Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-222-2013.pdf
PDF · 77.76 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/222/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci navrhovateľa: O.va proti odporcovi: Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. Bobák, Bollová a spol. s r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava na zrušenie rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. Zn. 8853/13, ev. Č. Z/55907570 zo dňa 14.10.2013 v celom rozsahu
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa žalobou doručenou na súd dňa 22.11.2013 domáhal voči odporcovi zrušenia rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. Zn. 8853/13, ev. Č. Z/55907570 zo dňa 14.10.2013.
Súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 27.10.2015 v neprítomnosti navrhovateľa. Súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 môže pojednávať v neprítomnosti účastníka, ktorý bol riadne predvolaný a nedostavil sa na pojednávanie a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu. Navrhovateľ bol na pojednávanie riadne predvolaný pričom svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 27.10.2015 z dôvodu pracovnej vyťaženosti a skutočnosti, že nestihol poveriť zastupovaním právneho zástupcu. V danej veci mal súd za to, že neprítomnosť účastníka nie je prekážkou tomu, aby súd mohol pojednávať a rozhodnúť na základe doposiaľ predložených dôkazov.
Odporca vzniesol proti dôvodnosti ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania námietku s odôvodnením, že navrhovateľ mal od doručenia predvolania na pojednávanie dostatok času na zabezpečenie zastúpenia.
Súd konštatoval, že navrhovateľ predvolanie na pojednávanie dňa 27.10.2015 prevzal 10.9.2015 a svoju neúčasť ospravedlnil v deň pojednávania. Súd teda prisvedčíl námietke odporcu, ospravedlnenie neakceptoval a vo veci pojednával v neprítomnosti navrhovateľa.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, list zo dňa 28.1.2009, rozhodcovský rozsudok sp. zn. 8853/13, ev. Č. Z/55907570 zo dňa 14.10.2013, zmluva o pripojení zo dňa 29.6.2011, rozhodcovský spis a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:
Z zmluva o pripojení zo dňa 29.6.2011 súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu, ktorej predmetom bolo odplatné poskytovanie telekomunikačných služieb odporcu ako operátora mobilnej siete navrhovateľovi so zapožičaním sim karty s číslom 0917 141 128.
Z Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 14.8.2011, čl. 3.12 súd zistil, že … všetky spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo vzájemných zmluvných vzťahov existujúcich akjo aj zo zmlúv uzatvretých medzi nimi v budúcnosti sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní před stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom so zoznamu stálych rozhodcovských súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR ….
Z rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. Zn. 8853/13, ev. Č. Z/55907570 zo dňa 14.10.2013 súd zistil, že rozhodcovský súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 434,31 EUR s príslušenstvom a nahradiť v rovnakej lehote odporcovi trovy konania.
Zo žalobného návrhu súd zistil, že navrhovateľ uviedol, že si osobitne nevyjednal rozhodcu, rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve a bola napísaná veľmi malými zle čitateľnými písmenami, ktoré sa mu ťažko čítajú aj s okuliarmi. Ďalej uviedol, že miesto rozhodcovského konania si jednostranne stanovil odporca a je pre neho neprijateľné. Uviedol, že má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu, rozhodca je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu s odporcom a tento šablónovite rozhoduje o jeho návrhoch. Rozhodcovskú doložku označil ako absolútne neplatnú a navrhol aby súd zrušil rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. Zn. 8853/13, ev. Č. Z/55907570 zo dňa 14.10.2013.
Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 4.9.2015 namietol , že nemožno un block povedať, že rozhodcovské doložky sú neprijateľnými podmienkami pretože zákon ich nezakazuje. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka je dovolená aj v spotrebiteľských veciach ak neporušuje právo na ochranu spotrebiteľa a nevytvára nerovnováhu v právach a povinnostiach.
Podľa ust. § 40, ods. 1 písm. c zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa ust. § 53, ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa ust. § 53, ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Súd v zmysle tvrdení a návrhu navrhovateľa obsiahnutých v žalobnom návrhu posudzoval ako prioritnú otázku platnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v dodatku k zmluve o pripojení.
Z obsahu zmluvy a postavenia navrhovateľa a odporcu súd vyhodnotil zmluvu o pripojení v znení dodatku ako spotrebiteľskú zmluvu. Súd konštatoval, že odporca je preukázateľne podnikateľským subjektom zaoberajúcim sa odplatným poskytovaním pripojenia kým navrhovateľ sú spotrebiteľom v zmysle zákonných ustanovení.
Rozhodcovkská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky ju súd považoval v celosti za neprijateľnú podmienku a teda neplatnú. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je v zmysle ustanovení
OZ neplatná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť rozhodcovskému konaniu ( v prípade ak sa tak rozhodne dodávateľ ). Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom výkon práv z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súdu prináležala povinnosť vyvodiť všetky dôsledky, ktoré pre neho z platnej právnej úpravy vyplývajú s cieľom zabezpečiť aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Celý mechanizmus od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok jednoznačne ukazuje na možnosť veľmi jednoduchého zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takto dokáže zabezpečiť ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy, vrátane plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Rozhodcovský súd je pritom len a výhradne na rozhodnutí dodávateľa bez možnosti výber ovplyvniť spotrebiteľom.
Na základe horeuvedeného súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú v dodatku odporcu čl. 3.12. ako neprijateľnú a z toho dôvodu nezakladajúcu právo odporcu iniciovať rozhodcovské konanie voči navrhovateľovi.
Z toho dôvodu právny dôsledok konania odporcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky - rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave sp. Zn. 8853/13, ev. Č. Z/55907570 zo dňa 14.10.2013 súd posúdil ako nepožívajúci právnu ochranu a uvedený rozsudok v celom rozsahu zrušil.
Podľa ust. § 142 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151, ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151, ods.5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Súd nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nakoľko konštatoval, že navrhovateľovi trovy konania nevznikli
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).