Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8P-20-2011.pdf
PDF · 76.6 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8P/20/2011
Uznesenie
Okresný súd Čadca vo veci starostlivosti o T. V., V.. XX.X.XXXX, bytom u starej matky, dieťa R. V., I.. P., V.. XX.X.XXXX, P. Q. V. Q. XXXX a Y. V., V.. X.X.XXXX, B.. Č.. P. E. XXX, XXX XX Š., Č., na návrh starej matky D. P., I.. R., V.. XX.X.XXXX, P. Q. V. Q. XXX, o zverenie maloletej do náhradnej osobnej starostlivosti , takto
rozhodol:
O p r a v u j e výroky III. a IV. písomného vyhotovenia rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 8P/20/2011-44 zo dňa 23.1.2012 v spojení so zápisnicou o pojednávaní zo dňa 23.1.2012 tak, že správne znenie výrokov III. a IV. uvedeného rozsudku je:
III. Matka maloletej R. V., V.. XX.X.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu maloletej T. mesačne sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy životného minima na 1 nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, k rukám starej matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
IV: Otec maloletej Y. V., V.. X.X.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej T. mesačne sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy životného minima na 1 nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov, k rukám starej matky počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Čadca rozsudkom č.k. 8P/20/2011-44 zo dňa 23.1.2012 zveril v tom čase maloletú T. V., V.. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke D. P., I.. R., V.. XX.X.XXXX, P. Q. V. Q. XXX, s tým, že stará matka je oprávnená maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Rodičom maloletej uložil povinnosť prispievať na jej výživu, každému sumou zodpovedajúcou 30 % zo sumy životného minima na 1 nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne k rukám starej matky. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2012.
2. Dňa 12.6.2017 bol súdu doručený podnet A. Y. R. N. E. D. R. na opravu rozsudku, v ktorom uviedlo, že bolo požiadané o pomoc pri vymáhaní výživného zo zahraničia, vzhľadom na zistenie, že povinný Y. V. sa zdržiava na území Českej republiky. Po začatí konania v spolupráci s ústredným orgánom Českej republiky povinný istý čas plnil svoju vyživovaciu povinnosť. Avšak následne sa jeho majetkové pomery zmenili, v dôsledku čoho boli zo strany českého ústredného orgánu podniknuté kroky k začatiu núteného výkonu rozhodnutia. Ústredný orgán v Českej republike podal na príslušný súd návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, avšak príslušný súd - Okresný súd v K. uznesením č.k. 31 E 32/2016 zo dňa 21.4.2016 návrh oprávnenej na nariadenie súdneho výkonu rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8P/20/2011 zo dňa 23.1.2012 zamietol. Po podaní odvolania uvedený výrok Krajský súd v Ú. V. K. uznesením č.k. 10 Co 608/2016-23 zo dňa 13.9.2016 potvrdil. Voči uzneseniu bolo podané dovolanie na Najvyšší súd Českej republiky, ktorý však dovolanie uznesením č.k. 20 Cdo 8/2013-33 zo dňa 17.1.2017
odmietol. Odvolací súd zamietnutie výkonu rozhodnutia odôvodnil najmä skutočnosťou, že predmetný rozsudok nemôže byť v Českej republike vykonateľný, nakoľko nie je z neho zrejmé, aká má byť výška výživného, keďže v rozsudku nie je uvedené, o aké životné minimum ide, podľa akého zákona je životné minimum určované, rovnako nie je zrejmé, či sa príslušný zákon zmení alebo kompetentné ministerstvo nevydá opatrenie, ktorým sa upraví výška minima. Zároveň odvolací súd dodal, že v zmysle článku 21 Nariadenia č. 4/2009 je dôvodom pre odmietnutie alebo odloženie výkonu rozhodnutia rozpor s verejným poriadkom, pričom v rozpore s verejným poriadkom je nedostatok materiálnej vykonateľnosti. Z uvedeného dôvodu Centrum požiadalo súd, aby najmä v zmysle ustanovenia § 224 Civilného sporového poriadku zvážil možnosť opravy rozsudku č.k. 8P/20/2011 zo dňa 23.1.2012, ktorou vo výroku upresní, akým právnym predpisom sa životné minimum stanovuje, aby bol možný výkon rozhodnutia na území Českej republiky, ktorý je vzhľadom na neplnenie si vyživovacej povinnosti povinným potrebný, a o ktorý bolo Centrum zo strany oprávnenej požiadané. K svojmu podnetu Centrum pripojilo i všetky rozhodnutia českých súdov týkajúce sa súdneho výkonu rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8P/20/2011 zo dňa 23.1.2012.
3. Súd listom zo dňa 16.10.2017 oznámil A. Y. R. N. E. D. R., že rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 8P/20/2011-44 zo dňa 23.1.2012 bol vydaný v zmysle platnej právnej úpravy SR, konkrétne ustanovenia § 62 ods. 3 zákona o rodine s odôvodnením, že nakoľko rodičia maloletej sú nezamestnaní, otcov zamestnávateľ je neznámy a matke nebolo úradom práce poskytnuté vhodné zamestnanie, súd určil výživné sumou 30 % zo sumy životného minima, ako to umožňuje ustanovenie § 62 ods. 3 zákona o rodine. Na vydanie prípadného opravného uznesenia tak, ako žiadajú, nepovažoval podmienky, ktoré predpokladá ustanovenie § 224 CSP, za splnené. Zároveň však prisľúbil, že sa bude jeho podaním a problémom, ktorý vyvstal v súvislosti s vymáhaním výživného na základe rozsudku č.k. 8P/20/2011-44 zo dňa 23.1.2012 naďalej zaoberať.
4. Podaním doručeným súdu dňa 10.9.2018 A. Y. R. N. E. D. R. opätovne požiadalo súd o zváženie podnetu na opravu rozsudku a prehodnotenie nutnosti opravy nesprávnosti v zmienenom rozsudku, nakoľko jeho súčasné znenie neumožňuje začať proces súdneho výkonu rozhodnutia na území Českej republiky.
5. Podľa § 224 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. O oprave súd vydá opravné uznesenie, ktoré doručí subjektom konania.
6. Súd opätovne preskúmal podnet A. Y. R. N. E. D. R. a pripojené rozhodnutia českých súdov, ktorými bol návrh oprávnenej na nariadenie súdneho výkonu rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8P/20/2011 zo dňa 23.1.2012 zamietnutý, ako aj obsah spisového materiálu. Dôvodom podania podnetu zo strany A. Y. R. N. E. D. R. bola skutočnosť, že príslušný súd v Českej republike zamietol návrh oprávnenej na nariadenie súdneho výkonu rozhodnutia a jeho rozhodnutie bolo potvrdené i odvolacím súdom. Dôvodom bolo, že výrok rozsudku týkajúci sa vyživovacej povinnosti otca maloletej je materiálne nevykonateľný, nakoľko výška výživného nie je určená konkrétnou sumou, ani nie je žiadnym spôsobom aspoň odkazom na príslušný právny predpis uvedené, koľko predstavuje životné minimum nezaopatreného neplnoletého dieťaťa. Takisto nie je vôbec uvedené a ani to z rozsudku nijako nevyplýva, od akého mesiaca akého roku je otec povinný výživné hradiť.
7. Súd v danej veci výrokmi III. a IV. dotknutého rozsudku síce v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov zaviazal rodičov v tom čase ešte maloletej T. V. prispievať na jej výživu každému sumou 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa k rukám jej starej matky, avšak bez odkazu na príslušný právny predpis, ktorý výšku životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa upravuje. Uvedené nevyplýva ani z odôvodnenia rozsudku. Ustanovenie § 62 ods. 3 zákona o rodine pritom odkazuje na osobitný predpis, ktorým je zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime /konkrétne § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z./ v spojitosti s opatrením, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima (vždy od 1. júla bežného kalendárneho roka). Opatrenie vydáva Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky podľa údajov zistených Štatistickým úradom Slovenskej republiky a vyhlási jeho úplné znenie uverejnením v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Súd zrejme nedopatrením pri vyhlásení rozsudku a následne i pri jeho písomnom vyhotovení neuviedol príslušný právny predpis, ktorý výšku životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa upravuje. Rovnako zrejme nedopatrením
neuviedol, od ktorého okamihu sú rodičia dieťaťa povinní svoju vyživovaciu povinnosť plniť. Súd má z obsahu spisu preukázané, že vyživovacia povinnosť oboch rodičov k T. V. bola dočasne upravená už predbežným opatrením č.k. 5 P 116/2011-18 zo dňa 16.9.2011, ktorého účinnosť zanikla dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo veci samej, a to dňa 24.2.2012, kedy rozsudok vo veci samej
- č.k. 8P/20/2011-44 zo dňa 23.1.2012 nadobudol právoplatnosť. Uvedené predbežné opatrenie tak upravovalo vyživovaciu povinnosť oboch rodičov k T.I. V. i za obdobie od podania návrhu vo veci samej, ktorý bol súdu doručený dňa 16.9.2011 až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, t.j do 24.2.2012. Z uvedeného tak vyplýva, že matke i otcovi T. V. vznikla povinnosť hradiť výživné v zmysle rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8P/20/2011-44 zo dňa 23.1.2012 až počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.
8. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, i s ohľadom na najlepší záujem dieťaťa, v prospech ktorého je potrebné výživné vymáhať, súd preto uvedené nesprávnosti, ku ktorým došlo zrejme len nedopatrením, z úradnej činnosti opravil tak, ako je uvedené vo výroku tohto opravného uznesenia. Podmienky na opravu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 224 CSP považoval totiž za splnené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP, § 357 CSP).
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná. (§ 239 CSP). Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal (§ 240, § 242 CSP). V sťažnosti sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne a čoho sa sťažovateľ domáha. Sťažnosť musí byť podpísaná. O sťažnosti rozhoduje súd prvej inštancie spravidla bez nariadenia pojednávania (§ 249 CSP). Ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne. Ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; s prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu (§ 250 CSP). Rozsah, v akom sa uznesenie napáda, môže sťažovateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie sťažnosti. V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe ( § 125 ods. 1 CSP). Sťažnosť urobenú v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanú podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( § 125 ods. 2 CSP).