýmneho rozsudku s nárokom navrhovateľa len titulom zmluvného plnenia a titulom náhrady škody. Bude preto v ďalšom konaní okresný súd povinný zaoberať sa aj nárokom navrhovateľa ďalším titulom, na základe ktorého si svoj nárok voči odporcovi uplatnil. Ak v ďalšom konaní okresný súd dospeje k záveru, že nárok navrhovateľa vznikol na základe iného právneho titulu, napríklad titulom bezdôvodného obohatenia, bude musieť zisťovať oprávnenú výšku nákladov, ktorá navrhovateľovi takýmto právnym titulom vznikla, a to práve s poukazom na viaceré alternatívne uplatnenia svojho nároku navrhovateľom v predmetnej žalobe. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia mu vrátil vec na ďalšie dokazovanie, v ktorom po vykonaní dokazovania v naznačenom smere opätovne o nároku navrhovateľa rozhodne.

V ďalšom priebehu konania podaním zo dňa 02. 07. 2015 navrhovateľ uviedol, že v predchádzajúcom konaní na prvostupňovom súde bolo podľa názoru navrhovateľa vykonané dokazovanie, z ktorého je možné vyvodiť závery aj pre ďalšie uplatnené alternatívne tituly, na základe ktorých navrhovateľ svoj nárok voči odporcovi uplatnil. Odporca ako samosprávny kraj v súlade so zabezpečuje dopravnú obslužnosť dotknutého územia tak, ako to aj vyplýva z dôvodovej správy k zákonu. Už v predchádzajúcom prvostupňovom konaní bolo vykonané dokazovanie za účelom zistenia záujmu odporcu ako samosprávneho kraja na dopravnej obslužnosti územia, na ktorom zabezpečoval pravidelnú autobusovú dopravu na základe udelených dopravných licencií navrhovateľ s poukazom na , Dôvodovú správu k novele s účinnosťou k 31. 01. 2007 a Plán dopravnej obslužnosti pripravovaný pre potreby odporcu v rokoch 2007 - 2008 navrhovateľ uviedol, že ak teda právo občana pred rokom 2008 reprezentovala aj možnosť dopraviť sa do práce, školy, zdravotníckeho a sociálneho zariadenia za určitú sociálnu sumu na linkách navrhovateľa s tým, že tomuto ako dopravcovi, ktorý službu v prospech verejného záujmu vykonáva bude ekonomická ujma z týchto výkonov nahradená samosprávnym krajom tvrdí, že toto právo občana existovalo aj v roku 2008, keďže v období od 01. 01. 2008 do 26. 11. 2008 a ani v ďalších obdobiach nenastali žiadne skutočnosti, a to ani zo strany samosprávneho kraja, ktoré by tieto práva občanov na jednej strane a povinnosť samosprávneho kraja na druhej strane, t. j. skutočnosť existencie verejného záujmu zmenili. Uvedenému svedčí aj skutočnosť, že odporca ako samosprávny kraj vyhlásil dňa 30.

09. 2008 verejnú súťaž na výber dopravcu na prevádzkovanie pravidelnej prímestskej autobusovej dopravy za účelom zabezpečenia dopravnej obslužnosti aj pre územie, ktoré do dňa 25. 11. 2008 dopravnými výkonmi obsluhoval navrhovateľ. Dňa 19. 12. 2008 rozhodol odporca o vydaní dopravných licencií dopravcovi Slovenská autobusová doprava Zvolen, a. s., a to aj pre zabezpečenie dopravnej obslužnosti dotknutého územia. Navrhovateľ v roku 2008 vykonával v rámci svojich dopravných výkonov službu v prospech samosprávneho kraja, ktorý bol povinný túto službu zabezpečiť na základe zákona a vo verejnom záujme a samosprávny kraj mu za túto službu nezaplatil. Navrhovateľ nikdy netvrdil, že verejný záujem určuje dopravca. Avšak nie je to ani samosprávny kraj, ktorý verejný záujem určuje. Verejný záujem je o potrebách občanov na prepravu v určitom regióne vo vzťahu k efektívnej harmonizácii verejnej dopravy, ktorú má zabezpečiť samosprávna jednotka prostredníctvom dopravcov. V tejto súvislosti navrhovateľ opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. 11. 2010, ako aj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , ktorého konštatovanie bola práve odozva na konanie samosprávneho kraja, keď odnímal dopravné licencie navrhovateľovi z dôvodu, ktorý bol v rozpore so zákonom o cestnej doprave. Podmienky, ktoré odporca stanovil navrhovateľovi v dopravnej licencii majú povahu povinností, pričom povinnosť uvedená pod bodom 4 znie: „Doprava na linke sa bude vykonávať za cestovné nepresahujúce maximálnu cenu stanovenú platným cenovým výmerom Banskobystrického samosprávnej kraja, ktorý v územnom obvode Banskobystrického samosprávneho kraja určuje maximálne ceny cestovného.“. Bola to teda práve povinnosť stanovená odporcom v dopravnej licencii dopravu vykonávať za regulované ceny, v dôsledku ktorej navrhovateľ poskytnutím dopravy dosiahol stratu. Skutočnosť, že doprava, ktorú vykonával navrhovateľ v roku 2008 bola vykonávaná vo verejnom záujme, preukazuje jednak skutočnosť, že takto to uviedol sám odporca v dopravnej licencii. Navrhovateľ vykonával dopravu v obdobnom rozsahu aj v rokoch predchádzajúcich roku 2008, pričom nie je sporné, že v týchto rokoch išlo o výkon vo verejnom záujme a nedošlo k zmene v žiadnej skutočnosti, ktorý by odôvodňovala zánik verejného záujmu na vykonávaní dopravy v roku 2008. K nároku ex lege navrhovateľ uviedol, že tvrdí že povinnosť samosprávneho kraja dopravcovi uhradiť preukázanú stratu vzniká už tým, že dopravcovi udelí dopravnú licenciu, ktorá je viazaná na splnenie povinnosti, ktorej predmetom je výkon vo verejnom záujme. Dopravca je na základe udelenej dopravnej licencie povinný vykonávať pravidelnú autobusovú prímestskú dopravu za podmienok stanovených zákonom, pričom je viazaný prepravnou, prevádzkovou a tarifnou povinnosťou a samosprávny kraj je povinný uhradiť preukázanú stratu. Na základe uvedeného je nárok dopravcu na úhradu straty daný priamo zákonom o cestnej doprave. K nároku zo zmluvy navrhovateľ uviedol, že s poukazom na § 15 Zákona o cestnej doprave má za to, že medzi účastníkmi konania došlo k naplneniu uvedených podmienok. skutočnosťou, že doprava, ktorú vykonával navrhovateľ v roku 2008 bola vykonávaná vo verejnom záujme, sa už navrhovateľ zaoberal vyššie a túto skutočnosť považuje odporca za skutočnosť nespornú. Samotný odporca mal preukázateľne vyčlenené finančné prostriedky na krytie straty vzniknutej dopravcom za vykonávanie dopravy vo verejnom záujme - dôvodová správa k Návrhu rozpočtu BBSK 2008-2010. Splnenie podmienky, že dopravca by dopravu vôbec alebo v požadovanom rozsahu z dôvodu svojich obchodných záujmov nevykonal je jednoznačne preukázané dosiahnutou stratou, ktorú navrhovateľ v tomto konaní žiada nahradiť. Nebolo by logické, že by navrhovateľ dobrovoľne vykonával dopravu napriek tomu, že si je vedomý straty. Skutočnosť, že navrhovateľ vykonával dopravu v obdobnom rozsahu aj v rokoch predchádzajúcich roku 2008 znamená, že mal skúsenosti a vedomosti na to, aby si bol dopredu vedomý, že vykonaním dopravy za stanovených podmienok dosiahne stratu. Navrhovateľ však bol pritom dobromyseľný a spoliehal sa na prax vytvorenú medzi stranami. Keďže navrhovateľ mal povinnosť poskytovať dopravu za regulované ceny, nemal priestor na úvahu o tom, či by dopravu z hľadiska svojich obchodných záujmov vykonal, či už v celom alebo čiastočnom rozsahu. Vzhľadom na to, že odporca v období, kedy navrhovateľ vykonával dopravu, za ktorú si uplatňuje nárok na úhradu straty, neudelil dopravnú licenciu na autobusovú linku či skupinu autobusových liniek inému dopravcovi, navrhovateľ tak vykonával na týchto linkách dopravu bez účasti iných dopravcov, t. j. mal výhradné práv na vykonávanie pravidelnej autobusovej dopravy. Navrhovateľ má potom za to, že boli naplnené všetky podmienky, ktoré sú stanovené zákonom o cestnej doprave k tomu, aby došlo k uzatvoreniu zmluvy o výkone vo verejnom záujme medzi samosprávnym krajom a dopravcom. Zmluva o výkone vo verejnom záujme je osobitný typ zmluvy upravený zákonom o cestnej doprave ako predpisom lex specialis k , avšak ani Zákon o cestnej doprave nevyžaduje pre platnosť zmluvy o výkone vo verejnom záujme dodržanie písomnej formy. K zmluvnému vzťahu medzi navrhovateľom ako dopravcom a odporcom ako samosprávnym krajom došlo už momentom nadobudnutia právoplatnosti dopravných licencií, keď samosprávny kraj udelil dopravcovi v súlade s ustanoveniami zákona o cestnej doprave povolenia na výkon dopravy vo verejnom záujme na určitých linkách, za určitých vopred

stanovených podmienok. Zmluvným stranám už v tomto moment , aj s prihliadnutím na vytvorenú predošlú niekoľkoročnú prax v období rokov 2002-2007, bol známy obsah práv a povinností, ktorý je jednoznačne a zrozumiteľne stanovený dopravnou licenciou a zákonom o cestnej doprave. Pokiaľ v rokoch 2002-2007 boli podpísané účastníkmi konania zmluvy o výkonoch vo verejnom záujem v písomnej forme, je potrebné zdôrazniť, že k podpisu zmluvy zvyčajne došlo až v novembri daného kalendárneho roka s účinnosťou za príslušný kalendárny rok, z čoho jednoznačne vyplýva, že na základe tzv. „antidatovanej“ písomnej zmluvy nemohli zmluvy počas celého kalendárneho roka postupovať. Účelom zmlúv podpísaných v písomnej forme koncom kalendárnych rokov 2002-2007 bolo len finančné vyrovnanie za výkony vo verejnom záujme poskytnuté navrhovateľom. Na základe uvedeného potom navrhovateľ tvrdí, že pokiaľ aj dochádzalo každoročne k uzatváraniu tzv. písomných zmlúv, predmetom týchto však v skutočnosti bola už len konečná výška náhrady preukázanej ekonomickej straty. K nároku z bezdôvodného obohatenia navrhovateľ uviedol, že ak by nebola pre rok 2008 uzatvorená zmluva podľa § 15 Zákona o cestnej doprave, je nepochybne zrejmé, že na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu v nadväznosti na skutočnosť, že samosprávny kraj tak získal prospech plnený bez právneho dôvodu, na úkor navrhovateľa, ktorý je povinný navrhovateľovi vydať. V predmetnom prípade je podľa názoru navrhovateľa na mieste zaoberať sa nárokom bezdôvodného obohatenia získaného úmyselne, keďže odporca vedel, že svojim konaním získa bezdôvodné obohatenie a súčasne ho získať aj chcel. Odporca už na konci roka 2007 deklaroval záujem na obslužnosti dotknutého územia a dokonca na tento účel schválil v rozpočte konkrétne finančné prostriedky. Ak finančné prostriedky pôvodne kalkulované odporcom na vykrytie ekonomickej straty z dopravných výkonov na linkách realizovaných navrhovateľom, navrhovateľovi neposkytol, získal tým bezdôvodné obohatenie, a to bez ohľadu na skutočnosť, akým spôsobom následne finančné prostriedky použil. Z uvedeného je zrejmé, že odporca získal majetkovú hodnotu, t. j. došlo k zvýšeniu aktív jeho majetkového stavu, na úkor odporcu, ktorého majetkový stav sa znížil. Podľa názoru navrhovateľa prichádza v predmetnom prípade skutková podstata plnenia bez právneho dôvodu, ak súd na základe skutkových okolností dospeje k záveru, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal plnenie, resp. skutková podstata za iného, keď povinnosťou odporcu na základe právnych predpisov bolo a je zabezpečenie dopravnej obslužnosti územia v prospech obyvateľov samosprávneho kraja a keď tieto dopravné výkony realizoval odporca v rozsahu zodpovedajúcom minulým obdobiam.

Ako dôkaz k podaniu zo dňa 02. 07. 2015 navrhovateľ označil Dôvodovú správu k , ktorým sa mení a dopĺňa o cestnej doprave; Materiál na rokovanie 16. Zasadnutia zastupiteľstva Banskobystrického kraja zo dňa 16. 11. 2007 k bodu programu - Návrh rozpočtu BBSK na roky 2008-2010; Dôvodovú správu k návrhu rozpočtu BBSK na roky 2008-2010.

Podaním zo dňa 07. 05. 2015 odporca uviedol, že finančné prostriedky vyčlenené v rozpočte na rok 2008 na úhradu strát z výkonov vo verejnom záujme boli použité na úhradu skutočne vzniknutých a preukázaných strát dopravcom, s ktorými mal odporca uzatvorené zmluvy, a to Slovenská autobusová doprava Zvolen, akciová spoločnosť Zvolen a Slovenská autobusová doprava Lučenec, akciová spoločnosť Lučenec. Keďže doprava na autobusových prímestských linkách, na ktoré mala v roku 2008 udelené licencie na výkon dopravy spoločnosť navrhovateľa, bola vykonávaná na základe komerčného záujmu dopravcu, teda navrhovateľa a odporca s navrhovateľom neuzatvoril zmluvu o výkone vo verejnom záujme, navrhovateľovi nevznikol žiadny nárok na úhradu prípadne vzniknutej straty. Podaním zo dňa 22. 07. 2015 odporca uviedol, že ako príslušný samosprávny kraj uznal a nahradil ekonomickú stratu z výkonov prímestskej dopravy, ktorú vykonala spoločnosť Slovenská autobusová doprava Zvolen, a. s. v decembri 2008 aj v rozsahu zastavenej prímestskej dopravy SAD Banská Bystrica následne potom, ako bolo navrhovateľovi na základe rozhodnutia odporcu prikázané dopravu na neobmedzený čas zastaviť. Je nepochybné a zrejmé, že doprava bola na autobusových linkách, z ktorých je náhrada ekonomickej straty uplatňovaná touto žalobou zabezpečená v decembri 2008 spoločnosťou SAD Zvolen. Odporca uznal a nahradil ekonomickú stratu z výkonov prímestskej dopravy, ktorú realizovali dopravcovia spoločnosť SAD Zvolen a SAD Lučenec v celom rozsahu, t. j. nie spôsobom, ktorý bol realizovaný v rokoch predtým, keď dopravcovia nikdy dovtedy nedostali nahradenú celú stratu vo výške skutočnej ekonomickej straty dopravcovi vykázanej v prímestskej doprave. Navýšenie rozpočtu odporcu ako samosprávneho kraja do výšky tak aby mohla byť uhradená vykázaná strata dopravcom v celom rozsahu, sa udiala až v decembri 2008, t. j. potom, ako odporca nariadil listom zo dňa 25. 11. 2008 navrhovateľovi nevykonávať dopravu. Počnúc rokom 2008 zmenil odporca ako samosprávny kraj spôsob náhrady straty s tým, že v roku 2008 prvý kráť nahradil dopravcom celú vykázanú ekonomickú stratu tak, ako si ju títo uplatnili na základe vyhlášky č. .

Podaním zo dňa 29. 07. 2015 odporca uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením navrhovateľa na margo údajného zákonného nároku navrhovateľa, nakoľko navrhovateľom vykonaný výklad predmetných ustanovení zákona o cestnej doprave je v príkrom rozpore jednak s jeho ostatnými ustanoveniam a tiež s inštitútom zmluvy o výkone vo verejnom záujme ako slobodným prejavom vôle zmluvných strán, na uzatvorenie ktorej je potrebný konsenzus zmluvných strán a ktorej uzatvorenie predpokladá zákon. Zmluva o výkone vo verejnom záujme predstavuje osobitný zmluvný typ. Skutočnosť, že zákon ustanovuje podmienky, za akých môže dôjsť k uzatvoreniu takejto zmluvy však automaticky znamená, že zákon stanovuje povinnosť zmluvných strán predmetnú zmluvu uzavrieť. Nakoľko zmluva je dvojstranný právny úkon, predpokladom jej platnosti je konsenzus zmluvných strán, ktorého obsahom má byť i dohoda účastníkov o obsahu predmetného záväzku tak ako to predpokladá aj § 15 ods. 4 Zákona o cestnej doprave. Zmluva predstavuje odlišný spôsob vzniku záväzku, ako je zákon, a to i s ohľadom na slobodnú možnosť zmluvných strán a prejav ich vôle vstúpiť do tohto právneho vzťahu. Zákon o cestnej doprave v § 15 ods. 1 vyslovene stanovuje, že povinnosť samosprávneho kraja poskytnúť dopravcovi náhradu preukázanej straty vzniká zo zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Pokiaľ by zákonodarca pri konštruovaní povinností samosprávneho kraja nahradiť dopravcovi vzniknutú stratu mal v úmysle založiť túto povinnosť samosprávneho kraja zákonom, nezakotvil by do jeho ustanovenia inštitút zmluvy o výkone vo verejnom záujme, keďže jej obsahom by boli de facto len povinnosti, ktoré jej účastníkom vyplývajú z právnych predpisov. Z uvedeného teda vyplýva, že nárok navrhovateľa na náhradu preukázanej straty nie je daný priamo zo zákona, ale jedine a výlučne zo zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Odporca opätovne konštatuje, že medzi účastníkmi konania v uvedenom období takáto zmluva uzatvorená nebola. Navrhovateľ pri svojej úvahe opomenul elementárnu zložku právneho úkonu, a to vôľu zmluvných strán, v tomto prípade odporcu, predmetnú zmluvu uzavrieť. Odporca nikdy neprejavil vôľu zmluvu o výkone vo verejnom záujme s navrhovateľom pre rok 2008 uzavrieť. Uvedené možno vyvodiť i zo skutočností, že odporca si u navrhovateľa dopravné výkony vo verejnom záujme na sporných trasách neobjednal a nebola s navrhovateľom uzatvorená Zmluva o výkone vo verejnom záujme, tak ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch. Konkludentne môže byť vôľa prejavená len vtedy, ak tento spôsob nevzbudzuje pochybnosti, akú vôľu chcel dotknutý subjekt prejaviť. Odporca nemal v úmysle uzavrieť s navrhovateľom Zmluvu o výkone vo verejnom záujme, o čom svedčí aj samotné správanie sa odporcu, t. j. dôkazy - list zo dňa 28. 04. 2008, 14. 05. 2008 a 03. 11. 2008. Z vyjadrení a postoja odporcu bol práveže zrejmý opak - t. j. skutočnosť, že odporca nemá záujem s navrhovateľom zmluvu o výkone vo verejnom záujme v roku 2008 uzavrieť. Keďže odporca v tomto prípade nedal na javo, že by konkludentným spôsobom súhlasil s uzavretím zmluvy, nemožno sa stotožniť s tvrdením navrhovateľa, že zmluva o výkone vo verejnom záujem pre rok 2008 bola medzi účastníkmi konania uzavretá konkludentne. Nečinnosť alebo mlčanie samo o sebe nemožno prejavovať za prejav vôle, t. j. v našom prípade za uzavretie zmluvy. Tak isto za uzavretie zmluvy nemožno považovať ani moment nadobudnutia právoplatnosti dopravných licencií. V danom prípade sa nejednalo ani o obchodné zvyklosti, resp. zaužívanú prax alebo konkludentné uzatváranie zmluvy a následné formálne uzatváranie zmluvy, ale o plnenie si povinností odporcu vyplývajúcich z osobitných právnych predpisov. Hospodárenie a nakladanie s majetkom odporcu upravuje najmä o samospráve vyšších územných celkov, o majetku vyšších územných celkov a v neposlednom rade i Zásady hospodárenia a nakladania s majetkom BBSK v znení účinnom v roku 2008. Podľa článku 3 Zásad jedným z úkonov podliehajúcich schváleniu Zastupiteľstvom BBSK je nakladanie s ostatnými majetkovými právami v hodnote nad milión Sk, taktiež v zmysle článku 13 bod 2 Zásad všetky právne úkony spojené s nakladaním s majetkom BBSK musia mať písomnú formu, inak sú neplatné. Z uvedeného vyplýva, že ani predseda BBSK ako štatutárny orgán samosprávneho kraja, ani nikto iný nemohol uzavrieť Zmluvu o výkone vo verejnom záujme bez predchádzajúceho súhlasu Zastupiteľstva BBSK, ktoré rozhodovalo o danej zmluve. Je nepochybné, že zmluva o výkone vo verejnom záujme nebola medzi navrhovateľom a odporcom počas roka 2008 uzavretá, a to ani v písomnej forme, ani konkludentne. Ak nemal navrhovateľ s odporcom uzatvorenú zmluvu o výkone vo verejnom záujem, navrhovateľovi neprislúcha akákoľvek náhrada preukázanej straty. Nemohlo dôjsť ku konkludentnému uzavretiu zmluvy, nakoľko neexistoval prejav vôle odporcu smerujúci k uzatvoreniu predmetnej zmluvy, nikdy nedošlo ku konsenzu navrhovateľa a odporcu o obsahu predmetnej zmluvy a táto zmluva by bola považovaná za neplatný právny úkon. Odporca má za to, že tým, že využil svoje právo neuzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o výkone vo verejnom záujme, nemohlo dôjsť ani k rozmnoženiu, ani nezmenšeniu majetkových hodnôt odporcu. Zákon neustanovuje výslovnú povinnosť samosprávneho kraja zmluvu o výkone vo verejnom záujme uzavrieť. V danej situácii došlo len k výkonu práva odporcu zmluvu o výkone vo verejnom záujme

neuzavrieť, ktoré nie je možné podmieňovať a sankcionovať následným uplatňovaním vydania z bezdôvodného obohatenia. Dopravca vykonáva dopravu pre potreby obyvateľov, samotných cestujúcich a tým pádom logicky dopravca nemohol vykonávaním dopravy samosprávny kraj obohatiť. Odporca tým, že neuzatvoril s navrhovateľom zmluvu o výkone vo verejnom záujem, rovnako ani tým, že navrhovateľ vykonával pravidelnú autobusovú dopravu v súlade s udelenou licenciou a schváleným cestovným poriadkom, nenadobudol akýkoľvek majetkový prospech. Dôvodom a právnym základom vykonávania pravidelnej autobusovej dopravy navrhovateľom na predmetných linkách bola udelená dopravná licencia. Navrhovateľ teda mal právny dôvod na vykonávanie autobusovej dopravy, a túto činnosť nevykonával bezdôvodne. Zákon nepodmieňuje povinnosť vykonávania autobusovej dopravy uzatvorením zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Opačný výklad by totiž to znamenal, že každý dopravca, ktorý na príslušných úsekoch vykonáva autobusovú dopravu v súlade s udelenou licenciou, avšak bez uzatvorenej zmluvy o výkone vo verejnom záujme, vykonáva túto dopravu bez právneho dôvodu. Navrhovateľ vykonával predmetnú činnosť v prospech obyvateľov samosprávneho kraja v rámci svoje podnikateľskej činnosti a v súlade s predmetom jeho podnikania a túto vykonával i dobrovoľne. Zákon o cestnej doprave stanovuje, že jediný subjekt oprávnený a povinný vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu na predmetnom území je dopravca a nie samosprávny kraj, preto sa nemožno stotožniť ani s tvrdením navrhovateľa, že navrhovateľ plnil, t. j. vykonával prepravné výkony, za odporcu. Práve v prípade, ak by odporca uhradil navrhovateľovi preukázanú stratu bez platne uzatvorenej zmluvy o výkone vo verejnom záujme, došlo by k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane navrhovateľa na úkor odporcu.

Podaním zo dňa 03. 08. 2015 navrhovateľ uviedol, že zo všetkých preukázaných skutočností, ako aj v nadväznosti na právnu úpravu upravujúcu postavenie a pôsobnosť samosprávnych krajov je zrejmé, že zabezpečenie dopravnej obslužnosti na území, ktoré v roku 2008 zabezpečoval na základe dopravných licencií uvedených v žalobnom návrhu navrhovateľ, bolo v záujme odporcu a patrilo medzi povinnosti samosprávneho kraja zabezpečiť aj pre obyvateľov tohto územia dopravu takým spôsobom ako ju zabezpečoval samosprávny kraj aj pre obyvateľov iných obcí vo svojej územnej pôsobnosti prostredníctvom dopravcov SAD Lučenec a SAD Zvolen. Bolo povinnosťou samosprávneho kraja aj v období roku 2008 správať sa voči všetkým dopravcom, ktorí na základe právoplatne vydaných licencií, schválených cestovných poriadkov, vykonávali dopravu za regulované cestovné, rovnako a bez diskriminácie. Ak odporca ako samosprávny kraj neuhradil stratu z týchto dopravných výkonov navrhovateľovi, odporca sa na úkor navrhovateľa obohatil a to vo výške obvyklej náhrady straty akú odporca poskytol v tom období iným dopravcom, t. j. vo výške náhrady, ktorú by odporca musel vyplatiť za bežného stavu veci navrhovateľovi ako dopravcovi za realizované dopravné výkony, ktorými navrhovateľ ako dopravca zabezpečil v prímestskej doprave dopravnú obslužnosť dotknutého územia. Je v pôsobnosti odporcu ako samosprávneho kraja starať sa o potreby svojich obyvateľov, okrem iného aj v oblasti dopravy. Odporca túto svoju povinnosť zabezpečil prostredníctvom navrhovateľa ako dopravcu. Záujem odporcu na zabezpečení dopravnej obslužnosti dotknutého územia trval aj v čase, za ktorý odporca náhradu straty navrhovateľovi nevyplatil. Navrhovateľ realizoval dopravné výkony v súlade s vydanými licenciami, cestovnými poriadkami ako výkon vo verejnom záujme, ktorý by inak ako dopravca nevykonával pre jeho ekonomickú nevýhodnosť. Navrhovateľ ekonomickú stratu s takto realizovaných výkonov znášal, a teda uhrádzal za odporcu zo svojho. Odporca sa takto bezdôvodne obohatil o výšku ekonomickej straty z dopravných výkonov navrhovateľa, keďže navrhovateľovi takto vzniknutú stratu neuhradil. Príčinnú súvislosť vidí v tom, že navrhovateľ má právnu povinnosť zabezpečiť dopravnú obslužnosť územia, ktoré spravuje a záujem na zabezpečení vo vnútroštátnej doprave v rozsahu prímestskej dopravy na tomto území zo strany odporcu bol preukázaný a existoval. Ustanovenie rozširuje spôsoby vzniku bezdôvodného obohatenia o ďalší z dôvodov tak, že bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podaním zo dňa 21. 08. 2015 odporca uviedol, že tým, že navrhovateľ vykonával na dotknutých linkách dopravu, neplnil za odporcu. Neexistovala, ani v súčasnosti neexistuje, zákonná ani zmluvná povinnosť plniť - t. j. vykonávať dopravu na území BBSK. Naopak, bol to práve navrhovateľ, ktorý bol oprávnený vykonávať dopravu na dotknutých linkách. Z príslušných ustanovení cestného zákona vyplýva, že dopravca vykonáva dopravu v prospech cestujúcich, a preto logicky nemohlo dôjsť k obohateniu na strane odporcu. Uzatvorenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme nie je právne nárokovateľné a nemožno ho vynucovať vydaním bezdôvodného obohatenia. Výklad zákona navrhovateľom by navyše spôsobil, že odporca by bol povinný nahradiť stratu ktorémukoľvek dopravcovi - podnikateľovi, ktorý sa púšťa do podnikateľského rizika a na základe vlastného uváženia v súlade s vydanou licenciou,

zabezpečuje dopravu na vybraných linkách bez účasti iných dopravcov, a to i bez uzavretej zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Takýto výklad zákona je neprijateľný, nakoľko smeruje k zneužívaniu verejných financií.

Podaním zo dňa 12. 10. 2015 navrhovateľ uviedol, že tvrdí, že záujem zo strany odporcu na zabezpečení dopravnej obslužnosti územia, ktoré na základe vydaných dopravných licencií, zabezpečoval dopravnými výkonmi navrhovateľ, existoval, a to aj pre časové obdobie od 01. 01. 2008 do 25. 11. 2008. Nie každý dopravca má vydanú dopravnú licenciu s rovnakými podmienkami a nie každý dopravca vykonáva dopravu za rovnakých podmienok. navrhovateľ realizoval dopravné výkony ako výhradný dopravca a zabezpečoval dopravu do obcí samosprávneho kraja, kde iní dopravcovia dopravu nevykonávali, a teda zabezpečoval prepravné potreby obyvateľov týchto obcí, a to bez účasti iných dopravcov.

Podľa ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa v znení účinnom do 02. 12. 2009, pravidelnú autobusovú dopravu je oprávnený vykonávať dopravca na základe dopravnej licencie, ktorú udeľuje a odníma správny orgán. Na každú autobusovú linku je potrebná samostatná dopravná licencia. Ak to vyžaduje zabezpečenie dopravnej obslužnosti podľa , dopravnú licenciu na mestskú autobusovú dopravu, ktorú udeľuje obec podľa možno udeliť aj na skupinu autobusových liniek. Na skupinu autobusových liniek možno udeliť aj dopravnú licenciu, ktorú udeľuje samosprávny kraj podľa na vnútroštátnu autobusovú dopravu, ak to vyžaduje zabezpečenie dopravnej obslužnosti podľa a ak nejde o diaľkovú autobusovú dopravu a o autobusovú linku presahujúcu územie samosprávneho kraja.

Podľa v znení účinnom do 02. 12. 2009, pravidelná autobusová doprava sa vykonáva podľa cestovného poriadku.

Podľa v znení účinnom do 02. 12. 2009, cestovný poriadok obsahuje údaje potrebné na informovanie verejnosti o jednotlivých autobusových linkách a o spojoch na nich, najmä zoznam zastávok a časy príchodov jednotlivých spojov na ne a odchodov z nich, prípadne o konkrétnych podmienkach prepravy cestujúcich, batožiny, domácich zvierat a autobusových zásielok na jednotlivých spojoch autobusovej linky, o cestovnom, príplatkoch a zľavách z neho a o iných úhradách a službách súvisiacich s prepravou cestujúcich.

Podľa v znení účinnom do 02. 12. 2009, cestovný poriadok vydáva dopravca spravidla na jeden rok; jeho zmeny vydáva raz za polrok. Vydanie a zmeny cestovného poriadku schvaľuje správny orgán.

Podľa o cestnej doprave v znení účinnom do 02. 12. 2009, dopravnou obslužnosťou sa rozumie vytvorenie ponuky prepravných výkonov v pravidelnej autobusovej doprave na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na území samosprávneho kraja alebo na území obce, ktorá zodpovedá dopytu cestujúcich vzhľadom na frekvenciu, presnosť a pravidelnosť spojov, možnosť prestupu, vzdialenosť k zastávkam, bezpečnosť, výbavu a čistotu autobusov, tarifu pre jednotlivé skupiny obyvateľov ako aj prístup k informáciám dôležitým pre cestovanie.

Podľa v znení účinnom do 02. 12. 2009, verejným záujmom na účely tohto zákona sa rozumie záujem samosprávneho kraja vo vnútroštátnej autobusovej doprave, ak nejde o diaľkovú autobusovú dopravu alebo obce v mestskej autobusovej doprave na zabezpečenie dopravnej obslužnosti. V záujme zabezpečenia dopravnej obslužnosti samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave zostavuje plán dopravnej obslužnosti (ďalej len „plán“), ktorý verejný záujem konkretizuje. Pri jeho zostavovaní sa berú do úvahy aj existujúca dopravná infraštruktúra, ponuka prepravných výkonov verejnej osobnej dopravy, zámery v rámci územnoplánovacej činnosti, záujmy

ochrany a tvorby životného prostredia, požiadavky na bezbariérový prístup ťažko zdravotne postihnutých osôb, úroveň tarify pre jednotlivé skupiny obyvateľov, ako aj požiadavky na dopravné spojenie so susednými samosprávnymi krajmi.

Podľa v znení účinnom do 02. 12. 2009, samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave vychádza z plánu pri udeľovaní dopravných licencií podľa a pri schvaľovaní cestovného poriadku podľa pričom dbá, aby dopravná obslužnosť bola zabezpečená vzájomným prepojením verejnej pravidelnej autobusovej dopravy s verejnou osobnou dopravou na železničnej dráhe a dbá, aby sa zamedzilo vykonávaniu súbežnej verejnej osobnej dopravy.

Podľa v znení účinnom do 02. 12. 2009, samosprávny kraj alebo obec pri výbere dopravcu dbá na účelné a z celospoločenského hľadiska hospodárne zabezpečenie dopravnej obslužnosti. Ak predmetom požiadavky samosprávneho kraja alebo obce je výkon vo verejnom záujme podľa ods. 2, ktorý by dopravca z hľadiska svojich obchodných záujmov nevykonal vôbec, alebo nevykonal v požadovanom rozsahu pre jeho ekonomickú nevýhodnosť a samosprávny kraj alebo obec mu udeľuje výhradné právo vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu na autobusovej linke alebo na skupine autobusových liniek bez účasti iných dopravcov, samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave uzatvára s dopravcom zmluvu podľa .

Podľa v znení účinnom do 02. 12. 2009, zmluvou o výkone vo verejnom záujme sa dopravca zaväzuje poskytnúť samosprávnemu kraju vo vnútroštátnej autobusovej doprave, ak nejde o diaľkovú autobusovú dopravu, alebo obci v mestskej autobusovej doprave výkony podľa a samosprávny kraj alebo obec sa zaväzuje poskytnúť mu náhradu preukázateľnej straty. Preukázanú stratu uhradí samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave zo svojho rozpočtu. Ak je predmetom verejného záujmu vykonávanie pravidelnej autobusovej dopravy na autobusovej linke, ktorá presahuje územie samosprávneho kraja alebo územie obce, zmluvu o výkone vo verejnom záujme uzatvára ten samosprávny kraj alebo obec, na území ktorých sa nachádza východisková zastávka. Na uhradení preukázanej straty sa na základe vzájomnej dohody podieľa primerane každý samosprávny kraj, na území ktorého sa nachádza nácestná alebo cieľová zastávka.

Podľa v znení účinnom do 02. 12. 2009, zmluva o výkone vo verejnom záujme sa uzatvára spravidla na obdobie platnosti dopravnej licencie, najviac však na 10 rokov. Ak sa zmluva uzatvára na obdobie dlhšie ako jeden kalendárny rok, zmluva sa každoročne upravuje dodatkami. Samosprávny kraj alebo obec v mestskej autobusovej doprave uhradí dopravcovi preukázanú stratu, ak dopravca preukáže jej vznik a výšku a že ju svojim konaním nezavinil.

Podľa v znení účinnom do 02. 12. 2009, zmluva o výkone vo verejnom záujme obsahuje najmä dopravné a prepravné výkony, predovšetkým požiadavky na kontinuitu, pravidelnosť, kapacitu a kvalitu, prepravné výkony za regulované ceny, sumu za dohodnuté prepravné výkony, ktorá tržby z dôvodu regulovaných cien vyrovnáva, vrátane rozdielu medzi ďalšími ekonomicky oprávnenými nákladmi vynaloženými na splnenie záväzku z tejto zmluvy a prímami dosiahnutými dopravcom z plnenia tohto záväzku, podrobnosti o finančných vzťahoch medzi zmluvnými stranami, dodatky k zmluve a prípadné zmeny, platnosti zmluvy, ako aj sankcie za neplnenie. Na účely uzatvorenia zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme sa za preukázanú stratu považuje rozdiel medzi ekonomickou cenou za poskytovanie výkonov vo verejnom záujme a tržbami z regulovaného cestovného vrátané ďalších výnosov dosiahnutých plnením povinnosti poskytovať výkony vo verejnom záujme za osobitné cestovné.

Podľa samosprávny kraj pri výkone samosprávy udeľuje a odníma dopravnú licenciu na vnútroštátnu pravidelnú autobusovú dopravu .

Podľa samosprávny kraj pri výkone samosprávy uzaviera s dopravcom zmluvu o službách a poskytuje dopravcovi úhrady za služby vo verejnom záujme.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Záväzky najčastejšie vznikajú z dvojstranných právnych úkonov, teda zo zmlúv. Jednotlivé typy zmlúv sú upravené nielen vo všeobecných právnych predpisoch, ale aj v osobitných , podľa ktorého pri poskytovaní dopravných výkonov vo vnútroštátnej autobusovej doprave mohlo medzi samosprávnym krajom a dopravcom dôjsť k uzatvoreniu osobitnej Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme, ktorou sa dopravca zaväzoval poskytnúť samosprávnemu kraju vo vnútroštátnej autobusovej doprave dopravné výkony, ktoré by z hľadiska svojich obchodných záujmov nevykonal vôbec, alebo nevykonal v požadovanom rozsahu pre ich ekonomickú nevýhodnosť a samosprávny kraj sa zaväzoval poskytnúť mu náhradu preukázanej straty ( v spojení s ).

Zmluva, či už v písomnej alebo konkludentnej forme, vzniká vždy na základe konsenzu zmluvných strán, keďže zmluva je dvojstranný právny úkon skladajúci sa z dvoch jednostranných právnych úkonov. Prvým z nich je návrh na uzavretie zmluvy (oferta) a druhým z nich je prijatie návrhu (akceptácia). Aj v prípade zmluvy uzatvorenej konkludentným spôsobom sa teda vyžaduje, aby adresát návrhu na uzatvorenie zmluvy dal navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie zmluvy s obsahom uvedeným v návrhu na uzatvorenie zmluvy. Prijatie návrhu, ako ktorýkoľvek iný právny úkon, sa môže urobiť konaním alebo opomenutím, môže sa tak stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel adresát prejaviť ( ). Aj pri uzatvorení zmluvy konkludentným spôsobom je teda potrebné, aby boli jednoznačne určené subjekty, ktorých sa zmluva týka, teda zmluvné strany, ako aj obsah ich práv a povinností.

V konaní nebolo sporné, že medzi navrhovateľom ako dopravcom a odporcom ako samosprávnym krajom pre rok 2008 nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o výkone dopravy vo verejnom záujme v písomnej forme. S poukazom na v znení účinnom do 02. 12. 2009 však zmluva o výkone vo verejnom záujme zo zákona písomnú formu nevyžadovala. Zmluvu o výkone vo verejnom záujme tak pre rok 2008 bolo možné uzatvoriť aj konkludentne.

Medzitýmny rozsudok č. k. -855 zo dňa 23. 11. 2010 bol vydaný práve na tom základe, že odporca porušil právnu - zákonnú povinnosť uzatvoriť s navrhovateľom pre rok 2008 zmluvu o výkone vo verejnom záujme. Potom, aj keď je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že nie je povinnosťou navrhovateľa, aby vec právne kvalifikoval, dôležité je, čo skutkovo popísal, a teda skutočne právne posúdenie návrhom uplatneného nároku v občianskom súdnom konaní je úlohou súdu, najskôr však navrhovateľ musí pravdivo a konkrétne opísať rozhodujúce skutočnosti svojho nároku a podporiť ich relevantnými dôkaznými prostriedkami tak, aby jeho nárok bolo možné subsumovať pod príslušné zákonné ustanovenia.

Pokiaľ teda navrhovateľ naďalej v konaní tvrdil, že pre rok 2008 medzi účastníkmi konania malo dôjsť k uzatvoreniu zmluvy o výkone vo verejnom záujme, a to konkludentným spôsobom, bolo základnou zákonnou povinnosťou navrhovateľa v konaní opísať také konkrétne konanie účastníkov, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako uzatvorenie zmluvy o výkone dopravy vo verejnom záujme pre rok 2008 a zároveň na takého svoje tvrdenia označiť alebo predložiť relevantné dôkazné prostriedky. Súd potom predovšetkým zdôrazňuje skutočnosť, že samotný odporca, ako potencionálna druhá zmluvná strana, uzatvorenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme pre rok 2008 v tomto súdnom konaní nielenže nepotvrdil, ale ho popieral. Navrhovateľ v konaní len všeobecne tvrdil, že má za to, že medzi účastníkmi konania došlo k naplneniu zákonných podmienok zmluvy o výkone vo verejnom záujme, teda že zmluvu uzatvára samosprávny kraj s dopravcom, ak predmetom požiadavky samosprávneho kraja je výkon vo verejnom záujme, ktorý by dopravca z hľadiska svojich obchodných záujmov nevykonal vôbec alebo nevykonal v požadovanom rozsahu pre jeho ekonomickú nevýhodnosť a samosprávny

kraj mu udeľuje výhradné právo vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu na autobusovej linke alebo na skupine autobusových liniek bez účasti iných dopravcov. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že k zmluvnému vzťahu medzi navrhovateľom ako dopravcom a odporcom ako samosprávnym krajom došlo už momentom nadobudnutia právoplatnosti dopravných licencií, keďže vydanie dopravnej licencie predstavuje jednostranný úkon odporcu, ktorý však v žiadnom prípade nie je možné považovať za návrh na uzatvorenie zmluvy o výkone vo verejnom záujme, resp. za akceptáciu návrhu navrhovateľa. Ak by zmluva o výkone vo verejnom záujme mala byť uzatvorená už samotným momentom nadobudnutia právoplatnosti dopravných licencií dopravcu, ani zákonodarca by už osobitne neupravoval inštitút zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Aby totiž došlo k vzniku zmluvy o výkone vo verejnom záujme, musia byť splnené aj ostatné zákonné požiadavky definujúce túto zmluvu. Udelenie dopravnej licencie predstavuje len jednu z požiadaviek a jej účelom je umožniť, aby vôbec dopravca mohol dopravu na danej linke vykonávať. Dopravnej licencii tak nie je možné priznávať viac účinkov ako má. Aj ustanovenie , v znení platnom pre rozhodné obdobie, definovalo, že pravidelnú autobusovú dopravu je dopravca oprávnený vykonávať na základe udelenej dopravnej licencie. Udelením licencie teda len samosprávny kraj umožňuje dopravcovi pravidelnú autobusovú dopravu vykonávať, udelenie licencie však bez ďalšieho neznamená, že sa tým medzi dopravcom a samosprávnym krajom zakladá záväzkový vzťah z titulu zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Následne, aby dopravca mohol pravidelnú autobusovú dopravu vykonávať, musí tak robiť podľa cestovného poriadku, ktorého vydanie a zmeny schvaľuje správny orgán. V danom prípade dokonca odporca listom zo dňa 28. 04. 2008 navrhovateľovi oznámil, že prímestskú autobusovú dopravu vykonáva na základe udelených dopravných licencií a schválených cestovných poriadkov a výkony vo verejnom záujme dopravca vykonáva v prípade, že sním bola uzatvorená zmluva o výkone vo verejnom záujme a ak by prímestskú autobusovú dopravu navrhovateľ z hľadiska jej ekonomickej nevýhodnosti nevykonával vôbec, resp. v obmedzenom rozsahu, je potrebné požiadať správny orgán o zmenu cestovných poriadkov, resp. odňatie dopravných licencií a na tomto tvrdení odporca zotrval aj v liste zo dňa 14. 05. 2008.

Skutočnosť, že zákon neprikazuje samosprávnemu kraju zmluvu o výkone vo verejnom záujme s dopravcom uzavrieť, konštatoval aj odvolací súd v uznesení č. k. -917 zo dňa 31. 07. 2012, keď súčasne uviedol, že aj keď navrhovateľ mal vydané licencie na konkrétne linky, spolu s cestovnými poriadkami a Banskobystrický samosprávny kraj schválil plán obslužnosti územia, z ktorého vyplynulo, ktoré linky sa budú vykonávať ako výkon vo verejnom záujme, nebola splnená podmienka, ktorú na vykonávanie dopravy vo verejnom záujme požaduje zákon, a to, že uzatvára samosprávny kraj s dopravcom zmluvu o výkone vo verejnom záujme. Ďalej odvolací súd uviedol, že je tiež pravdou, že navrhovateľ vykonával linky na základe udelených dopravných licencií úplne sám (s výnimkou troch liniek), avšak nedá sa ani na základe týchto skutočností povedať, že mal navrhovateľ výhradné právo vykonávať dopravu na týchto linkách, pretože nastala len faktická situácia, že dopravu na týchto linkách vykonával navrhovateľ sám, nebolo mu teda udelené výhradné právo na vykonávanie dopravy na týchto linkách, pretože keby niekto iný požiadal o vykonávanie dopravy na týchto linkách cez dopravné licencie a splnil by podmienky stanovené Zákonom o cestnej doprave, je zrejmé, že by aj tento iný subjekt dopravu vykonávať mohol. Rovnako odvolací súd uviedol, že neobstojí ani záver okresného súdu v tom, že ak do 31. 12. 2007 a opätovne od 01. 01. 2009 odporca ako samosprávny kraj uzatváral s dopravcami na tieto výkony, teda dopravné výkony poskytované na tejto časti územia Banskobystrického kraja Zmluvy o výkone vo verejnom záujme a ak odporca neuviedol a preukázal žiadny relevantný zákonný dôvod prečo práve v roku 2008 tieto dopravné výkony mali byť vykonávané len ako komerčná doprava a že bolo v záujme odporcu ako samosprávneho kraja, aby tieto linky slúžili k zabezpečeniu dopravnej obslužnosti danej časti územia Banskobystrického kraja, a teda požiadavkou odporcu bolo, aby navrhovateľ tieto dopravné výkony vykonával aj v roku 2008, odvolací súd práve v tejto súvislosti poukázal na stanovisko odporcu navrhovateľovi z 28. 04. 2008. Tejto skutočnosti si musel byť navrhovateľ vedomý, aj napriek tomu však predmetnú dopravu bez uzatvorenej Zmluvy o výkone vo verejnom záujme vykonával. Na podporu toho, že len na základe Zmluvy o výkone vo verejnom záujme mal navrhovateľ vykonávať predmetnú dopravu, poukázal odvolací súd v uznesení č. k. -917 zo dňa 31. 07. 2012 jednak na Zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme vo vnútroštátnej pravidelnej autobusovej doprave uzatvorené medzi objednávateľom Banskobystrický samosprávny kraj a dodávateľom Slovenská autobusová doprava Banskobystrická dopravná spoločnosť, a. s. Banská Bystrica, ktoré boli uzatvorené pred rokom 2008, z ktorých je tiež zrejmé, že vždy ak mal samosprávny kraj záujem na zabezpečení verejnej pravidelnej autobusovej dopravy, uzatvoril s dodávateľom, t. j. navrhovateľom Zmluvu o výkone vo verejnom záujme podľa § 15 Zákona o cestnej doprave. Čiže len Zmluvou o výkone vo verejnom záujme je navrhovateľ povinný poskytnúť samosprávnemu kraju výkony

podľa § 14a ods. 6 Zákona o cestnej doprave. Ak teda navrhovateľ vykonával v roku 2008 tieto dopravné výkony bez uzavretej Zmluvy vo verejnom záujme, mohol ich vykonávať len ako komerčnú dopravu. Odvolací súd sa v uznesení č. k. -917 zo dňa 31. 07. 2012 nestotožnil ani s názorom súdu prvého stupňa, že na predmetných dopravných linkách mal navrhovateľ udelené výhradné právo vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu, nestotožnil sa ani s názorom, že bolo v záujme odporcu ako samosprávneho kraja, aby tieto linky slúžili k zabezpečeniu dopravnej obslužnosti danej časti územia Banskobystrického samosprávneho kraja, a teda požiadavkou odporcu bolo, aby navrhovateľ tieto dopravné výkony vykonával aj v roku 2008, pričom verejným záujmom na účely zákona o cestnej doprave sa rozumie práve záujem samosprávneho kraja vo vnútroštátnej autobusovej doprave na zabezpečení dopravnej obslužnosti.

Vychádzajúc potom aj z právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, ako aj s poukazom na prejav vôle odporcu zmluvu s navrhovateľom neuzatvoriť, dospel súd k záveru, že nedošlo k naplneniu zákonných atribútov zmluvy o výkone vo verejnom záujme, a teda dospel k záveru, že pre rok 2008 medzi účastníkmi konania nebola zmluva o výkone dopravy vo verejnom záujme uzatvorená ani konkludentným spôsobom.

Záväzky vznikajú nielen zo zmlúv, ale vznikajú aj z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa názoru súdu, v danom prípade, jediným právnym predpisom, ktorý by mohol návrhom uplatnený nárok navrhovateľa zakladať, je o cestnej doprave. Žiadne ustanovenie však priamy nárok navrhovateľa ako dopravcu proti odporcovi ako samosprávnemu kraju nezakladá. upravuje nárok dopravcu proti samosprávnemu kraju z titulu náhrady preukázanej straty, ktorý nárok však nevzniká automaticky zo zákona, ale len na základe uzatvorenej zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Ako už pritom bolo vyššie konštatované, medzi účastníkmi konania pre rozhodné obdobie zmluva o výkone vo verejnom záujme uzatvorená nebola. Nárok dopravcu na náhradu ekonomickej straty nezakladá ani udelenie dopravnej licencie. Dopravná licencia len umožňuje dopravcovi vykonávať pravidelnú autobusovú dopravu, a teda je zákonnou podmienkou na to, aby dopravca vôbec mohol pravidelnú autobusovú dopravu vykonávať, avšak bez ďalšieho nezakladá nárok dopravcu na náhradu preukázanej straty proti samosprávnemu kraju ako orgánu, ktorý licenciu udeľuje a odníma. Navrhovateľ tak za rok 2008 nemal proti odporcovi žiadny zákonný nárok na náhrady straty pri výkone dopravy.

Záväzky vznikajú aj z bezdôvodného obohatenia, keď bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov a bezdôvodne sa obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.

Ako už bolo konštatované, navrhovateľ na predmetných autobusových linkách dopravu vykonával na základe toho, že mal udelenú dopravnú licenciu a vydaný cestovný poriadok. Nemožno preto prijať záver, že dopravu na týchto linkách vykonával bez právneho titulu. Udelenie dopravnej licencie je totiž zákonnou podmienkou, aby dopravca mohol dopravu na danej autobusovej linke vykonávať, a teda je aj právnym titulom na vykonávanie dopravy. Tým, že navrhovateľ ako dopravca na základe udelených dopravných licencií a schválených cestovných poriadkov vykonával dopravu na časti územia odporcu, ani neplnil to, čo mal podľa práva plniť odporca, keďže dopravné výkony poskytoval priamo cestujúcim, nie odporcovi. Odporca ako samosprávny kraj má síce zákonnú povinnosť zabezpečiť dopravnú obslužnosť jeho územia, teda vytvoriť ponuku prepravných výkonov v pravidelnej autobusovej doprave na uspokojovanie prepravných potrieb obyvateľov žijúcich na území samosprávneho kraja, ale ako už bolo vyššie konštatované odvolací súd zaujal v uznesení č. k. -917 zo dňa 31. 07. 2012 názor, že ak navrhovateľ vykonával v roku 2008 tieto dopravné výkony bez uzavretej zmluvy vo verejnom záujme, mohol ich vykonávať len ako komerčnú dopravu a rovnako zaujal aj názor, že je tiež pravdou, za navrhovateľ vykonával linky na základe udelených dopravných licencií úplne sám, avšak nedá sa ani na základe týchto skutočností povedať, že mal navrhovateľ výhradné právo vykonávať dopravu na týchto linkách, pretože nastala len faktická situácia, že dopravu na týchto linkách vykonával navrhovateľ sám, nebolo mu teda udelené výhradné právo na vykonávanie dopravy na týchto linkách. Ak teda navrhovateľ tieto výkony vykonával ako komerčnú dopravu, nemôže žiadať od odporcu ako samosprávneho kraja náhradu straty za tieto výkony. Navrhovateľ je totiž podnikateľom a hoci základným znakom podnikania je vykonávanie sústavnej činnosti samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, nie vždy podnikanie zisk prináša, práve naopak,

môže priniesť aj stratu. Neznamená to však, že navrhovateľovi musí niekto túto stratu nahradiť, práve v tom je dané podnikateľské riziko. Išlo by potom o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ak by navrhovateľ predmetné dopravné výkony poskytoval ako komerčnú dopravu a následne by vykázanú stratu žiadal uhradiť od odporcu ako samosprávneho kraja. Ak teda navrhovateľ predmetné dopravné výkony poskytoval ako komerčnú dopravu, nemožno prijať ani záver, že tým plnil za odporcu to čo mal podľa práva plniť odporca.

Navrhovateľ teda nepreukázal, že odporca má proti nemu záväzok z titulu zmluvy alebo z titulu bezdôvodného obohatenia alebo z titulu zákonného nároku, ako ani zo spôsobenej škody, preto súd návrh navrhovateľa zamietol.

S poukazom na súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.