Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/126/2015

Potvrdené rozhodnutím 1Sžso/77/2015
„Identifikačné číslo spisu: 5015200602 Dátum vydania rozhodnutia: 14.03.2017 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5015200602.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca, PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Z. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. Č.. X, XXX XX Z., zast.: JUDr. Sabínou Hodoňovou, advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie Mariánske námestie č. 31,010 01 Žilina, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, pracovisko oddelenia peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana č. 16, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. októbra 2015 č.k. 20S/126/2015-33, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27. októbra 2015 č.k. 20S/126/2015-33 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne náhradu trov odvolacieho konania vo výške 296,44 € z titulu trov právneho zastúpenia."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Z. C., nar. XX.XX.XXXX. bytom H. X, Z., v zastúpení JUDr. Sabínou Hodoňovou, Advokátska kancelária JUDr. Patrícia Bednářová & JUDr. Sabína Hodoňová so sídlom Z. H.. XX, T., proti žalovanému: Ústredie práce, soc. vecí a rodiny, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Žilina, so sídlom J. M. Hurbana 16, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ZA/2015/4819/3/HOR zo dňa 21.05.2015, takto jednomyseľne

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného č. ZA/2015/4819/3/HOR zo dňa 21.05.2015 z r u š u j e podľa a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 444,66 Eur z titulu trov právneho zastúpenia, na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Sabíny Hodoňovej, advokátky so sídlom v T., do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 10.06.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Ústredia práce, soc. vecí a rodiny Žilina, oddelenie peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností (ďalej len „žalovaný“) č. ZA/2015/4819/3/HOR zo dňa 21.05.2015 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie,“ „rozhodnutie žalovaného,“ „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Úradu práce, soc. vecí a rodiny Martin (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. MT3/OPČ/SOC/2015/33424 zo dňa 30.03.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie,“ „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorý podľa o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „) nevyhovel žiadosti žalobcu o vyhotovenie parkovacieho preukazu. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je súladné so zákonom, keď žalovaný na základe zistených skutočností, a to lekárskeho posudku žalovaného zo dňa 20.05.2015 mal preukázané, že žalobca je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je v zmysle odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Ďalej konštatoval, že z medicínskeho hľadiska ide o Crohnovu chorobu - komplikovanú formu. Posudkový lekár v posudku konštatuje, že ide o stav v dispenzárnej starostlivosti viacerých odborných ambulancií, v popredí s fistulujúcou formou Crohnovej choroby s mnohopočetnými stenotizáciami a fistuláciami v perirektálnej oblasti, po dlhodobom vynechaní liečby bola potrebná chirurgická intervencia - protektívna ileostómia - doložená aktuálnymi gastroenterologickými vyšetreniami bez významných subjektívnych ťažkostí, keď objektívne je ochorenie stabilizované, ileostómia funkčná, stolica bez prímesí krvi a hlienov, pohyblivosť je limitovaná pre základné ochorenie. Ďalej je v posudku konštatované, že z predložených odborných vyšetrení je preukázané, že mobilita je zachovaná, chôdza samostatná, bez potreby používania opornej ortopedickej pomôcky, bez závažnejších porúch v oblasti orientácie, keď žalobca netrpí závažnou poruchou zraku a je schopný používať prostriedky verejnej hromadnej dopravy osôb a nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, lebo je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb, nastúpiť, vystúpiť z neho a zvládnuť inú situáciu v ňom podľa a nemá praktickú ani úplnú slepotu oboch očí, keď posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu a odkázanosti žalobcu na vyhotovenie parkovacieho preukazu vychádzal z lekárskeho nálezu na účely kompenzácie preukazu a parkovacieho preukazu podľa prílohy č. 1 k a zároveň zo všetkých priložených odborných medicínskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii, ktoré uvádza v časti lekárskeho posudku „objektívny nález.“ Žalovaný poukázal na a rozhodol tak, že prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na právnu úpravu a tvrdil, že napadnuté rozhodnutie nevychádza z riadne zisteného skutočného stavu veci, keď žalovaný si neobstaral za týmto účelom potrebné podklady na rozhodnutie, s poukazom na Správneho poriadku. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal iba z nového lekárskeho posudku č. ZA/2015/4819 zo dňa 20.05.2015 vypracovaného posudkovou lekárkou MUDr. Máriou Dúhovou, všeobecnou lekárkou pre dospelých, ktorá pri vyhotovení posudku vychádzala iba z gastroenterologického vyšetrenia MUDr. Lietavu zo dňa 19.01.2015. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k záveru, že žalobca nemá nárok na vyhotovenie parkovacieho preukazu. Žalobca sa môže iba domnievať, že ide iba o konštatovanie žalovaného, ktoré z ničoho nevyplýva, keď žalovaný konštatoval, že zo všetkých priložených odborných medicínskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii, ktoré uvádza v časti lekárskeho posudku „objektívny nález“. V časti „objektívny nález“ sa posudkový lekár odvolal iba na jedno vyšetrenie MUDr. Lietavu z 19.01.2015 a nepoukazuje na žiadne iné vyšetrenia, resp. iné listinné dôkazy založené v spise žalobcu. Tvrdil, že žiadna príloha k nebola priložená k lekárskemu posudku z 20.05.2015, ktorý bol žalobcovi doručený a ani z lekárskeho posudku nevyplýva, že by posudkový lekár vychádzal z lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu podľa prílohy č. 1 k a zároveň zo všetkých priložených odborných medicínskych nálezov nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ako to vyplýva z , a to vzhľadom na to, že k podanému odvolaniu zo dňa 14.04.2015 žalobca pripojil ďalšie lekárske správy, ktoré pôvodne neboli obsahom administratívneho spisu. Žalovaný nezisťoval skutočný stav veci, pretože sa skutočným stavom a dôkazmi, ktoré predložil žalobca vôbec nezaoberal v odôvodnení rozhodnutia. Skutočný stav opísaný žalobcom a dôkazy predložené žalobcom, žalovaný vo svojom odôvodnení nebral do úvahy, neposúdil a nevyhodnotil. Celé rozhodnutie žalovaného sa opiera iba o nový znalecký posudok. Posudkový lekár v novom lekárskom posudku a taktiež, ani správny orgán sa nezaoberali skutočnosťami z lekárskej správy neštátnej gastroenterologickej ambulancie GASTRO-MED, s. r. o., zo dňa 10.02.2012, kde prof. Rudolf Hyrdel doporučuje žalobcovi skomfortniť dopravu z verejných dopravných prostriedkov na individuálnu osobnú prepravu, nakoľko pri komplikovanej Crohnovej chorobe treba skrátiť čas cestovania a obmedziť riziko prenosu infekčných chorôb. Z lekárskeho posudku jednoznačne nevyplýva, z akého lekárskeho nálezu posudkový lekár vychádzal a ktorými lekárskymi správami sa zaoberal. Keďže táto skutočnosť nie je uvedená v posudku, žalobca sa domnieva, že posudkový lekár sa nezaoberal všetkými podkladmi týkajúcimi sa zdravotného stavu žalobcu. Naviac, posudok tak v I. ako aj v II. stupni vyhotovil posudkový lekár - všeobecný lekár pre dospelých. Poukázal na zákona a konštatoval, že posudzovanie lekárom, ktorý nemá s chorobou praktickú skúsenosť, tak závažného ochorenia žalobcu, akým je Crohnova choroba, obzvlášť v prípade, keď lekár so špecializáciou gastroenterológa prof. Hyrdel doporučil individuálnu osobnú prepravu, neprislúcha všeobecnému lekárovi pre dospelých. V konaní nebolo preukázané, že posudkový lekár je lekárom gastroenterológom alebo s lekárom z toho odboru spolupracoval, pri vyhotovovaní lekárskeho posudku. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v konaniach , a uviedol, že žalovaný sa nezaoberal, v dôvodoch rozhodnutia, námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní a nevyhodnotil žalobcom predložené listinné dôkazy a vyjadrenia a preto ani nemohol skutočne a úplne zistiť skutočný stav veci. Tvrdil, že bolo porušené právo navrhovať dôkazy a klásť znalcom otázky, s poukazom na § 33 ods. 1 Správneho poriadku, keď žalobca nemal možnosť klásť posudkovej lekárke otázky a navrhovať dôkazy a ich doplnenie. Namietal nezákonnosť odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktoré spočíva v jedinej vete, že žalobca nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím podľa a toto odôvodnenie založil na vydanom novom posudku, ktorý žalovaný čiastočne opísal do svojho odôvodnenia. Takéto odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je podľa žalobcu nepostačujúce, nakoľko sa žalovaný vôbec nevysporiadal s návrhmi, námietkami žalobcu, jeho vyjadreniami a podkladmi rozhodnutia, ktoré sú súčasťou a boli súčasťou administratívneho spisu. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nemožno vyvodiť, ktoré iné skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol žalovaný vedený pri hodnotení dôkazov, akú použil správnu úvahu, pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď žalovaný sa odvoláva na , avšak podľa žalobcu žalovaný s poukazom na a cit. zákona nesprávne právne posúdil vec, keď so znením , ktoré len demonštratívne vymedzuje dôvody, pre ktoré by žalobca mohol byť odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, sa nejakým spôsobom nevysporiadal. Poukázal, že z časového dôvodu cestovania do práce a z práce Martin - Žilina cca 3 hodiny denne, v zime niekedy 4 hodiny, je podľa odporúčania lekárov nevyhnutné, aby žalobca skrátil čas cestovania, aj z dôvodu rizika prenosných ochorení a preto sa mu cestovanie prostriedkami verejnej dopravy nedoporučuje. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v konaniach , a konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné a preto ho žiada v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zrušiť.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 21.07.2015. Zotrval na skutkovom a právnom posúdení veci v napadnutom rozhodnutí. Správne orgány vydali rozhodnutia v súlade s , keď vychádzali z lekárskeho posudku, ktorý bol vydaný v súlade s cit. normy. Napadnuté rozhodnutie je vecne správne a námietky žalobcu nepovažuje za opodstatnené, pretože posudkový lekár vykonal posúdenie zdravotného stavu, bez prítomnosti fyzickej osoby vzhľadom k tomu, že nemal pochybnosti o správnosti diagnostického záveru v predloženom lekárskom náleze a nebolo potrebné overiť jeho objektívnosť alebo úplnosť a v prípade žalobu nebolo potrebné ďalšie dokazovanie, ktoré požaduje žalobca aj v podanej žalobe. K odvolaniu priložené a v žalobe uvádzané lekárske nálezy neboli aktuálne a v zmysle platnej legislatívy, s poukazom na ich nebolo možné aplikovať. Lekársky nález na účely tohto zákona je aktuálny, ak nie je starší ako 6 mesiacov. K námietke, že k lekárskemu posudku nebola priložená príloha č. 1 k konštatoval, že prílohu č. 1 prikladá účastník konania k žiadosti sám a v spisovej dokumentácii prvostupňového správneho orgánu je zaevidovaná pod č. l. 176. Súčasťou prílohy č. 1 je aj lekársky odborný nález zo dňa 19.01.2012 - MUDr. Lietava, gastroenterológ. Ďalej dal do pozornosti stanovisko posudkového lekára prvostupňového správneho orgánu, ktorý zodpovedne a správne hodnotí odporúčania gastroenterológa k vyhotoveniu parkovacieho preukazu. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu na nariadenom pojednávaní dňa 27.10.2015 a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, pri aplikácii adnuté rozhodnutie, a to z nasledovných dôvodov:

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov vymedzených v žalobe (resp. opravnom prostriedku). To znamená, že krajský súd ako správny súd nevyhľadáva dôvody žaloby a je viazaný rozsahom žalobných bodov, ktoré vymedzil žalobca v podanej žalobe v lehote na podanie žaloby ( ).

Podľa v znení neskorších predpisov, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

Podľa § 11 ods. 3 cit. zákona, pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len "lekársky nález"), ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1.

Podľa § 11 ods. 4 cit. zákona, ak fyzická osoba v priebehu konania vo veciach kompenzácie, preukazu alebo parkovacieho preukazu predloží ďalšiu zdravotnú dokumentáciu, ktorá nie je obsahom lekárskeho nálezu, posudkový lekár túto zdravotnú dokumentáciu posúdi a zohľadní ju v lekárskom posudku.

Podľa § 11 ods. 6 cit. zákona, lekársky nález je na účely tohto zákona aktuálny, ak nie je starší ako šesť mesiacov.

Podľa § 11 ods. 8 cit. zákona, posudkový lekár môže vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako šesť mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie.

Podľa § 11 ods. 9 cit. zákona, posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.

Podľa § 11 ods. 10 cit. zákona, posudkový lekár je povinný pozvať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak o to táto fyzická osoba písomne požiada alebo požiada podaním žiadosti elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom.

Podľa § 11 ods. 11 cit. zákona, výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

Podľa § 11 ods. 13 cit. zákona, na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom alebo či fyzická osoba má praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.

Podľa § 14 ods. 6 cit. zákona, fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti

a) premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a k prostriedku železničnej dopravy a späť,

b) nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a do prostriedku železničnej dopravy, udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a z prostriedku železničnej dopravy alebo

c) zvládnuť z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a v prostriedku železničnej dopravy najmä z dôvodu poruchy správania pri duševných ochoreniach, vertebrobasilárnej insuficiencie s ťažkými závratmi, straty dvoch končatín, kardiopulmonálnej nedostatočnosti ťažkého stupňa alebo ťažkej poruchy sfinkterov.

Podľa § 15 ods. 3 cit. zákona, na účely parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím sa vypracúva len lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo § 11 ods. 15.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je odkázaná podľa posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom podľa § 14 ods. 6 alebo má praktickú slepotu alebo úplnú slepotu oboch očí, vyhotoví príslušný orgán parkovací preukaz na základe právoplatného rozhodnutia o parkovacom preukaze.

Podľa v znení neskorších predpisov, na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. 50) o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Podľa § 55 ods. 7 cit. zákona, podkladom na rozhodnutie o parkovacom preukaze je lekársky posudok podľa § 11 ods. 13 alebo podľa § 11 ods. 15 alebo komplexný posudok, ak bol vypracovaný.

Podľa § 55 ods. 8 cit. zákona, ak sa fyzická osoba podľa lekárskeho posudku nepovažuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, je lekársky posudok podklad na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu a o parkovacom preukaze.

Podľa (Správny poriadok), rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 cit. zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 cit. zákona, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia konštatuje, že žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na lekársky posudok ústredia z 20.05.2015, ktorý u žalobcu konštatuje mieru funkčnej poruchy v percentách 70 % a že žaloba je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. V dôvodoch napadnutého rozhodnutia žalovaný prevzal odôvodnenie, ktoré je súčasťou lekárskeho posudku. Ďalej súčasťou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je vyjadrenie, že posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu a odkázanosti žiadateľa na vyhotovenie parkovacieho preukazu vychádzal z lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu podľa prílohy č. 1 k a zároveň zo všetkých priložených odborných medicínskych nálezov nachádzajúcich sa v spisovej dokumentácii, ktoré uvádza v časti lekárskeho posudku „objektívny nález.“ Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného ďalej obsahuje už len citáciu ustanovenia a skutočnosť, že odvolací orgán rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Po oboznámení sa s lekárskym posudkom ústredia z 20.05.2015 pod č. ZA/2015/4819-2 súd zistil, že v časti nazvanej „objektívny nález“ je uvedená výška cm, váha kg, údaje o tlaku a pulze a údaje astenický habitus, orientácia správna, poloha aktívna, postoj a chôdza v norme, poruchy kontinencie moču neudané, ideostómia. V časti gastroenterologické vyšetrenie je uvedené MUDr. Lietava 19.01.2015 a je tu odcitovaný záver vyšetrenia.

Krajský súd poukazuje, že základným cieľom konania o kompenzácii je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, vrátane nepriameho zabezpečenia nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb, za jej aktívnej účasti, pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, minimalizácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, ktoré nie je postihnutá osoba schopná prekonať vlastným úsilím a prostriedkami, ako aj zmiernenie jej nepriaznivej sociálnej situácie.

Vychádzajúc z takto vymedzeného cieľa mal žalovaný správny orgán pristúpiť k výkladu ustanovenia spôsobom, ktorý v najvyššej miere eliminuje možné pochybnosti o jeho formalizme. Z gramatického výkladu uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím vzniká nárok na udelenie parkovacieho preukazu v zmysle , keď spĺňa podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ktorý záver o splnení či nesplnení, má správnemu orgánu vyplývať z posudku. Ustanovenie cit. zákona obsahuje viacero, popri sebe sa vyskytujúcich a aj odlišných, zákonných podmienok. Žalobca v správnom konaní ako aj v podanej žalobe poukazoval na riadnu aplikáciu písm. c) uvedeného zákonného ustanovenia, t.j. odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ktorá sa posudzuje, ako neschopnosť na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenosti zvládnuť, z dôvodov ťažkého zdravotného postihnutia inú situáciu vo vozidle verejnej hromadnej dopravy osôb a prostriedku železničnej dopravy. V žalobe ako aj v správnom konaní poukazoval najmä na časový dôvod cestovania do práce a z práce Martin - Žilina a späť (3 hodiny denne, v zime aj 4 hodiny), keď lekári žalobcu mu doporučujú (z hľadiska zníženia rizika prenosných ochorení, ako aj z dôvodu aktuálneho stabilného zdravotného stavu - pocit stálej slabosti, bolesť brucha, obmedzený pohyb, z dôvodu zdravotných komplikácií, ktoré sú bežné pri tomto druhu ochorenia) obmedzenie používania prostriedkov hromadnej dopravy, ako aj z dôvodu samotného skvalitnenia a skomfortnenia života žalobcu.

Rozhodnutie správneho orgánu konajúceho vo veciach kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu musí, okrem iného, obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Riadne, logické a pre účastníka zrozumiteľné odôvodnenie sa pre neho stáva argumentom presvedčujúcim ho o zákonnosti vydaného správneho rozhodnutia alebo zdrojom argumentov na spochybnenie tohto rozhodnutia.

Krajský súd poukazuje, že lekársky posudok nebol vypracovaný v súlade s ustanovením druhá veta , keď nebolo v konaní preukázané, že ho vypracoval posudkový lekár, v spolupráci s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore gastroenterológia, ktorý by sa mohol účinne vyjadriť k stanovisku odborníka v špecializačnom odbore gastroenterológia - MUDr. Rudolfa Hyrdela z 10.10.2012, resp. mohol sa vysporiadať so skutočnosťou, či vzhľadom na charakter ochorenia žalobcu a jeho komplikácie, sú naplnené podmienky na to, aby bol žalobcovi priznaný status odkázanosti podľa

I keď posudkový lekár vychádzal z lekárskeho nálezu, ktorý bol súčasťou administratívneho spisu - lekársky nález MUDr. Lietavu z 19.01.2015, ani posudkový lekár v lekárskom posudku a ani žalovaný v dôvodoch rozhodnutia nevyhodnocovali ostatné predložené lekárske nálezy, ktoré sú síce staršie ako 6 mesiacov, avšak s poukazom na môže posudkový lekár vychádzať aj z lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako 6 mesiacov, ak je podľa posudkového lekára zdravotný stav fyzickej osoby chronický, s trvalým poškodením a miera funkčnej poruchy je definitívna a od ďalšej liečby nemožno očakávať zlepšenie. Vo vzťahu k tomuto ustanoveniu však nezaujal ani lekársky posudok stanovisko, nie je zrejmé, či charakter ochorenia žalobcu bol posudzovaný v intenciách tohto ustanovenia, v spojení s ustanovením cit. normy, po konzultácii s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore gastroenterológia a že by v konaní bolo preukázané, že na žalobcom predloženú lekársku dokumentáciu, ktorú pripojil k podanej žiadosti a ktorá je súčasťou administratívneho spisu, nie je možné prihliadať. Krajský súd poukazuje, že tak lekársky posudok, s poukazom na , ako aj samotné dôvody rozhodnutia žalovaného sa s aplikáciou týchto zákonných ustanovení nevysporiadali a nevykonali potrebné vyhodnocovanie zdravotného stavu žalobcu a tieto závery následne nepremietol žalovaný do dôvodov preskúmavaného rozhodnutia.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí neobjasnil dôvody, pre ktoré uvedený postup posudkového lekára posudzoval ako súladný so zákonom, ale iba zopakoval argumenty uvedené v lekárskom posudku, ktoré bližšie po právnej stránke neobjasnil. Z uvedeného dôvodu je potom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v podstatnej časti nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

Krajský súd poukazuje, že pripúšťa lekársku posudkovú činnosť, a to najmä za účelom hodnotenia a posudzovania zdravotného stavu, jeho zmien a porúch podmieňujúcich zdravotné postihnutie fyzickej osoby, ktorej vykonanie v prípadoch, keď toto posúdenie vyžaduje osobitné odborné znalosti, však neoprávňuje v zmysle SR žalovaného, aby upustil, resp. vôbec nevykonal podrobnú analýzu zistených záverov vo svojom rozhodnutí s vyhodnotením, prečo neprihliadol k námietkam žalobcu, resp. prečo závery obsiahnuté v lekárskom posudku vyhovujú kritériu spoľahlivo zisteného stavu veci v zmysle zásady súčinnosti, hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní (eho poriadku).

Krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené a pri aplikácii ho zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Lekársky posudok, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia, nebol vydaný posudkovým lekárom v spolupráci s lekárom so špecializáciou v odbore gastroenterológia a príslušným sociálnym pracovníkom príslušného úradu ( ), krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil aj podľa , z dôvodu existencie inej vady konania.

Čo sa týka námietky, že nebolo aplikované právo žalobcu klásť otázky ( Správneho poriadku), žalobca nemal právo klásť posudkovej lekárke otázky, v súvislosti s vypracovaním posudkov, navrhovať dôkazy a ich doplnenie, krajský súd poukazuje, že pre konanie podľa , s poukazom na cit. normy, je potrebné aplikovať ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, okrem ustanovení vymedzených v (aj). V ust. Zákona o správnom konaní zákonodarca upravil právo účastníka konania navrhovať dôkazy a ich doplnenie, klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

Z ustanovení nevzniká povinnosť posudkového lekára predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu. Je tu daná možnosť, ale nie povinnosť posudkového lekára, a to v tom prípade, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru, vyplývajúce z predloženého lekárskeho záveru alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej osoby. Povinnosť pozvať fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu vzniká iba v prípade, ak fyzická osoba o to písomne požiada alebo požiadala podaním žiadosti elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom, s poukazom na t. normy. V konaní nebolo preukázané, že by žalobca požiadal písomne alebo žiadosťou podanou elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom, aby bol fyzicky prizvaný na posúdenie zdravotného stavu.

Je však na úvahe posudkového lekára, predovšetkým z hľadiska diagnostiky posudzovanej osoby, zvážiť, či je potrebné predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu. Vzhľadom na absenciu podkladov rozhodnutia - vyjadrenie príslušného posudkového lekára so špecializáciou v príslušnom odbore a vyhodnotenie podkladov rozhodnutia, ktoré predložil žaloba, nie je možné, podľa názoru krajského súdu, v tomto štádiu konania ozrejmiť, či takéto osobné posúdenie zdravotného stavu bolo pre zistenie skutkového stavu veci potrebné alebo nie a či postup správneho orgánu bol zákonný.

Ustanovenie vylučuje aplikáciu Zákona o správnom konaní, teda nebolo povinnosťou žalovaného umožniť účastníkovi konania - žalobcovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia vyjadril k podkladom rozhodnutia, k spôsobom ich zistenia, prípadne navrhol ich doplnenie, i keď podkladom rozhodnutia bol lekársky posudok ústredia.

Čo sa týka námietky, že nebolo nariadené vo veci ústne pojednávanie, krajský súd poukazuje, že aj na konanie podľa je potrebné aplikovať ustanovenie Zákona o správnom konaní, v ktorom je upravené ústne pojednávanie. Je na úvahe správneho orgánu, či nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, ak sa tým prispeje k objasneniu veci alebo to ustanovuje osobitný predpis. Povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, vo veciach kompenzácie podľa , správnemu orgánu zo zákona nevyplýva.

Právo žalobcu upravené v § 33 ods. 1 Zákona o správnom konaní mohlo byť porušené iba v súvislosti s existenciou práva účastníka konania klásť znalcom alebo svedkom otázky na ústnom pojednávaní. Pokiaľ žalobca uviedol, že s obsahom lekárskeho posudku sa oboznámil až pri doručení napadnutého rozhodnutia a tento postup je vadou konania, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia, krajský súd dáva žalobcovi do pozornosti ustanovenie prvá veta , ktorý upravuje konanie o priznaní peňažného príspevku na kompenzáciu, o preukaze a parkovacom preukaze, z ktorého vyplýva povinnosť správnemu orgánu účastníkovi konania (žalobcovi) doručiť spolu s rozhodnutím aj lekársky posudok, ktorý je podkladom rozhodnutia.

Vzhľadom na právnu úpravu žalovaný nepochybil, keď nedoručil lekársky posudok žalobcovi pred vydaním napadnutého rozhodnutia a postupoval v súlade so zákonom ( prvá veta ), krajský súd nezistil, že by uvedený postup bol v rozpore so zákonom a mal vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Žalobca tvrdil, že nemal možnosť navrhovať dôkazy, v súvislosti s vypracovaním podkladu rozhodnutia

- lekárskeho posudku, krajský súd zdôrazňuje, že žalobca bol povinný preukázať charakter svojho zdravotného stavu a zdravotného postihnutia, keď s podaním žiadosti o vydanie parkovacieho preukazu, bol povinný doručiť správnemu orgánu aktuálny lekársky nález ( ), vadou konania nie je ani skutočnosť, že žalobca predložil aj lekárske nálezy, ktoré neboli aktuálne a boli staršie ako 6 mesiacov, keď vyslovene nevylučuje vyhodnotenie lekárskeho nálezu, ktorý je starší ako 6 mesiacov. Vždy závisí od konkrétneho zdravotného postihnutia žiadateľa, akým spôsobom vyhodnotí charakter zdravotného stavu príslušný posudkový lekár a teda vysporiada sa aj so skutočnosťou, či je možné vychádzať aj zo starších lekárskych nálezov.

Z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nebolo preukázané, že by bolo odopreté žalobcovi právo navrhovať dôkazy. Toto právo prislúchalo žalobcovi počas celého preskúmavaného konania, ktoré vyústilo vo vydaní napadnutého rozhodnutia. Ani z obsahu podanej žaloby nevyplýva, že by takéto právo žalobcu bolo porušené, keď žalobca produkoval dôkazy a nebolo preukázané, že by nemal možnosť niektoré listinné dôkazy, v správnom konaní, predložiť, a že právo predkladať, navrhovať dôkazy, mu bolo, konkrétnym postupom správneho orgánu, odopreté.

Krajský súd tieto žalobné body neakceptoval a dospel k záveru, správne orgány I. a II. stupňa neporušili práva žalobcu upravené v § 33 ods. 1 Správneho poriadku.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, s poukazom na § 32 ods. 1 Správneho poriadku, keď tvrdil, že žalovaný vychádzal výlučne iba z vyšetrenia MUDr. Lietavu zo dňa 19.01.2015 a nevysporiadal sa s obsahom ďalších lekárskych nálezov, vrátane vyjadrenia MUDr. Rudolfa Hyrdela z 10.10.2012, neštátna gastroenterologická ambulancia GASTRO-MED, s. r. o., ako aj ostatnými časťami. žalobcom predloženej, lekárskej dokumentácie, krajský súd poukazuje, že posúdenie zdravotného stavu, žiadateľa o vydanie parkovacieho preukazu, je výlučne v kompetencii posudkového lekára, ktorá je realizovaná podľa , ktorej vykonanie sa realizuje v prípadoch, keď posúdenie zdravotného stavu vyžaduje osobitné odborné znalosti. Je povinnosťou posudkového lekára sa vysporiadať sa všetkými dôkazmi predloženými účastníkom konania, ktoré sa týkajú jeho zdravotného stavu a v súlade s ustanoveniami postupovať a vypracovať lekársky posudok.

Z uvedených dôvodov krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil pri aplikácii il na ďalšie konanie.

Žalobca mal v konaní úspech, pri aplikácii mu vzniká právo na náhradu trov konania. Žalobca si v konaní uplatnil trovy konania prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 27.10.2015, celkom vo výške 592,88 Eur, a to za 4 úkony právnej služby - prevzatie a príprava právneho zastúpenia, podanie žaloby na súd, porada s klientom dňa 26.10.2015 a účasť na pojednávaní dňa 27.10.2015, sumu 559,32 Eur a sumu 33,56 Eur režijný paušál. Aplikujúc vyššie citované zákonné ustanovenie, súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 444,66 Eur. Tieto pozostávajú z odmeny za úkony:

- prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur,

- písomné podanie žaloby vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur,

- účasť na pojednávaní dňa 27.10.2015 vo výške 139,83 Eur + režijný paušál 8,39 Eur = 148,22 Eur, a to v zmysle veta prvá, l. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 444,66 Eur. Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. Sabíny Hodoňovej, advokátky so sídlom v T., podľa v spojení s , do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu za úkon - porada s klientom dňa 26.10.2015. Hoci právna zástupkyňa spolu s vyčíslením trov konania predložila súdu Záznam zo stretnutia s klientom zo dňa 26.10.2015, v zázname je ako obsah stretnutia len stručne uvedená príprava na pojednávanie. Zo záznamu však nevyplýva, či obsahom prípravy bolo len oboznámenie klienta (žalobcu) s priebehom pojednávania, alebo nové skutočnosti týkajúce sa súdneho konania alebo správneho konania vedeného tak pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj pred druhostupňovým správnym orgánom (žalovaným), resp. nové námietky zo strany žalobcu, ktorými by odôvodňoval (rozširoval) svoju žalobu zo dňa 8.6.2015. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 27.10.2015 napokon ani nevzniesol žiadne nové žalobné námietky, nepredložil nové skutočnosti, či dôkazy, ktoré neuviedol v žalobe a uviesť mal. Naviac, všetky námietky proti preskúmavanému rozhodnutiu je potrebné uviesť v žalobe a po uplynutí lehoty v zmysle tieto nie je možné rozširovať o nové žalobné námietky a prihliadať na ne. Z uvedených dôvodov preto nemožno trovy v súvislosti s týmto úkonom (porada s klientom dňa 26.10.2015) vzniknuté považovať za účelne vynaložené trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.