Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/335/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: František Cvaško, s miestom podnikania Stred 50/31, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 32 893 116, proti žalovanému: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001, v konaní určenie trvania nájomného vzťahu, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -101 zo dňa 10. augusta 2015, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -101 zo dňa 10. augusta 2015 p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že nájomný vzťah žalobcu v postavení nájomcu a žalovaného v postavení prenajímateľa k predmetu nájmu vo vlastníctve žalovaného, ktorým je objekt služieb na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier na diaľničnom úseku D1, Vrtižer - Hričovské Podhradie v km 185,064, postavenom ako budova bez súpisného čísla na pozemkoch Registra CKN v katastrálnom území D., druh pozemkov zastavené plochy a nádvoria, parc. č. 1117/74 o výmere 74 m2, zapísaný na LV č. XXXX, parc. číslo 1117/73 o výmere 77 m2, zapísaný na LV č. XXXX a parc. č. 1117/75 o výmere 75 m2, zapísaný na LV č. XXXX (ďalej aj len „predmet nájmu“), založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo 16.10.2013, trvá. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že dňa 16.10.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier č. ZM/2013/0367 (ďalej aj len „Zmluva“). Dňa 17.10.2013 bola Zmluva zverejnená v Centrálnom registri zmlúv a žalobca sa ujal svojich práv nájomcu. Žalovaný listom zo 07.05.2014 oznámil žalobcovi, že Zmluva nenadobudla účinnosť a domáhal sa riešenia nájomného vzťahu bez uvedenia konkrétneho právneho dôvodu. Žalovaný vypísal na predmet nájmu verejné ponukové konanie, a to napriek trvaniu nájomného vzťahu založeného Zmluvou, ktorú nikto z jej účastníkov nezrušil. Podľa žalobcu sporná Zmluva je perfektným právnym úkonom, ktorá podľa ust. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „“) v spojení s ust. je účinná a zaväzuje jej účastníkov. Pokiaľ sa žalovaný domnieva, že Zmluva nie je legitímnym užívacím titulom, bolo jeho povinnosťou Zmluvu zrušiť a až následne pristúpiť k výberovému konaniu. Predmet výberového konania je viazaný Zmluvou do času trvania nájomného vzťahu, ktorý ňou bol založený. Vypísané výberové konanie žalovaného spôsobuje právnu a faktickú neistotu v právnom postavení žalobcu, ktorý je nútený domáhať sa autoritatívneho rozhodnutia súdu v otázke trvania nájomného vzťahu. Žalobca ako účastník hmotno-právneho nájomného vzťahu v postavení nájomcu je ohrozovaný vo svojom právnom postavení, nakoľko žalovaný ako prenajímateľ a vlastník predmetu nájmu spochybňuje legitímny užívací titul. Žalobca s odkazom na ust. , a o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene cestného zákona (ďalej len „“) dovodil, že Zmluva nadobudla platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami a účinnosť dňom jej zverejnenia v Centrálnom registri zmlúv. Dojednanie v čl. VII bod 5. Zmluvy považoval s odkazom na tieto zákonné

ustanovenia za nejasné a nezrozumiteľné, v dôsledku čoho je dojednanie podmienky v uvedenom ustanovení neplatné a na neplatnú podmienku sa neprihliada.

Zo žalobcom predloženej Zmluvy o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier č. ZM/2013/0367 uzatvorenej dňa 16.10.2013 mal okresný súd zistené, že žalovaný prenechal žalobcovi do dočasného užívania za podmienok ustanovených v predmetnej Zmluve objekt služieb na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier na diaľničnom úseku D1 Vrtižer - Hričovské Podhradie v km 185,064 za účelom prípravy a predaja občerstvenia verejnosti na dojednanú dobu nájmu 5 rokov, ktorá začína plynúť odo dňa zápisničného odovzdania predmetu nájmu. Podľa čl. VII bod 5. Zmluvy prenajímateľ v zmysle bol povinný zaslať nájomnú zmluvu do Centrálneho registra zmlúv Úradu vlády Slovenskej republiky na účely jej zverejnenia. Zmluva nadobúda účinnosť dňom udelenia súhlasu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „Ministerstva“) podľa . Podľa výpisu z Centrálneho registra zmlúv na č.l. 21 spisu, Zmluva bola zverejnená dňa 17.10.2013 (nesprávne uvedené dňa 17.10.2010) v Centrálnom registri zmlúv.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 25.11.2014 uviedol, že nájomný vzťah k totožnému predmetu nájmu bol založený medzi žalobcom a žalovaným nájomnou zmluvou uzatvorenou dňa 28.11.2007, v čase uzatvorenia ktorej bolo žalobcovi známe, že na akýkoľvek nájom tohto majetku sa na základe ust. vyžaduje súhlas Ministerstva. Uvedený súhlas počas obdobia rokov 2007 - 2014 v závislosti od toho, ako sa menil , bol podmienkou platnosti a účinnosti nájomnej zmluvy. Nájomná Zmluva z roku 2007 bola dodatkami menená v cene nájmu a dobe nájmu, pričom súhlas na účinnosť posledného dodatku č. 4 k tejto nájomnej zmluve bol Ministerstvom daný 26.04.2013 a predlžoval obdobie nájmu do 05.06.2014. Dňa 27.06.2013 bol žalovanému doručený list žalobcu zo dňa 25.06.2013, označený ako „Žiadosť o ukončenie zmluvy dohodou k 31.08.2013“. Následne e-mailom zo dňa 15.08.2013 žalobca oznámil žalovanému, že je ochotný ukončiť nájomnú zmluvu dohodou k 30.09.2013, na základe čoho bola dňa 03.09.2013 medzi žalobcom a žalovaným podpísaná Dohoda o zrušení nájomnej zmluvy č. , ktorá bola v súlade s ust. dňa 20.09.2013 zverejnená v Centrálnom registri zmlúv. Následne bola vyhlásená nová verejná obchodná súťaž na prenájom totožného objektu a k dátumu na predloženie návrhov 07.10.2013 bol žalovanému doručený jediný súťažný návrh, a to návrh žalovaného. Na základe uskutočnenej verejnej obchodnej súťaže bola so žalovaným podpísaná nová nájomná zmluva zo dňa 16.10.2013, ktorá bola v súlade s zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 17.10.2013. Dňa 18.10.2013 žalovaný požiadal Ministerstvo o udelenie súhlasu, potrebného na účinnosť Zmluvy v súlade s ust. , pričom dňa 26.03.2014 bol žalovanému doručený list Ministerstva, v ktorom bola žiadosť žalovaného zamietnutá a súhlas na účinnosť Zmluvy udelený nebol. Ministerstvo zároveň navrhlo verejnú súťaž zopakovať. Zmluva tak nikdy nenadobudla účinnosť, nakoľko súhlas Ministerstva, potrebný na účinnosť, resp. od 01.01.2014 na platnosť, nikdy nebol udelený. Nakoľko žalobca ani žalovaný takýto postup Ministerstva nepredpokladali a nepočítali s tým, vo väzbe na skutočnosť, že dňa 16.10.2013 bola podpísaná Zmluva so žalobcom, žalovaný pre dobré obchodné vzťahy so žalobcom nechal predmet nájmu v užívaní žalobcu už v období októbra 2013 a následných mesiacov. Neudelením súhlasu na účinnosť Zmluvy zo strany Ministerstva došlo k užívaniu predmetu nájmu bez právneho titulu. Žalobca počas obdobia od októbra 2013 užíval predmet nájmu na svoju podnikateľskú činnosť a objekt riadne prevádzkoval. Dňa 13.05.2014 žalovaný doručil žalobcovi list, ktorým mu oznámil neudelenie súhlasu na účinnosť Zmluvy a pozval ho na pracovné stretnutie, ktorého účelom bolo riešenie neexistencie právneho titulu na užívanie predmetu nájmu a urovnanie vzájomných nárokov, týkajúcich sa faktického užívania predmetu nájmu za obdobie od 01.10.2013 do 01.08.2014. Na základe tohto stretnutia bola uzatvorená medzi účastníkmi Dohoda o urovnaní vzájomných práv a povinností č. ZM/2014/0265 zo dňa 01.08.2014, ktorá bola v rovnaký deň zverejnená v Centrálnom registri zmlúv a nadobudla účinnosť 02.08.2014. V zmysle tejto dohody sa žalobca zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 2.411,21 Eur ako odplatu za faktické užívanie predmetného objektu služieb a sumu 3.894,31 Eur za spotrebovanú vodu a elektrickú energiu práve z dôvodu neexistencie, resp. neúčinnosti Zmluvy. Na základe uzatvorenej dohody o urovnaní boli žalobcovi zaslané dve faktúry, ktoré neuhradil. Žalovaný si tak vzájomným návrhom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 7.084,38 Eur spolu s príslušenstvom. Vo vzťahu k účinnosti Zmluvy žalovaný uviedol, že v čase jej podpisu 16.10.2013 upravoval postup zverejňovania a účinnosti povinne zverejňovaných zmlúv , a . V dôsledku špeciálnej úpravy , účinného do 31.12.2013, dochádzalo k nejasnostiam ohľadom momentu

nadobudnutia účinnosti zmluvy predpokladanej takýmto ustanovením, na čo bolo reagované novelou , účinnou od 01.01.2014, v zmysle ktorej sa súhlas Ministerstva nevyžaduje na účinnosť, ale na platnosť takejto zmluvy, čo je v súlade s ust. . V prílohe písomného vyjadrenia žalovaný predložil listinné dôkazy.

Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 19.12.2014 zotrval na tom, že dňa 16.10.2013 vznikla právne perfektná Zmluva, ktorou bol založený nájomný vzťah, pričom dňom 17.10.2013 sa ujal faktickej držby predmetu nájmu. Posudzovanie náležitostí tohto právneho úkonu sa spravuje ustanoveniami . Zmluva svojim vznikom nadobudla platnosť a na základe ust. bola dňa 17.10.2013 zverejnená v Centrálnom registri zmlúv, čím nadobudla účinnosť, resp. účinnosť by nadobudla najneskôr dňa 31.12.2013 za predpokladu, že do konca roku 2013 by Ministerstvo žiadosť o udelenie súhlasu neposúdilo. Od 01.01.2014 na základe zmeny ust. bolo Ministerstvo oprávnené udeľovať súhlas pre nadobudnutie platnosti nájomných zmlúv, a nie pre nadobudnutie ich účinnosti. Pokiaľ teda aj zmluvné strany dohodli, že zmluvný vzťah nadobudne účinnosť až schválením zo strany Ministerstva, táto odkladacia podmienka je nemožná a neprihliada sa na ňu. neobsahoval záverečné ustanovenia, ktoré by upravovali postup pri nerozhodnutých žiadostiach o prenájom podľa . Pokiaľ teda Ministerstvo neposúdilo žiadosť podanú 18.10.2013 ešte v roku 2013, od 01.01.2014 nemalo kompetenciu na udeľovanie súhlasu na účinnosť zmlúv, z čoho vyplýva, že všetky zmluvné vzťahy, ktorých účinnosť bola na základe ust. odložená do dňa udelenia súhlasu Ministerstvom, sa stali, pokiaľ o súhlase nebolo rozhodnuté do 31.12.2013, od 01.01.2014 v tejto časti nepodmienené. Novokoncipované ust. pri absencii prechodných ustanovení neumožňovalo podmieňovať súhlasom Ministerstva účinnosť zmluvného vzťahu. Z uvedeného dôvodu vyjadrenie Ministerstva zo dňa 18.03.2014, ktorým neudelilo súhlas pre nadobudnutie platnosti Zmluvy, nemá vplyv na už platnú zmluvu a retroaktívne nespôsobuje stratu platnosti zmluvy už skôr platnej a v čase posudzovania Ministerstvom aj účinnej. Žalobca poukázal na to, že Dohoda o urovnaní zo dňa 01.08.2014 nepojednáva o zrušení nájomnej zmluvy č. ZM/2013/0367 zo dňa 16.10.2013. Zároveň poukázal na to, že o eventuálnom zániku nájomného vzťahu, či už k 30.09.2013 alebo k 01.08.2014, žalovaný neuplatnil na súde voči žalobcovi návrh na vypratanie alebo odovzdanie predmetu nájmu, čo s poukazom na ust. spôsobilo fikciu trvania nájmu, o ochranu ktorého sa žalobca touto žalobou domáha.

Žalovaný podaním doručeným okresnému súdu dňa 03.02.2015 rozšíril a doplnil vzájomný návrh zo dňa 25.11.2014 o vypratanie nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom nájomného vzťahu uzavretého medzi účastníkmi konania. Uviedol, že na základe listu Ministerstva zo dňa 26.03.2013, ktorým nebol udelený súhlas na platnosť (účinnosť) Zmluvy, žalovaný na základe odporúčania Ministerstva zo dňa 25.07.2014 vyhlásil novú verejnú súťaž, v rámci ktorej bol vybratý nový nájomca k spornému predmetu nájmu, s ktorým bola dňa 09.09.2014 uzatvorená nájomná zmluva. Dňa 21.11.2014 bol žalovanému doručený list Ministerstva, ktorým udelilo súhlas na platnosť tejto novej nájomnej zmluvy, ktorá bola následne dňa 28.11.2014 zverejnená v Centrálnom registri zmlúv. Žalobca doposiaľ užíva predmet nájmu bez právneho titulu a novému nájomcovi je bránené v jeho užívaní, z ktorého dôvodu sa domáha vypratania predmetu nájmu.

Dňa 17.07.2015 bol okresnému súdu doručený návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa konania, ktoré by smerovalo k vyprataniu žalobcu, alebo ktorého následkom by bolo odpojenie objektu služieb na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier, na diaľničnom úseku D1 Vrtižer - Hričovské Podhradie v km 185,064, postavenom ako budova bez súpisného čísla na pozemkoch registra CKN v katastrálnom území D., obec Predmier, okres Bytča, druh pozemkov zastavané plochy a nádvoria, vedených ako parc. č. 1117/74 o výmere 74 m2, zapísaná na LV č. XXXX, ako parc. č. 1117/73 o výmere 77 m2, zapísaná na LV č. XXXX a parc. č. 1117/75 o výmere 75 m2, zapísaná na LV č. XXXX, všetko v katastrálnom území D. od dodávok elektrickej energie a dodávok vody.

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia aplikoval ust. veta prvá, , ust. účinného od 1.1.2011, o slobodnom prístupe k informáciám, účinného od 1.1.2012, o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene cestného zákona v znení účinnom do 31.12.2013, o Národnej diaľničnej spoločnosti a o

zmene cestného zákona v znení účinnom od 1.1.2014 a konštatoval, že predbežné opatrenie je procesným inštitútom, účelom ktorého je poskytnúť dočasnú a provizórnu úpravu právnych pomerov medzi účastníkmi konania alebo zabezpečiť výkon existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je, aby bolo žalobcom tvrdené a osvedčené, že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi práve nariadením predbežného opatrenia, pričom navrhovaným predbežným opatrením sa medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do ich právnych vzťahov. Z účelu predbežného opatrenia vyplývalo, že súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v konaní o veci samej, ale má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia.

Okresný súd poukázal na to, že žalobca sa podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, v rámci prebiehajúceho konania o určenie trvania nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania, založeného Zmluvou uzavretou 16.10.2013 v súlade s ust. , domáhal dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania uložením povinnosti žalovanému zdržať sa konania, ktoré by smerovalo k vyprataniu žalobcu z predmetu nájmu a k odpojeniu predmetu nájmu od dodávok elektrickej energie a vody. Okresný súd konštatoval vecnú súvislosť medzi navrhovaným predbežným opatrením a konaním vo veci samej. Z obsahu listinných dôkazných prostriedkov, predložených zo strany účastníkov konania a ich vyjadrení mal osvedčené, že na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 26.11.2007 existoval medzi účastníkmi konania nájomný vzťah k spornému predmetu nájmu, ľavostrannému diaľničnému odpočívadlu Predmier, ktorý bol ukončený na základe vzájomnej dohody zmluvných strán ku dňu 30.09.2013. Následne bola medzi účastníkmi konania k rovnakému predmetu nájmu dňa 16.10.2013 uzatvorená nová Zmluva o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier č. ZM/2013/0367. V konaní nebolo sporné, že predmetná zmluva je zmluvou, pre ktorú v ustanovení ustanovuje povinné zverejnenie, v dôsledku čoho podmienkou účinnosti zmluvy podľa ust. je jej zverejnenie v Centrálnom registri zmlúv. Okresný súd z listinných dôkazných prostriedkov predložených účastníkmi konania mal osvedčené, že Zmluva bola v Centrálnom registri zmlúv zverejnená dňa 17.10.2013. Zároveň z obsahu vyjadrení účastníkov konania a predložených listinných dôkazných prostriedkov mal osvedčené, že nebytové priestory, ktoré mali byť predmetom nájmu na základe Zmluvy, majú charakter prioritného infraštruktúrneho majetku v zmysle ust. a Zmluva podlieha režimu ust. . Uvedené ustanovenie v znení účinnom od 01.01.2014 ustanovuje, že na platnosť nájomnej zmluvy uzavretej diaľničnou spoločnosťou sa vyžaduje súhlas Ministerstva. Ustanovenie , účinného do 31.12.2013, podmieňovalo súhlasom Ministerstva účinnosť nájomnej zmluvy uzavretej diaľničnou spoločnosťou.

Nakoľko sporná Zmluva bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dňa 16.10.2013, okresný súd vzhľadom na absenciu prechodných ustanovení, ktoré by stanovovali niečo iné, mal za to, že sa ňu sa vzťahuje režim ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, t.j. do 31.12.2013, kedy účinnosť takejto nájomnej zmluvy bola podmienená udelením súhlasu Ministerstva. Ust. v znení účinnom do 31.12.2013 nevylúčilo zároveň aplikáciu ust. a nakoľko Zmluva má charakter jednak povinne zverejňovanej zmluvy podľa a zároveň ide o nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je prioritný infraštruktúrny majetok, uzavretú diaľničnou spoločnosťou v zmysle ust. , tak v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy bolo podmienkou nadobudnutia jej účinnosti kumulatívne povinné zverejnenie podľa ust. a udelenie súhlasu zo strany Ministerstva podľa ust. v znení účinnom do 31.12.2013. Podľa okresného súdu znením tohto zákonného ustanovenia sa riadi účinnosť Zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania bez ohľadu na to, že s účinnosťou od 01.01.2014 došlo k novelizácii ust. , ktorý súhlasom Ministerstva podmienil platnosť takejto zmluvy tak, ako to

predpokladá aj ust. . Z listinných dôkazných prostriedkov, ktoré boli predložené zo strany účastníkov konania, nevyplývalo, že by súhlas s účinnosťou Zmluvy podľa ust. v znení účinnom do 31.12.2013, bol zo strany Ministerstva udelený. Naopak, z odpovede Ministerstva zo dňa 18.03.2014 na žiadosť žalovaného o udelenie súhlasu na účinnosť Zmluvy vyplývalo, že takýto súhlas Ministerstvom udelený nebol. Na uvedenom závere okresného súdu nemení nič ani tá skutočnosť, že Ministerstvo v odpovedi zo dňa 18.03.2014 uviedlo, že predmetnú Zmluvu vracia žalovanému bez udelenia súhlasu na jej platnosť, hoci podľa názoru okresného súdu, vzhľadom na právnu úpravu platnú a účinnú v čase uzavretia Zmluvy, by malo ísť o neudelenie súhlasu na jej účinnosť.

Okresný súd na základe uvedený skutočností a obsah listinných dôkazných prostriedkov nepovažoval za osvedčenú existenciu tvrdeného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, nakoľko, pokiaľ nebola osvedčená existencia súhlasu Ministerstva s účinnosťou Zmluvy, tak účinnosť Zmluvy nenastala, a to ani napriek jej zverejneniu v Centrálnom registri zmlúv podľa ust. . Za nedôvodnú považoval okresný súd aj argumentáciu žalobcu ohľadne obnovenia nájomnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 26.11.2007, nakoľko dôsledky vyplývajúce z ust. by v spojení s ust. nastali len v tom prípade, ak by nájomca užíval vec aj po skončení nájmu dojednaného na dobu určitú uplynutím doby nájmu. Nájomná zmluva zo dňa 26.11.2007 neskončila uplynutím dojednanej doby nájmu, ale dohodou zmluvných strán k 30.9.2013. Okresný súd z dôvodu neosvedčenia existencie tvrdeného záväzkovo- právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. na žalobu, ktorou sa domáhal určenia trvania nájomného vzťahu založeného nájomnou zmluvou zo dňa 16.10.2013. Žalobca mal za to, že sporná Zmluva ako užívací titul je perfektným právnym úkonom a je právne účinná vo svojej záväznosti podľa ust. v spojitosti s ust. . Podľa žalobcu nie je sporné, že predmetná sporná Zmluva svojim vznikom nadobudla platnosť, čo znamená aj viazanosť prejavov účastníkov. Žalobca poukázal na to, že predmetný právny úkon je v definovaný ako prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Práva a povinnosti v obsahu právneho úkonu môžu byť viazané na splnenie podmienky zmluvnej alebo plynúcej z právneho predpisu. V takom prípade sa považuje vznik právneho úkonu smerujúceho ku vzniku práv a povinností za podmienený. V danom prípade právne účinky Zmluvy vzniknutej dňa 16.10.2013, ktorej platnosť v súlade s právnymi predpismi nastala dňom jej podpisu oboma stranami, boli v čase jej vzniku priamo z právnych predpisov podmienené dvoma podmienkami, a to a) zverejnením v Centrálnom registri zmlúv a b) súhlasom Ministerstva s nájmom. Plynutím času a po splnení prvej podmienky pre neuskutočnenie aktu rozhodnutia Ministerstva do 31.12.2013, kedy došlo k zmene pre posudzovanie podstatného ust. , pre absenciu intertemporálnych ustanovení daného právneho predpisu, došlo k odpadnutiu druhej podmienky pre nastátie právnych účinkov Zmluvy. Právny predpis podľa právneho stavu od 1.1.2014 takúto podmienku pre nastátie právnych účinkov nestanovoval a ustanovenie Zmluvy sa odvolávalo na v danom čase neplatné ustanovenie právneho predpisu. Z pohľadu práva sa druhá podmienka od 1.1.2014 stala nemožnou, a preto pre túto podmienku bol úkon nepodmieneným. Podľa žalobcu účinnosť Zmluvy bola podmienená len do 31.12.2013, ale od 1.1.2014 sa podmienka účinnosti zmenila, pretože v sa tento súhlas vyžadoval len na platnosť Zmluvy. Zmluva sa tak stala platnou pri jej podpise a zverejnením v Centrálnom registri zmlúv, a teda aj účinnou. Účinnosť Zmluvy teda od 1.1.2014 nebola podmienená súhlasom Ministerstva, pričom táto skutočnosť nastala priamo zo zákona. Žalobca poukázal na to, že dňa 19.6.2015 mu žalovaný doručil výzvu na dobrovoľné vypratanie objektu, v ktorom ho vyzval, aby do 7 dní od doručenia vypratal priestory, inak žalovaný odpojí predmetné priestory od elektrickej energie a vody a podá na žalobcu trestné oznámenie za neoprávnený zásah do nebytového priestoru, na čo žalobca reagoval podaním zo dňa 10.7.2015. Žalobca mal za to, že jeho návrh je opodstatnený a žalovaný nemá právo uskutočňovať takýto zásah neprimeraný do nájomných práv žalobcu. Podanou žalobou požiadal o poskytnutie súdnej ochrany, a teda existencia nájomného vzťahu je predmetom súdneho konania vedeného pod sp. zn. . Práve táto existencia súdneho sporu zaväzuje účastníkov súdneho konania podriadiť sa výsledku súdneho konania a zároveň toto prebiehajúce súdne konanie vylučuje, aby ktorákoľvek strana súdneho konania použila útočnú a nedovolenú svojpomoc. Pokiaľ žalovaný Výzvou zo dňa 19.6.2015 prejavil úmysel konať

nedovolenou svojpomocou a mal úmysel obmedziť práva prenajímateľa užívať predmet nájmu, tak takéto konanie by bolo možné považovať za hrubý nátlak na žalobcu, čo odôvodňuje potrebu vydania predbežného opatrenia. Žalobca mal za to, že vydanie predbežného opatrenia je jediná možnosť právnej ochrany žalobcu z dôvodu, aby žalobcovi ako nájomcovi nebolo obmedzené právo na užívanie predmetu nájmu, aby nebolo obmedzené právo na podnikanie a zároveň, aby mu týmto obmedzením nevznikla aj finančná škoda. Čo sa týka zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, žalobca mal za to, že okresný súd nesprávne právne ustálil právny názor k účinnosti podľa . Žalobca videl nesúlad v tvrdení okresného súdu, ktorý uviedol, že na platnosť nájomnej zmluvy sa vyžaduje súhlas z Ministerstva a zároveň tvrdil, že Ministerstvo malo rozhodovať podľa zákona účinného v čase uzavretia zmluvy. Podľa žalobcu Zmluva sa pri jej podpise v roku 2013 už platnou stala. Podľa , účinného do 31.12.2013, sa v ust. veta tretia tvrdí: „Na účinnosť nájomnej zmluvy uzavretej diaľničnou spoločnosťou sa vyžaduje súhlas ministerstva“. Týmto zákon ustanovil podmienku nadobudnutia účinnosti, ktorá však bola možná len do 31.12.2013. Okresný súd podľa žalobcu nemôže tvrdiť, že Ministerstvo sa malo riadiť zákonom účinným v dobe podpisu zmluvy a na základe toho sa riadiť pri svojom rozhodovaní a pritom citovať zákon účinný už v roku 2014. Zároveň okresný súd tiež uviedol, že Zmluva vznikla, pričom toto uznanie zmluvy okresným súdom je možné vysvetliť tak, že okresný súd uznáva platnosť zmluvy. Žalobca poukázal na to, že v čase posudzovania, či dôjde k udeleniu súhlasu zmluvy, ktorej platnosť nastala do 31.12.2013 pri absencii prechodných a intertemporálnych ustanovení, keďže Ministerstvo o žiadosti nerozhodlo do 31.12.2013, teda mohlo a muselo rozhodovať len podľa právneho stavu platného ku dňu rozhodovania o žiadosti, teda podľa právneho stavu od 1.1.2014, ktoré ustanovenie umožňovalo Ministerstvu rozhodovať o platnosti zmluvy a nie účinnosti. Tým, že zmluva už bola v platnosti, nebolo možné jej platnosť obmedziť rozhodnutím Ministerstva. S odkazom na ust. žalobca konštatoval, že v danom prípade ide o odkladaciu podmienku, ktorá sa následne s účinnosťou od 1.1.2014 stala nemožnou, teda ide o nepodmienený úkon. Pri odkladacej podmienke nastanú následky právneho úkonu, iba ak je podmienka možná až okamihom jej splnenia, avšak v tomto prípade od 1.1.2014 išlo už o podmienku nemožnú. Zároveň bola splnená podmienka stanovená v ust. , pretože Zmluva bola dňa 17.10.2013 zverejnená v Centrálnom registri zmlúv, teda v ten deň nadobudla svoju účinnosť. Od 1.1.2014 bolo Ministerstvo oprávnené odsúhlasiť nájomné zmluvy pre nadobudnutie platnosti zmluvných vzťahov a nie pre nadobúdanie účinnosti. Ministerstvo v roku 2014 nemohlo postupovať podľa ustanovenia , ktoré bolo v čase jeho rozhodnutia neplatné. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.6.2010, sp. zn. . Podľa žalobcu Zmluva vznikla v roku 2013, keď podľa vtedajšieho právneho stavu jej účinnosť bola daná tiež súhlasom Ministerstva. Avšak v roku 2013 Ministerstvo nerozhodlo, teda pokiaľ rozhodovalo až v roku 2014, muselo pri absencii intertemporálnych ustanovení rozhodovať len podľa právneho stavu platného v danom čase, teda podľa , účinného od 1.1.2014. Podľa žalobcu Zmluva, ktorá vznikla v roku 2013 a Ministerstvo o nej nerozhodlo v roku 2013, nadobudla svoju platnosť podpísaním a účinnosť zverejnením v Centrálnom registri zmlúv podľa ust. . Druhá podmienka pre nastátie jej účinkov za predpokladu, že o súhlase Ministerstvo nerozhodlo do 31.12.2013, ale až v roku 2014, za účinnosti nového právneho stavu, ktorý viazal súhlas Ministerstva na platnosť zmluvy, ktorá však už svoju platnosť stratiť nemohla a o účinnosti nemohlo rozhodovať pre neexistenciu hmotnoprávnej úpravy, podľa ktorej mohlo Ministerstvo postupovať, pre plynutie času odpadla a pre túto sa stala Zmluva nepodmienená. Teda účinnosť Zmluvy plynutím času bez rozhodnutia Ministerstva do 31.12.2013, od 1.1.2014 už nebola podmienená rozhodnutím Ministerstva a išlo v tejto časti podmienky o nepodmienený právny úkon. Žalobca považoval svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia za opodstatnený, s tým, že žalovaný nemá právo uskutočňovať neprimeraný zásah do jeho nájomných práv. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

Následne žalobca v podaní zo dňa 10.9.2015 doplnil svoje odvolanie, v ktorom poukázal na výzvu žalovaného zo dňa 19.6.2015, ktorou ho vyzval, aby v lehote do 7 dní od doručenia výzvy vypratal priestory, inak odpojí predmetné priestory od elektrickej energie a vody a taktiež sa vyjadril, že v prípade nevypratania priestorov podá na žalobcu trestné oznámenie za neoprávnený zásah do nebytového priestoru. Na predmetnú výzvu žalobca reagoval podaním zo dňa 10.7.2015. Na základe týchto skutočností podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia, pretože išlo o bezprostrednú hrozbu ujmy voči žalobcovi a túto nie je možné akceptovať a nieto sa jej podriadiť. Následne okresný súd návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, voči čomu žalobca podal odvolanie. Žalobca po návrate z dovolenky zistil, že žalovaný svoje vyhrážky uskutočnil a odpojil predmetné priestory

od dodávok elektrickej energie a plynu, a to aj napriek skutočnosti, že v tejto veci je vedené konanie na súde. Žalovaný svoje konanie neavizoval, a preto nebolo možné sa na takéto konanie žalovaného nijako pripraviť. V dôsledku toho došlo ku škode na majetku, a to najmä tým, že odpojením predmetných nehnuteľností od elektrickej energie sa žalobcovi, ktorý prevádzkuje stravovacie zariadenie, pokazili všetky uskladnené potraviny, taktiež v nehnuteľnosti nebolo možné svietiť, čo v konečnom dôsledku mohlo viesť ku krádežiam. Takéto konanie žalovaného obmedzilo žalobcove právo na podnikanie, ktoré je dané . V súčasnej dobe, keď je nehnuteľnosť odpojená od energií, nie je možné prevádzkovať nehnuteľnosti a stravovacie zariadenie, čo žalobcovi spôsobuje čoraz vyššiu škodu na zisku. Takéto konanie žalovaného podľa žalobcu musí byť považované za hrubý nátlak na žalobcu a zároveň žalovaný spôsobil žalobcovi ujmu na majetku a na zisku z podnikania. Žalobca považoval konanie žalovaného za nedovolené s tým, že žalovaný nemá právo obmedzovať podnikanie žalobcu do právoplatného rozhodnutia súdu.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( ) prejednal vec v medziach ust. bez nariadenia pojednávania podľa ust. a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. v spojení s ust. napadnuté uznesenie okresného súdu krajský súd posudzoval v medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 20.8.2015.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Primárne krajský súd uvádza, že sa stotožňuje so skutkovým a právnym posúdením, ktoré urobil okresný súd, pre ktorú skutočnosť v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Len na zvýraznenie správnosti záverov okresného súdu, v spojení s odvolacími dôvodmi žalobcu, krajský súd považuje za potrebné poukázať, že dňa 04.11.2014 bola doručená na prvostupňový súd žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal určenia, že nájomný vzťah žalobcu v postavení nájomcu a žalovaného v postavení prenajímateľa k predmetu nájmu vo vlastníctve žalovaného, ktorým je objekt služieb na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier na diaľničnom úseku D1, Vrtižer - Hričovské Podhradie v km 185,064, postavenom ako budova bez súpisného čísla na pozemkoch registra CKN v katastrálnom území D., Obec Predmier, okres Bytča, druh pozemkov zastavené plochy a nádvoria, a to na pozemku:

- parc. č. 1117/74 o výmere 74 m2, zapísaného na LV č. XXXX,

- parc. číslo 1117/73 o výmere 77 m2, zapísaného na LV č. XXXX a

- parc. č. 1117/75 o výmere 75 m2, zapísaného na LV č. XXXX (ďalej aj len „predmet nájmu“), založený Zmluvou o nájme nebytových priestorov zo dňa 16.10.2013, trvá. Po doručení žaloby sa žalobca návrhom doručeným okresnému súdu dňa 17.07.2015 domáhal nariadenia predbežného opatrenia, ktorým žiadal prikázať žalovanému zdržať sa konania, ktoré by smerovalo ku vyprataniu žalobcu alebo ktorého následkom by bolo odpojenie objektu služieb na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier na diaľničnom úseku D1, Vrtižer - Hričovské Podhradie v km 185,064, postavenom ako budova bez súpisného čísla na pozemkoch Registra CKN v katastrálnom území D., Obec Predmier, okres Bytča, druh pozemkov zastavené plochy a nádvoria, vedených ako parc. č. 1117/74 o výmere 74 m2, zapísaná na LV č. XXXX, ďalej ako parc. číslo 1117/73 o výmere 77 m2, zapísaná na LV č. XXXX a parc. č. 1117/75 o výmere 75 m2, zapísaná na LV č. XXXX, všetko v k.ú. D. od dodávok elektrickej energie a dodávok vody. Z uvedeného je nepochybné, že v priebehu konania o veci samej sa žalobca domáhal nariadenia predbežného opatrenia.

Nepochybne z účelu a charakteru predbežného opatrenia ako procesno-právneho inštitútu má vyplývať súvislosť s vecou samou. Tento súvis sa prejavuje práve pri požiadavke splnenia prvej z kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným predbežným opatrením poskytnúť dočasná súdna ochrana. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je teda provizórna, t.j. dočasná úprava pomerov účastníkov konania, za stavu osvedčenia obidvoch kumulatívnych podmienok tak, ako sú uvádzané vyššie v odôvodnení rozhodnutia

krajského súdu. Predbežné opatrenie nie je možné vo všeobecnosti vydať len na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Dôvodnosť treba skúmať z hľadiska skutkového i z hľadiska právneho. Z hľadiska skutkového je nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností, tvrdení v žalobe, resp. v návrhu vo veci samej alebo v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, prípadne z dokladov k nim pripojených, pri ktorom je dôvodný predbežný skutkový záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho je predpokladom úspešnosti návrhu to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto nariadenie predbežného opatrenia žiada. To znamená, že už zo skutočností uvedených v návrhu vo veci samej (žalobe) alebo v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, prípadne dokladov k nim pripojených, sa dá urobiť záver o dostatočnej miere pravdepodobnosti, že výsledok konania vo veci samej bude pre navrhovateľa (žalobcu) predbežného opatrenia priaznivý. Súd z uvedeného preto pri nariadení predbežného opatrenia skúma splnenie podmienok vyplývajúcich z ust. a súčasne sa musí, pri rešpektovaní účelu a hraníc predbežnosti, zaoberať aj otázkou práv a povinností, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu účastníkov, z ktorého sa vyvodzuje návrhom, žalobou uplatnený nárok.

Z dôvodu podaného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia po začatí súdneho konania vo veci samej, bolo potrebné na takto podaný návrh aplikovať ust. v spojení s ust. , . Práve z ustanovenia vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku, ktorému sa má nariadením predbežného opatrenia poskytnúť ochrana a druhou podmienkou je osvedčenie odôvodnenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. osvedčenie obavy, že by budúci výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Pokiaľ niektorá z týchto dvoch podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Je nepochybné, že zákon, a to ukladá v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia skúmať kumulatívne splnenie obidvoch podmienok tak, ako sú uvedené vyššie. Aj zo samotného SR vyplýva, že ...„podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje ustanovenie a nasledujúce ustanovenia , a preto v súlade aj s uvedeným bolo potrebné nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie predbežného opatrenia.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na Nález Ústavného súdu sp. zn. z 3. marca 2004, podľa ktorého právo na spravodlivý súdny proces podľa neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, Ústavný súd Slovenskej republiky nemá dôvod doň zasahovať. Ďalej sa poukazuje na Nález Ústavného súdu sp. zn. zo dňa 13. novembra 2002, v zmysle ktorého obsahom práva podľa č. 46 ods. 1 , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania. Rovnako aj v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 19. marca 1997 vyplýva, že právo na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia ústavného práva.

Vzhľadom k vyššie uvedenému preto okresný súd zákonným a ústavným spôsobom postupoval, pokiaľ zisťoval, či boli zo strany žalobcu osvedčené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.

Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu, vo vzťahu k prvej z kumulatívnych podmienok pre úspešnosť nariadenia predbežného opatrenia uvádza, že dôvodnosť nároku žalobcu v štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia nebolo možné považovať za osvedčenú, a to vzhľadom k charakteru

konania o veci samej, ktorým bolo určenie, že nájomný vzťah žalobcu v postavení nájomcu a žalovaného v postavení prenajímateľa, založeného nájomnou zmluvou č. zo dňa 16. októbra 2013 trvá. K osvedčenosti nároku žalobcu v štádiu konania o nariadení predbežného opatrenia, správne okresný súd pracoval s právnou úpravou platnou a účinnou k dátumu úkonu Zmluvy o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier č. zo dňa 16. októbra 2013, a to ust. o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene cestného zákona v znení účinnom do 31.12.2013 a z tejto hmotnoprávnej úpravy i vyvodil správny právny záver k nároku žalobcu, že tento nárok nie je osvedčený. Zvýrazňuje sa, že táto neosvedčenosť nároku žalobcu, že je v právnom vzťahu so žalovaným, je len v osvedčovanej intenzite pre účely konania o nariadení predbežného opatrenia.

K odvolacím dôvodom žalobcu a záverom okresného súdu sa uvádza, že zákonná úprava vo verejnoprávnom predpise v ust. veta druhá v znení do 31.12.2013, podľa ktorého na účinnosť nájomnej zmluvy uzavretej diaľničnou spoločnosťou sa vyžaduje súhlas ministerstva, vyjadrila, čo je nevyhnutné splniť pre účinnosť nájomnej zmluvy, a to súhlas Ministerstva, ktoré uvedené zákonné znenie sa premietlo i do prejavu vôle účastníkov, a to čl. VII bod 5. tretia veta Zmluvy o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier č. ZM/2013/0367 v znení: ...„táto nájomná zmluva nadobúda účinnosť dňom udelenia súhlasu MDVRR SR podľa o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov“. Ak z doterajších dokladov bolo osvedčované, že súhlas Ministerstva nebol daný, čo vyplývalo z oznámenia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 18.3.2014 (č.l. 63 spisu ) adresovaného žalovanému, vo vzťahu k Zmluve o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier č. , v ktorom bolo uvedené ...,,po posúdení a analýze všetkých predložených podkladov Vám vraciam predmetnú zmluvu bez udelenia súhlasu ministerstva na jej platnosť...“, tak nebola splnená náležitosť vyžadovaná zákonom v ust. a dojednania v čl. VII bod 5. Zmluvy. Tento stav, a to, že absentuje zákonná i zmluvná požiadavka účinnosti právneho úkonu - zmluvy o nájme, bola dotvrdená i samotným prejavom vôle žalobcu, obsiahnutým v Dohode o urovnaní vzájomných práv a povinností ZM/2014 zo dňa 31.07.2014 (č.l. 65 - 66 spisu), ktorej účelom podľa čl. I bolo urovnanie práv a povinností súvisiacich s užívaním objektu služieb žalobcom bez platnej a účinnej nájomnej zmluvy. To, že k účinnosti zmluvy sa vyžadoval súhlas Ministerstva, osvedčil i žalobcom doložený a jemu známy listinný dôkaz, a to výpis z Centrálneho registra zmlúv na č.l. 21 spisu, v ktorom pri zmluve o nájme nebytových priestorov na ľavostrannom diaľničnom odpočívadle Predmier č. sa nachádza údaj: „Dátum účinnosti: dňom udelenia súhlasu MDVRR SR“.

Odvolací súd vo všeobecnosti k prvej kumulatívnej podmienke pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčeniu nároku, ktorý je predmetom žaloby vo veci samej o určenie, že právny vzťah trvá podľa ust. , považuje za nevyhnutné dodať, že o určovaciu žalobu ide vtedy, ak sa žalobca domáha, aby súd autoritatívne vyslovil, že tu je určitý právny vzťah alebo právo (kladný určovací návrh) alebo že tu právny vzťah alebo právo nie je (záporný určovací návrh). Musí ísť o určenie subjektívneho vzťahu ku konkrétnemu žalovanému. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je, že 1/ účastníci majú vecnú legitimáciu, 2/ na požadovanom určení je naliehavý právny záujem. Účelom podmienky naliehavého právneho záujmu je zabrániť vyvolávaniu zbytočných sporov bez praktického významu pre ich účastníkov. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak sa ňou vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám na plnenie, ak určovacia žaloba účinnejšie, než iné právne prostriedky, vystihuje obsah a povahu riešeného právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem nie je daný vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem nie je daný, ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.

K neosvedčenosti nároku žalobcu pristupuje pri podanej určovacej žalobe aj neosvedčenie naliehavosti na určovací výrok, resp. určovaciu žalobu, za stavu tvrdenej naliehavosti žalobcom, že vypísané výberové konanie žalovaného spôsobuje právnu a faktickú neistotu v jeho právnom postavení, keď z platnej a účinnej dohody o urovnaní vyplýva riešenie situácie užívania objektu žalobcom bez platnej a účinnej zmluvy.

K úplnosti sa poukazuje, že v danom konaní, v zmysle odvolacích dôvodov žalobcu primárne išlo o povinnosť súdu vyhodnotiť, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Pri neosvedčení jednej zo zákonných kumulatívnych podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia bolo potom nevyhnutné rozhodnutie okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. , 2 .

Pre účely ďalšieho súdneho konania však krajský súd zdôrazňuje, že tieto zhodnotenia sú len v štádiu osvedčovania žalobcovho nároku, keďže je možné, že na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd dospeje k iným skutkovým a právnym záverom. V štádiu konania o nariadenie predbežného opatrenia je vyžadovaný len primeraný stupeň osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorý nebol podľa názoru krajského súdu z doposiaľ vykonaného dokazovania v predmetnej veci daný.

S poukazom na ust. , v spojení s ust. , v závislosti od úspešnosti v konaní vo veci samej bude rozhodnuté aj o trovách konania, súvisiacich s konaním o predbežnom opatrení, a tým aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.